Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/102/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. N. XXXX/XXX, Q. H., zast. JUDr. Marian Holý, advokát, B. Němcovej 1/A, Brezno, proti žalovaným: 1/ N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. pod I. XXX, 2/ J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. pod I. XXX, 3/ N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. pod I. XXX, žalovaní 1/, 2/, 3/ zast. Mgr. Peter Lupták, advokát, Nám. Š. Moyzesa 3, Banská Bystrica, IČO: 43 883 907, o zaplatenie 8 734,27 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Brezne č. k. - 165, zo dňa 14. februára 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1/, 2/, 3/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/, 2/, 3/ trovy konania v rozsahu 100 % , o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobou podanou na súd dňa 30.12.2015 sa žalobca pôvodne domáhal voči žalovaným 1/, 2/ zaplatenia sumy 8 743,27 eur, a oslobodenia od jeho povinnosti plniť v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Ex 465/2010. Uznesením č. k. -77 zo dá 25.05.2017 vo veci konajúci súd na základe návrhu žalobcu doručeného súdu dňa 04.07.2016 pripustil, aby do konania na strane žalovaných vstúpil ďalší účastník, N. W., nar. XX.XX.XXXX (žalovaný 3/). Uznesením č. k. -121 zo dňa 05.10.2017 súd na základe späťvzatia žaloby žalobcom pokiaľ sa žalobca domáhal, aby ho súd oslobodil od povinnosti plniť v exekučnom konaní a na základe návrhu žalobcu vo zvyšnej časti podanej žaloby zmeniť žalobný petit, pripustil zmenu pôvodne podaného petitu žaloby tak, že: „1. Žalovaní 1/, 2/, 3/ sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 8 734,276 eur a nahradiť mu trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku zaplatenom za žalobu a v trovách konania právneho zastúpenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Súd konanie v časti týkajúcej sa pôvodne podaného žalobného petitu, ktorým sa žalobca domáhal, aby bol oslobodený od povinnosti plniť v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 465/20210 zastavuje.“ Súd pri rozhodovaní o písomnom podaní žalobcu zo dňa 04.07.2016 aplikoval ustanovenia , a , 145 .

3. Žalobca sa žalobou po zmene petitu domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/, 2/, 3/ povinnosťou zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 8 734,27 eur, ktorá bola žalobcovi zrazená z jeho účtu a sčasti ním vyplatená aj v rámci exekučného konania vedeného súdnym exekútorom I.. S. pod sp. zn.

EX 465/2010 na úhradu nároku priznaného D. C., nar. XX.XX.XXXX zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -18 zo dňa 14.01.2009 (súd ponechal platobný rozkaz v platnosti v zmysle rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -55 zo dňa 20.10.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 20.05.2010, rozhodnutie sa stalo právoplatným 02.07.2010). Zmenkový platobný rozkaz bol vydaný na podklade zmenky vystavenej dňa 02.02.2007 v Brne. Základom uplatneného nároku žalobcu voči žalovanému 3/ je skutočnosť, že žalobca vo vzťahu k žalovanému 3/ v rámci vzťahu založeného uvedenou zmenkou mal vystupovať v postavení ručiteľa v zmysle a nasl. resp. v zmysle ustanovení zákona zmenkového a šekového. Žalobca sa domáha svojho nároku voči žalovaným 1/, 2/. keďže na základe dohody so žalobcom mali prevziať dlh v zmysle bez súhlasu dlžníka (žalovaného 1/), resp. inou listinou k dlhu pristúpili v zmysle . Podľa názoru žalobcu bez ohľadu na právny titul sú žalované 1/, 2/ povinné plniť žalobcovi popri dlžníkovi, teda žalovanom 3/.

4. Obrana žalovaných 1/, 2/, 3/ spočívala v tom, že všetky doklady podpísané zo strany žalovaných 1/, 2/ boli predpripravené žalobcom a boli nimi podpísané pod hrubým psychickým nátlakom. Rovnako doklady preložené k žalobe a doložené v priebehu konania zo strany žalobcu podpísané žalovanými 1/, 2/ sú zmätočné, nejednoznačné a nezrozumiteľné, sú absolútne neplatné. Nárok voči žalobcovi 3/ je nedôvodný preto, že žalobca nebol v rámci vzťahu založeného zo zmenky vydanej dňa 02.12.2007 v Brne ručiteľom, ale spoludlžníkom a bol zaviazaný zmenkovým platobným rozkazom dlh D. C. uhradiť spoločne a nerozdielne so žalobcom. Z vyjadrenia súdneho exekútora vyplýva, že na splnenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmenky a následne zo zmenkového platobného rozkazu bolo vymožených spolu 19 584,16 eur, z čoho od žalobcu bolo vymožených 9 784,16 eur a od žalovaného 3/ bolo vymožených 9 900,- eur. V zmysle ust. by mali zaplatiť v konečnom dôsledku žalobca a žalovaný 3/ rovnako, to znamená každý po 9 842,08 eur, teda žalovaný 3/ nedlhuje žalobcovi nič (naopak žalobca by mal vrátiť žalovanému 3/ čo zaplatil žalovaný 3/ viac ako žalobca) .

5. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 02.02.2007 v Brne vystavili žalobca a žalovaný 3/ ako spoludlžníci/vystavitelia vlastnú zmenku v zmysle § 75 Zákona zmenkového a šekového, na základe ktorej sa spoločne a nerozdielne zaviazali do 02.12.2007 zaplatiť D. C., nar.XX.XX.XXXX, ako veriteľovi a majiteľovi zmenky sumu 330 000,- Kč (12 547,53 eur). D. C. podaniami zo dňa 05.08.2008 vyzýval žalobcu aj žalovaného 3/ k úhrade dlžnej sumy pričom oboch upovedomil o tom, že si je vedomý toho, že ide o ich záväzok spoločný a že môže požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich, pričom vyrovnanie medzi nimi samotnými je len ich osobnou záležitosťou. Dlh nebol uhradený, preto D. C. dňa XX.XX.XXXX podal na súd návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, v návrhu žiadal, aby súd zaviazal žalobcu a žalovaného 3/ povinnosťou spoločne a nerozdielne uhradiť mu sumu 330 000,- Kč zo 6 % úrokom z omeškania od 2.12.2007 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -18 zo dňa 14.01.2009, súd uložil žalobcovi a žalovanému 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť veriteľovi sumu 330 000,- Kč aj 6 % úrokom z omeškania od 02.02.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 796,45 eur. Žalobca a žalovaný 3/ podali proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky, v ktorých nenamietali zmenku alebo svoje odpisy na nej. Namietali, že pred podaním návrhu na zmenkový platobný rozkaz už uhradili sumu 99 000,- Kč. Súd ponechal platobný rozkaz v platnosti v zmysle rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -55 zo dňa 20.10.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 20.05.2010. Dňa 17.08.2010 podal D. C., nar. XX.XX.XXXX, návrh na vykonanie exekúcie na základe uvedeného exekučného titulu. Dňa 09.09.2010 súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie a uznesením č. k. -25 zo dňa 08.01.2012 súd pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného tak, že namiesto oprávneného D. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX vstúpil do konania oprávnený D. C., I.., nar. XX.XX.XXXX. Súdny exekútor vykonávajú exekúciu potvrdil, že od žalobcu vymohol sumu 9 784,16 eur a do žalovaného 3/ sumu 9 900,-eur, pričom exekúcia pokračuje.

6. Súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že vystupoval vo vzťahu k žalovanému 3/ ako ručiteľ v zmysle alebo zmenečný ručiteľ v zmysle a nasl. zákona zmenkového a šekového. Naopak, súd mal preukázané, že žalobca vo vzťahu k žalovanému 3/ vystupoval ako spoludlžník, čiže osoba ktorá bola spoločne a nerozdielne so žalovaným 3/ povinná uhradiť dlh veriteľovi D. C. a ktorej podiel na dlhu v zmysle je rovnaký ako podiel žalovaného 3/. Súd konštatoval, že nakoľko žalovaný 3/ uhradil doposiaľ viac, ako je jeho

podiel na dlhu v zmysle zákona, mohol by sa domáhať od žalobcu vydania plnenia predstavujúceho plnenie nad veľkosť jeho podielu na dlhu. Skutočnosť, kto reálne využil poskytnuté peňažné prostriedky od D. C., ktoré boli zabezpečené zo strany žalobcu a žalovaného 3/ vydaním zmenky nie je právne relevantná. Ručiteľský záväzok v zmysle alebo a nasl. zákona zmenkového a šekového je treba založiť obligatórnou písomnou formou. Žiaden takýto doklad súdu preložený nebol, preto tvrdenia žalobcu o jeho postavení ručiteľa za pohľadávku D. C. voči žalovanému 3/ súd považuje za nepreukázané. Žalovaný 3/ sa ani nemohol na úkor žalovaného bezdôvodne obohatiť v zmysle a nasl. , nakoľko na pohľadávku uhradil viac ako pripadá na jeho podiel. Súd posúdil, že ani súdu preložené „čestné prehlásenie“ nevyvoláva žiadne právne následky, ktoré boli predmetným jednostranným právnym úkonom zamýšľané, t.j. prevzatie dlhu v zmysle , keďže predmetné čestné prehlásenie nie je datované, nie je v ňom uvedené, aký dlh žalovaný 3/ preberá a neobsahuje súhlas veriteľa D. C. s prevzatím dlhu resp. podielu na dlhu žalobcu žalovaným 3/. Ide o neplatný právny úkon v celom rozsahu (, ). Súd preto žalobu voči žalovanému 3/ považuje za nedôvodnú.

7. Ako neplatný podľa a súd posúdil aj dokument - čestné prehlásenie o uznaní a splácaní dlhu, ktorý podpísali dňa 30.11.2010 žalované 1/ a 2/ a dodatočne podpísal aj žalobca. Z hľadiska obsahu sa malo jednať o pristúpenie k záväzku v zmysle ust. . Uvedený dokument je nejasný, neurčitý a nezrozumiteľný v celom rozsahu () - nie je v ňom konkretizovaný záväzok, ku ktorému majú žalované 1/, 2/ pristúpiť, je tu iba odkaz na záväzok, ktorý má platiť žalobca ako ručiteľ za žalovaného 3/ v rámci exekučného konania vedeného pod sp. zn. . Pritom predchádzajúce zistenia súdu svedčia o tom, že žalobca nebol ručiteľom v právnom vzťahu s D. C. ale spoludlžníkom, teda v rovnakom právnom postavení ako žalovaný 3/, a že žalobca a žalovaný 3/ majú rovnaký podiel na dlhu voči D. C. - potom predmetný dokument je neplatný aj podľa pre rozpor s dobrými mravmi, keďže jeho cieľom je dosiahnuť, aby žalované 1/, 2/ pristúpili k neexistujúcemu dlhu zabezpečeného neexistujúcim ručením žalobcu.

8. Žalované 1/, 2/ uzatvorili so žalobcom dňa 16.05.20011 zmluvu o prevzatí dlhu, v rámci ktorej sa mali zaviazať prevziať dlh uvedený v bode I. zmluvy od žalobcu a stať sa dlžníkom oprávneného D. C.. Zmluvu súd posúdil podľa obsahu ako prevzatie dlhu v zmysle , avšak v nej chýba súhlas veriteľa D. C. s prevzatím dlhu v dôsledku čoho je predmetná zmluva neplatná. Ak by aj súd akceptoval, že predmetná dohoda by bola z hľadiska obsahu dohodou o pristúpení k záväzku v zmysle , v tom prípade by žalované 1/, 2/ mali povinnosť plniť priamo veriteľovi žalobcu, t.j. D. C., nie žalobcovi, ako žiada v podanej žalobe.

9. Žalovaná 2/, žalovaný 3/ a žalobca uzatvorili dňa 25.02.2018 dohodu o pristúpení k záväzku v zmysle , , na základe ktorej mala žalovaná 2/ pristúpiť k dlhu uvedenému v čl. II dohody vo výške istiny 11 988,01 eur s príslušenstvom. Súd posúdil, že sa nejedná o dohodu podľa ako je to v nej uvedené, nedošlo k uzatvoreniu dohody v zmysle cit. ustanovenia, pretože na dohode chýba podpis veriteľa. Predmetná dohoda odporuje ustanoveniam , na základe tohto ustanovenia sa žalovaná 2/ nemohla stať spoludlžníčkou popri žalobcovi a žalovanému 3/, ako to účastníci dohody zamýšľali, ale len osobou, ktorá je povinná plniť za žalobcu a žalovaného 3/ veriteľovi D. C..

10. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. . Žalovaným 1/, 2/, 3/, ktorí boli v konaní úspešní v celom rozsahu priznal plnú náhradu trov konania. O výške náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil, aby žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania, alebo aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Podľa názoru žalobcu okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Súd správne zistil, že dňa 02.02.2007 vystavili žalobca a žalovaný 3/ spoločne ako spoludlžníci vlastnú zmenku, ktorou sa zaviazali zaplatiť spoločne a nerozdielne D. C. sumu 330 000 eur. Na základe tejto zmenky sa veriteľ domáhal zaplatenia svojej pohľadávky voči obidvom dlžníkom na základe rozhodnutí súdu.

14. Nesprávne však súd posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným 3/. Už v podanej žalobe žalobca tvrdil, že on sám si peniaze od veriteľa nepožičal, jediným dlžníkom veriteľa bol žalovaný 3/ a on sám zmenku podpísal ako ručiteľ. Hoci na zmenke bol žalobca podpísaný ako spoludlžník, z týchto dôvodov produkovali ďalšie dôkazy, ktorými preukazovali, že žalobca nemal z požičaných peňazí žiaden úžitok, a podpisom na zmenke len zabezpečoval vrátenie dlhu veriteľovi. Z uvedených dôvodov súdu predložili aj čestné prehlásenie žalovaného 3/ bez uvedenia dátumu, avšak podpis na tomto čestnom prehlásení bol úradne overený dňa 22.09.2008. V tomto čestnom prehlásení žalovaný 3/ uvádza, že on sám je v plnom rozsahu zodpovedný za zmenku. ktorá bola ..uzavretá" dňa 02.02.2007. Tiež vyhlásil, že peniaze mal na svoje účely a žalobca z nich nemal žiadny podiel. Na záver vyhlásil, že celú ťarchu preberá na seba. Žalovaný 3/ toto vyhlásenie podpísal dňa 22.09.2008. D. C. žalobu o vydanie zmenkového platobného rozkazu podal na súd až dňa 20.10.2008. Vyhlásenie žalovaného 3/ bolo podpísané skôr ako sa veriteľ začal domáhať zaplatenia pohľadávky cestou súdu. Žalobcovi nie je zrejmé z akého dôvodu súd túto listinu vyhodnotil tak, že nie je spôsobilá vyvolať žiadne právne následky. Vo vzťahu k veriteľovi síce žiadne následky nevyvoláva, pretože veriteľ nedal súhlas s prevzatím dlhu, vo vzťahu žalobcu a žalovaného 3/ však má táto listina nepochybne zásadný právny význam. Touto listinou uznáva žalovaný 3/ celý dlh voči D. C. vo výške 330.000,- Kć za svoj vlastný dlh. Ak teda za neho žalobca plnil, má právo sa domáhať vrátenia poskytnutých plnení od žalovaného 3/.

15. Vo výpovedi žalovaný 3/ na pojednávaní konanom dňa 30.11.2017 uviedol, že žalobca na neho vyvíjal trošku nátlak, aby mu vrátil peniaze zaplatené na dlh voči D. C., to sa žalovaný 3/ aj snažil a dokladoval šekmi, že žalobcovi posielal to, čo žalobca platil, pričom platil aj sám (,.za seba"). Aký by mal žalovaný 3/ dôvod platiť žalobcovi plnenia zasielané súdnemu exekútorovi, ak by bol dlh skutočne spoločný a zodpovedali by zaň žalobca 3/ aj žalovaný spoločne a nerozdielne ? Svojou výpoveďou žalovaný 3/ potvrdil, že si bol plne vedomý svojich záväzkov voči žalobcovi. V zápisnici z uvedeného pojednávania sa tiež uvádza, že žalovaný 3/ výslovne uviedol, že on osobne to bral tak, že „žalobca je na tej zmenke ako ručiteľ“. Týmto svojím tvrdením vo výpovedi urobenej na súde žalobca len potvrdil to, čo od samotného začiatku tvrdil aj žalobca. Podľa súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Nie je potrebné viesť o tom dokazovanie. Súd mal z týchto zhodných tvrdení strán sporu vychádzať. Napriek tomu, že zo zmenky samotnej vyplýva spoločný záväzok žalobcu a žalovaného 3/, ich spoločným úmyslom už pri podpísaní zmenky („vždy to bral žalovaný 3/ tak ) bolo zriadenie ručitel'ského záväzku žalobcu za dlh žalovaného 3/. Z uvedených dôvodov nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru prezentovanému v ods. 49 odôvodnenia napadnutého rozsudku, že žalobca nepreukázal, že vystupoval vo vzťahu k žalovanénu 3/ ako ručiteľ. Napriek tomu, že zo samotnej zmenky, ani následne z postupu veriteľa, súdnych rozhodnutí a exekučného konania táto skutočnosť nevyplýva, bola jednoznačne preukázaná zhodným tvrdením strán. Tento záver súdu teda nezodpovedá skutkovému stavu preukázanému počas konania. Toto skutkové zistenie súdu je nesprávne a viedlo aj k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci vo vzťahu k žalovanému 3/.

16. Žalobca má iný názor ako súd aj na písomnosť - čestné vyhlásenie žalovaných 1/ a 2/ zo dňa 30.11.2010, ktorým pristúpili k dlhu žalovaného 3/ a ktoré neskôr na znak súhlasu podpísal aj žalobca. Súd toto čestné vyhlásenie posúdil v celom rozsahu ako neplatné pre jeho nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Ak žalované 1/ a 2/ pri označení dlhu, ku ktorému pristupujú. uvádzajú exekučné konanie vedené pod sp. zn. , muselo im byť nepochybne známe, aká pohľadávka je v tomto exekučnom konaní vymáhaná. Ak pri spísaní vyhlásenia poznali aj číslo exekučného konania, museli byť nepochybne v celom rozsahu oboznámené s predmetom konania a výškou dlhu, ktorý je v tomto exekučnom konaní vymáhaný. Jediné, čo v tomto štádiu exekučného konania nebolo známe je skutočnosť, koľko nakoniec žalobca za žalovaného 3/ počas exekúcie zaplatí. Aj z toho dôvodu vyhlásenie žalovaných 1/ a 2/ obsahuje pristúpenie aj k budúcemu dlhu, ktorý vznikne tak, že aj v budúcnosti žalobca zaplatí exekútorovi dlh za žalovaného 3/. Dohoda o pristúpení k dlhu je jasná, určitá a zrozumiteľná každému jej účastníkovi. Súd dohodu o pristúpení k záväzku vyhodnotil ako neplatnú aj pre rozpor s dobrými mravmi, pretože jej cieľom malo byť, aby žalované 1/ a 2/ pristúpili k neexistujúcemu dlhu zabezpečenému neexistujúcim ručením žalobcu. Tvrdenie o neexistujúcom dlhu odporuje vykonanému dokazovaniu, ktorým bola preukázaná existencia zmenky, pričom dlh bol

priznaný právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami súdov a následne vymáhaný v exekučnom konaní. Sporná by sa v tomto zmysle javila existencia ručiteľského záväzku žalobcu za dlh žalovaného 3/. Listinný doklad preukazuje existenciu ručitel'ského záväzku žalobcu za dlh žalovaného 3/. Listinu s takmer rovnakým obsahom pôvodne spísali žalované 1/ a 2/ vlastnou rukou niektorej z nich, teda museli si byt' vedomé nielen existencie samotného dlhu, ale tiež ručitel'ského záväzku žalobcu za dlh žalovaného 3/. Pôvodné vyhlásenie však obsahovalo prevzatie dlhu za žalovaného 3/ voči žalobcovi, s čím žalobca nesúhlasil. Z toho dôvodu žalobca opísal vyhlásenie žalovaných 1/ a 2/ takmer v celom pôvodnom znení, len prevzatie dlhu za žalovaného 3/ nahradil pristúpením k dlhu žalovaného 3/ žalovanými 1/a 2/. Žalobcovi nie je zrejmé, kto mal pri uzatváraní dohody o pristúpení k dlhu postupovať v rozpore s dobrými mravmi. Od začiatku išlo o iniciatívu žalovaných 1/a 2/. Žalobcovi pôvodné vyhlásenie o prevzatí dlhu žalovanými 1/ a 2/ za žalovaného 3/ doručil žalovaný 3/. pričom vyhlásenie už bolo v tom čase opatrené podpismi žalovaných 1 /a 2/. Žalobca sa s nimi pred podpisom prvého vyhlásenia ani nestretol. Až následne po zmene textu vyhlásenia žalobca osobne navštívil žalované 1/ a 2/, ktoré na .jeho žiadosť bez akýchkoľvek pripomienok vyhlásenie o pristúpení k dlhu aj podpísali a na znak súhlasu ho podpísal žalobca.

17. Dňa 25.02.2013 podpísali žalovaná 2/, žalovaný 3/ a žalobca dohodu o pristúpení k záväzku žalovanej 2/ k dlhu voči D. C.. Na tejto dohode, ktorú veriteľ nepodpísal, sú ako dlžníci spoločne uvedení žalovaný 3/ aj žalobca. pri podpisoch je N. D. už uvedený ako ručitel'. Tento písomný dôkaz, na ktorom sú úradne overené podpisy žalovanej 2/ a žalovaného 3/, jednoznačne preukazuje vedomosť žalovanej 2/ o existencii a výške dlhu. Súčasne preukazuje, že žalovaná 2/ aj žalovaný 3/ považovali žalobcu za ručiteľa za tento dlh. Žalovaná 2/ ako pristupujúca dlžníčka bola oprávnená v prípade zaplatenia dlhu požadovať uhradenie zaplatenej čiastky len od žalovaného 3/, čo tiež preukazuje, že žalobca nebol dlžníkom, ale ručiteľom za dlh žalovaného 3/. Podľa názoru žalobcu predmetná dohoda je v súlade s ust. a v prípade podpisu dohody veriteľom bola spôsobilá vyvolať právne následky. Tým, že veriteľ návrh dohody neprijal a nepodpísal ju k uzatvoreniu dohody nedošlo. Podpisy žalovaného 3/ ako dlžníka a žalobcu ako ručiteľa sú na dohode nadbytočné, pretože podľa postačuje uzatvorenie dohody len medzi veríteľom a pristupujúcim dlžníkom. Súdu však táto dohoda bola predložená za účelom preukázania ručiteľského záväzku žalobcu za dlh žalovaného 3/. Súčasne mala preukazovať, že žalovaná 2/ mala plnú vedomosť o existencii a výške záväzku. Z tohto hľadiska súd predmetný písomný dôkaz nevyhodnotil vôbec. Namiesto toho prijal celkom neprijateľné závery o jej neplatnosti. Súd nesprávne zistil skutkový stav a na jeho základe nesprávne vyložil aplikované právne predpisy.

18. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť. Okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v zásade tým, že žalobca v priebehu konania nepreukázal, že vo vzťahu k žalovanému 3/ vystupoval ako ručitel' v zmysle alebo ako zmenečný ručitel' v zmysle a nasl. zákona zmenkového a šekového. Žalobca vo svojom odvolaní opätovne tvrdí, že je ručiteľom, pričom táto skutočnosť bola podľa jeho názoru jednoznačne preukázaná zhodným tvrdením strán. Žalobca ďalej vo svojom odvolaní polemizuje so závermi okresného súdu o neplatnosti vyhlásenia žalovaných 1/ a 2/ zo dňa 30.11.2010, ktorým tieto pristúpili k dlhu žalovaného 3/ a tiež so závermi okresného súdu o neplatnosti dohody o pristúpení k záväzku, ktoré listiny považuje žalobca na rozdiel od okresného súdu za platné. Podané odvolanie žalovaní 1/, 2/, 3/ považujú v celom rozsahu za nedôvodné.

19. Záver okresného súdu o tom, že vzťah žalobcu a žalovaného 3/ je vzťahom spoludlžníkov a nie vzťahom ručitel'a alebo zmenkového ručitela a dlžníka, je dôvodný a správny. Existencia spoludlžníckeho vzťahu bola v priebehu konania pred súdom I. inštancie podľa ich názoru nepochybne preukázaná najmä fotokópiou samotnej zmenky, návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu, výzvami adresovanými žalobcovi a žalovanému 3/ zo strany advokáta ich veriteľa D. C., ako aj znením odôvodnení rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. a rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica č. k. . Vo vzťahu k týmto listinám sa v priebehu konania pred okresným súdom opakovane a podrobne vyjadrovali, na týchto vyjadreniach v celom rozsahu trvajú. Žalobca by mohol byť považovaný za ručiteľa len v prípade, ak by existovala riadna dohoda o ručení, ktorá by mala písomnú formu ( ). V konaní pred súdom L inštancie žiadna dohoda o ručení predložená nebola a predložená byť ani nemohla, pretože žiadna (a už vôbec nie písomná) dohoda o ručení neexistovala a neexistuje. Na to, aby mohol byť žalobca považovaný za zmenkového ručitel'a, by museli byť splnené a preukázané podmienky uvedené v v spojení s

zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého: „ Rukojemstvo napíše sa na zmenku alebo na prívesok. Rukojemstvo sa vyjadruje slovami „ako ručiteľ" alebo inou doložkou rovnakého významu: ručiteľ ho musí podpísať. Holý podpis na líci zmenky plati za rukojenistvo, ak nejde o podpis zmenečnika alebo vystaviteľa. V rukojemstve treba udať, za koho sa preberá. Ak niet tohto údaja plati, že ručenie bolo prevzaté za vystaviteľa". Žiadne takéto podmienky preukázané neboli a ani preukázané byť nemohli, pretože rukojemstvo žalobcu nikdy ani napísané ani podpísané nebolo. Z fotokópie zmenky predloženej žalobcom nepochybne vyplýva, že žalobca zmenku nepodpísal ako zmenkový ručitel', ale že ju podpísal rovnako ako ja žalovaný 3/ ako zmenkový dlžník, resp. ako vystaviteľ zmenky. Túto skutočnosť napokon potvrdil žalobca aj v odôvodnení svojho odvolania (1. odsek na strane 2 odvolania). Zmenkové ručenie nevzniklo a žalobca sa zmenkovým ručitel'om nestal.

20. Na tom, že žalobca a žalovaný 3/ boli spoludlžníkmi nemohli nič zmeniť ani v odvolaní žalobcu uvádzané tvrdenia, vrátane úvahy o údajnom „zásadnom právnom význame čestného vyhlásenia", alebo vrátane úvahy týkajúcej sa údajného „zhodného tvrdenia strán sporu, o pravdivosti ktorého neexistuje žiadna dôvodná pochybnosť"'. Čo sa týka „čestného vyhlásenia" podpísaného dňa 22.9.2008, ako som už ja žalovaný 3/ uvádzal, toto „čestné vyhlásenie' pripravil žalobca, ktorý ma požiadal o jeho podpísanie, pričom svoju požiadavku odôvodnil tým, že takéto čestné prehlásenie potrebuje, aby mal doma pokoj, teda aby jeho manželka bola spokojná, že všetko v súvislosti so zmenkou vyriešim ja žalovaný 3/ (pozn. hoci úžitok z pôžičky od D. C. sme mali obidvaja). Žalovaný 3/ som predmetné ,.čestné vyhlásenie" žalobcovi, ako vtedy kamarátovi, podpísal bez toho, aby som si ho prečítal. Bez ohľadu na uvedené skutočnosti však je zrejmé, že predmetné čestné vyhlásenie nemohlo vyvolat' žiadne právne následky, aký záver prijal aj okresný súd. Čo sa týka žalobcom uvádzanej argumentácie údajným zhodným tvrdením strán o tom, že (žalobca) bol zmenkovým ručiteľom, pretože 1. žalobca to tvrdil vo svojej žalobe a 2. žalovaný 3/ na pojednávaní uviedol, že to bral tak, že žalobca je na zmenke ako ručitel', mám za to, že táto argumentácia nemôže obstáť. Žalobca vo svojej žalobe skutočne uviedol, že je zmenkovým ručitel'om, pričom toto svoje tvrdenie prezentoval aj v ďalšom priebehu konania pred okresným súdom a dokonca to tvrdil aj prostredníctvom svojho advokáta. Žalovaní sme tak mali za to, že uvedené tvrdenie žalobcu je pravdivé. Toto bol dôvod, pre ktorý som sa ja žalobca 3/ na pojednávaní vyjadril, že som to bral tak, že žalobca je na tej zmenke ako ručitel'. Po tom, ako bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že žalobca žiadnym ručitel'om, ani zmenkovým ručiteľom nebol a že za ručitel'a alebo zmenkového ručitel'a sa len sám označoval, žalovaní sme na túto skutočnosť prostredníctvom svojho právneho zástupcu reagovali a tvrdili sme, že žalobca bol spoludlžníkom. O žiadne zhodné tvrdenie strán sporu, ako ho má na mysli ustanovenie sa v tomto prípade jednat' nemohlo a ani sa nejednalo. Keďže žalobca bol spoludlžníkom, a keďže z celkovo vymoženej sumy 19 684,16 eur bolo od žalovaného 3/ vymožených 9 900,00 eur je zrejmé, že žalovaný 3/ som žiadny dlh voči žalobcovi nemal a nemám. Práve naopak, žalovaný 3/ by som sa mohol domáhat' od žalobcu vydania plnenia predstavujúceho plnenie nad veľkosť môjho podielu na dlhu. Okresný súd žalobu voči mne správne zamietol.

21. Čo sa týka nás žalovaných 1/ a 2/, našu pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní žalobca odvodzuje od údajného prevzatia dlhu a od údajného pristúpenia k záväzku (hoci tieto dva inštitúty sa podľa nášho názoru vylučujú). Aby mohlo dôjsť k riadnemu (platnému) prevzatiu záväzku alebo k riadnemu pristúpeniu k dlhu, by musela existovať riadna dohoda o prevzatí dlhu uzatvorená podľa , resp. dohoda o pristúpení k záväzku uzatvorená podľa , v prvom rade by však musel existovat' samotný dlh. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že 1. neexistuje žiadna platná dohoda o prevzatí dlhu, 2. neexistuje žiadna platná zmluva o pristúpení k záväzku a 3. neexistuje žiadny dlh žalovaného 3/ voči žalobcovi. Žaloba žalobcu je aj voči nám žalovaným 1/a 2/ celkom zjavne nedôvodná, a okresný súd ju aj voči nám správne zamietol.

22. Žalobca k vyjadreniu žalovaných uviedol, že s názormi žalovaných sa nestotožňuje. Je pravda, že zmenku podpísal žalobca ako spoločný dlžník so žalovaným 3/. Zo zmenky samotnej nevyplýva žiadny ručiteľský záväzok, v konaní však bolo súhlasným tvrdením žalobcu a žalovaného 3/ jednoznačne preukázané, že obaja považovali svoj vzájomný vzťah za vzťah ručiteľský. To vyplýva tiež z písomného vyhlásenia žalovaného 3/, ktoré v konaní predložil žalobca ako dôkaz. Vyhlásenie podpísal žalovaný 3/ dobrovoľne, bez nátlaku a svoj podpis na vyhlásení nechal aj úradne osvedčiť. Žalobca súhlasí s tým, že vo vzťahu k veriteľovi nevznikol ručiteľský záväzok. Netreba však zabúdať na základ záväzku, ktorým bola zmluva o pôžičke, ide o reálnu zmluvu, teda musí dôjsť k odovzdaniu peňazí, aby dlžníkovi vznikol záväzok pôžičku vrátiť. Peniaze boli veriteľom odovzdané výhradne žalovanému 3/, ktorý ich

použil na vlastnú potrebu. Z hľadiska reálneho záväzku nemal žalobca voči veriteľovi žiadny záväzok, pretože jemu žiadne reálne plnenie poskytnuté nebolo. Záväzok plniť veriteľovi spoločne a nerozdielne so žalovaným 3/ vyplýval žalobcovi len z právneho úkonu, ktorým bolo podpísanie zmenky.

23. V danom prípade je treba rozlišovať dva rôzne záväzkové vzťahy. Vzťah žalobcu a žalovaného 3/ voči veriteľovi - im z hľadiska podpísanej zmenky vznikol plniť záväzok spoločne a nerozdielne, z hľadiska reálnej zmluvy o pôžičke dlh plniť veriteľovi vyplýval len žalovanému 3/. Ak sa teda žalobca zaviazal plniť spoločne a nerozdielne záväzok žalovaného 3/ veriteľovi, zaviazal sa spoločne s ním plniť záväzok, ktorý mal plniť žalovaný 3/ podľa reálnej zmluvy o pôžičke výhradne sám. V prípade, že žalobca poskytol veriteľovi plnenie na záväzok žalovaného 3/, má reálne nárok sa dožadovať, aby mu žalovaný 3/ vydal poskytnuté plnenie. Obsah záväzku medzi žalobcom a žalovaným 3/ je preukázaný ich zhodnými tvrdeniami prednesenými v konaní. Súčasne je preukázaný vyhlásením žalovaného 3/, ktoré urobil ešte pred tým, ako veriteľ podal žalobu na súd o vydanie zmenkového platobného rozkazu. Z toho vyplýva, že obsah vzájomného záväzku si účastníci tohto vzťahu nedefinovali až po tom, čo boli informovaní o vymáhaní pohľadávky veriteľom, ale už skôr.

24. V otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 1/ a 2/ sa žalobca pridržiava odôvodnenia odvolania.

25. K vyjadreniu žalobcu žalovaní 1/, 2/, 3/ uviedli, že celé vyjadrenie žalobcu považujú za vnútorne rozporné (žalobca tvrdí, že s tým, že ručenie ani zmenkové ručenie nevzniklo nesúhlasí, následne uvádza, že s tým, že ručiteľský záväzok nevznikol súhlasí .... a pod.) a právne závery žalobcu, ktoré sú v ňom uvedené za právne neudržateľné. Opakovane uvádzajú, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že vzťah žalobcu a žalovaného 3/ je vzťahom spoludlžníkov a nie vzťahom ručiteľa alebo zmenkového ručiteľa a dlžníka. Pokiaľ teda žalobca plnil v rámci vykonanej exekúcie veriteľovi D. C., neplnil za žalovaného 3/ na záväzok žalovaného 3/, ale plnil ako právoplatným súdnym rozhodnutím zaviazaný spoludlžník (plnil na spoločný dlh). Keďže z celkovo vymoženej sumy 19 684,16 eur bolo od žalobcu vymožených 9 784,16 eur a od žalovaného 3/ 9 900,00 eur je zrejmé, že žalobca voči žalovanému 3/ nijaký nárok na akékoľvek peňažné plnenie (a už vôbec nie na plnenie v sume 8 734,27 eur) nemá. V ostatnom rozsahu trvajú na všetkých svojich doterajších vyjadreniach.

26. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa a , a bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa , potvrdil.

27. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

28. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne posúdil pokiaľ mal za to a z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že vzťah žalobcu a žalovaného 3/ je vzťahom spoludlžníkov a nie vzťahom ručiteľa alebo zmenkového ručiteľa a dlžníka. Žalovaný 3/ bol zaviazaný právoplatným súdnym rozhodnutím (zmenkovým platobným rozkazom v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom súdu) - exekučným titulom dlh D. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ktorého právnym nástupcom je D. C., ml., nar. XX.XX.XXXX, uhradiť spoločne a nerozdielne so žalobcom, ich podiel na dlhu v zmysle je rovnaký. Okresný súd správne vyhodnotil a posúdil aj žalobcom súdu predložené listiny označené ako - „Zmluva o prevzatí dlhu“ zo dňa 16.05.2011, „Dohoda o pristúpení k záväzku“, „Čestné prehlásenie o uznaní a splácaní dlhu a prevzatí záväzku k ex. 465/2010“ bez dátumu a tiež „Čestné prehlásenie o uznaní a splácaní dlhu“ zo dňa 30.11.2010. Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi, ktoré v tejto súvislosti podrobne uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd, na tieto dôvody odkazuje. V odvolacom konaní žalobca neuviedol iné dôvody než tie, s ktorými sa už vysporiadal okresný súd. Odvolací súd v súlade s ods. 2 ust. svoje rozhodnutie bližšie neodôvodňoval iba dodáva, že rozhodnutie okresného súdu je odôvodnené v súlade s ust. , t.j. riadne a presvedčivo. K opakovaným námietkam žalobcu odvolací súd poukazuje aj na vyjadrenie žalovaných k odvolaniu žalobcu, s ktorým sa stotožňuje.

29. V odôvodnení rozsudku okresný súd náležite vysvetlil dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel (žalobu zamietol), citoval ustanovenia ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje závery, tieto majú oporu vo vykonanom dokazovaní (listinnými dôkazmi, vypočutia sporných strán). V prejednávanom prípade vo vzťahu žalobcu a žalovaného 3/ nemožno ignorovať „zmenku“, že išlo o splnenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmenky a následne zo zmenkového platobného rozkazu v spojení s rozsudkami Okresného a Krajského súdu v Banskej Bystrici. V priebehu konania bola nepochybne preukázaná existencia spoludlžníckeho vzťahu. Odvolací súd sa tiež zhoduje z názorom žalovaných uvedenom v jeho vyjadrení (bod .20 tohto rozsudku), že o žiadne zhodné tvrdenie strán sporu, ako ho má na mysli ustanovenie (podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli súd neprihliada) sa v tomto prípade jednat' nemohlo a ani sa nejednalo v súvislosti s tvrdením žalobcu, že v predmetnom vzťahu bol ručiteľom a pokiaľ sa žalovaný 3/ na pojednávaní vyjadril, že to bral tak, že žalobca je na tej zmenke ako ručiteľ iba reagoval na to, že žalobca sa ako ručiteľ, či zmenkový ručiteľ len sám označoval. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca nebol ručiteľom - zmenkovým ručiteľom. Bolo preukázané, že žiadna dohoda o ručení v zmysle neexistuje a neexistuje ani riadna dohoda o pristúpení k záväzku podľa ani dohoda o prevzatí dlhu podľa .

30. Odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil vo veci samej aj vo výroku o trovách konania.

31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanoveniami , a , keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní 1/, 2/, 3/, preto žalovaným odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

32. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).