Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/253/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobkyne: V. X., I. XX.X.XXXX, G. Z.: Č.. B.U. XX, Z., proti žalovaným: 1/ Ružinovské centrum a.s., so sídlom: Klincová 35, Bratislava IČO: 35 918 594, zastúpený JUDr. Júliusom Jánošíkom, advokátom, so sídlom: Klincová 35, Bratislava, 2/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava IČO: 00 151 700, o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k.

- 206 zo dňa 12.10.2016, takto,

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. - 206 zo dňa 12.10.2016 p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní 1 a 2 majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom č. k. - 206 zo dňa 12.10.2016 zamietol žalobu žalobkyne zo dňa 9.10.2012, ktorou sa domáhala náhrady škody vo výške 4. 242,94 eur tak, že žalobkyňa zaplatenie istiny 4. 242,94 eur žiadala od žalovaného 2 a v prípade, ak žalovaný 1 so žalovaným 2 neuzavrel poistnú zmluvu, z ktorej by vyplývalo právo na náhradu škody voči žalovanému 2, tak potom žiadala, aby súd povinnosť zaplatenia istiny 4. 242,94 eur uložil žalovanému 1.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že dňa 16.3.2010 bola medzi žalovaným 1, ako poistníkom a žalovaným 2, ako poisťovateľom uzavretá poistná zmluva č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie podnikateľov. Z obsahu zmluvy vyplýva, že miestom poistenia bol dom, s počtom 9 nadzemných/podzemných podlaží s celkovou plochou objektu 11. 000 m2 nachádzajúci sa na N. U.H. Č.. XX O. Z., so začiatkom poistenia dňom 17.3.2010. V predmetnom dome žalobkyňa vlastní nebytový priestor, nachádzajúci sa na 2. podlaží, na ktorom v dôvodu havárie na vodovodnom potrubí dňa 8.10.2010 vo večerných hodinách vznikla škoda, keď v dôsledku upchatia kanalizačného potrubia došlo k vytečeniu splaškovej vody do priestorov žalobkyne. Žalovaný 1 bol v čase havárie správcom predmetného bytového domu. Žalobkyňa sa o škodovej udalosti nedozvedela od žalovaného 1 dňa 8.10.2010, teda v deň havárie, ale až od kolegu dňa 11.10.2010 ráno, keď jej kolega pri vstupe do kancelárie zistil, že stojí v splaškovej vode. Následne sa dňa 11.10.2010 do kancelárie žalobkyne dostavil zástupca žalovaného 1, R.. K., ktorý jej oznámil, že vytopené sú aj priestory nachádzajúce sa pod kanceláriou žalobkyne. Dňa 12.10.2010 sa do nebytového priestoru žalobkyne dostavil zástupca žalovaného 2, ktorý nehnuteľnosť ohliadol a identifikoval rozsah poškodenia. Dňa 20.7.2011 žalovaný 2 žalobkyni oznámil, že jej nárok na poistné plnenie nevznikol, predmetný bytový dom nebol predmetom poistenia, podľa poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX. Následne bol problém postenia vyriešený, pretože sa zistilo, že v poistnej zmluve došlo k písomnej chybe, keď poistný agent poistenú budovu na N. U.. O. Z.

označil nesprávnym orientačným číslom, avšak z popisu budovy v zmluve je zrejmé, že predmetnom poistenia bol dom, v ktorom žalobkyňa vlastní nebytový priestor poškodený haváriou z 8.10.2010.

3. Žalobkyňa si v označenom konaní po procesnej úprave žalobného petitu uplatnila náhradu skutočnej škody vo výške 3. 177,94 eur spojenú s odstránením následkov havárie a náhradu ušlého zisku vo výške 1. 065,-eur odôvodnenú tým, že v mesiacoch október a november 2010 nemohla predmetné priestory prenajať V.. V. X., jej bývalému manželovi, ktorého v konaní navrhla vypočuť ako svedka. Počas súdneho konania žalovaný 2 vyplatil žalobkyni poistné plnenie v časti skutočnej škody a to vo výške 2. 807,- eur.

4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovenia , , , , , , (ďalej aj ). Poukázal na to, že podstatou poistenia zodpovednosti za škodu v prípade, keď vznikne poistná udalosť je, že poistiteľovi nastane povinnosť nahradiť za poisteného škodu, ktorá vznikla na živote, na zdraví alebo na veci alebo vznikla iná škoda, ktorej vznik poistná zmluva predpokladá. V zmysle ustanovenia poškodený má právo požadovať od škodcu (ktorý uzavrel poistnú zmluvu) náhradu škody, nie však z dôvodu poistného plnenia, ale z dôvodu zodpovednosti za škodu. Vzhľadom na to, že škodca má uzavretú poistnú zmluvu, môže uskutočniť plnenie za neho poistiteľ, hoci poistiteľ vo vzťahu k poškodenému nie je v zmluvnom, ani v inom právnom vzťahu. Poškodený, vzhľadom na neexistenciu vzťahu medzi ním a poistiteľom nemá právo požadovať plnenie od poisťovne. Z ustanovenia totiž vyplýva iba právo poisteného požadovať od poistiteľa, aby škodu za neho plnil (rozhodnutie NS ČR sp. zn. ). Záväzok poisťovne nahradiť poškodenému škodu za poisteného je záväzkom voči poistenému, nie voči poškodenému. Vzťah poškodeného a poisťovne nie je vzťahom zodpovednosti za škodu, pretože zodpovednostný vzťah vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu spôsobil škodu. Preto súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný 2 nemá v danej veci pasívnu vecnú legitimáciu. Vo vzťahu k nároku žalobkyne uplatnenému voči žalovanému 1, ktorý žalobkyňa založila na porušení všeobecnej povinnosti predchádzať vzniku škôd, súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetná povinnosť vyplýva z právnej úpravy vyjadrenej v ustanovení , avšak označené ustanovenie nezakladá samostatnú skutkovú podstatu zodpovednosti za škodu. Preto je treba posúdiť, či ku škode by bolo došlo i bez tohto porušenia, teda či počínanie v súlade s prevenčnou povinnosťou bolo spôsobilé škode, ktorá vznikla zabrániť. S poukazom na vyššie uvedené potom podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno konanie žalovaného 1 považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s ustanovením , teda, že by jeho konanie v podmienkach danej situácie bolo spôsobilé zabrániť vzniku škodovej udalosti a odkázal na právny záver vyslovený v rozhodnutí R NS č.C1725- NS, sp.zn. , v zmysle ktorého je podľa každý povinný zachovávať vždy taký stupeň pozornosti, ktorý je od neho vzhľadom ku konkrétnej časovej a miestnej situácii rozumné požadovať, a ktorý je spôsobilý zabrániť, alebo čo najviac obmedziť riziko vzniku škody na živote, zdraví, či majetku. Uvedené ustanovenie však neukladá povinnosť predvídať každý v budúcnosti možný vznik škody. Vzhľadom na vyššie uvedené podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo zo strany žalovaného 1 ustanovenie porušené. Žalovaný 1 nemal dôvod predpokladať pri havárii, ktorá nastala v suteréne, že dôsledky tejto havárie sa vyskytnú aj na druhom podlaží predmetného bytového domu, ktorý žalovaný 1 spravuje. Poukázal však aj na to, že škoda na veciach ku ktorej došlo v dôsledku havárie na vodovodnom potrubí v priestoroch žalobkyne bola žalobkyni žalovaným 2 uhradená a uplatnený ušlý zisk žalobkyňa nepreukázala. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti dospel k názoru, že v danej veci je nadbytočné vykonať dôkaz výsluchom svedka V.. V. X., pretože je osobou blízkou žalobkyni a pre rozhodnutie vo veci samej, vzhľadom na vyslovený právny záver je tento dôkaz nadbytočným. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa (ďalej aj ) a úspešným žalovaným 1 a 2 priznal plný nárok na ich náhradu.

5. Proti tomuto rozsudku v celom zamietavom výroku podala odvolanie žalobkyňa. Súdu prvej inštancie vytýka, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa zopakovala, že poistná udalosť sa udiala tak, že cez víkend splašková voda z poškodenej kanalizácie zaplavila časť nehnuteľností, náležiacich ku komplexu bytových a nebytových priestorov spravovaných žalovaným 2. Nárok na plnenie si uplatnila voči žalovanému 1, ktorý je poisťovateľom predmetného bytového a nebytového domu s alternatívnym petitom na plnenie proti žalovanému 2, pre prípad, že by predmetný bytový a nebytový komplex žalovaný 1 nedal pre prípad havárie poistiť. Žalobkyňa namieta, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedajú skutkovému stavu, sú tendenčné a zámerne skreslené a rozsudok je nedostatočne

odôvodnený. Súd prvej inštancie nedal odpoveď na viac otázok s podstatným významom pre objasnenie skutkového a právneho základu rozhodnutia, a najmä pre rozhodnutie veci v súlade s platnou právnou úpravou. Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti jej žaloby. Poukazuje na to, že žalovaný 2 až po podaní žaloby s odstupom viac ako rok od podania žaloby jej vyplatil časť zmluvného plnenia, pretože uznal dôvodnosť uplatneného nároku na plnenie. Súd prvej inštancie sa touto okolnosťou vôbec v odôvodnení svojho rozsudku nezaoberal. V okolnostiach prípadu relevantná poistná udalosť sa udiala tak, že splašková voda sa v piatok večer vyliala z poškodeného potrubia a zaplavila časť spoločných priestorov na druhom poschodí komplexu bytových a nebytových priestorov. Splašková voda zaplavila nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne, no aj nehnuteľnosť bezprostredne susediacu s nehnuteľnosťou žalobkyne a spoločnú chodbu. Splašková voda zaplavila aj priestor nachádzajúci sa o poschodie nižšie pod zaplaveným priestorom na druhom poschodí. Zamestnanci žalovaného 1 vykonali zásah smerujúci k odstráneniu splaškovej vody z nehnuteľnosti bezprostredne susediacej s nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobkyne, no až do pondelka rána neurobili vôbec nič na odstránenie splaškovej vody z jej nehnuteľnosti, ba ani ju neupovedomili o tom, že došlo k havárii. V konkrétnej časovej a miestnej situácii bolo rozumné požadovať od zamestnancov žalovaného 1, aby sa zaujímali o možnosť, či vyplavená voda nezaplavila aj bezprostredne susediaci priestor, ktorý sa nachádzal priamo za tenkou priečkou oddeľujúcou obe nehnuteľnosti. Zamestnanci žalovaného 1 zostali nečinní v rozpore s požiadavkami zdravého rozumu. Nesprávali sa tak, aby čo najviac obmedzili riziko vzniku škody na majetku. Naopak, svojou nečinnosťou zásadne prispeli k tomu, aby sa škoda na majetku zväčšovala až do pondelka rána, keď sa žalobkyňa dozvedela o poškodení svojho majetku. Záver súdu prvej inštancie, že žalovaný 1 nemal dôvod predpokladať pri havárii, ktorá nastala v suteréne, že dôsledky tejto havárie sa vyskytnú aj na druhom podlaží predmetného bytového domu, ktorého je žalovaný 1 správcom, žalobkyňa považuje za lož, ktorá vo veci konajúcu sudkyňu usvedčuje z manipulácie skutkovým stavom. Havária nenastala v suteréne. Dôsledky havárie sa na druhom podlaží predmetného bytového domu už vyskytovali, keď zamestnanci žalovaného 1 proti nim zasahovali. Dôkazné bremeno o nepreukázaní uplatneného nároku, neuniesla z dôvodu, že jej súdom prvej inštancie nebolo umožnené predniesť návrh dôkazov, čo sa podľa žalobkyne stalo preto, aby vo veci konajúca sudkyňa ochránila žalovaného 1 pred problémami s udržaním jeho procesného postavenia po vykonaní navrhnutých dôkazov. Vo veci zisťovania skutkového stavu si súd prvej inštancie nedal predložiť dôkazy umožňujúce zistiť miesto, na ktorom k havárii došlo. Žalobkyňa na preukázanie tejto okolnosti významnej pre posúdenie prípadu navrhla výsluch svedka - zamestnanca žalovaného 1, ktorý vystupoval pri úkonoch zásadného významu súvisiacich s haváriou. Ako dôkaz o správnosti uplatnenej náhrady ušlého zisku navrhla súdu výsluch V.. V. X., advokáta, ktorý si od žalobkyne zaplavenú nehnuteľnosť prenajímal. Žalobkyňa označila za klamstvo tvrdenie vyslovené v bode 18 odôvodnenia napadnutého rozsudku, že žalobkyňa predmetný priestor prenajímala ako podnikateľka a vlastníčka priestoru. Žalobkyňa poukázala na to, že výslovne v konaní predniesla, že priestor kúpila ako spotrebiteľka - nepodnikateľka, preto ho nevedie v žiadnom účtovníctve, čo bolo možné overiť prostredníctvom katastrálneho portála SR. Tvrdí, že v spore vystupuje ako poškodená spotrebiteľka. Podľa je sporom spotrebiteľským taký spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy alebo so spotrebiteľskou zmluvou súvisí. Škoda bola žalobkyni - spotrebiteľke spôsobená v súvislosti so zmluvou o výkone správy, teda v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, kde dodávateľom je práve žalovaný 1. V súčasnosti už žalovaný 1 správcom domu na N. XX/B O. Z. nie je. Z funkcie správcu bol odvolaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov v novembri 2014. V júli 2015 bola za nového správcu nadpolovičnou väčšinou vlastníkov zvolená spoločnosť Blaho-byt spol. s r.o., Šustekova 51, Bratislava. Proti majetku žalovaného 1 sú vedené exekúcie, a podľa písomnej informácie Okresnej prokuratúry BA II je začaté aj trestné stíhanie. Súd prvej inštancie navodil zdanie, že plnenie poistnej udalosti, ktoré poskytol žalovaný 1 prostredníctvom žalovaného 2 je v okolnostiach prípadu bezdôvodným obohatením. Žalovaný 1 takúto konštrukciu nikdy nenamietol. To znamená, že súd prvej inštancie, ktorý je v konaní viazaný žalobou si svojvoľne vykonštruoval vlastnú právnu kvalifikáciu pre čiastkový záver, ktorý nikto v konaní neuplatnil. Žalovaný 2 poskytol plnenie, ako náhradu za poistnú udalosť, podľa poistnej zmluvy, ktorú uzavrel so žalovaným 1 v prospech tretej osoby poškodenej poistnou udalosťou, pred ktorou ako oprávnený subjekt tretiu osobu chránila poistná zmluva. Z uvedených dôvodov žalobkyňa odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Žalovaný 1 vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že invektívy žalobkyne voči konajúcej sudkyni a procesným krokom súdu prvej inštancie považuje pre rozhodnutie o veci samej za irelevantné. Nesúhlasí s názorom žalobkyne, že rozsudok súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnený. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, že v súdenej veci, došlo k čiastočnej úhrade

žalovanej sumy vo výške 2 807,- eur žalovaným 2, v dôsledku čoho žalobkyňu dopytoval, či žalobu v predmetnej časti berie späť. Keďže žalobkyňa po čiastočnej úhrade predmetnú časť žaloby späť nevzala, súd prvej inštancie správne žalobu aj v danej časti vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobkyňa síce v konaní tvrdila, že nebytový priestor bol v čase poistnej udalosti prenajatý V.. V.I. X., ktorý jej 2 mesiace po škodovej udalosti, keďže priestor nemohol užívať, neuhradil nájomné, ale k tvrdeniu, že by existovala nájomná zmluva medzi ňou a V.. V. X. neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko takúto zmluvu, ako dôkaz nepredložila a nakoniec žalobkyňa ani prítomnosť V.. V. X., ktorého navrhla vypočuť ako svedka v zmysle na pojednávaní nezabezpečila. Žalovaný 1 poukázal aj na to, že žalovaný 2 v rámci likvidácie poistnej udalosti uhradil časť uplatnenej istiny a neuhradenú časť uplatnenej istiny odmietol v rámci likvidácie poistnej udalosti uhradiť pre nepreukázanie jej dôvodnosti. Rozporuje tvrdenie žalobkyne, že havarijná udalosť nastala na druhom podlaží v spoločných častiach a vo vedľajšej kancelárii. V konaní bolo preukázané iba to, že zasiahnutý bol priestor spoločnosti Bittner, s.r.o. na prvom podlaží (pod kanceláriou žalobkyne). Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že žalovaný 1/ alebo jeho zamestnanci vedeli o tom, že škodová udalosť postihla nebytový priestor žalobkyne. Uviedol, že sa o následkoch havárie Bittner, s.r.o. dozvedel až na základe oznámenia tejto spoločnosti a nemal ako škodovej udalosti predísť. Žalovaný 1 škodovú udalosť nespôsobil a nebolo možné ju predvídať. Aj ak by v daný deň žalovaný 1 žalobkyňu upovedomil o tom, že v kancelárii spoločnosti Bittner, s.r.o. došlo k vyrazeniu splaškovej vody, tak by sa tým nepredišlo vyrazeniu splaškov do kancelárie žalobkyne, ktorá by následne tak, či tak vyžadovala opravy. Vzniku škody preto nebolo možné predísť. Ako správca domu nie je povinný sa v dome zdržiavať 24 hodín denne ani kontrolovať spoločné priestory, či niekde nezateká voda a podobne. Správca domu nemá oprávnenie vstupovať do bytov a nebytových priestorov vo vlastníctve jednotlivých vlastníkov bytov/ nebytových priestorov v dome. Jeho povinnosti sú vymenované v ustanovení o vlastníctve bytov. Povinnosťou žalobkyne, vlastníčky je ale udržiavať svoj nebytový priestor a zabezpečiť jeho opravy ( ). Žalobkyňa tvrdí v konaní, že je spotrebiteľom. Uvedené tvrdenie nie je pravdivé. Je pravdou, že zmluva o výkone správy je spotrebiteľskou zmluvou, ak je na strane vlastníka bytu fyzická osoba nepodnikateľ. Žalovaný 1 nesúhlasí s tvrdením žalobkyne o spotrebiteľskom charaktere daného sporu, pretože zastáva názor, že jeho základ nevyplynul zo zmluvy o výkone správy alebo v súvislosti s ňou. Škoda nebola spôsobená žiadnym porušením zmluvy o výkone správy alebo povinností súvisiacich so správou. Ide o škodovú udalosť, ktorá nevyplynula zo zmluvy o správe. Z uvedených dôvodov žalovaný 1 odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

7. Žalovaný 2 vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že žalobkyni bola z jeho strany vyplatená náhrada za skutočné škody vo výške 2. 807,- eur z poistenia zodpovednosti za škody žalovaného 1 a to na základe žalobkyňou doložených faktúr a dokladov. Žalobkyňa tvrdený nárok na náhradu ušlého zisku, napriek výzvam na doloženie podkladov, z ktorých vychádzala pri stanovení jeho výšky nepreukázala. Preto žalovaný 2 tvrdí, že súd prvej inštancie sa s nárokom žalobkyne dostatočným spôsobom vysporiadal a konanie žalobkyne hodnotí, ako účelové naťahovanie súdneho sporu. Podľa názoru žalovaného 2 je rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny a žiada, aby odvolací súd tento rozsudok potvrdil.

8. Žalobkyňa v replike k vyjadreniam žalovaných 1 a 2 zopakovala, že v súdenej veci niet pochýb o tom, že k havárii došlo. V uzavretom prostredí komunity na Klincovej 37/B v Bratislave, má táto okolnosť povahu notoriety. Vznik havárie a škody preukazuje, že poisťovňa Allianz na miesto udalosti niekoľkokrát vyslala svojich ohliadačov, že osoba poverená žalovaným 1, vtedajším správcom R. K.T. bola pri spisovaní škodovej udalosti, že havária poškodila niekoľko poistených nehnuteľností, a že žalovaný 2 za spôsobenú ujmu vyplatil odškodné vo výške 2. 708,- eur vyjadrujúci podiel na povinnosti nahradiť vzniknutú škodu. Napokon žalovaný 2 plnil aj poškodenému, ktorý vlastní nebytový priestor pod nebytovým priestorom žalobkyne, ktorý bol tiež poškodený tou istou haváriou vzniknutou na prvom poschodí. Žalobkyňa uviedla, že v okolnostiach prípadu nemožno rozumne a dôvodne pochybovať o tom, že by žalobkyňa, ako vlastnícka akýmkoľvek svojim pričinením spôsobila vznik poistnej udalosti a ňou zapríčinenej škody. Žalovaní 1 a 2 v konaní nepopreli, že žalobkyni vznikla škoda poistnou udalosťou, ani nikdy netvrdili, že žalobkyňa si škodu spôsobila sama. Podľa jej názoru, žalovaný 1 účelovo manipuluje s právnou argumentáciou. Účelovosť spočíva v tom, že si nájde ustanovenie v zákone, alebo právny názor v judikatúre, ten odcituje lebo sa mu hodí pre manipulovanie so skutkovým stavom a vôbec neodôvodní, čo spoločné má ten názor, ktorý cituje s okolnosťami prípadu. Žalobkyňa tvrdí, že v okolnostiach prípadu došlo k udalosti, aká nielen že sa predvídať dala, ale pri logickom správaní a využití zdravého rozumu sa predvídať musela. Žalovaný 2 nežiadal vrátiť poskytnuté plnenie,

čo by logicky a nevyhnutne mal urobiť, ak by prevzal záver súdu prvej inštancie. Žalovaný 2 si je vedomý, že odmietnutím plnenia by žalobkyňu diskriminoval, lebo škodu z tej istej poistnej udalosti už plnil aj poškodenému, ktorý vlastní priestor pod jej priestorom. Žalobkyňa spôsob vedenia konania zákonnou sudkyňou hodnotí, ako voči nej zaujatý.

9. Žalovaný 1 v duplike uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by existovala predpojatosť medzi zákonnou sudkyňou a stranami sporu. O námietke zaujatosti žalobkyne rozhodol Krajský súd v Bratislave, uznesením č.k. - 190. Žalovaný 1 tvrdí, že žalobkyňa nepreukázala vznik ušlého zisku, jeho výšku ani spôsob výpočtu, porušenie zákonnej, či zmluvnej povinnosti žalovaným 1, ani porušenie prevenčnej povinnosti žalovaného 1 a nepreukázala, že by žalovaný 1 mohol udalosti, ktorá spôsobila žalobkyni škodu predísť alebo ju predvídať. Skutočnosť, že žalovaný 2 v rámci likvidácie poistnej udalosti uhradil sumu 2 807,- eur neznamená žiadne uznanie dlhu ani nepreukazuje, že by žalovaný 1 alebo 2 zodpovedal za škodu. Daná poistka zahŕňa aj vyššiu moc a nepredvídateľné živelné a podobné udalosti, ako bol v tomto prípade dážď a vyrazenie kanalizácie. Žalobkyňa síce tvrdila, že nebytový priestor bol v čase poistnej udalosti prenajatý V.. V. X., ktorý jej údajne neuhradil nájomné za 2 mesiace po škodovej udalosti, keďže priestor nemohol užívať, ale k nájomnému vzťahu predmetnú zmluvu nepredložila a účasť svedka nezabezpečila na pojednávaní. Žalovaný 2 v rámci likvidácie poistnej udalosti uhradil časť uplatnenej sumy. Nezaplatenú časť uplatnenej sumy odmietol v rámci likvidácie poistnej udalosti uhradiť pre nepreukázanie jej dôvodnenosti. Rovnako žalobkyňa dôvodnosť nároku nepreukázala ani v súdnom konaní Žalovaný 1 poukázal na to, že spoločnosť Bittner s.r.o. (vlastník priestoru nachádzajúceho sa pod priestorom žalobkyne) v rámci likvidácie poistnej udalosti riadne predložila všetky doklady bez zbytočných prieťahov, a preto poisťovňa tejto spoločnosti plnila.

10. Žalovaný 2 v duplike zotrval na argumenácii prednesenej vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne.

11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ods. ods. 1 a contrario v spojení s ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

12. Z hľadiska skutkového stavu veci vychádzal odvolací súd zo zistení súdu prvej inštancie a pre danú vec považoval za rozhodujúce, že ku dňu 11.10.2010 bola žalobkyňa vlastníčkou nebytového priestoru na 2. podlaží polyfunkčného domu nachádzajúceho sa v Bratislave na N. U. XX/B, v ktorom dňa 8.10.2010 vo večerných hodinách vznikla škoda, keď sa do tohto priestoru z dôvodu upchatia a prasknutia kanalizačného potrubia vyliali odpadové splašky. Správcom predmetného polyfunkčného domu bol v čase havárie žalovaný 1. Žalobkyňa sa o škodovej udalosti dozvedala ráno dňa 11.10.2010. Podľa vyjadrenia žalobkyne sa do jej priestoru následne dostavil zástupca žalovaného 1, ktorý o havárii vedel, a informoval ju o tom, že k nej došlo dňa 8.10.2010 vo večerných hodinách, pričom splaškový odpad vytiekol aj do priestoru nachádzajúceho sa pod jej priestorom. Dňa 16.3.2010 uzavreli žalovaný 1, ako poistník a žalovaný 2, ako poisťovateľ poistnú zmluvu č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie podnikateľov (poistenie zodpovednosti za škodu) so začiatkom poistenia dňa 17.3.2010. Z obsahu zmluvy vyplýva, že miestom poistenia bol dom, nachádzajúci sa na N. U. Č.. XX O. Z.. Dňa 12.10.2010 sa do nebytového priestoru žalobkyne dostavil zástupca žalovaného 2, ktorý nehnuteľnosť ohliadol a identifikoval rozsah poškodenia.

13. Podľa tvrdenia žalobkyne vynaložila na odstránenie škody náklady v rozsahu 1. 095,10 eur za výmenu zárubní (fa. č. XXXXXXX - spoločnosť B.E.N s.r.o), 257,04 eur za sťahovanie vytopenej kancelárie (fa. č. XXXXXXXX0 - spoločnosť SVD group s.r.o), 866,02 eur, za výmenu laminátovej podlahy, odvoz odpadu (fa. č. XXXX-XX - Litecký), 337,50 eur ( fa. č. XXXXXXX -V.), 20,- eur (dopísané rukou do fa. č. XXXXXXX), 83,30 eur, za dezinfekčné práce, 80,59 eur za farby, ochranný náter a pomôcky na maľovanie (pokladničný doklad - Kolormat s.r.o), 8,39 eur (pokladničný doklad - Baumax) a 450,- eur za upratovacie práce, umývanie okien, sťahovanie späť do kancelárie, položenie líšt na chodbe, dezinfekcia a čistenie koberca (6 m x 2 m), kontrola a oprava elektroinštalácie, ustálenú rozpočtom žalobkyne (skutočná škoda spolu 3 177,94 eur). Podľa tvrdenia žalobkyne za nemožnosť prenajímať kanceláriu v októbri a novembri 2010 JUDr. V. X. jej ušiel zisk spolu 1. 065,- eur. Poistnú udalosť zlikvidoval v čase vedenia tohto súdneho sporu žalovaný 2 tak, že žalobkyni uhradil skutočnú škodu vo výške 2. 807,- eur, ktorá pozostáva rozsahu 1. 095,10 eur za výmenu zárubní mínus 31,09 eur za opotrebenie (fa. č. 1XXXXXX - spoločnosť B.E.N s.r.o), 257,04 eur za sťahovanie vytopenej kancelárie

(fa. č. XXXXXXXXX - spoločnosť SVD group s.r.o), 866,02 eur za výmenu laminátovej podlahy mínus 79,58 eur opotrebenie za vek materiálu, odvoz odpadu (fa. č. XXXX-XX - Y.), 317,50 eur (fa. č. XXXXXXX

- V. mínus 20,- eur za penetráciu, keď táto istina bola do fa. č. XXXXXXX dopísaná rukou, 83,30 eur za chemický postrek (dezinfekčné práce), 80,59 eur za farby, ochranný náter a pomôcky na maľovanie mínus opotrebenie na maľby 14,79 eur, 8,39 eur (pokladničný doklad - Baumax) a 224,52 eur za upratovacie práce, sťahovanie do kancelárie, dezinfekcia a tepovanie koberca (6 m x 2 m), ostatné práce, lišty, elektroinštalácie.

14. Predmetom súdenej veci je žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie skutočnej škody vo výške 3. 177,94 eur a ušlého zisku vo výške 1. 065,- eur, pričom žalobkyňa žalovaného 1 robí zodpovedným za to (viní z tohto), že keby ju žalovaný 1 o havárii upovedomil ihneď po zistení, teda dňa 8.10.2010, mohol byť znížený rozsah poškodenia okamžitým odstraňovaním následkov havárie, teda tvrdí, že žalovaný 1 si nepočínal tak, aby nedochádzalo ku škode na jej majetku, keď existovali rozumné dôvody na predpoklad, že splašková voda vytiekla aj do priestoru v jej vlastníctve. Žalovaného 2 viní z toho, že ako poisťovateľ žalovaného 1 mal prevziať záväzok.

15. Poistenie je zmluvný vzťah medzi poistníkom a poisťovňou, v ktorom sa poisťovňa zaväzuje v prípade poistnej udalosti poskytnúť poistenému poistné plnenie. Poistiť možno život, zdravie, úraz, invaliditu, majetok alebo zodpovednosť za škodu, či finančné straty. Žalobkyňa v posudzovanej veci namietala záver súdu prvej inštancie o vylúčení vecnej pasívnej legitimácie žalovaného 2, vo vzťahu k jej nárokom na náhradu škody v súvislosti so škodou spôsobenou označenou haváriou odpadového potrubia.

16. Ustanovenie stanovuje, že poškodený nemá zásadne právo na plnenie proti poisťovateľovi, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak. Podstatou tejto všeobecnej zásady je, že v právnom vzťahu, teda v poistení, sú len poisťovateľ a poistený, ale nie poškodený. Ten má právo uplatňovať svoj nárok na náhradu škody voči zodpovednej osobe (škodcovi) a nie voči poisťovateľovi. Rovnako aj pri nespokojnosti s výškou poskytnutej náhrady škody má zásadne právo svoj nárok uplatňovať voči zodpovednej osobe a nie voči poistiteľovi, pretože ten nie je pre takýto prípad pasívne legitimovaný. Výnimkou z tejto zásady môže byť len ustanovenie osobitného zákona, avšak na súdenú vec takýto osobitný predpis nedopadá. Z uvedeného potom pre danú vec vyplýva, že záver súdu prvej inštancie, pre ktorý zamietol žalobu voči žalovanému 2 je vecne správny.

17. Nárok na náhradu škody je možné požadovať v prípade, ak sú súčasne splnené predpoklady zodpovednosti za škodu, ktorými sú: 1. vznik škody, 2. príčinná súvislosť, 3. protiprávny úkon, 4. zavinenie. Škoda je reprezentovaná v zásade dvoma nárokmi a to skutočnou škodou (majetková ujma) a ušlým ziskom (iná škoda). Skutočnou škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Prejaví sa tak, že došlo k zmenšeniu majetku poškodeného, a teda skutočná škoda predstavuje náklady vyjadrené v peňažnej forme, ktoré sú potrebné na uvedenie do pôvodného stavu alebo náklady, ktoré boli navyše vynaložené v porovnaní so stavom, ktorý tu bol bez škodovej udalosti.

18. Podľa je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

19. Pokiaľ žalobkyňa protiprávne konanie, z ktorého viní žalovaného 1 zadefinovala ako zanedbanie povinnosti upovedomiť ju o havárii z 8.10.2010 (piatok večer), o čom mal mať žalovaný 1 vedomosť, pretože na podnet vlastníka priestoru nachádzajúceho sa pod jej priestorom, ešte v tento deň riešil príčinu havárie, čím mal spôsobiť zväčšenie rozsahu poškodenia spôsobeného haváriou v priestore žalobkyne za čas, ktorý od vzniku havárie uplynul do ranných hodín dňa 11.10.2010, a teda mal konať v rozpore s ustanovením , potom je potrebné v súdenej veci rozlíšiť dve škodové udalosti. Prvou je škodová udalosť, kedy odpadová voda priamo zatopila priestory žalobkyne, je to teda vznik primárnej škody, ktorú žalobkyňa nekladie za vinu žalovanému 1. Druhou, ktorá je aj predmetom tohto sporu, je následok primárnej škody v priestore žalobkyne, ktorý spočíval vo zväčšení primárnej škody (znásobenie rozsahu škody) tým, že neodstránená odpadová voda viac, ako dva dni devastovala priestor žalobkyne, a ktorá podľa žalobkyne vzniknúť nemusela, keby ju žalovaný 1 o škodnej udalosti dňa 8.10.2010 vyrozumel. Teda predmetom sporu je škoda, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s pôsobením vytečenej odpadovej vody v dobe od večera dňa 8.10.2010 do rána 11.10.2010. Žalobkyňa v súdenej veci tvrdenie o tom, v akom rozsahu sa z dôvodu účinkov neodstránenej odpadovej vody v jej priestore za dobu od 8.10.2010 (večer) do 11.10.2010 (ráno) rozsah poškodenia priestoru zväčšil, nepredniesla.

Keďže žalobkyňou uplatnená skutočná škoda v tomto konaní je výsledkom odstránenia následkov prvej a aj druhej škodovej udalosti spolu, teda vo výške 2. 727,94 eur, zodpovedajúcej faktickým fakturovaným plneniam a vo výške 450,-eur zodpovedajúcej upratovacím, sťahovacím a elektroinštalačným prácam, ktoré mali podľa návrhu žalobkyne ale zodpovedať rozpočtu žalovaného 2 (žaloba a podanie žalobkyne z 9.1.2013 - č. l. spisu - 19), a ktoré žalovaný 2 vyčíslil vo výške 224,52 eur, potom treba aj v zmysle zásady hospodárnosti vedenia súdneho konania skonštatovať, že ak žalovaný 1 cestou žalovaného 2 dňa 17.2.2014 zaplatil žalobkyni na odstránenie následkov druhej škodovej udalosti, z ktorej ho žalobkyňa robí zodpovedným, spolu 2. 807,-eur (dodávateľské fakturované plnenia 2 582,48 eur + 224,52 eur plnenia pri ktorých mala byť škoda ustálená rozpočtom žalovaného 2), čo je 88% z uplatneného nároku, respektíve 95% z uplatnených fakturovaných dodávateľských plnení, bol týmto plnením nárok žalobkyne spojený so skutočnou škodou z druhej škodovej udalosti vysporiadaný.

20. Predmetná skutočnosť o plnení, ako aj to, že sa tak stalo po podaní žaloby nebola medzi stranami konania sporná. Znamená to, že žalobkyňou uplatnený nárok po podaní predmetnej žaloby na súd prvej inštancie zanikol. Podľa pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pre zistenie skutkového stavu, ktorý je základom pre rozhodnutie vo veci je rozhodným okamih vyhlásenia rozhodnutia. V dôsledku citovaného ustanovenia nie je možné, aby sa stal pre rozhodnutie vo veci rozhodným stav, ktorý v dobe vydania rozhodnutia už nie je, i keď existoval pred podaním žaloby alebo v čase podania žaloby. Predmetnú procesnú situáciu procesný predpis rieši inštitútom späťvzatia (aj čiastočného späťvzatia) žaloby ( ) a má svoje vyjadrenie aj v rozhodnutí o trovách konania (CSP). Z obsahu súdneho spisu (č. l. spisu - 189 zápisnica z pojednávania z 12.10.2016) je zrejmé, že žalobkyňa takto nepostupovala a to napriek tomu, že jej súd prvej inštancie k tomu poskytol procesný priestor, keď na ňu k úkonu späťvzatia žaloby smeroval svoje otázky. Uvedené potom vedie k záveru o tom, že k času rozhodovania súdu prvej inštancie o žalobkyňou uplatnenej skutočnej škode už tento predmet sporu nebol daný (neexistoval), a súd prvej inštancie musel pristúpiť k právnemu záveru o zamietnutí žaloby. Súdu prvej inštancie pre rozhodnutie vo veci k okamihu vyhlásenia rozhodnutia absentovala jedna z podmienok konania o nároku na náhradu škody a to nevysporiadaná škoda, z ktorého dôvodu sa vyriešenie ostatných podmienok zodpovednosti za škodu (porušenie právnej povinnosti a príčinná súvislosť) stalo bezpredmetným.

21. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa tak dalo očakávať, s ohľadom na pravidelný beh vecí. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu. Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, aký prospech, ku ktorému malo reálne dôjsť zabránilo konanie škodcu, teda konkrétne, o aký reálne dosiahnuteľný (nie hypotetický) prospech poškodený prišiel. V časti žalobkyňou uplatneného nároku na ušlý zisk z dôvodu straty nájomného za nemožnosť prenajať priestor v októbri a novembri 2010 bolo povinnosťou žalobkyne preukázať zodpovednosť žalovaného 1, za ňou označenú škodovú udalosť (v tomto odôvodnení posudzovaná ako druhá škodová udalosť, bod 17 tohto odôvodnenia - zväčšenie účinkov kanalizačnej havárie, z dôvodu pôsobenia splaškov v priestore od 8.10.2010 do 11.10.2010) a preukázať ušlý zisk zodpovedajúci označenej škodovej udalosti, teda zodpovedajúci tomu rozsahu doby nemožnosti užívania priestorov, ktorý bol výlučne v príčinnej súvislosti s tým, že odpadová voda pôsobila v priestore žalobkyne od večera 8.10.2010 do rána 11.10.2010 (predĺženie doby odstraňovania následkov primárnej škody).

22. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že ak v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, musí byť z toho dôvodu rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom subjekte konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o subjekt sporu, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, konanie sp. zn. ). Žalobkyni zákon priznáva právo domáhať sa žalobou náhrady škody - ušlého zisku z porušenia právnej povinnosti, avšak s týmto právom je neoddeliteľne spojená aj povinnosť strany sporu preukázať dôvodnosť svojho nároku, čo v súdenej veci žalobkyňa nesplnila. Odvolací súd poukazuje na to, že ušlý zisk môže predstavovať tvrdenie o zmarení zárobkového zámeru len vtedy, ak je tento majetkový prínos podložený, už existujúcimi alebo reálne dosiahnuteľnými okolnosťami, z ktorých je dôvodné usudzovať, že k zamýšľanému zisku by skutočne došlo, ak by nebolo škodnej udalosti. Popri dohode, ktorá by poškodenému - žalobkyni zaručovala odmenu (nájomné) za prenájom jej priestoru musí byť daný určitý stav veci, spočívajúci v skladbe okolností svedčiacich o tom, že dohoda o nájme sa začala alebo mala začať napĺňať, respektíve následne po odpadnutí prekážky sa napĺňala, čo spadá pod dôkaznú

povinnosť žalobkyne. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobkyňa v súdenej veci túto povinnosť, vrátane samotného bremena tvrdenia, neuniesla. Žalobkyňa k uplatnenému nároku na ušlý zisk, teda stratu nájomného predkladala len dôkaz výsluchom svedka - nájomcu, jej bývalého manžela. Výsluch svedka je kvalifikovaným dôkazom, avšak pre účely daného konania, bez toho, aby bol podporený inými skutočnosťami o prednesenom tvrdení straty zisku žalobkyňou, nie je možné výlučne takýto dôkaz považovať za dôkaz postačujúci, na preukázanie tvrdenia žalobkyne. V tvrdení žalobkyne absentuje definovanie náležitosti nájomnej zmluvy, doba nájmu, výška nájomného, splatnosť nájomného, spôsob úhrady a nakoniec absentuje aj samotné písomné vyhotovenie nájomnej zmluvy, pretože vychádzajúc z tvrdenia žalobkyne (žaloba, č. l. - 57) má vytopený priestor charakter nebytového priestoru (užívaný ako kancelária) z dôvodu, ktorého základom nájmu v zmysle mohla byť len písomná nájomná zmluva. Prenájom nehnuteľností je spojený s povinnosťami voči štátu, či už registračnou alebo daňovou a aj ich preukázanie ich splnenia, by tiež bolo spôsobilé podporiť vierohodnosť navrhnutého svedeckého dôkazu. Za stavu, kedy žalobkyňa na preukázanie svojho tvrdenia navrhla len svedecký dôkaz výsluchom nájomcu bez návrhu iného dôkazu preukazujúceho priebeh nájomného deja, respektíve aj bez označenia rozhodujúcich skutočností, nemožno súdu prvej inštancie vytknúť, že by postupoval nesprávne, keď dôkaz výsluchom svedka - nájomcu, bývalého manžela žalobkyne nevykonal, pretože, ak by aj svedok vypovedal v intenciách tvrdení žalobkyne, výsledok tohto jediného dôkazu by pre účely preukázania náležitosti zodpovednosti za škodu a to ušlého zisku nemohol byť rozhodujúcim. Z uvedeného potom pre danú vec vyplýva, že pri nepreukázaní vzniknutej škody - ušlého zisku, aj v prípade, že by voči žalovanému 1 bolo možné zvažovať porušenie prevenčnej povinnosti a vyvodzovať tak protiprávnosť jeho konania, ako jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, nebolo by možné žalovaného 1 zaviazať na náhradu, a preto zodpovedanie otázky o zodpovednosti žalovaného 1 pre účely daného konania sa stalo už nadbytočným. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje ešte aj na to, že nie je možné súhlasiť s námietkou žalobkyne o spotrebiteľskom charaktere daného sporu, v ktorom by súd mohol vykonať aj tie dôkazy, ktoré strana sporu - spotrebiteľ nenavrhla ( ), pretože spotrebiteľským sporom je taký spor, ktorý vyplýva alebo súvisí so spotrebiteľskou zmluvou, má teda zmluvný základ, v ktorom proti sebe vystupujú podnikateľský dodávateľ plnenia a fyzická osoba nepodnikateľ ako príjemca plnenia. O takýto prípad v súdenej veci ale nejde, pretože žalobkyňa si nároky voči žalovanému 1 neuplatňuje z porušenia zmluvy o výkone správy domu, ale odvodzuje ich z porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zákona - všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa .

23. Opierajúc sa o vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že obsah odvolania žalobkyne nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. S poukazom na uvedené odvolací súd v plnom rozsahu neuznal opodstatnenosť argumentácie žalobkyne, na ktorej založila svoje odvolacie dôvody a rozsudok súdu prvej inštancie podľa odseky 1 , ako vecne správny potvrdil.

24. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav, a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné, a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . Žalovaným 1 a 2, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).