Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-146-2019.pdf
PDF · 95.22 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/146/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého I. V. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Rožňava, Šafárikova 112, 048 01 Rožňava dieťaťa rodičov Ing. V. T. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v E. na F. XX zastúpenej advokátkou Mgr. Silviou Kováčovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Rožňave na Námestí baníkov 1 a Ing. G. V. nar. X.X.XXXX trvale bývajúceho v Y. na L. XX, t. č.v M. na L. X zastúpeného advokátom JUDr. Milošom Kaščákom so sídlom Advokátskej kancelárie vo Vranove nad Topľou na Kalinčiakovej 10 v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 5. marca 2019 č.k. 7P/167/2018-334 takto
rozhodol:
P o t v r d z u je rozsudok v napadnutom výroku o úprave styku otca s mal. I. s tým, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým aj počas vianočných sviatkov každý rok 25. decembra od 11.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny rok počas Veľkonočných sviatkov v pondelok od 11.00 hod. do 18.00 hod.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 5. marca 2019 č.k. 7P/167/2018-334 zveril mal. I. V. nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky Ing. V. T. nar. XX.X.XXXX, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého 160,- € mesačne od 1.4.2018 vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca matke dieťaťa a zaplatiť nedoplatok na výživnom 960,- € od 1.4.2018 do 28.2.2019 v mesačných splátkach po 50,- € spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku matke dieťaťa pod následkami straty výhody splátok. Upravil styk otca s mal. I. každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 12.30 hod. a od 15.30 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 15.30 hod. do 18.30 hod., kedy maloletého prevezme od matky pred jej bytom (v predškolskom zariadení) a na tom istom mieste matke odovzdá. Uložil matke povinnosť maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať, ako aj prevziať od otca v stanovenom čase a na stanovenom mieste. Návrh rodičov v ostatnej časti zamietol. Zaviazal rodičov uhradiť náklady znaleckého dokazovania 497,56 € rovnakým dielom po polovici, každého z nich 248,78 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet konajúceho súdu. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Proti výroku rozsudku o úprave styku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého podľa § 355 CSP z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Navrhol, aby krajský súd podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku a upravil jeho styk s maloletým počas doby prvých dvoch mesiacov každý párny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 19.00 hod, počas doby ďalších dvoch mesiacov každý párny týždeň od piatku 17.00 hod. do soboty 19.00 hod., počas doby ďalších dvoch mesiacov každý párny týždeň od soboty 09.00 hod. do nedele 19.00 hod. a po uplynutí šiestich mesiacov každý párny týždeň od piatku 17.00 hod. do nedele 19.00 hod., počas letných prázdnin dva
týždne v mesiaci júl od nedele pred prvým júlovým pondelkom od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a v mesiaci august od nedele pred prvým augustovým pondelkom od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas vianočných prázdnin každý párny rok v posledný školský deň v roku od 18.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 25.12. od 18.00 hod. do 1.1. do 18.00 hod., počas polročných prázdnin každý párny rok, počas jarných prázdnin každý párny rok a počas veľkonočných prázdnin každý nepárny rok od štvrtka od 18.00 hod. do utorka do 18.00 hod. Zároveň žiadal, aby odvolací súd rozhodol, že je oprávnený zatelefonovať maloletému na osobný telefón matky každý deň v čase od 17.00 hod. do 18.00 hod. a matka je povinná umožniť mu rozhovor s maloletým. Uviedol, že s rozsudkom okresného súdu nesúhlasí, pretože dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Znalkyňa na otázky súdu v záveroch posudku okrem iného uviedla, že nenachádza žiadny psychologicky zrozumiteľný dôvod, aby maloletý nemal styky s otcom v rozsahu, ktorý navrhuje otec. Vyhovením návrhu otca sa nijako neohrozí zdravotný a psychický vývin dieťaťa, práve naopak, dieťa si vybuduje vzťah k svojmu druhému rodičovi a postupne s ním bude môcť budovať si aj postoj k osobám tvoriacim rodinné prostredie u otca. Záujem dieťaťa, ani jeho aktuálna psychická kondícia si nevyžaduje, aby sa styk realizoval v prítomnosti matky. Navrhol preto, aby súd na základe záverov znalkyne jeho návrhu vyhovel. Odvolanie obsahuje citáciu ustanovenia § 205 ods. 1, § 355 ods. 1, 2, § 365 ods. 1, § 388, § 389 ods. 1 a § 391 ods. 1 CSP.
3. Matka maloletého vo vyjadrení označila odvolanie otca za nedôvodné s tým, že zákonný dôvod, na ktorý sa otec odvoláva, a to § 365 ods. 1 písm. f) CSP, nie je naplnený. Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, vykonané dôkazy správne vyhodnotil aj v súlade s pravidlami formálnej logiky (zdôraznila článok 10 CMP) a v napadnutom výroku je vecne správny a presvedčivý. Súd nie je viazaný znaleckým posudkom, najmä vzhľadom k tomu, že ak znalkyňa „udobrila“ návrh otca ohľadom jeho stykov so synom, týmto sa vyjadrila k právnej otázke, k čomu nie je oprávnená. Posúdenie otázky úpravy stykov prináleží len súdu. Zdôraznila, že súd prvej inštancie inak ani rozhodnúť nemohol, keďže jasne v bode 21. rozsudku odôvodnil, že vopred nemohol prejudikovať otázku a rozhodnúť o nej (teda ani znalkyňa), ako sa vzťah otec a syn bude prehlbovať a vyvíjať. Bude to závisieť aj od toho, či bude stanovený rozsah stykov otec využívať a následne potom bude možné, aby sa s otcom buď mimosúdne dohodli alebo, podali návrh na súd a žiadali zmenu úpravy styku. Preto otázka širšieho rozsahu styku otca s maloletým, ako aj prespávanie u otca, je zatiaľ otázkou do budúcna. Otec v priebehu súdneho konania viackrát menil petit svojho návrhu, ktorý bol neadekvátny, lebo nesledoval záujem ich maloletého syna a jeho potreby v súlade s existujúcim skutočným stavom. Nečakané zo strany otca je aj to, že už nežiada styk so synom každú nepárnu stredu, s čím na poslednom pojednávaní s nadšením súhlasil. Záujem otca o syna je dosť striedmy. Väčšinou ju kontaktuje ohľadom maloletého len raz za dva týždne formou sms správy. Otec synovi netelefonuje a za tým účelom ju ani nekontaktuje. Keď mu oznámi, že syn je opäť chorý, väčšinou sa ani nespýta, či niečo nepotrebuje, prípadne či je potrebné zakúpiť nejaké lieky. Práve naopak, bola situácia, keď syn chcel zavolať otcovi, aby mu zamenil darček, ktorý od neho dostal, pretože už má takýto doma. Samozrejme požiadavke syna vyhovela. Na základe uvedeného nerozumie návrhu otca, ktorý žiada o umožnenie telefonického kontaktu s maloletým rozhodnutím súdu. Zdôraznila, že u syna naďalej pretrváva stav, že večer nezaspí bez nej, v noci sa prebúdza s tým, že sa uisťuje, či je v jeho blízkosti, hľadá ju verbálne a rovnako aj hmatom. Má jednoznačne za to, že otázka prespávania, najmä aj nočného prespávania u otca je otázkou do budúcna a nie je možné prejudikovať ako sa vzťah otec a syn bude vyvíjať. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil závery znaleckého dokazovania. V prvom rade je nutné postupovať v naväzujúcich krokoch, keď aj ona si citovú väzbu so synom vytvárala od narodenia v podstate každým dňom a otec by mohol pochopiť, že sa to nedá v priebehu krátkej doby. Záver znalkyne, že dieťa si vybuduje vzťah k svojmu druhému rodičovi a postupne s ním bude môcť budovať aj postoj k osobám tvoriacim rodinné prostredie u otca, je len hypotetický. Sama znalkyňa uvádza, že sa domnieva, teda, že je to otázka do budúcna. Prirodzene by bola rada, pokiaľ by sa vzťah otca a syna formoval v žiaducom smere. Otec v rámci odvolacieho konania neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa nebol súd prvej inštancie náležite vysporiadal. Jeho odvolanie je v podstate kópiou jeho vyjadrenia zo 4.2.2019, ako aj ním navrhovaný výrok ohľadom úpravy styku. S poukazom na obsah vyjadrenia navrhla, aby odvolací senát napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny.
4. Kolízny opatrovník maloletého sa k odvolaniu otca nevyjadril.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o úprave styku otca s maloletým I. spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP s tým, že nie je odvolacími dôvodmi viazaný podľa § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o úprave styku. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie o úprave styku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o úprave styku otca s maloletým, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Úvahy súdu prvej inštancie vychádzajú zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery, zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletým I. obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.
7. Právo styku rodiča s dieťaťom je právo, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, keď podľa článku 41 ods. 4 Ústavy SR „Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Právo styku vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené v článku 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť v článku 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, článku 29 bod 1, podľa ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty rodičov dieťaťa, ale najmä článku 9 bod 3, podľa ktorého „Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddelenému od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, iba žeby to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.“ a súvisiacim článkom 18 bod 1, ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Je chránené článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb.
8. Súd prvej inštancie sa uvedenými princípmi právnej úpravy rodičovských práv a povinností zaoberal dôsledne a s jeho úvahou v rozsahu a frekvencii styku otca s maloletým I. sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, pretože korešponduje so zásadami vyplývajúcimi z § 25 ods. 2 Zákona o rodine o úprave styku. Rozhodnutie súdu zaručuje otcovi právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času na dieťa pôsobiť a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe otca. Najideálnejším riešením otázky styku rodiča s dieťaťom je jej úprava dohodou rodičov. Ani v tomto prípade nič nebráni rodičom, aby následne v praktickom živote tento rámec styku dohodu
modifikovali podľa potrieb dieťaťa a nich samotných. Odvolací súd marginálne poznamenáva, že účelom konania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je čo najrýchlejšia efektívna ochrana záujmov maloletého dieťaťa, ktorým je aj nastolenie určitého režimu výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu za účelom vytvorenia, udržania a postupného prehlbovania vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Zároveň je potrebné pripomenúť, že rozhodnutia súdu o výkone rodičovských práv a povinností (aj o úprave styku) sú zásadne zmeniteľné tak, aby ich úprava korešpondovala s aktuálnymi potrebami mal. dieťaťa. Z uvedeného dôvodu i terajšiu úpravu styku otca s maloletým I. je potrebné vnímať ako úpravu dočasnú.
9. K odvolacej argumentácii otca vo vzťahu k záverom znaleckého posudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý má rovnakú dôkaznú silu ako ostatné dôkazy, nie je možné ho priorizovať a ako každý dôkaz je potrebné hodnotiť jednotlivo, ako aj v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi. Súd v rámci hodnotenia dôkazov je oprávnený posudzovať znalecký posudok z hľadiska jeho odborných záverov, pretože k tomu nemá požadované odborné znalosti, ale nemusí ho akceptovať v prípade, ak by závery znalca nezodpovedali skutkovým zisteniam, resp. by boli v rozpore so zásadami logiky, prípadne prekračovali rámec odborného posúdenia. Otázka vhodnosti konkrétnej úpravy styku z hľadiska frekvencie a rozsahu nie je otázkou odbornou, ale právnym posúdením veci a tieto skutočnosti súd hodnotí z hľadiska ostatných dôkazov vykonaných v rámci konania. Závery znaleckého posudku sú v tomto prípade logické a presvedčivé v častiach týkajúcich sa vyšetrenia osobnostnej štruktúry rodičov, citových väzieb maloletého k rodičom, zisťovania negatívnych vplyvov na výchovu maloletého, skúmania psychologického vývinu a emotívneho prežívania maloletého a posudok neobsahuje žiadne rozpory, ale podáva vyčerpávajúce odpovede na položené otázky a jeho závery korešpondujú aj s ďalšími dôkazmi vykonanými vo veci, preto o jeho objektívnosti ani odvolací súd nemal pochybnosti. Znalecký posudok dáva dostatok podkladov pre zákonné rozhodnutie v merite veci a z odbornej diagnostiky vzájomných vzťahov nepochybne vyplýva, že rozsah styku upravený súdom prvej inštancie je v záujme maloletého, ktorý prejavuje vôľu stretávať sa s otcom, ale bez toho, aby u neho nocoval, nota bene rozhodnutím súdu prvej inštancie sa vylúči negatívne prežívanie dieťaťa čo do rozsahu styku s otcom, keďže úprava styku korešponduje aj s vôľou dieťaťa. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že samotná znalkyňa (znalecký posudok č. 30/2018 na č.l. 211-229 spisu) zdôrazňuje postupnosť pri realizácii styku (III. Záver bod 2.), keď v rámci vyšetrenia maloletého a rodičov za účelom zistenia ich vzájomného vzťahu a citovej väzby (III. Záver bod 1.) konštatuje, že dieťa je spôsobilé postupne uniesť nároky na nočný aj dlhší pobyt u otca. Odvolací súd poznamenáva, že aj znalkyňou odporúčaná postupnosť pri styku môže byť založená na vzájomnej dohode rodičov alebo rozhodnutím súdu. Odvolací súd tiež poznamenáva, že maloletý I. je vo veku, v ktorom sa stabilita jeho zásadných názorov a vôle ešte len formuje a mení v závislosti od aktuálnych vonkajších vplyvov a krátkodobých subjektívnych pocitov, môže podliehať zmene závislosti od týchto faktorov a pripomína, že rozhodnutie súdu o úprave styku je zásadne zmeniteľné tak, aby jeho úprava korešpondovala s aktuálnymi potrebami mal. dieťaťa, preto aj terajšiu úpravu styku otca s mal. I. je potrebné vnímať ako úpravu dočasnú, ako to vyššie uvádza odvolací súd.
10. Odvolací súd dôsledne vychádzajúc z § 25 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého rodič (v tomto prípade otec) má právo na to, aby s dieťaťom strávil nielen tzv. „bežný“ voľný čas počas pracovných dní školského roka, ale aj počas sviatkov, upravil jeho styk s mal. I. počas vianočných a veľkonočných sviatkov. Rozsah styku od 11.00 hod. do 18.00 hod. nepretržite dáva možnosť, aby dieťa v rámci svojho režimu cez deň spalo u otca a tým sa opatrne naštartuje postupnosť, resp. prežívanie dieťaťa počas celého dňa u otca môže byť reálnym posunom k rozšíreniu styku predovšetkým na základe dohody rodičov.
11. Návrhom otca, aby matke bola uložená povinnosť umožniť mu telefonovať s maloletým každý deň od 17.00 hod. do 18.00 hod., sa odvolací súd nezaoberal vzhľadom na to, že takýto návrh nebol predmetom konania na súde prvej inštancie, nota bene nemohol byť predmetom ani odvolacieho konania.
12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o úprave styku ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, a pretože sa v celom rozsahu s ním stotožnil, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a len doplnil na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP.
13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).