Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_61Pc-6-2019.pdf
PDF · 88.25 KB
Case nature
Area
Subarea
61Pc/6/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľudmilou Jančovičovou, v právnej veci navrhovateľky - manželky: Ing. I. I., rodená T., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom J. V. XXXX/XX, D., a manžela navrhovateľky: W.. I. I., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom J. V. XXXX/XX, D., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky - manželky I. I., rodenej T., narodenej XX.XX.XXXX a manžela navrhovateľky I. I., narodeného XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v rímskokatolíckom kostole v G., zapísané v knihe manželstiev C. úradu K. B., zväzok 5, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo X r o z v á d z a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 11.12.2018 postúpeným na tunajší súd dňa 12.03.2019 sa navrhovateľka domáhala, aby súd rozviedol manželstvo s jej manželom uzavreté dňa 13.05.2000 v rímskokatolíckom kostole v G., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu K. B., zväzok 5, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo X s tým, že účastníci konania búdu znášať trovy konania spoločne a nerozdielne.
2. Navrhovateľka návrh na rozvod manželstva odôvodnila najmä tým, že s manželom uzavreli manželstvo dňa 13.05.2000 v rímskokatolíckom kostole v G.. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania. Predmetné manželstvo bolo uzavreté po 7-ročnej známosti. Manželstvo bolo uzavreté po tom, čo navrhovateľka otehotnela. Z manželstva pochádza jedna dcéra, narodená v roku 2000. Po uzavretí manželstva a následne po narodení dieťaťa žila navrhovateľka striedavo u svojich rodičov v Podmaníne, okres G. J. a u rodičov manžela v G. J.. Manžel v tom čase pracoval v J. a spoločne trávili iba víkendy. Do spoločnej domácnosti v D. sa nasťahovali v októbri 2001. Manželstvo sa po narodení začalo postupne rozvracať a manželia sa začali navzájom odcudzovať. Tento vzťah sa podstatne nezlepšil ani po tom, čo sa nasťahovali do spoločnej domácnosti. V tom čase prestali manželia spolu postupne intímne žiť. Daný stav vyvrcholil v roku 2003, keď manžel opustil spoločnú domácnosť. Tento stav trval tri mesiace, pričom v tomto období žil manžel s milenkou, s ktorou sa v danom období tiež stýkal. Manžel sa po 3 mesiacoch vrátil do spoločnej domácnosti. Po návrate do spoločnej domácnosti uistil navrhovateľku, že svoj vzťah s milenkou trvalo ukončí a ich manželský vzťah sa obnoví tak, aby spĺňal všetky zákonom predpokladané funkcie v plnom rozsahu. Narušenie dôvery navrhovateľky však bolo postupným dlhodobým rozpadom manželstva, ktoré bolo zakončené opustením spoločnej domácnosti s manželom a nasťahovaním sa k milenke tak naštrbené, že k obnoveniu zákonom predpokladaných funkcií v plnom rozsahu nemohlo dôjsť. Navrhovateľka v dôsledku prežitých udalostí absolvovala v priebehu roku 2004 ambulantnú liečbu u psychológa s
cieľom vysporiadať sa s neúspechom v manželstve. Počnúc aprílom 2005 do októbra 2005 mal manžel prenajatý byt v Trnave, kde prespával cca 2-krát do týždňa. Nájom bytu odôvodňoval výkonom svojich pracovných povinností, v tomto období bol zamestnaný ako „area (oblastný) manager“ spoločnosti OMV. Podľa jeho vysvetlenia bol byt potrebný nato, aby mohol v rámci jednotlivých kontrol prespávať v centre jemu zverenému regiónu. Mal na starosti čerpacie stanice v západoslovenskom kraji. Bez toho, aby navrhovateľku akokoľvek informoval neprespával v spoločnej domácnosti, ale mimo nej. Aj p zrušení prenájmu bytu v Trnave v októbri 2005 sporadicky prespával mimo svojho bydliska. Dňa 09.03.2006 navrhovateľka podala žiadosť o rozvod, ktorú po dohode s manželom nakoniec stiahla. Ich vzťah sa postupom času opäť zhoršil a vzájomné odcudzenie sa prehĺbilo. V súčasnej dobe už takmer rok nežijú intímnym životom, majú rozdielne predstavy o živote, hodnotách ako aj o spôsobe výchovy ich dcéry. Manžel hospodári s finančnými prostriedkami podľa vlastného uváženia, pravidelne sa zdržiava mimo spoločnej domácnosti, chodí na dovolenky a voľný čas trávi mimo svojej rodiny. Na základe uvedených skutočností (najmä opakovaná nevere zo strany manžela, opúšťanie spoločnej domácnosti a zavádzanie navrhovateľky) je jednoznačné, že manželstvo nie je plniť svoj spoločenský účel. Spoločenským účelom manželstva sa predovšetkým chápe nielen založenie rodiny, ale aj riadna výchova detí. Manželstvo by pritom malo spĺňať funkciu biologickú, výchovnú, vzájomnej pomoci a hospodársku. V dôsledku popísaných skutočností však možno konštatovať, že manželstvo účastníkov jednoznačne nespĺňa uvedené atribúty. Tiež je možné konštatovať, že vzhľadom na dlhodobo trvajúci negatívny stav manželstva k splneniu týchto atribútov v tomto zväzku nevytvára podmienky pre ďalšie spolužitie a riadnu výchovu detí.
3. Podaním doručeným súdu dňa 16.09.2019 sa k návrhu na rozvod manželstva vyjadril manžel navrhovateľky. Uviedol, že po oboznámení sa s návrhom na rozvod manželstva predkladá vzhľadom na zachovanie rešpektu a úcty k navrhovateľke, nasledovné vyjadrenie, ktoré odôvodnil tým, že vzťahy medzi navrhovateľkou a ním ako účastníkom konania sú v súčasnej dobe hlboko a vážne narušené. Obaja považujú v súčasnosti vzájomné nezhody za neprekonateľné. Manželstvo neplní svoj účel, a preto sa rozhodli, že nebudú podnikať ďalšie kroky na jeho záchranu. Citové odlúčenie účastníkov konania považuje za nemenné a nevidí spôsob, ako dospieť k náprave narušených vzťahov. O podaní návrhu na rozvod manželstva zo strany navrhovateľky sa dozvedel od nej a s jej návrhom, aby súd meritórne rozhodol a manželstvo rozviedol, súhlasil. Stav manželstva je nemenný, ani jeden z manželov v súčasnosti nevidí možnosť obnovy vzájomného spolužitia, a preto sa chce ako účastník konania rozviesť a navrhol, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zároveň žiadal o zváženie rozhodnutia o rozvode manželstva bez jeho osobnej prítomnosti.
4. Súd v súlade s ust. § 33 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie.
5. Na pojednávanie sa dňa 30.10.2019 dostavili obaja manželia. Obaja trvali na tom, aby ich súd rozviedol, a to napriek skutočnosti, že do pojednávacej miestnosti vstúpili v priateľskom rozhovore, čo odôvodnili tým, že majú spoločnú dcéru a naďalej najmä z uvedeného dôvodu spolu ako rodičia komunikujú, avšak už si nerozumejú ako životní partneri. Pred otvorením pojednávania súd s poukazom na ust. § 96 ods. 1 CMP zisťoval postoj účastníkov k zmiereniu, ktorí však zotrvali na podanom návrhu na rozvod manželstva a súhlasnom vyjadrení k predmetnému návrhu. Manželka trvala na otvorení pojednávania. Súd preto konštatoval, že zmierenie manželov je bezúspešné.
6. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 30.10.2019 zotrvala na písomnom návrhu na rozvod manželstva a na dôvodoch v ňom uvedených. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva uviedla stratu vzájomného porozumenia a iné vzťahy.
7. Manžel navrhovateľky na pojednávaní dňa 30.10.2019 sa pridržiaval svojho písomného vyjadrenia k návrhu na rozvod. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva uviedol hlavne nedostatok porozumenia a podpory zo strany manželky ako aj odlišné životné štýly a odlišný názor na život.
8. Po vyhlásení rozsudku, ktorým súd manželstvo rozviedol sa navrhovateľka vzdala aj práva podať odvolanie proti rozsudku. Napriek súhlasnému stanovisku manžel navrhovateľky sa práva podať odvolanie nevzdal.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a manžela navrhovateľky, sobášnym listom účastníkov zo dňa 15.05.2000 a všetkými listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, najmä lustráciami účastníkov konania (§ 35, § 36 CMP).
10. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že manželia uzavreli manželstvo dňa 13.05.2000 v rímskokatolíckom kostole v Podskalí. Obaja manželia sú občanmi Slovenskej republiky. U oboch manželov išlo v poradí o prvé manželstvo. Z manželstva sa narodilo jedno dieťa - dcéra, toho času je už plnoletá, má 19 rokov. Manželia si spolu ako partneri nerozumejú, avšak ako rodičia spolu vychádzajú a komunikujú spolu. Nežijú spolu, a to ani intímne. Nehospodária spolu. Manžel navrhovateľky máva mimomanželské vzťahy. Manželia sa opakovane pokúšali obnoviť manželské spolužitie, avšak neúspešne.
11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj "zákon č. 36/2005 Z.z./zákon o rodine") účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
12. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
13. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z.z. k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
14. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
15. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
16. Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
17. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd mal za preukázané, že boli splnené zákonné predpoklady pre rozvod manželstva účastníkov konania, preto návrhu na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd mal za preukázané, že manželstvo oboch účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené. Manželia spolu intímne nežijú, nehospodária spolu, ich manželstvo neplní svoj účel predpokladaný zákonom o rodine a súd má za to, že nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd v zmysle § 22 zákona č. 36/2005 Z.z. k zrušeniu manželstva rozvodom môže pristúpiť len v odôvodnených prípadoch, v danom prípade súd má za to, že práva a povinnosti podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. nie sú naplnené, sú teda splnené predpoklady na rozvod manželstva v zmysle § 23 zákona č. 36/2005 Z.z.. Manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vytvárať zdravé rodinné prostredie pre výchovu detí. V tomto prípade mal súd za preukázané, že manželstvo dlhodobo neplní účel predpokladaný zákonom o rodine a manželstvo je len formálnym zväzkom. Súd mal za to, že už nie je možné obnovenie manželského spolužitia, napriek skutočnosti, že manželia spolu ľudsky vychádzajú, avšak nie ako životní partneri, ale najmä ako rodičia. Príčiny a dôvody rozvratu manželstva boli účastníkmi uvádzané viaceré. Podľa názoru súdu hlavnou príčinou rozvratu manželstva je odlišný názor manželov na životný štýl a manželské spolužitie. Každý z účastníkov má inú predstavu o tom, ako má fungovať manželské spolužitie, ako majú manželia ako partneri spolu vychádzať, komunikovať a žiť, a to aj s ohľadom na povinnosť manželov byť si v manželstve navzájom verní. V manželskom zväzku účastníkov pritom zo strany manžela zjavne došlo k porušeniu tejto povinnosti. Navrhovateľka uviedla, že majú rozdielne predstavy o živote, hodnotách, že zo strany manžela došlo k opakovanej nevere. Manžel navrhovateľky s návrhom manželky súhlasil. Za hlavnú príčinu, ktorá viedla k vážnemu narušeniu a trvalému rozvratu vzťahov medzi manželmi súd považoval odlišné názorové a hodnotové chápanie manželského spolužitia. Pokiaľ manžel do bežného spôsobu života zahŕňa aj mimomanželské vzťahy, ide o zrejmé porušenie nielen povinností manželov v
zmysle zákona o rodine, ale aj hodnotového chápania manželského spolužitia. Vzhľadom na uvedené, súd mal za to, že nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, a manželstvo rozviedol.
18. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
20. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ust. § 52, § 57, § 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie /§ 355 ods. 1 CSP/. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III /§ 362 ods. 1 CSP/.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.
Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je /§ 61 ods. 1 CMP/.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci /§ 62 ods. 1 CMP/.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní /§ 62 ods. 2 CMP/.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy /§ 63 CMP/.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko /§ 27 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov/.