Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-659-2008.pdf
PDF · 71.94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4Er/659/2008
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8 a 10, IČO: 30 807 484, proti povinnému JAKOTRANS spol. s r.o., IČO: 31 424 104, naposledy so sídlom Partizánske, Víťazná 627/43, o vymoženie sumy 13 505,67 €,
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Matejovovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
III. Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom z 9.8.1999, doručeným súdnemu exekútorovi 16.8.1999, domáha vykonania exekúcie proti povinnému za účelom vymoženia poistného v sume 12 047,20 € na podklade platobného výmeru vydaného 15.12.1998 oprávneným pod č. 83/98/A, právoplatného a vykonateľného 5.1.1999, a penále v sume 1 458,47 € na podklade platobného výmeru vydaného 18.12.1998 oprávneným pod č. 83/98/B, právoplatného a vykonateľného 5.1.1999. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené 20.9.1999 súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Matejovovi.
2. Súdny exekútor doručil 19.10.2018 súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 96,11 €.
3. Z výpisu z obchodného registra SR súd zistil, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5K 42/02-44 z 3.6.2003, bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pre nedostatok majetku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.7.2003. Podľa § 68 ods. 1, 2, 3, písm. d/, 4 Obchodného zákonníka bol povinný dňom 18.8.2003 vymazaný z obchodného registra.
4. Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "EP" alebo "Exekučný poriadok") v znení neskorších predpisov exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
5. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 1.2.2002 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ v znení účinnom do 1.2.2002 exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
7. Podľa § 9a ods. 1 EP znení účinnom do 31.3.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 161 ods. 1 a ods. 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
10. Po oboznámení sa s podnetom súdneho exekútora súd zistil dôvod, pre ktorý exekúciu musel zastaviť. Dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol bez právneho nástupcu výmazom z obchodného registra 18.8.2003. Niet teda žiadnych právnych nástupcov, s ktorými by súd mohol v konaní pokračovať, a ďalšie pokračovanie exekúcie by bolo z tohto hľadiska neprípustné. Súd preto exekúciu zastavil podľa § 58 ods. 1 v spojení s § 57 ods. 1 písm. g/ EP v znení účinnom do 1.2.2002. Súd nemohol zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, ako navrhol súdny exekútor, ale podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP v znení účinnom do 31.1.2002. Nemajetnosť povinného bol ako dôvod na zastavenie exekúcie do Exekučného poriadku zaradený až novelou vykonanou zákonom č. 32/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, a to s účinnosťou od 1.2.2002.
11. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.1.2002 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
12. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.1.2002 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
13. Podľa § 197 EP v znení účinnom do 31.1.2002 náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
14. Podľa § 203 EP v znení účinnom do 31.1.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
15. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol tak, že ju súdnemu exekútorovi nepriznal. Súdnemu exekútorovi nie je možné priznať náhradu trov exekúcie z dôvodu, že nie je subjekt, ktorého by súd na náhradu trov exekúcie zaviazal. Súd zastavil exekúciu s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ EP v znení účinnom do 31.1.2002. Súd vychádzal predovšetkým zo skutočnosti, že podľa § 57 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.1.2002 nebolo možné zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného, pretože tento dôvod na zastavenie exekúcie bol do Exekučného poriadku zaradený až novelou vykonanou zákonom č. 32/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, a to s účinnosťou od 1.2.2002. V danej veci potom nie je možné uložiť povinnosť uhradiť trovy exekúcie povinnému, ktorého táto povinnosť zaťažuje podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.1.2002, pretože povinný zanikol bez právneho nástupcu výmazom z obchodného registra. Túto povinnosť nie je možné uložiť ani oprávnenému, pretože nie sú splnené predpoklady vyššie citovaného ustanovenia § 203 EP v znení účinnom do 31.1.2002. Oprávnený ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohol predvídať, že povinný stratí právnu subjektivitu a z tohto dôvodu bude potrebné exekúciu zastaviť. Súd preto rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal poukazujúc pri tom aj na názor Ústavného súdu SR. "V konečnom dôsledku môže nastať stav, že nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie nebudú uspokojené. Ide o riziko, ktoré súdny exekútor nesie a ktoré je kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (rozhodnutie ÚS SR č. III. ÚS 432/08-16 z 16.12.2008).
16. Exekučný poriadok v znení účinnom do 1.2.2002 výslovne neobsahuje komplexnú úpravu náhrady trov exekúcie všetkých účastníkov konania. Aj keď je z § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení
účinnom do 1.2.2002 zrejmé, že zákonodarca v zásade predpokladal, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému a súdnemu exekútorovi, i rozhodnutie o trovách exekúcie musí zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej zo základných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Súd preto dospel k záveru , že aj povinný má nárok na náhradu trov exekúcie, ale výlučne vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, ktoré procesne zavinil oprávnený. Ak teda Exekučný poriadok v znení účinnom do 1.2.2002 komplexne neupravuje náhradu trov exekúcie všetkých účastníkov konania, neupravuje možnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému, avšak ani túto možnosť priamo nevylučuje. Je preto potrebné s poukazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 primerane postupovať podľa § 256 ods. 1 CSP a o náhrade trov exekúcie oprávneného a povinného rozhodnúť podľa zásady procesného zavinenia zastavenia konania (exekúcie), resp. podľa § 257 CSP , podľa ktorého výnimočne, ak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov exekúcie celkom alebo sčasti neprizná.
17. O náhrade trov exekúcie oprávneného a povinného preto súd rozhodol práve s poukazom na § 257 CSP. Vzhľadom na oprávnenosť vedenia exekúcie a následný dôvod jej zastavenia ani oprávnený ani povinný nezavinil zastavenie exekúcie. Vzhľadom na stratu procesnej subjektivity povinného súd rozhodoval len o trovách exekúcie oprávneného. Rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal, keďže nie je subjekt, proti ktorému by mu bolo možné náhradu trov exekúcie priznať.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 58 ods. 4 EP v znení účinnom do 1.2.2002). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Proti výroku II. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017 v spojení s § 355 ods. 2 CSP).