Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Cob-90-2019.pdf
PDF · 139.82 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/90/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: BFF Central Europe s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 414 315, zastúpený: Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., Páričkova 15, 821 08 Bratislava , IČO: 47 253 983, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, Rastislavova 43, Košice, IČO: 00 606 707, zastúpený: JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou, Kováčska 32, Košice, o zaplatenie 1.080.036,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 35Cb/121/2017-477 zo dňa 27.3.2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok v napadnutej časti výrokov rozhodnutia, v ktorej súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi úroky z omeškania a o trovách konania zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
II. Z r u š u j e uznesenie zo dňa 27.3.2019, sp.zn. 35Cb/121/2017, ktorým súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.080,036,93 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 284.327,81 eur od 27.2.2013 do 16.7.2013, zo sumy 259.327,81 eur od 17.7.2013 do 14.8.2013, zo sumy 229.327,81 eur od 15.8.2013 do 10.9.2013, zo sumy 209.475,25 eur od 11.9.2013 do 19.9.2013, zo sumy 204.475,25 eur od 20.9.2013 do 24.10.2013, zo sumy 194.475,25 eur od 25.10.2013 do 25.2.2014, zo sumy 134.475,25 eur od 26.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 241.283,60 eur od 23.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 251.449,25 eur od 24.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 162.470,28 eur od 30.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 88.828,73 eur od 27.6.2013 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 40.947,98 eur od 30.7.2013 do 12.11.2013, zo sumy 35.947,98 eur od 13.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 3.527,58 eur od 27.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 77.607,38 eur od 27.9.2013 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 84.446,88 eur od 23.8.2013 do zaplatenia, do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi trovy konania v celom rozsahu.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v tomto konaní, žalobou podanou dňa 24.2.2017 v spojení s podaním zo dňa 8.2.2019 domáhal od žalovaného zaplatenia pohľadávky 1.080.036,93 eur s 9,75 % -ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 284.327,81 eur od 27.2.2013 do 16.7.2013, zo sumy 259.327,81 eur od 17.7.2013 do 14.8.2013, zo sumy 229.327,81 eur od 15.8.2013 do 10.9.2013, zo sumy 209.475,25 eur od 11.9.2013 do 19.9.2013, zo sumy 204.475,25 eur od 20.9.2013 do 24.10.2013, zo sumy 194.475,25 eur od 25.10.2013 do 25.2.2014, zo sumy 134.475,25 eur od 26.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 241.283,60 eur od 23.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 251.449,25 eur od 24.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 162.470,28 eur od 30.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 88.828,73 eur od 27.6.2013 do zaplatenia, s 9,50 % -ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 40.947,98 eur od
30.7.2013 do 12.11.2013, zo sumy 35.947,98 eur od 13.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 84 446,88 eur od 23.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 3.527,58 eur od 27.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 77.607,38 eur od 27.9.2013 do zaplatenia, eventuálne s 0,025 % -ným denným úrokom z omeškania zo sumy 284.327,81 eur od 27.2.2013 do 16.7.2013, zo sumy 259.327,81 eur od 17.7.2013 do 14.8.2013, zo sumy 229.327,81 eur od 15.8.2013 do 10.9.2013, zo sumy 209.475,25 eur od 11.9.2013 do 19.9.2013, zo sumy 204.475,25 eur od 20.9.2013 do 24.10.2013, zo sumy 194.475,25 eur od 25.10.2013 do 25.2.2014, zo sumy 134.475,25 eur od 26.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 241.283,60 eur od 23.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 251.449,25 eur od 24.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 162.470,28 eur od 30.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 88.828,73 eur od 27.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 40.947,98 eur od 30.7.2013 do 12.11.2013, zo sumy 35.947,98 eur od 13.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 84.446,88 eur od 23.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 3.527,58 eur od 27.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 77.607,38 eur od 27.9.2013 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 360,- eur, titulom neuhradenia ceny za prepravu a distribúciu plynu pôvodnému veriteľovi žalovaného.
3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Namietal neúplné znenie Zmlúv o postúpení pohľadávok, nakoľko v žalobcom predložených verziách zmlúv absentuje dojednanie o odplate ako jedna z podstatných náležitostí zmluvy. Žalovanému sa týmto znemožnilo kvalifikovane sa vyjadriť k aktívnej legitimácii žalobcu. Ďalej poukázal na nespôsobilosť predmetu postúpenia, argumentujúc špecifickou povahou prostriedkov určených na zdravotnú starostlivosť a ich výslovnou spätosťou s osobou pôvodného veriteľa a enormným záujmom poskytnúť plnenie práve jemu. Žalovaný ďalej poukázal na všeobecnú nemožnosť postúpenia pohľadávok majúcich verejnoprávny charakter, ktorými podľa jeho názoru sú aj pohľadávky tvoriace predmet sporu. Zákaz postúpenia pohľadávok odôvodnil aj poukazom na zmluvné dojednanie o mlčanlivosti, v zmysle ktorého ani jedna zmluvná strana ich nesmie sprístupniť tretím osobám bez predchádzajúceho písomného súhlasu druhej strany. Zároveň uplatnený úrok z omeškania vo výške 0,025 % denne považoval žalovaný za nedôvodný. Predmetom postúpenia nemôže byť celý záväzkový vzťah, ale len jednotlivé plnenia vyplývajúce z neuhradených faktúr. Ďalej žalovaný namietal absolútnu neplatnosť Zmlúv a postúpení pohľadávok, keďže postupované pohľadávky nemohli byť postihnuté výkonom rozhodnutia, nakoľko žalovaný nedisponoval majetkom mimo rámca § 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný zároveň namietal, že zmluvný vzťah medzi pôvodným veriteľom a žalovaným existoval len do 30.4.2013, nie však do augusta 2013, pričom postúpené pohľadávky sú aj z tohto obdobia. Predmetom postúpenia nebolo uplatnené príslušenstvo z istiny, ktorá bola uhradená pred postúpením. Ďalej poukázal na článok VI. bod 2 Zmluvy o združenej dodávke plynu, v zmysle ktorého na základe takýchto dojednaní dodávateľovi vzniklo oprávnenie uplatňovať si 0,025%-ný úrok, k čomu však nepristúpil. Žalovaný ďalej namietal uplatnený zmluvný úrok keď opätovne zdôraznil, že tento musí vychádzať z určitej zmluvy. Uviedol, že žalobca tento nárok nemá, keďže pohľadávka nie je obsahom zmlúv o postúpení, z ktorých žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu.
4. Žalobca uviedol, že otázka odplatného dojednania Zmlúv o postúpení pohľadávok v danom prípade nemá vplyv na platnosť zmluvy a nie je schopná ovplyvniť postavenie dlžníka. Subjekty súkromného práva pri dojednávaní odplaty nie sú obmedzené zákonom, teda môžu si dojednať akúkoľvek odplatu. Podstatné je, že dojednané služby boli riadne dodané, žalovaný ich nikdy nenamietal a vo svojom účtovníctve ich riadne zaúčtoval. Zmena osoby veriteľa pri pohľadávkach peňažného charakteru, o ktoré v danom prípade ide, nespôsobuje zmenu obsahu pohľadávky ani právneho postavenie žalovaného ako dlžníka. Žalobca zároveň poukázal na účelovosť tvrdenia žalobcu ohľadom nemožnosti postúpenia pohľadávok tvoriacich predmet sporu z titulu ich verejnoprávneho charakteru. V posudzovanom spore išlo o pohľadávky vzniknuté na základe obchodnoprávneho záväzkového vzťahu dvoch subjektov, ktoré majú rovnaké postavenie. K zmluvným úrokom z omeškania uviedol, že zákon v obchodnoprávnych vzťahoch pripúšťa dohodu o úroku z omeškania v odlišnej výške ako je stanovená zákonom. Postúpiť možno akúkoľvek pohľadávku, ktorá je určitá a existuje, pričom právne účinky postúpenia nastanú okamihom upovedomenia dlžníka. Navyše, dlžník sa neplatnosti, resp. neexistencie zmluvy môže dovolávať len v prípade, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aktívna legitimácia postupníka a súd ju akceptuje bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal platnosť, resp. existenciu zmluvy o postúpení. Žalobca k spochybneniu existencie záväzkového vzťahu uviedol, že jeho existencia vyplýva z predložených faktúr. Zároveň predložil jednotlivé Dodatky zmluvy o dodávke plynu, z ktorých je zrejmé, že záväzkový vzťah v predmetnom období trval. Zároveň
poukázal na konanie žalovaného, ktorý v procese oddĺženia nemocníc prihlásil aj pohľadávky tvoriace predmet sporu, čo svedčí o nedôvodnosti námietky absencie aktívnej legitimácie žalobcu.
5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 12.12.2011 uzavrela spoločnosť innogy Slovensko s. r. o. ako dodávateľ so žalovaným ako odberateľom Zmluvu o združenej dodávke plynu č. 00606707P/2012 v zmysle jej dodatkov. Dňa 17.6.2016 a dňa 22.6.2016 uzavrel dodávateľ ako postupca so žalobcom ako postupníkom Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0031/8000/2016, č. 0032/8000/2016 a 0033/8000/2016 špecifikovaných v prílohe č. 1 týchto zmlúv v zmysle ich dodatkov. Na ich základe boli na žalobcu postúpené pohľadávky v žalovanej výške a táto skutočnosť bola postupcom oznámená žalovanému v oznámeniach o postúpení pohľadávok listom, ktorý žalovaný prevzal dňa 17.6.2016, resp. dňa 23.6.2016. Predmetná pohľadávka vznikla na základe prenosu a distribúcie plynu pôvodným veriteľom žalovanému v dohodnutom množstve.
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, upravujúceho nepomenovanú zmluvu, § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. upravujúceho omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce. Ďalej podľa §§ 39, 524, 525 Občianskeho zákonníka, upravujúce neplatnosť právneho úkonu, postúpenie pohľadávky, nemožnosť postúpenia niektorých pohľadávok a § 8 ods. 10, § 21 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z.z. O rozpočtových pravidlách verejnej správy, upravujúce zákaz výkonu rozhodnutia na prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu Európskej únie a definíciu príspevkovej organizácie.
7. Súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou innogy Slovensko s. r. o. ako dodávateľom a žalovaným ako odberateľom vznikol obchodnoprávny vzťah na základe Zmluvy o združenej dodávke plynu č. 00606707P/2012 podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, na základe ktorých žalovaný od právneho predchodcu žalobcu odoberal plyn v dohodnutom množstve, čím mu vznikla povinnosť zaplatiť cenu v celkovej výške 1.080.036,93 eur. Žalovaný v konaní nepoprel skutočnosť, že cenu prenosu a distribúcie plynu doposiaľ neuhradil. Zároveň nemožno považovať za preukázané, že by postupca, ktorého pohľadávky voči žalovanému neboli uhradené niekoľko rokov po ich splatnosti, konal pri cesii týchto pohľadávok nepoctivo alebo s úmyslom znevýhodniť žalovaného a spôsobiť mu ujmu. Súd prvej inštancie zdôraznil, že je právom postupcu, nakladať so svojimi pohľadávkami podľa vlastného uváženia, pokiaľ týmto postupom neporuší zmluvu alebo zákon.
8. Ďalej súd prvej inštancie žalovaným namietanú nespôsobilosť predmetu postúpenia z dôvodu, že zmenou osoby veriteľa dôjde k zmene obsahu záväzku, považoval za nedôvodnú. Peňažné pohľadávky, o ktoré v posudzovanom spore ide, sú pohľadávkami, ktorých obsah zmenou veriteľa nie je dotknutý, nakoľko svojím obsahom nie sú viazané na osobu konkrétneho veriteľa a výkon práva iným než pôvodným veriteľom pre dlžníka neznamená zmenu záväzku v jeho neprospech. Navyše, žalovaný v priebehu konania svoje tvrdenie o enormnom záujme plniť konkrétnemu veriteľovi v priebehu konania žiadnym spôsobom nepreukázal. Skutočnosť, že dodávateľ od žalovaného žiadal len istinu, zatiaľ čo postupník sa voči žalovanému domáha aj úrokov z omeškania, nie je zmenou obsahu pohľadávky, ale len zmenou v rozsahu jej vymáhania. Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky bez ohľadu na osobu veriteľa.
9. K námietke žalovaného o nemožnosti postúpenia pohľadávok majúcich verejnoprávny charakter súd prvej inštancie uviedol, že ide o pohľadávky vzniknuté na základe súkromnoprávneho záväzkového vzťahu medzi dvoma subjektmi v rovnoprávnom postavení, založeného na základe Zmluvy o združenej dodávke plynu č. 00606707P/2012 podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zákaz postúpenia verejnoprávnych pohľadávok sa týka výlučne pohľadávok, ktoré vznikli z výkonu verejnej moci, ktorá boli príslušnému subjektu zverená na základe zákona (napr. dane, poplatky, pokuty). Právo inkasovať platbu je tu výhradne zverené subjektu, ktorého postavenie ustanovuje všeobecne záväzný predpis a ktorý je viazaný ústavnou zásadou vyjadrenou v ust. § 2 ods. 2 Ústavy SR. Osobitné ustanovenia týkajúce sa postúpenia pohľadávok voči príspevkovým organizáciám, ktorou je žalovaný, právny poriadok Slovenskej republiky neobsahuje. Na základe žalovaným predloženej časti účtovnej evidencie nie je možné jednoznačne uzavrieť, že žalovaný v príslušnom období nedisponoval žiadnymi inými finančnými prostriedkami ako prostriedkami, ktoré dostal od štátu ako príspevok na svoju činnosť. Žalovaný je štátnou príspevkovou organizáciou a časť jeho nákladov je pokrytých jeho tržbami. Žalovaný teda pri svojej činnosti disponuje aj inými peňažnými prostriedkami ako sú prostriedky, ktoré mu boli
poskytnuté zo štátneho rozpočtu a ktoré nepodliehajú exekúcii. Nakoniec, neprípustnosť postúpenia takej pohľadávky, ktorú nemožno postihnúť exekúciou, je práve v záujme ochrany nového veriteľa, nie dlžníka.
10. Súd prvej inštancie uviedol, že predloženie Zmlúv o postúpení pohľadávok bez toho, aby jej časti týkajúce sa odplaty boli viditeľné, a priori nespôsobuje ich neplatnosť.
11. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Zároveň priznal žalobcovi v zmysle § 365 Obchodného zákonníka v spojení s § 369 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., aj žiadané úroky z omeškania vo výške uvedenej vo výrokovej časti rozsudku z jednotlivých fakturovaných súm tvoriacich predmet sporu, odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr do zaplatenia.
12. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca má nárok na zákonný úrok z omeškania z jednotlivých fakturovaných súm z dôvodu, že predmetom zmlúv o postúpení pohľadávok bola len istina tvoriaca predmet sporu, nie aj príslušenstvo spočívajúce v zmluvne dojednanom úroku z omeškania. Dohoda o zmluvnom úroku z omeškania bola predmetom dojednania len medzi žalovaným a jeho pôvodným veriteľom. Nakoľko žalobca a žalovaný takúto dohodu neuzavreli a dojednanie o zmluvných úrokoch z omeškania nebolo súčasťou postúpenia, súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca má nárok len na zákonný úrok z omeškania a na zmluvný úrok z omeškania nie je aktívne legitimovaný.
13. O paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 360,- eur súd prvej inštancie nerozhodoval, nakoľko táto nebola predmetom konania.
14. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to voči tej vyhovujúcej časti, ktorou súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania a voči trovám konania. Navrhol aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces /§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p./; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci /§ 365 ods. 1 písm. d) C.s.p./; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. V podanom odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie považoval predmet konania nárok označený ako žiadosť o pripustenie zmeny žaloby zo dňa 27.2.2019, ktorým došlo k rozšíreniu predmetu konania, pričom súd prvej inštancie si sám vybral čo je predmetom konania a o zvyšku žiadnym spôsobom nerozhodoval. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok, ktorý nie je predmetom Zmlúv o postúpení pohľadávok, keďže si uplatnil aj pohľadávky (úroky z omeškania, vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré boli uhradené) a zmenu žaloby vyhodnotil nie ako rozšírenie nároku, ale ako pripustenie eventuálneho plnenia. Zároveň súd prvej inštancie ponechal časť nároku v rovine nerozhodnutého. Napadnutý rozsudok nedáva odpovede ani na základné námietky žalovaného a zároveň si v rámci svojho odôvodnenia protirečí. Výrok napadnutého rozsudku, ktorý bol vyhlásený a je uvedený v zápisnici o pojednávaní, sa nezhoduje s tým, čo je uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku. Žalovaný poukázal, že žalobca nemá nárok na úroky z omeškania, keďže ten v zmysle dohody uvedenej v Zmluve o združenej dodávke plynu vzniká až samotným vyúčtovaním a keďže sa jedná o zmluvné dojednanie, tak to má prednosť pred zákonnými úrokmi z omeškania. Zároveň vznik nároku na úroky z omeškania je zmluvne viazaný na pôvodného veriteľa, keďže neumožňuje jeho postúpenie pred vyúčtovaním. Žalobca sa nedomáhal eventuálneho plnenia, ale zákonných úrokov z omeškania a zároveň aj zmluvných úrokov z omeškania. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi zákonné úroky z omeškania, čo odôvodnil tým, že postúpením pohľadávky vzniká postupníkovi také postavenie, že obsah postupovaných záväzkových vzťahov vyplýva z jeho vlastného vzťahu s dlžníkom, bez akéhokoľvek ohľadu na samotný obsah záväzkového vzťahu, ktorý vytvoril postupca a dlžník, čo možno považovať za absurdné. Žalobcovi nie je možné priznať zákonné úroky z omeškania, keďže zmluvné dojednanie o úrokoch z omeškania má prednosť pred zákonným nárokom na úroky z omeškania. Z bodu 2.3 Zmlúv o postúpení pohľadávok pritom vyplýva, že boli postúpené aj práva akcesorické. Keďže súd prvej inštancie
žiadnym spôsobom neodôvodnil ako dospel k záveru, že predmetom Zmlúv o postúpení pohľadávok nie sú aj úroky z omeškania, tak napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Tak ako žalobca koncipoval žalobný nárok spôsobom, že ak súd neprizná zákonné úroky z omeškania, tak nech prizná zmluvné úroky z omeškania, sa nejedná o eventuálny petit, ale o rozšírenie žaloby o ďalšie príslušenstvo, keďže možnosť požadovať plnenie eventuálne, nie je vo veci samej daná. Pri obidvoch nárokoch sa skúma celý základ toho - ktorého nároku, čiže súd posudzuje každý nárok samostatne. Pri obidvoch nárokoch neexistuje spoločný základ, ale výlučne dva samostatné nároky. Žalobca tak v zmysle návrhu na zmenu žaloby požaduje dva samostatné nároky, ktoré nie je možné stavať do pozície „in eventum“, keďže vzťah medzi oboma nárokmi nie je v tejto rovine, že jedno plnenie je objektívne nemožné a preto musí byť možné druhé plnenie, ale je v rovine, že obidva nároky majú osobitný právny základ, pričom nemožnosť plnenia obidvoch nárokov nie je daná z dôvodu objektívnej nemožnosti, ale z dôvod, že sa jedná o chybný výklad práva, čiže právnu nedôvodnosť nároku. Žalobca vymenoval všetky možné plnenia a ponecháva súdu, aby jedno z nich vybral, pričom súd o zvyšných plneniach nerozhodne zamietavým výrokom, ale ponechá ich v rovine nerozhodnutých. Výsledkom je, že sa žalovaný musí brániť voči všetkým nárokom a v konečnom dôsledku sa jeho úspech v spore žiadnym spôsobom nepremieta do povinnosti nahradiť trovy konania, ktoré sú vo veci samej značné. Predmetom sporu po pripustení zmeny žaloby nemôže byť eventuálny nárok, ale sa jedná o rozšírenie požadovaného nároku o nové pohľadávky. Zároveň poukázal, že rozsudok vyhlásený na pojednávaní je konštruovaný eventuálnym spôsobom, čo je v priamom rozpore so zákonnou požiadavkou na jeho vykonateľnosť, keďže nie je zrejmé, čo vlastne má žalovaný zaplatiť.
16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdiť ako vecne správny. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že priznané úroky z omeškania sa nestali splatnými, keďže ich pôvodný veriteľ nevyúčtoval a v tejto súvislosti poukázal, že právo požadovať úroky z omeškania má veriteľ bez potreby osobitného upozornenia podľa kogentného ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (účinného od 1.2.2013) ako aj na aplikáciu zákonných úrokov z omeškania pri subjektoch verejného práva podľa § 369a Obchodného zákonníka. V samotnej Zmluve o združenej dodávke pritom bola dojednaná splatnosť peňažného záväzku, ktorú si zmluvné strany dohodli na 14 dní od vystavenia faktúry, ktorou zároveň boli žalovanému vyúčtované poskytnuté služby. Poukázal, že ak žalobcovi nevznikne nárok na úroky z omeškania zmluvné, musí mu vzniknúť nárok na úroky z omeškania zákonné. Uvedenej povinnosti nie je možné žalovaného svojvoľne zbaviť. Žalobca sa v konaní domáha zákonných úrokov, eventuálne úrokov zmluvných. Uvedené výroky sú vzájomné podmienené a na sebe závislé. To znamená, že priznanie jedného nároku vylučuje priznanie nároku druhého. Podstatou eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie iba jedného nároku (nepochybne nárok je iba jeden, ale prichádzajú do úvahy úroky z omeškania zákonné, resp. zmluvné). Ak súd dospeje k záveru o existencii okolností opodstatňujúcich petit v jeho druhej eventualite, rozhoduje podľa nej a prvý petit žaloby zamietne. Naopak, ak súd rozhodne podľa prvej eventuality petitu, o druhej už nerozhoduje. K ďalšej námietke žalovaného o nedostatočnom odôvodnení napádaného rozsudku žalobca uviedol, že súd nemá povinnosť v odôvodnení rozhodnutia zaoberať sa všetkými skutočnosťami tvrdenými účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia. Ani odlišný právny názor odvolacieho súdu v otázke úrokov z omeškania nie je dôvodom na zrušenie rozsudku, keďže nejde o ani jeden z odvolacích dôvodov taxatívne vymedzený v ustanovení § 389 C.s.p.
17. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na odvolaní a v podstate zopakoval dôvody uvádzané v podanom odvolaní. Rovnako ako žalobca poukázal na ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je nevyhnutné, aby si veriteľ splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti. Bezpochyby povinnosť vyúčtovať úroky z omeškania je zmluvnou povinnosťou veriteľa. Ďalej k § 369a Obchodného zákonníka uviedol, že toto ustanovenie nereguluje vznik nároku, spôsob jeho uplatnenia a iné náležitosti, ktoré je možné pri úrokoch z omeškania dohodnúť. Žalovaný poukázal, že nárok na úroky z omeškania do podania žaloby sa nestal splatný, preto ho žalobca nemôže úspešne uplatniť na súde.
18. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojej argumentácii uvedenej v konaní a v podstate zopakoval dôvody uvádzané vo vyjadrení k podanému odvolaniu.
19. Žalovaný v druhej odvolacej replike taktiež zotrval na svojej doterajšej argumentácii. K pripusteniu zmeny žaloby v znení „eventuálneho petitu“ uviedol, že žalobca síce môže aj takto žalovať, no musí mať aspoň jeden z nárokov zamietnutý. Uviedol, že netvrdí, že úroky z omeškania nevznikajú samotným
omeškaním, ako to uvádza žalobca, ale že je možné si zmluvne upraviť splatnosť takýchto úrokov z omeškania. Zmluvné strany sa dohodli, na nasledovných zmenách obchodných podmienok týkajúcich sa Zmluvy o združenej dodávke plynu: „a) mení sa ods. 11 článku IV. obchodných podmienok nasledovne: „V prípade omeškania s úhradou akejkoľvek platby podľa Zmluvy má dodávateľ oprávnenie odberateľovi fakturovať úrok z omeškania vo výške 0,025 % dlžnej čiastky za každý deň omeškania s úhradou takejto platby.“ Teda bolo povinnosťou dodávateľa, ak chcel aby úroky z omeškania boli splatné, vystaviť faktúru, teda splniť si povinnosť vyúčtovania. Uvedené je nanajvýš podstatné, keďže na fakturáciu sa viaže splatnosť faktúry, ktorej predmetom sú úroky z omeškania. Ani podanie žaloby na súde nie je možné považovať za formu vyúčtovania, keďže v zmysle Zmluvy o združenej dodávke plynu je faktúra splatná v lehote 14 dní od dátumu jej vystavenia. Žaloba v časti úrokov z omeškania bola podaná predčasne, keď splatnosť úrokov z omeškania doposiaľ nenastala.
20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
21. V tejto súvislosti treba uviesť, že podaným odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe o zaplatenie istiny 1.080.036,93 eur vyhovené. V tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť a nebolo oprávnením ani povinnosťou odvolacieho súdu v tomto odvolaním nenapadnutej časti rozsudku, rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmavať (§ 227 ods. 1, § 228 ods. 1 a § 367 C.s.p.).
22. Predmetom sporu bol pôvodne nárok žalobcu na zaplatenie istiny 1.080.036,93 eur so zmluvným úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 284.327,81 eur od 27.2.2013 do 16.7.2013, zo sumy 259.327,81 eur od 17.7.2013 do 14.8.2013, zo sumy 229.327,81 eur od 15.8.2013 do 10.9.2013, zo sumy 209.475,25 eur od 11.9.2013 do 19.9.2013, zo sumy 204.475,25 eur od 20.9.2013 do 24.10.2013, zo sumy 194.475,25 eur od 25.10.2013 do 25.2.2014, zo sumy 134.475,25 eur od 26.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 241.283,60 eur od 23.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 251.449,25 eur od 24.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 162.470,28 eur od 30.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 88.828,73 eur od 27.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 40.947,98 eur od 30.7.2013 do 12.11.2013, zo sumy 35.947,98 eur od 13.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 84.446,88 eur od 23.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 3.527,58 eur od 27.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 77.607,38 eur od 27.9.2013 do zaplatenia.
23. V priebehu konania súd prvej inštancie pripustil uznesením na pojednávaní dňa 27.3.2019 zmenu žaloby v znení: žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.080.036,93 eur s 9,75 % -ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 284.327,81 eur od 27.2.2013 do 16.7.2013, zo sumy 259.327,81 eur od 17.7.2013 do 14.8.2013, zo sumy 229.327,81 eur od 15.8.2013 do 10.9.2013, zo sumy 209.475,25 eur od 11.9.2013 do 19.9.2013, zo sumy 204.475,25 eur od 20.9.2013 do 24.10.2013, zo sumy 194.475,25 eur od 25.10.2013 do 25.2.2014, zo sumy 134.475,25 eur od 26.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 241.283,60 eur od 23.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 251.449,25 eur od 24.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 162.470,28 eur od 30.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 88.828,73 eur od 27.6.2013 do zaplatenia, s 9,50 % -ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 40.947,98 eur od 30.7.2013 do 12.11.2013, zo sumy 35.947,98 eur od 13.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 84 446,88 eur od 23.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 3.527,58 eur od 27.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 77.607,38 eur od 27.9.2013 do zaplatenia, eventuálne s 0,025 % -ným denným úrokom z omeškania zo sumy 284.327,81 eur od 27.2.2013 do 16.7.2013, zo sumy 259.327,81 eur od 17.7.2013 do 14.8.2013, zo sumy 229.327,81 eur od 15.8.2013 do 10.9.2013, zo sumy 209.475,25 eur od 11.9.2013 do 19.9.2013, zo sumy 204.475,25 eur od 20.9.2013 do 24.10.2013, zo sumy 194.475,25 eur od 25.10.2013 do 25.2.2014, zo sumy 134.475,25 eur od 26.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 241.283,60 eur od 23.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 251.449,25 eur od 24.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 162.470,28 eur od 30.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 88.828,73 eur od 27.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 40.947,98 eur od 30.7.2013 do 12.11.2013, zo sumy 35.947,98 eur od 13.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 84.446,88 eur od 23.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 3.527,58 eur od 27.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 77.607,38 eur od 27.9.2013 do zaplatenia.
24. Súd prvej inštancie následne na tomto pojednávaní vyhlásil rozsudok v znení: žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.080.036,93 eur s 9,75 % -ným ročným úrokom z omeškania zo sumy
284.327,81 eur od 27.2.2013 do 16.7.2013, zo sumy 259.327,81 eur od 17.7.2013 do 14.8.2013, zo sumy 229.327,81 eur od 15.8.2013 do 10.9.2013, zo sumy 209.475,25 eur od 11.9.2013 do 19.9.2013, zo sumy 204.475,25 eur od 20.9.2013 do 24.10.2013, zo sumy 194.475,25 eur od 25.10.2013 do 25.2.2014, zo sumy 134.475,25 eur od 26.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 241.283,60 eur od 23.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 251.449,25 eur od 24.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 162.470,28 eur od 30.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 88.828,73 eur od 27.6.2013 do zaplatenia, s 9,50 % -ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 40.947,98 eur od 30.7.2013 do 12.11.2013, zo sumy 35.947,98 eur od 13.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 84 446,88 eur od 23.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 3.527,58 eur od 27.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 77.607,38 eur od 27.9.2013 do zaplatenia, eventuálne s 0,025 % -ným denným úrokom z omeškania zo sumy 284.327,81 eur od 27.2.2013 do 16.7.2013, zo sumy 259.327,81 eur od 17.7.2013 do 14.8.2013, zo sumy 229.327,81 eur od 15.8.2013 do 10.9.2013, zo sumy 209.475,25 eur od 11.9.2013 do 19.9.2013, zo sumy 204.475,25 eur od 20.9.2013 do 24.10.2013, zo sumy 194.475,25 eur od 25.10.2013 do 25.2.2014, zo sumy 134.475,25 eur od 26.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 241.283,60 eur od 23.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 251.449,25 eur od 24.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 162.470,28 eur od 30.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 88.828,73 eur od 27.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 40.947,98 eur od 30.7.2013 do 12.11.2013, zo sumy 35.947,98 eur od 13.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 84.446,88 eur od 23.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 3.527,58 eur od 27.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 77.607,38 eur od 27.9.2013 do zaplatenia do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania, čo vyplýva zo zápisnice o predmetnom pojednávaní.
25. Súd prvej inštancie však už v písomnom vyhotovení rozsudku, v jeho výroku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.080,036,93 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 284.327,81 eur od 27.2.2013 do 16.7.2013, zo sumy 259.327,81 eur od 17.7.2013 do 14.8.2013, zo sumy 229.327,81 eur od 15.8.2013 do 10.9.2013, zo sumy 209.475,25 eur od 11.9.2013 do 19.9.2013, zo sumy 204.475,25 eur od 20.9.2013 do 24.10.2013, zo sumy 194.475,25 eur od 25.10.2013 do 25.2.2014, zo sumy 134.475,25 eur od 26.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 241.283,60 eur od 23.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 251.449,25 eur od 24.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 162.470,28 eur od 30.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 88.828,73 eur od 27.6.2013 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 40.947,98 eur od 30.7.2013 do 12.11.2013, zo sumy 35.947,98 eur od 13.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 3.527,58 eur od 27.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 77.607,38 eur od 27.9.2013 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 84.446,88 eur od 23.8.2013 do zaplatenia, do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi trovy konania v celom rozsahu.
26. Z uvedeného je zrejmé, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie nie je totožný so znením tak, ako bol vyhlásený na pojednávaní dňa 27.3.2019. Zásadný rozdiel sa tak týka výrokových častí príslušenstva istiny a to, že súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť uhradiť zákonné úroky z omeškania eventuálne zmluvné úroky z omeškania, ale podľa písomného vyhotovenia rozsudku žalovanému uložil povinnosť uhradiť iba zákonné úroky z omeškania.
27. Podľa § 218 ods. 1 C.s.p., obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku.
28. Podľa § 219 ods. 4 C.s.p., len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.
29. Zákonným následkom vyhlásenia rozsudku je viazanosť súdu vyhláseným výrokom. To znamená, že ho konajúci súd už nemôže sám zmeniť a v písomnom vyhotovení rozsudku musí byť znenie výroku zhodné s výrokom vyhláseným.
30. Súd prvej inštancie v zmysle uvedeného nepostupoval. Nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie spočíval, v tom, že rozsudok vyhlásený na pojednávaní dňa 27.3.2019 nie je totožný so znením výrokovej časti písomne vyhotoveného rozsudku.
31. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
32. Okrem definovaných výnimiek uvedených v § 216 ods. 2 C.s.p. je žalobný petit pre súd záväzný (§ 216 ods. 1 C.s.p.), nielen čo do rozsudočného výroku, ale i čo do predmetu dokazovania - preto musí byť žalobný petit jasný, stručný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. Z ustanovenia § 212 C.s.p. vyplýva, že žalobný petit musí byť buď bezo zvyšku pojatý do enunciátu (výrokovej časti) rozhodnutia, alebo priznaný len v časti (keď súd určitému nároku vyhovie a vo zvyšku žalobu zamietne), alebo v celom rozsahu zamietnutý. Ak žalobná žiadosť nespĺňa kvalitatívne kritériá, ide o vadu konania odstrániteľnú postupom podľa § 129 C.s.p.
33. Podľa § 140 ods. 1 C.s.p., zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.
34. Za kvantitatívnu zmenu pritom možno považovať rozšírenie žalobného návrhu (petitu). Žalobca teda požaduje viac, ako žiadal v pôvodnom návrhu. Ku kvantitatívnej zmene žaloby môže dôjsť bez zmeny v skutkovom stave (napr. preto, že žalobca sa až v tejto fáze konania rozhodol uplatniť si vyšší nárok).
35. Odvolací súd sa stotožňuje aj s námietkou žalovaného, že pripustením zmeny žaloby na pojednávaní dňa 27.3.2019, v znení tak ako to navrhol žalobca, ktorý požaduje od žalovaného zákonné úroky z omeškania a v prípade, že nárok na tieto nevznikol „eventuálne“ zmluvné úroky z omeškania, nie je eventuálny (a ani alternatívny) petit. Eventuálny petit totiž vyjadruje vôľu žalobcu prijať namiesto určitého plnenia plnenie iné (náhradné) v prípade, ak nastane nemožnosť plnenia, čo nie je posudzovaný prípad úrokov z omeškania.
36. Z obsahu žaloby ako aj následných podaní žalobcu je zrejmé, že tento si popri istine uplatnil aj úrok z omeškania. Pôvodne uplatnil zmluvný úrok z omeškania (0,025 % denne, čo predstavuje 9,125 % ročne) a následne zmenou žaloby žiadal priznať zákonné úroky z omeškania, ktoré uplatnil vo vyššej sadzbe ako zmluvné úroky z omeškania. Odvolací súd udáva, že strana sporu nie je povinná uplatnený nárok právne kvalifikovať, toto vykoná súd, ale žalobca musí pre priznanie nároku označiť skutočnosti a dôkazy, z ktorých nárok odvodzuje. Z uvedeného je zrejmé, že povinnosťou žalobcu je uviesť iba výšku požadovaných úrokov z omeškania, pričom je úlohou súdu takto uplatnený nárok na konkrétne úroky z omeškania správne právne posúdiť a rozhodnúť o takto uplatnených úrokoch z omeškania. V prípade, že súd dospeje k záveru, že si strana uplatnila úrok z omeškania vo výške, ktorý jej prislúcha z hmotného práva, tento prizná v požadovanej výške aj za stavu, že si strana uplatnila úrok z omeškania v nižšej sadzbe ako jej prislúcha, resp. v opačnom prípade jej prizná úrok z omeškania iba v sadzbe na ktorej jej nárok vznikol a v prevyšujúcej, nedôvodnej časti uplatnený úrok z omeškania zamietne. Teda súdu neprislúcha rozhodovať zároveň o nároku na tzv. zmluvné a/alebo tzv. zákonné úroky z omeškania ale iba o výške konkrétne uplatneného úroku z omeškania.
37. Žalovaný v konaní zároveň namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu aj v časti uplatneného príslušenstva, ktoré malo vzniknúť z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou istiny, ktorá bola následne pred uzatvorením Zmlúv o postúpení pohľadávok uhradená ešte pôvodnému veriteľovi, keďže toto príslušenstvo nebolo Zmluvami o postúpení pohľadávok postúpené na žalobcu.
38. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
39. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma a obligatórne náležitosti zmluvy, a to označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu, postupníka a identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená.
40. Odvolací súd poukazuje, že v predmetných Zmluvách o postúpení pohľadávok sú postupované pohľadávky identifikované uvedením dlžnej istiny a číslom vystavenej faktúry. Len takto označené pohľadávky - istiny, vrátane akcesorických práv k tam uvedeným istinám boli predmetom postúpenia medzi pôvodným veriteľom ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Ak v predmetných písomných Zmluvách o postúpení pohľadávok, ktoré sú súčasťou spisu, nie je jednoznačne uvedený ako predmet postúpenia aj príslušenstvo istiny (úroku z omeškania), ak istina bola uhradená právnemu predchodcovi žalobcu pred uzatvorením predmetných zmlúv, tieto žalobou uplatnené úroky z omeškania tak neboli predmetom postúpenia a žalobcovi nesvedčí v tejto časti uplatneného nároku ani aktívna legitimácia, keďže úhradou istiny žalovaným sa tieto úroky z omeškania stali samostatnou pohľadávkou, ktorú bolo potrebné aj riadne individualizovať v samotných Zmluvách o postúpení pohľadávok. Ak ide o právny úkon, pri ktorom je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle daná obsahom listiny, na ktorej je tento prejav zaznamenaný. Nestačí, že účastníkom právneho vzťahu je jasné, čo je predmetom zmluvy, pokiaľ to nie je poznateľné z jej textu. Určitosť písomného prejavu vôle je pritom objektívnou kategóriou a takýto prejav by nemal vzbudzovať pochybnosti o jej obsahu ani u osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného zmluvného vzťahu.
41. Odvolací súd konštatuje, že medzi stranami nebolo sporné, že na základe Zmluvy o združenej dodávke plynu č. 00606707P/2012 zo dňa 12.10.2011 v znení jej dodatkov, ktorá bola uzatvorená s odkazom na ustanovenie § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, právny predchodca žalobcu zabezpečoval pre žalovaného dodávku plynu, ktorého cenu žalovaný neuhradil.
42. Sporným medzi stranami bol žalobcom uplatnený úrok z omeškania.
43. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného do 31.1.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
44. Podľa § 369 Obchodného zákonníka, účinného od 1.2.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia (ods. 1). Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví Vláda Slovenskej republiky nariadením (ods. 2).
45. Podľa § 369a Obchodného zákonníka, účinného od 1.2.2013, dlžník, ktorým je subjekt verejného práva podľa § 261 ods. 3 a 5, ktorý je v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania najmenej v sadzbe podľa § 369 ods. 2.
46. Podľa § 768k Obchodného zákonníka, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013 (ods. 2). Ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013 (ods. 3).
47. Právny predchodca žalobcu a žalovaný si zmluvne dňa 12.12.2011 dohodli, že v prípade omeškania s úhradou akejkoľvek platby podľa Zmluvy o združenej dodávke plynu má dodávateľ oprávnenie odberateľovi fakturovať úrok z omeškania vo výške 0,025 % dlžnej čiastky za každý deň omeškania s úhradou takejto platby.
48. Ustanovenie § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka je koncipované všeobecne ako prechodné ustanovenie k novele Obchodného zákonníka uskutočnenej zákonom č. 9/2013 Z.z. účinným od 1. februára 2013. Ustanovuje všeobecné pravidlo, že rozhodujúci je deň vzniku záväzku, t.j. či záväzok vznikol pred alebo po účinnosti novely. Nie je rozhodujúce, kedy došlo k porušeniu povinnosti. Ustanovenie odseku 3 potom celkom konkrétne uvádza, ktoré novelizované ustanovenia sú účinné od 1. februára 2013 nie sú aplikovateľné na záväzkové vzťahy, ktoré boli uzavreté do 1. februára 2013.
49. Obchodný zákonník neustanovuje právo veriteľa od dlžníka požadovať (úroky účtovať), ale priamo ustanovuje povinnosť dlžníka úroky z omeškania platiť bez toho, aby veriteľ úroky z omeškania požadoval. Povinnosti dlžníka platiť pri omeškaní s platením peňažného záväzku úroky z omeškania, zodpovedá právo veriteľa na tieto úroky z omeškania, ktoré si môže uplatniť aj žalobou na súde.
50. Odvolací súd uvádza, že v posudzovanom spore zmluvné strany aplikáciu ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (ako dispozitívneho ustanovenia do 31.1.2013) pri uzatváraní Zmluvy o združenej dodávke plynu nevylúčili, ani neviazali vznik povinnosti dlžníka platiť úroky z omeškania, na splnenie nejakej podmienky. Preto nemožno súhlasiť s výkladom tohto ustanovenia tak ako to uvádza žalovaný, podľa ktorého dohoda zmluvných strán v článku IV. bod 2 Zmluvy o združenej dodávke plynu bola dohodou o tom, že veriteľovi vznikne voči dlžníkovi pri omeškaní s úhradou akejkoľvek platby právo na úroky z omeškania len v prípade, ak ich tento osobitne vyúčtuje a že toto právo s postúpenými pohľadávkami na postupníka (žalobcu) neprešlo (nemohlo prejsť). Slovný a gramatický výklad textu zmluvy v znení: „Dodávateľ môže fakturovať úrok z omeškania“ je taký, že zmluvné strany si v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka dohodli výšku úrokov z omeškania.
51. Odvolací súd zastáva názor, že povinnosť platiť úrok z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku, bez ohľadu na to, čo omeškanie spôsobilo, pretože ide o objektívnu zodpovednosť dlžníka za omeškanie. Výšku úroku z omeškania upravuje § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník povinnosť platiť úrok z omeškania priamo ukladá, teda vzniká ex lege. Nie je sporné, že úrok z omeškania si mohli účastníci zmluvného vzťahu (do 31.1.2013) dohodnúť odchýlne od úpravy v Obchodnom zákonníku. V posudzovanom spore tak došlo medzi zmluvnými stranami k odchýlnej dohode v úprave úrokov z omeškania, avšak len z hľadiska výšky úroku z omeškania. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že nárok na zaplatenie úrokov z omeškania je nárokom, ktorý vzniká samotným vyúčtovaním, odvolací súd sa s týmto názorom nestotožňuje, keďže podľa obsahu článku IV. bod 2 Zmluvy o združenej dodávke plynu nejde o dohodou o povinnosti vyúčtovať úrok z omeškania samostatným vyúčtovaním v prípade omeškania. Avšak i v prípade, ak by si zmluvné strany výslovne dohodli účtovanie úroku z omeškania osobitným účtovným dokladom, za vyúčtovanie by sa mohlo považovať aj uplatnenie takéhoto práva priamo v žalobe.
52. V posudzovanom prípade nadobudol žalobca uplatnenú pohľadávku na základe Zmlúv o postúpení pohľadávok. Následky postúpenia sa dotýkajú oprávnení a povinností postupcu, postupníka aj dlžníka. Postupca stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Postupník sa na základe postúpenia stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobúda s príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže v Zmluvách o postúpení pohľadávok nebolo dohodnuté, že príslušenstvo pohľadávky zostáva postupcovi, prešlo s postúpenými pohľadávkami na žalobcu aj právo na úrok z omeškania, ktoré sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky.
53. Keďže súd prvej inštancie vyhlásil na pojednávaní dňa 27.3.2019 rozsudok, ktorý nie je totožný so znením výrokovej časti písomne vyhotoveného rozsudku, znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, ktorý nedostatok nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) a ods. 2 C.s.p. rozsudok v napadnutom rozsahu o úrokoch z omeškania, vrátane uznesenia
o pripustení zmeny žaloby, na základe ktorého je žalobný petit v časti uplatnených úrokov z omeškania vadný, zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie.
54. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní vyzvať žalobcu aby jednoznačne špecifikoval výšku uplatneného úroku z omeškania a v prípade, že tento bude požadovať úroky z omeškania vo vyššej sadzbe ako tie, ktoré sú uplatnené v žalobe, rozhodne súd prvej inštancie o pripustení rozšírenia žaloby podľa § 140 ods. 1 C.s.p. a to aj s poukazom na to, že už v podanom návrhu na rozšírenie žaloby zo dňa 8.2.2019 žalobca opätovne uplatnil aj nárok na náhradu paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 360,- eur, a o tomto návrhu na rozšírení žaloby doposiaľ nebolo súdom prvej inštancie rozhodnuté. Následne po tom, čo si súd prvej inštancie ustáli predmet konania, vysporiada sa s námietkou nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v časti uplatneného úroku z omeškania z istiny, ktorá bola uhradená žalovaným pred uzatvorením Zmlúv o postúpení pohľadávok a ktoré úroky z omeškania neboli predmetom postúpenia v Zmluvách o postúpení pohľadávok. S poukazom na čas vzniku zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným (nie na samotnú splatnosť uplatnených pohľadávok), súd prvej inštancie posúdi dôvodnosť uplatneného nároku na úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda či žalobcovi ako právnemu nástupcovi pôvodného veriteľa vznikol nárok na zmluvný úrok z omeškania, ktorý má prednosť pred zákonným úrokom z omeškania a či vôbec možno na takýto vzťah z časového hľadiska použiť ustanovenie § 369a Obchodného zákonníka ako osobitné ustanovenie o sadzbe úrokov z omeškania pri omeškaní dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva a to s poukazom na účinky prechodných ustanovení § 768k Obchodného zákonníka. Výsledky celého konania potom náležite zhodnotí a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, výsledky dokazovania posúdi z hľadiska všetkých na spor vzťahujúcich sa zákonných ustanovení (s ich uvedením) a následne vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodniť.
55. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.
56. Odvolací súd zrušil aj výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov ako výrok viazaný k meritórnemu rozhodnutiu. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci aj o náhrade trov konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania. Súd prvej inštancie musí pri formulácii výroku o nároku na náhradu trov konania zohľadniť, že podstata povinnosti hradiť trovy konania spočíva v tom, že súd zaviaže jednu stranu konania nahradiť druhej strane konania (protistrane), čo v danom prípade z výroku súdu prvej inštancie nevyplývalo, keďže z jeho formulácie nebolo zrejmé voči komu bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania.
57. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).