Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/144/2019

Zmenené rozhodnutím 18P/14/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Zuzanou Andrejčákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého: E. Z., nar. XX.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa matky: J.. H. Z. H., nar. X.X.XXXX, bytom R. XX, F. a otca: R. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/X, F., doručovacia adresa: L. X, F., v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto rozhodol: I. S c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v časti úpravy styku otca s maloletým E. Z., nar. XX.X.XXXX v tomto znení: Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým E. Z., nar. XX.X.XXXX nasledovne: - každý párny kalendárny týždeň od piatku od 17:00 hod. do nedele 17:00 hod. - počas letných prázdnin v mesiaci júl od 15.7. od 9:00 hod. do 23.7. do 18:00 hod. a v mesiaci august od 15.8. od 9:00 hod. do 25.8. do 18:00 hod. - počas jarných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od pondelka od 9:00 hod. do nedele do 16:00 hod. - každý kalendárny rok v utorok po veľkonočnom pondelku od 8:00 hod. do 18:00 hod. - otec si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky a následne ho po vykonaní styku matke v mieste jej bydliska odovzdá. - otec sa zaväzuje matke predložiť zoznam zmien 3 dní po jeho obdŕžaní a v prípade nerealizácie styku sa otec zaväzuje o tom informovať matku minimálne 24 hodín vopred formou SMS - matka sa zaväzuje maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť a umožniť mu nerušený výkon jeho práv a povinností. II. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. 11P/132/2017-281 zo dňa 13.3.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/144/2019-327 zo dňa 30.10.2019, a to vo výroku V. v časti, ktorá bola pôvodne súdom schválená rodičovská dohoda ohľadne úpravy styku otca s maloletým E. na čas po rozvode manželstva. III. Žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov tohto konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej v právnej veci navrhovateľa (manžela) K. F. nar. X.X.XXXX bývajúci v E. na N. ulici č. X toho času na C. ulici č. X v E. zastúpeného JUDr. Jolanou Fuchsovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 proti manželke S.. Z. F., Z. nar. X.X.XXXX bývajúcej v E. na N. ulici č. 9, toho času na K. XX v E. zastúpenej Advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s.r.o. so sídlom na Žriedlovej ulici č. 3 v Košiciach v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Z. F. nar. XX.X.XXXX a A. F. nar. XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, o odvolaní navrhovateľa (otca) proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -281 z 13.3.2019 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určení výživného pre mal. Z. F. nar. XX.X.XXXX vo výške 220,- € a pre mal. A. F. nar. XX.X.XXXX vo výške 180,- € mesačne, ktoré je otec povinný platiť počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 13.3.2019 č.k. -281 rozviedol manželstvo navrhovateľa K. F. nar. X.X.XXXX a manželky navrhovateľa S.. Z. F., Z. nar. X.X.XXXX uzavreté 26.10.1996 zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mestskej časti E. - T. vo zväzku 8 ročník 96 na strane XXX pod poradovým číslom XXX. Na čas po rozvode maloleté deti Z. F. nar. XX.X.XXXX a A. F. nar. XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti manželky navrhovateľa (matke) s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi maloletých detí (navrhovateľovi) uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej Z. výživným vo výške 220 Eur mesačne a na maloletého A. výživným vo výške 180 Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Upravil styk otca s maloletým A. F. podľa návrhu rodičov maloletého dieťaťa a styk otca s maloletou Z. F. neupravil. Konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej E. F. nar. XX.XX.XXXX zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Proti výroku rozsudku o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí s návrhom, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a určil výživné na maloletú Z. vo výške 120 Eur mesačne a na maloletého A. 100 Eur mesačne. Odvolanie podal z dôvodov podľa ust. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Zdôraznil, že súdom určené výživné nezodpovedá jeho finančným možnostiam. Súčasne predložil tabuľku, v ktorej uviedol jeho príjem za mesiace od januára 2018 do marca 2019, jeho príspevky na výživu všetkých detí (do novembra 2018 vrátane maloletej E.), príspevky matky na splátky úverov (s tým, že matka prispela na úvery v mesiacoch január, apríl, december 2018 a január a február 2019), platby za pevnú linku, za telefón v byte, v ktorom deti žijú, v ktorej je zahrnutá aj platba za televíziu v rodinnom dome vo N. X.,

kde deti trávia víkendy, platby za jeho mobilný telefón, platby poistenia, platby za úvery, jeho výdavky na bývanie, stravu a následne vykonal bilanciu, koľko mu ostáva na jeho živobytie. Vytkol konajúcemu súdu, dostatočne neodôvodnil, ako dospel k záveru o jeho priemernom mesačnom príjme 1.899 Eur, keď jeho skutočný príjem reálne vyplatený za obdobie január 2018 až marec 2019 bol 23.652,10 Eur, čo je priemerne mesačne 1.577 Eur. Konštatoval, že za obdobie od novembra 2018 prispel na výživu detí celkovou sumou 4.720 Eur, čo za jedenásť mesiacov činí v priemere 429 Eur, čo pri štyroch detí (tri maloleté a jedno plnoleté) priemerne 100 Eur na každé. Okrem toho prispieva na pevnú linku, tv v dome vo N. X., čím tiež v podstate prispieval na ich výživu. Ďalej uviedol, že od decembra 2018 prispel na výživu detí sumou 1.889 Eur, čo priemerne mesačne predstavuje 472 Eur, čo v priemere pri troch deťoch je suma 157 Eur mesačne na dieťa. Vzhľadom na uvedené dôrazne vyslovil presvedčenie, že určené výživné súdom prvej inštancie je vzhľadom k jeho finančným a majetkovým pomerom neprimerane vysoké, ktoré nie je schopný bez ohrozenia svojej vlastnej existencie platiť.

3. K odvolaniu navrhovateľa (otca)sa písomne vyjadrila manželka navrhovateľa (matka). Vyslovila názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového a skutočného stavu veci, konajúci súd riadne zistil skutočný stav veci, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. K odvolaciemu dôvodu otca podľa , t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci uviedla, že v predmetnom odvolaní absentuje, v čom konkrétne došlo k pochybeniu súdu prvej inštancie pri rozhodovaní v predmetnej právnej veci a v čom konkrétnom spočíva podľa navrhovateľa nesprávne právne posúdenie veci. Navrhovateľ sa v odvolaní obmedzil len na opis svojej vlastnej životnej situácie, najmä majetkovej situácie, pričom opätovne, tak ako v konaní pred súdom prvej inštancie, svojimi tvrdeniami konajúci súd zavádza. K vyjadreniu otca o nesprávnom zistení jeho priemerného mesačného zárobku za uvedené obdobia uviedla, že konajúci súd sa veľmi podrobne a dôsledne zaoberal príjmom otca, konkrétne v bode 27 svojho odôvodnenia podrobne rozoberal príjem navrhovateľa za obdobie celého súdneho konania, pričom podkladom pre určenie výšky príjmu navrhovateľa boli potvrdenia o príjme predložené jeho zamestnávateľom. Zdôraznila, že navrhovateľ predloženie týchto listinných dôkazov v konaní nenamietal. Tabuľku predloženú otcom v odvolacom konaní matka považuje za účelovú, nehodnovernú, pričom nemožno na jej podklade dospieť k skutočnému zisteniu príjmu navrhovateľa, keďže túto tabuľku vypracoval sám navrhovateľ, nie jeho zamestnávateľ a je bez akéhokoľvek odôvodnenia. Poukázala na zavádzajúce tvrdenia navrhovateľom, keď v odvolaní uvádza, že výška jeho nákladov na bývanie je 200 Eur mesačne a výška jeho nákladov na stravu je 100 Eur mesačne, pričom počas celého konania na súde prvej inštancie tvrdil, že náklady spojené s bývaním predstavujú sumu 150 Eur mesačne a strava 50 Eur mesačne. Zdôraznila, že navrhovateľ podľa jeho vyjadrení, býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v menšom trojizbovom byte. Je zrejmé, že náklady na bývanie v takomto byte sú spolu na všetky osoby najviac 200 Eur mesačne, t.j. nájom a energie, pričom navrhovateľ v konaní nepreukázal žiadnym spôsobom, že výška jeho mesačných nákladov na bývanie je 150 Eur mesačne, resp. 200 Eur mesačne, ide len o navrhovateľove zavádzacie tvrdenia. V tejto súvislosti poukázala aj na konanie navrhovateľa, ktorý počas konania o rozvode manželstva bez vedomia odporkyne, zrušil svoju životnú poistku, na ktorú prispievali obaja spoločne z prostriedkov BSM a finančné prostriedky zo životnej poistky spotreboval sám. Táto skutočnosť bola preukázaná aj na pojednávaní 13.3.2019. Ďalšie tvrdenia navrhovateľa, ktoré majú byť podkladom pre rozhodnutie o určení nižšieho výživného týkajúce sa hradenia pevnej linky a TV v rodinnom dome vo N. X., sú účelové a nie je možné na nich prihliadať. Uviedla, že pevnú linku odporkyňa s deťmi nevyužívala, a to až do času, pokiaľ nezomrela maloletá E.. Maloletý A., v tomto pre všetkých náročnom období, sa naučil používať pevnú linku a zvykol odporkyňu zavolať do práce, ak pociťoval smútok zo straty sestry. Hneď potom, ako sa začala pevná linka používať, čo navrhovateľ videl na faktúre, predmetnú pevnú linku zrušil bez vedomia odporkyne. Odporkyňa opakovane žiadala navrhovateľa, aby televíziu prepísal na ňu, pretože nemôže hýbať s paušálom ani balíkom služieb, pričom cena služieb sa zvýšila, keďže skončila viazanosť predmetnej služby, avšak navrhovateľ túto záležitosť neriešil. Zdôraznila, že službu televízie odporkyňa nevyužíva a chce, aby ju navrhovateľ zrušil a nie uvádzal ako zbytočné výdavky a náklady v spojení s výživou maloletých detí. Tvrdenie navrhovateľa, že uhrádza splátky úverov a uvádza sumu 727,61 Eur nie je pravdivé, nakoľko suma jednotlivých splátok úverov spolu je 694,17 Eur, pričom navrhovateľ doposiaľ v konaní svoje tvrdenia týkajúce sa výšky splátok úverov žiadnym spôsobom nepreukázal a nepodložil žiadnymi listinnými dôkazmi. Zdôraznila, že mesačné splátky za spoločné úvery sú vo výške 694,17 Eur, čo pri rozdelení rovným dielom medzi dlžníka a spoludlžníka vychádza na jedného 347,09 Eur. Odporkyňa svoju časť splátky úverov zasielala mesačne navrhovateľovi na jeho účet. Navyše, jeden z úverov (flexi pôžička) je splatný v marci budúceho roku, čím sa finančné povinnosti oboch účastníkov

konania voči banke znížia o 164,86 Eur, a teda budú vo výške 529,31 Eur (spolu) a 264,65 Eur (rozdelené na polovicu). Ani tvrdenie navrhovateľa, že odporkyňa mu na výšku splátok neprispieva, resp. prispieva len v mesiacoch január, apríl a december 2018 a január a február 2019 nie je pravdivé a bolo vyvrátené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Z výpisov účtu navrhovateľky je nepochybné, že poslala navrhovateľovi splátky na úvery tak, že za august 2017 428,74 Eur, september 2017 420,76 Eur, november 2017 200 Eur, december 2017 300 Eur, január 2018 400 Eur, apríl 2018 400 Eur, december 2018 448,92 Eur, január 2019 348,92 Eur, február 2019 448,92 Eur, apríl 2019 348,92 Eur, máj 2019 348,92 Eur, jún 2019 448,92 Eur, pričom uviedla, že pokiaľ nezaslala splátku za určitý mesiac alebo v nižšej čiastke, bolo to v dôsledku jej zlej finančnej situácie, pričom v marci 2019 nezaslala splátku vôbec, nakoľko navrhovateľ nepoukázal na účet odporkyni výživné vo výške, ako stanovil súd, pričom argumentoval, že mu odporkyňa nemá posielať čiastku za úvery. Súčasne zdôraznila, že nie je pravdivé ani tvrdenie navrhovateľa spočívajúce v tom, že konajúci súd nezohľadnil výšku výživného na plnoleté dieťa, o ktorom sa vedie samostatné konanie, pretože s touto skutočnosťou sa konajúci súd dôsledne zaoberal a vyporiadal tak, ako to vyplýva z odôvodenia bodu 53 predmetného rozsudku. V závere svojho písomného vyjadrenia vyslovila presvedčenie, že navrhovateľ (otec maloletých detí) nemá tak zlú finančnú situáciu, ako sa to snaží prezentovať v predmetnom konaní a určite lepšiu, ako odporkyňa s maloletými deťmi, o čom svedčí aj fakt, že mu zostáva dosť finančných prostriedkov na lyžovačky a luxusné dovolenky, s ktorými sa všeobecne chváli. Vzhľadom na uvedené odvolanie navrhovateľa (otca maloletých detí) považuje za bezpredmetné, účelové a zavádzajúce, preto navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a zákonný.

4. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v rozsahu danom v v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine v súlade s vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti o výživnom presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami navrhovateľa (otca) uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Odvolací súd je toho presvedčenia, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd tiež dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie, zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.

6. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti o výživnom dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Taktiež prihliada na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Odvolací

súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že dôsledne preukázaný rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí v priebehu konania na súde prvej inštancie, odôvodnenie určenia výživného vo výške 220 Eur na maloletú Z. a vo výške 180 Eur na maloletého A.. Pretože je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca pri zohľadnení, že má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému dieťaťu, o ktorom doteraz rozhodnuté nebolo. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie aj na túto skutočnosť dôsledne prihliadol a v priebehu konania sa s touto skutočnosťou dostatočne vysporiadal. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že aj v prípade priemerného čistého zárobku predneseného otcom maloletých detí v priebehu odvolacieho konania, ktoré predstavuje čiastku nižšiu, ako súd prvej inštancie, ktorú mal za preukázanú zamestnávateľom otca, je určené výživné správne v zmysle zákonných ustanovení Zákona o rodine a ani v prípade, keby odvolací súd vychádzal z otcom uvedeného priemerného mesačného zárobku by nebolo výživné určené inak. Dodáva však, že konajúci súd dôsledne vychádzal z priemerného mesačného zárobku potvrdeného zamestnávateľom navrhovateľa a odvolací súd nezistil v tejto časti dokazovania žiadne pochybenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd zdôrazňuje, že pomery otca, na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku určením výživného vo výške 220 Eur a 170 Eur a dodáva, že súdom určené výživné je primerané schopnostiam a možnostiam otca plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom v tomto rozsahu aj pri zohľadnení, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému dieťaťu, ku ktorému má však aj vyživovaciu povinnosť matka detí.

7. Odvolací súd tiež dodáva, že v prípade určenia výživného od rodiča pre maloleté dieťa musí byť zachovaný princíp ochrany záujmov maloletého dieťaťa, kedy je súd povinný vychádzať z čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa zverejnený v Zbierke zákonov ako Oznámenie FMZB pod č. 104/91, z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať na právo každého dieťaťa, na životnú úroveň potrebnú pre jeho telesný, duševný a duchovný vývoj a pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé a pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby nepravidelné alebo náhodné. S poukazom na zásady vyplývajúce z Dohovoru nie je zákonne možné vyhodnotiť konanie (hospodárenie) rodiča, ktoré eventuálne vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania primeraného výživného pre svoje dieťa v neprospech dieťaťa odkázaného svojou výživou na rodiča.

8. V kontexte zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie považoval odvolací súd námietky otca uvedené v odvolaní za účelovú obranu v snahe dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci ako na to vo svojej úvahe poukazoval vo veci.

9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom potvrdil ako vecne správny a nakoľko sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa .

10. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).