Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-33-2019.pdf
PDF · 103.13 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/33/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci starostlivosti o maloletú G. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. C., Na E. XX, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky G. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. C., Na E. XX a otca A. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXX, okres V. D., U. republika, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 37P/187/2018-107 z 28.02.2019 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 37P/187/2018-150 z 12.07.2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd, ako súd prvej inštancie, uložil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť prispievať na výživu maloletej zvýšeným výživným zo sumy 140,- Eur na sumu 180,- Eur mesačne do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 01.09.2018. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2018 do 28.02.2019 povolil otcovi splácať v 20,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, a to počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/274/2013-56 zo dňa 30.04.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16CoP/48/2014-87 zo dňa 04.09.2014. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že naposledy bolo o výživnom na maloletú rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/274/2014-56 zo dňa 30.04.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16CoP/48/2014 zo dňa 04.09.2014, kedy súd zvýšil výživné na maloleté dieťa zo sumy 100,- Eur na sumu 140,- Eur mesačne počnúc dňom 01.09.2013. Návrh matky na zvýšenie výživného považoval za dôvodný vzhľadom na zmenu pomerov u maloletej spojených s nástupom na strednú školu od 01.09.2018. Pri určovaní výšky výživného vychádzal z kritérií uvedených v § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov), t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj z možností, schopností, majetkových pomerov otca, ako rodiča povinného na výživné. Návrhu matky nevyhovel v celom rozsahu, ktorá žiadala zvýšiť výživné na maloletú na sumu 200,- Eur mesačne, a to z dôvodu nepreukázania takých odôvodnených potrieb maloletej, ktoré by odôvodňovali tak výrazné zvýšenie výživného, ako je s prihliadnutím na poberanie rodinných prídavkov a daňového bonusu matkou a samotnej vyživovacej povinnosti matky voči maloletej. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia Zákona o rodine upravujúcich vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom. O trovách konania
rozhodol podľa § 52 CMP (zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Namietol, že okresný súd nevykonal navrhovaný dôkaz, a to výsluch maloletého dieťaťa. S návrhom otca na vykonanie tohto dôkazu sa okresný súd žiadnym spôsobom nevyporiadal. Otec mal tiež za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z otcom doložených platieb výživného od novembra 2017 do konca roka 2018 urobil súd v rozsudku zcela nejasné závery, ktoré sa následne v rozsudku nejako nepremietli. Súd tiež ignoroval skutočnosť, že matka od otca obdržala na výživnom niekoľko desaťtisíc Kč viac, než sama tvrdila. Čo sa týka výdavkov otca, tieto okrem iného zahrňujú aj splátku hypotekárneho úveru vo výške 4 350,- Kč, splátku spotrebného úveru určeného na pokrytie výživného vo výške 3 550,- Kč, úhradu za lieky vo výške 1 350,- Kč, úhradu inkasa vo výške 5 600,- Kč, splátku životnej poistky zaisťujúcu hypotéku vo výške 1 000,- Kč, výdavkov na stravu a ošatenie vo výške 3 500,- Kč, úhradu výživného na maloletú vo výške 3 600,- Kč (140,- Eur), úhradu poistného vodiča vo výške mesačne 400,- Kč, poistenie nehnuteľností v mesačnej výške cca 150,- Kč atď. Okresný súd tiež z doložených príjmov otca vykonal nesprávny záver, keď príjem otca v posledných mesiacoch dosahoval výšku okolo 21 000,- Kč, že sa jedná o jeho priemerný a bežný príjem. Súd v tomto ohľade žiadnym spôsobom nepreveroval tvrdenie otca, že uvedený príjem dosahuje krátkodobo z dôvodu jeho nadštandardných pracovných výkonov a presčasov. Otec je presvedčený, že v konaní na prvom stupni súd nesprávnym procesným postupom znemožnil otcovi, aby uskutočnil mu patriace náležité procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konanie sudkyne považoval za jednostranné, bolo mu znemožnené ukladať otázky zástupcovi opatrovníka maloletej, sudkyňa nesprávne vykonávala zvukový záznam, kedy nahrávacie zariadenie spúšťala len k zaznamenávaniu svojich slov a nenahrávala výpovede účastníkov konania. Z tohto dôvodu zároveň vzniesol námietku zaujatosti rozhodujúcej sudkyne.
4. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica vo vyjadrení k odvolaniu otca zo dňa 16.04.2019 vzhľadom na to, že od poslednej úpravy výživného na maloleté dieťa ubehla doba viac ako 4 roky a na strane maloletej došlo ku zmene pomerov, nakoľko maloletá toho času už navštevuje strednú školu a matka má zvýšené výdavky na uspokojovanie jej potrieb, navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.
5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca zo dňa 25.04.2019 uviedla, že všetky argumenty, či už ohľadne bývania alebo školy maloletej sú podložené dokladmi. Čo sa týka výsluchu dcéry na súde poukázala na to, že nechápe ako dcéra môže vypovedať o výdavkoch na bývanie. Opätovne poukázala na čas uplynulý od poslednej úpravy výživného 5 rokov, ako aj na infláciu za danú dobu. Čo sa týka zameškaného výživného za uplynulé obdobie, tohto sa domáhala exekučne, kedy exekútor v Zlíne vymohol zameškané výživné za obdobie od 01.09.2013 do 31.08.2018.
6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že matka súdu nikdy nedoložila, že by sa ňou údajne uhrádzané mesačné inkaso vo výške 200,- Eur, ročná domová daň vo výške 47,- Eur, ročné poistné za dom vo výške 50,- Eur, ročný poplatok za komunálny odpad vo výške 60,- Eur týkali len jej a jej dcéry. Ďalej poukazoval na starostlivosť o svoju svokru a preberanie pošty, ktorú si preberá na adrese trvalého pobytu v H.. Čo sa týka výsluchu dcéry podľa jeho názoru by bolo jasné, že výdavky spojené s jej stredoškolským štúdiom sú dané tým, že maloletá dcéra bezdôvodne opakovane menila stredné školy a bez ohľadu na finančné pomery svojich rodičov sa rozhodla študovať na drahej súkromnej strednej škole. Na strane maloletej nevznikla objektívna potreba na výrazné zvýšenie otcom hradeného výživného, ako tvrdí matka. Tvrdenie matky, že otec údajne obdržal pred ôsmimi rokmi od svojej bývalej manželky viac ako 3 mil. českých korún je nepravdivé. Súd si nedostatočne preveroval tvrdenie otca, že od decembra 2017 do konca roka 2018 hradil matke prostredníctvom Western union každý mesiac čiastku 1 700,- Kč. Otec opakovane uviedol ako hradil výživné na maloleté dieťa od septembra 2013 do konca roka 2018. Podľa jeho názoru matka na výživnom obdržala od otca najmenej o 46 185,15 Kč viac než bola podľa príslušného rozsudku súdu oprávnená dostať. Otec trval na tom, že pri poslednom pojednávaní opúšťal pojednávaciu miestnosť ako prvý a vo dverách zahliadol matku ako čosi hovorí sudkyni a predáva jej pritom bielu obálku neznámeho obsahu. V dôsledku diskriminačného prístupu sudkyne k jeho osobe a v dôsledku ďalších procesných pochybení súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
7. Podaním zo dňa 02.08.2019 otec maloletej doložil kópie zloženiek eurogiro o platbách od septembra 2013 do októbra 2017 vyvracajúce nepravdivé tvrdenia matky, že údajne od 01.09.2013 do 31.08.2018 živila maloletú len zo svojho príjmu.
8. Odvolací súd sa otcom vznesenou námietkou zaujatosti voči sudkyni súdu prvej inštancie podanou v odvolaní proti rozsudku okresného súdu nezaoberal. Námietka zaujatosti bola predmetom samostatného úkonu Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako nadriadeného súdu Okresnému súdu Banská Bystrica. Vec bola za účelom rozhodnutia o námietke zaujatosti predložená Krajskému súdu v Banskej Bystrici 30.05.2019. Krajský súd v Banskej Bystrici ako nadriadený súd, svojim podaním zo dňa 07.06.2019 vrátil vec bez rozhodnutia o námietke zaujatosti s odôvodnením, že námietka zaujatosti nebola uplatnená otcom maloletej v lehote 7 dní od kedy sa dozvedel o dôvode pre ktorý by mal byť sudca vylúčený, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 1 CSP (zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok). Námietku zaujatosti v zmysle uvedeného ustanovenia CSP je potrebné uplatniť najneskôr do 7 dní od kedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu neprekladá. Otec maloletej, ako vyplýva z jeho námietky, sa dozvedel o vylúčení sudcu po vyhlásení rozsudku, t.j. dňa 28.02.2019. Ním vznesená námietka zaujatosti bola podaná písomne na poštu dňa 08.04.2019, teda uplatnil ju nie do 7 dní. Nadriadený súd preto vec vrátil súdu prvej inštancie z dôvodu, že postup súdu bol v rozpore s § 53 ods. 1 CSP. Na uplatnenú námietku zaujatosti otcom sa neprihliada.
9. Odvolací súd sa nezaoberal ani vyjadrením otca v tom zmysle, že pri poslednom pojednávaní, keď opúšťal pojednávaciu miestnosť ako prvý, vo dverách zahliadol matku ako niečo oznamuje sudkyni a podáva jej pri tom bielu obálku neznámeho obsahu. Pokiaľ otec maloletého dieťaťa mal podozrenie z trestnej činnosti, mal uvedenú skutočnosť oznámiť orgánom činným v trestnom konaní so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi.
10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, bez viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 65, § 66 CMP) v súlade s § 2 ods. 1 CMP v nadväznosti na § 385 ods. 1 CSP prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).
14. Otec maloletého dieťaťa v odvolaní nesúhlasil so zvýšením výživného na maloleté dieťa zo sumy 140,- Eur na sumu 180,- Eur mesačne od 01.09.2018.
15. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, správne poukázal na ust. § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, a to deťom. Povinnými subjektami v takomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa, t.j. tak matka ako aj otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť.
17. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu svojich detí, je potrebné prihliadať na faktory nielen na strane oprávnenej osoby, to znamená maloletého dieťaťa, ale aj na strane povinnej osoby, v tomto
prípade otca dieťaťa. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové možnosti a schopnosti, a to aj vzhľadom na subjektívne a objektívne podmienky, majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a pod.
18. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou na určenie výšky výživného na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávneného, teda dieťaťa, zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, čo znamená, že ich životná úroveň má byť približne rovnaká, ako je životná úroveň toho ktorého rodiča.
19. Pokiaľ dieťa žije s niektorým zo svojich rodičov, je potrebné prihliadnuť v prípade maloletých detí aj na plnenie vyživovacej povinnosti týmto rodičom formou osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb dieťaťa, a to aj bytových potrieb, hygienických, stravovacích, spoločenských a pod.
20. Čo sa týka nároku dieťaťa v tomto konaní, je potrebné prihliadnuť na tú skutočnosť pri určovaní výšky výživného otcovi dieťaťa, že dieťa býva spolu s matkou, a teda matka sa stará o jeho bytovú situáciu, s čím sú samozrejme spojené výdavky na zabezpečenie bývania, ktoré sa odzrkadľujú jednak v spotrebe energií, vody, hygienických potrieb, zabezpečení pravidelného stravovania, oblečenia, výdavkov v rámci školskej dochádzky, výdavkov v rámci voľného času dieťaťa, pričom je potrebné prihliadnuť nielen na materiálnu, teda finančnú zaťaženosť matky dieťaťa, ale aj na časovú zaťaženosť, kedy matka sa musí venovať dieťaťu v prípade jeho zdravotných problémov, návštevám škôl v rámci rodičovských združení, primerane sa starať aj o spoločenský, kultúrny, či športový rozvoj dieťaťa. Všetky tieto okolnosti a zaťaženosť na strane matky dieťaťa je potrebné preto zohľadniť a vyvážiť pri stanovení výšky výživného povinnej osoby. Z uvedeného hľadiska, preto okresný súd došiel k správnemu záveru, že zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu je dôvodné. Naposledy bolo o výživnom na maloletú rozhodnuté rozsudkom okresného súdu v roku 2014 a je nepochybné, že dieťa je staršie, pričom sa zákonite zvýšili aj jeho výdavky, a to jednak čo sa týka životných nákladov, ako aj nákladov spojených so školskými a mimoškolskými aktivitami, zvlášť ak dieťa nastúpilo na strednú školu.
21. Pokiaľ otec v odvolaní poukazuje na to, že súd nevykonal dôkaz výpoveďou maloletého dieťaťa, pričom tento bol navrhnutý v jeho podaní zo dňa 03.10.2018, odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že podanie otca zo dňa 03.10.2018 bolo koncipované ako vyjadrenie otca k návrhu na začatie konania, ku ktorému boli predložené dôkazy a čo sa týka maloletej bolo tam len uvedené „Důkazy: 2/ výpověd nezletilé G. Z.“. Okrem iných dôkazov, ktoré otec maloletej priložil k tomuto svojmu podaniu, žiadnym spôsobom neodôvodnil za akým účelom chce vypočuť maloletú. Navyše na pojednávaní dňa 28.02.2019, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej, účastníci, a to tak matka, otec ako aj opatrovník uviedli, že k veci už viac nemajú čo dodať, nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie, na základe čoho bolo dokazovanie skončené a bol vyhlásený rozsudok. Otcovi maloletého dieťaťa nič nebránilo, aby pred ukončením dokazovania ešte navrhol vypočuť maloletú, pričom zrejme by bol súdom inštruovaný, za akým účelom má byť maloletá vypočutá, čo by sa malo jej výpoveďou preukázať. Pokiaľ otec nenavrhol pred ukončením dokazovania vykonať tento dôkaz, nič nebránilo okresnému súdu vo veci rozhodnúť. Odvolací súd rovnako nevidí dôvod na vypočutie maloletej, pokiaľ by sa mala vyjadrovať len k otázkam, ktoré otec maloletej uvádzal v odvolaní, a to ohľadne platenia inkasa, uvedenia skutočností ohľadne osôb žijúcich v spoločnej domácnosti a podieľaním sa týchto osôb na platení výdavkov spojených s bývaním. Tieto okolnosti nemajú žiadny vplyv na výšku vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s názorom otca, že prechod na strednú školu spôsobuje u maloletého dieťaťa len jednorazové výdavky súvisiace s prijímacími skúškami. Poukaz otca na porušenie práva na spravodlivý proces preto odvolací súd nepovažuje za dôvodný.
22. Pri zvážení celkovej finančnej a majetkovej situácie otca dieťaťa, nemožno v neprospech dieťaťa a určenia výživného zarátať splácanie hypotekárneho úveru a ďalšie konkrétne výdavky bežného charakteru, nakoľko aj samotný hypotekárny úver viedol k zvýšeniu životnej úrovne otca detí. Takáto obrana zo strany otca je neadekvátna, nakoľko určenie výšky výživného nemôže byť závislé od výšky a počtu splácaných pôžičiek, či úverov. Pokiaľ otec namietal nesprávny záver súdu o výške jeho príjmu, odvolací súd poukazuje na to, že súd vychádzal z priemerného zárobku otca. Pokiaľ otec v určitom období vykazoval vyšší príjem, automaticky sa tento príjem premietol do jeho vyššieho priemeru. Pokiaľ otec bol v roku 2017 dlhodobo nezamestnaný, mal možnosť v danom období riešiť výšku výživného samostatným návrhom. V tomto konaní je rozhodným obdobím, od ktorého sa zvyšuje výživné dátum 01.09.2018. Pokiaľ otec poukazoval na námietku zaujatosti sudkyne, odvolací súd sa touto námietkou
nezaoberal, nakoľko bola predmetom samostatného konania pred nadriadeným súdom. Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte 13NcC pod spisovou značkou 13NcC/6/2019 sa zaoberal námietkou zaujatosti s tým výsledkom, že strana bola povinná si ju uplatniť najneskôr do 7 dní od kedy sa dozvedela o dôvode , pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá, ako to vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 1 CSP. Nakoľko otec maloletej neuplatnil námietku zaujatosti v zákonom stanovenej lehote, okresný súd nemal prihliadnuť na takúto námietku a nemal vec predložiť nadriadenému súdu.
23. Odvolací súd s prihliadnutím na uvedené skutočnosti sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím okresného súdu ohľadne výšky výživného, preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. Okresný súd dostatočne odôvodnil potrebu zvýšenia výživného vzhľadom na potreby maloletého dieťaťa, ako aj prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej osoby, teda otca dieťaťa.
24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie), v nadväznosti na § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu rozhoduje súd len na návrh (§ 57 CMP). Pokiaľ návrh nebol podaný, aplikuje sa ust. § 52 CMP.
25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).