Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Csp-52-2019.pdf
PDF · 103.5 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/52/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Bratislava-Staré Mesto, Karadžičova 2, IČO: 47258713, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o. so sídlom Bratislava-Staré Mesto, Ventúrska 16, IČO: 47234547 proti žalovanej: P. N., D. XX.XX.XXXX, N. F. L. XXXX/XX, XXX XX U., S. Z.V. S. XX, XXX XX U., štátna občianka SR, o zaplatenie sumy 604,31 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 604,31 Eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 27 % ročne zo sumy 500,99 Eur od 03.06.2016do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 564,31 Eur od 03.06.2016 do zaplatenia z a m i e t a .
II. Žalovaná n e m á od žalobcu nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca doručil súdu prvej inštancie dňa 17.05.2019 žalobu, ktorou sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 604,31 Eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 27 % ročne zo sumy 500,99 Eur od 03.06.2016 do zaplatenia a úrokmi z omeškania 5 % ročne zo sumy 564,31 Eur od 03.06.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. V žalobe tvrdil, že s účinnosťou ku dňu 30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783 (zanikajúca spoločnosť) so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísanou v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902 (nástupnícka spoločnosť). Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. (ďalej len Cetelem) v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom.
3. Dňa 25.06.2015 uzavrel Cetelem - veriteľ so žalovanou - dlžníčkou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva o úvere“) podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obsahom zmluvy o úvere bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovanej viazaný spotrebiteľský úver vo výške 566,90 Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v zmluve o úvere a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 15 mesačných splátok vo výške 44,95 Eur, t.j. celkom 674,25 Eur.
4. Podľa bodu 1.4. zmluvy o úvere žalovaná súhlasila s tým, aby Cetelem poukázal peňažné prostriedky z úveru predajcovi, ktorý žalovanej predal tovar opísaný v základných podmienkach úverovej zmluvy. Na základe tohto súhlasu Cetelem poskytol žalovanej úver tak, že dňa 14.08.2015 uhradil požadované
peňažné prostriedky na účet predajcu, čo potvrdzuje výpisom z úverového účtu žalovanej, ktorý žalobca doručil so žalobou.
5. Podľa bodu 2.1. Časti 3. zmluvy o úvere sa žalovaná zaviazala riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak sa s Cetelemom nedohodol inak. Cetelem splátku použije na úhradu splatných záväzkov klienta. Pri výpočte úrokov z úveru vychádza Cetelem z roku s 365 dňami (v prípade prestupného roku s 366 dňami) a zo skutočného počtu dní.
6. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradila žalovaná Cetelemu do podania žaloby sumu 89,90 Eur, čo žalobca preukázal výpisom z úverového účtu žalovanej.
7. Podľa bodu 3.1. Časti 3. písm. a) zmluvy o úvere v prípade, ak klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas, ak klient poskytol Cetelemu nepravdivé údaje, ak bolo na majetok klienta alebo manžela/manželku klienta začaté exekučné konanie, ak klient riadne a včas nespláca svoje ďalšie záväzky voči Cetelemu alebo iným veriteľom, je Cetelem oprávnený: a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú Cetelem určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.
8. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok žalovanou Cetelem vyhlásil dňa 02.06.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu.
9. Podľa bodu 3.2. časti 3. zmluvy o úvere Cetelem je oprávnený v prípade porušenia povinnosti splácať poskytnutý úver riadne a včas, požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a klient je povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť. Cetelem je oprávnený od klienta požadovať náhradu škody, ktorá Cetelemu vznikla v súvislosti s porušením povinnosti klienta.
10. Podľa bodu 3.4. časti 3. zmluvy o úvere ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru alebo odstúpenia od úverovej zmluvy alebo výpovede úverovej zmluvy je splatný celý dlh klienta voči Cetelemu. Nesplatená istina úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v úverovej zmluve, t.j. klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu.
11. Podľa § 369 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník), ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Žalobca na výzvu súdu v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka tvrdil, že nárok žalobcu nie je premlčaný, žalobca vyhlásil dňa 02.06.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Nasledujúci deň, t.j. 03.06.2016 mohol žalobca svoje právo vykonať po prvý raz. Žalobu doručil súdu dňa 17.05.2019 t.j. v lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka, čiže včas.
13. Žalobca tvrdenia v žalobe doplnil dňa 10.10.2019 a vyjadrenie v ktorom tvrdil, že dodržal postup v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nebolo prvým upozornením žalovanej na nesplácanie úveru. Cetelem do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ako posledného kroku, žalovanú viackrát upozorňoval na existenciu dlhu a vyzýval ju na jeho splatenie, či už telefonicky, ako aj písomne. Žalobca doručil výzvu žalovanej v znení ako sa nachádza na č.l. 63 spisu, ktorou ju vyzýval na zaplatenie dlžnej sumy 219,80 Eur a upozornil na to, že v prípade že dlh nezaplatí bude požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru vrátane
príslušenstva. Výzvu žalovanej odoslal dňa 07.03.2016, žalovaná dlžnú sumu nezaplatila, preto Cetelem vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
14. Súd doručil žalovanej žalobu dňa 25.09.2019 v súlade s § 116 ods. 2 C.s.p., ďalšie písomnosti vrátane poučenia žalovanej a výzvy, aby sa k žalobe vyjadrila v lehote 10 dní súd doručil žalovanej spôsobom podľa § 116 ods. 3 a § 111 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej „C.s.p.“) dňa 01.08.2019. Žalovaná sa k žalobe ani napriek písomnej výzve nevyjadrila, nepoprela skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom, zostala nečinná.
15. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
16. Podľa § 297 písm. b) C.s.p., súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd mal za to, že ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia vec, na prejednanie sporu nenariadil pojednávanie a vo veci rozsudok verejne vyhlásil.
18. Súd vykonal dokazovanie prečítaním zmluvy o úvere, výpisu z úverového účtu žalovaného, oznámenia o mimoriadnej splatnosti úveru, vyjadrení žalobcu a zistil skutkový stav:
19. Právny predchodca žalobcu Cetelem - veriteľ uzavrel so žalovanou - dlžníčkou spotrebiteľskou zmluvu o úvere dňa 25.06.2015 podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Obsahom zmluvy o úvere bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovanej viazaný spotrebiteľský úver vo výške 566,90 Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na zmluve o úvere a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 15 mesačných splátok vo výške 44,95 Eur, t.j. 674,25 Eur. Splatnosť mesačnej splátky bola dohodnutá na 15. deň v mesiaci, splatnosť prvej mesačnej splátky bola dňa 15.07.2015, konečná splatnosť úveru dňa 15.09.2016, výška úrokovej sadzby 27 % ročne fixná, RPMN 30,61 %, odplata 27 %, priemerná RPMN 34,42 %, celková čiastka k zaplateniu 674,25 Eur, úver nebol poistený.
20. Z výpisu z účtu žalovanej k uvedenej zmluve uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 25.06.2015 má súd preukázané, že žalovaná zaplatila ku dňu podania žaloby len sumu 89,90 Eur.
21. Právny predchodca žalobcu vyhlásil listom dňa 09.06.2016 mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 02.06.2016, oznámenie zaslal listovou zásielkou dňa 10.09.2016 (č.l. 15 spisu). Žalobca v konaní preukázal, že dodržal postup v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nebolo prvým upozornením žalovanej na nesplácanie úveru. Cetelem do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ako posledného kroku, žalovanú viackrát upozorňoval na existenciu dlhu a vyzýval na jeho splatenie tak telefonicky, ako aj písomne. Žalobca súdu doručil výzvu (na č.l. 63 spisu), ktorú zaslal žalovanej pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti, oznamoval jej, že dlhuje sumu 219,80 Eur a upozornil ju na to, že pokiaľ ju nezaplatí, bude Cetelem žiadať splatenie nesplatenej časti úveru vrátane príslušenstva. Výzva bola žalovanej odoslaná dňa 07.03.2016, žalovaná dlžnú sumu nezaplatila, následne Cetelem úver zosplatnil.
22. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
23. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
25. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
26. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
27. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
28. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
29. Podľa 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti mal súd preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere z ktorej žalobca odvodzoval svoj nárok je zmluvou o úvere v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí medzi absolútne obchody v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka a vzťahujú sa na ňu ustanovenia Obchodného zákonníka. Pretože žalobca poskytol úver v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaná ho na tento účel neprijala, strany spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úverov a nimi uzavretá zmluva zo dňa 25.06.2015 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 2 písm. d) citovaného zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom. Zároveň strany sporu spĺňajú definíciu dodávateľa a spotrebiteľa podľa ustanovenia § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, nimi uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia sa aplikujú aj v obchodnoprávnych vzťahoch, keďže Obchodný zákonník spotrebiteľské zmluvy osobitne neupravuje.
31. Súd v najskôr skúmal, či mimoriadna splatnosť úveru dňom 02.06.2016 zo strany Cetelem bola účinná alebo nie.
32. Súd je vzhľadom na povahu a charakter celkovej úpravy zosplatnenia úveru toho názoru, že aj pri spotrebiteľských úveroch je veriteľ povinný uplatniť svoje právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v zmysle obmedzení § 565 druhá veta Občianskeho zákonníka, t. j. najneskôr do splatnosti
najbližšej splátky úveru. Ak toto právo nevyužije, jeho právo na predčasné zosplatnenie zaniká a dlžník je povinný uhrádzať individuálne splátky úveru, pričom k zosplatneniu úveru účinným spôsobom nedôjde.
33. V tejto súvislosti poukazuje súd na závery občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.03.2019, na ktorom došlo k zjednoteniu pri výklade použitia práva veriteľa na vyhlásenie predčasnej splatnosti tak, že toto jeho právo je časovo obmedzené do splatnosti najbližšej budúcej splátky. Je pravdou, že ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka komplikuje určenie takéhoto obmedzenia vykonania predčasnej splatnosti úveru podľa druhej vety § 565 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade je potrebné pristúpiť k výkladu, že veriteľovi patrí právo na predčasné zosplatnenie úveru do tej najbližšej splátky úveru, ktorá nasleduje po uplynutí 3 mesiacov od omeškania s úhradou prvej omeškanej splátky za predpokladu, že je zároveň dlžník upozornený v lehote podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na existenciu dlhu a na možnosť vykonania predčasného zosplatnenia úveru. Znamená to v konkrétnom prípade, že žalovanej bola odoslaná výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dňa 07.03.2016 a splátka, ktorá jej predchádzala bola zo dňa 15.02.2016. Cetelem mohol úver zosplatniť do 14.06.2016, mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil dňom 02.06.2016, čiže včas a tak mimoriadna splatnosť úveru bola účinná. Prvou nezaplatenou splátkou bola splátka splatná dňa 15.02.2016 v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia doba je 3 ročná, pričom podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej sa predčasné plnenie uplatňuje, nie od okamihu predčasnej splatnosti, teda splatnosť nenastáva uplynutím troch mesiacov resp. vyhlásením okamžitej splatnosti úveru, ale nezaplatením splátky, pre ktorú sa stane splatným celý dlh (NS SR sp.zn. 1MObdo V/15/2006). Trojročná premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu tak plynula od 15.02.2019, žalobca doručil súdu žalobu dňa 17.05.2019, čiže neskoro, nie v trojročnej premlčacej dobe. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že rozhodujúcim pre posúdenie premlčania dlhu je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a že odo dňa nasledujúceho začne plynúť premlčacia doba. Súd zdôrazňuje, že žalobca môže zosplatniť svoju pohľadávku kedykoľvek, keď je dlžník v omeškaní aspoň s tromi splátkami, to však nemá vplyv na to, kedy začne plynúť premlčacia doba. Premlčacia doba bez ohľadu na to, kedy dôjde k zosplatneniu dlhu žalobcom začína plynúť vždy od splátky, pre ktorú sa stane zročným celý dlh, t.j. od prvej nesplatenej splátky. Súd nemôže akceptovať tvrdenie žalobcu, že splatnosť by mala nastať až dňom nasledujúcim po vyhlásení mimoriadnej splatnosti, pretože by nerešpektoval zákonné ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka, ktorého účelom je brániť vyčkávaniu veriteľa s využitím práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka a teda svojvoľnému predlžovaniu premlčacej doby. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že súd je povinný skúmať premlčanie každej splátky jednotlivo súd uvádza, že takúto povinnosť má súd len v tých konaniach, kedy nedošlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru (v tomto spore došlo k predčasnej splatnosti úveru) a preto súd nepristúpil ku skúmaniu splatnosti jednotlivých splátok. Pokiaľ sa týka úrokov z omeškania ako akcesorického nároku na príslušenstvo k hlavnému záväzku (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka), tento podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný a teda premlčanie istiny malo vplyv aj na premlčanie úrokov z omeškania (výrok I. rozsudku). Z týchto dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol.
34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. C.s.p. pričom dospel k záveru, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže žalovaná bola v tomto spore úspešná v rozsahu 100 % a neúspešná v rozsahu 0 %, t.j. čistý úspech žalovanej predstavuje 100 %. Keďže žalovanej preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd jej nárok na ich náhradu nepriznal (výrok II. rozsudku).
35. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.