Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-192-2019.pdf
PDF · 82.33 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/192/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: A. M., nar.XX.XX.XXXX, bytom W. XX, o zaplatenie 30,48 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 24. mája 2019 sp. zn. 42Csp/73/2017-64, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú k povinnosti zaplatiť poplatok za upomienky vo výške 30,48 €, úrok z poskytnutého úveru vo výške 32 % ročne zo súm špecifikovaných v žalobe a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo súm špecifikovaných v žalobe, ako nedôvodný zamietol. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou bola dňa 27.11.2012 uzatvorená Zmluva o úvere, obsahom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej úver vo výške 500 €. Uvedenú sumu mala žalovaná zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 78 € počnúc dňom 15.12.2012. RPMN bola uvedená vo výške 260,12 %. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania úveru (ďalej len „VPPÚ“). Na základe žiadosti žalovanej bola dňa 28.10.2013 schválená úprava splátkového kalendára formou odloženia splátok tak, aby dátum prvej posunutej splátky bol 24.11.2013. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalobkyňou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z. (ďalej len „ZoSÚ“). Po preskúmaní Zmluvy o úvere z 27.11.2012 dospel k záveru, že zmluva neobsahuje povinné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), i) a k) citovaného zákona, t.j. konečnú splatnosť úveru, úrokovú sadzbu úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve úplne absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru, pričom považoval za nedostačujúce pre naplnenie podmienok zákona ZoSÚ, že úver je splatný v 12 mesačných splátkach počnúc dňom 15.12.2012. Zmluva taktiež neobsahovala údaj o úrokovej sadzbe úveru, teda nebolo zrejmé, podľa akej úrokovej sadzby sa úver úročí. Zmluva ďalej neobsahovala náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, t.j. absentovalo vyčíslenie toho, aká časť splátky pripadá na istinu, na úroky a na prípadné poplatky. Vzhľadom na uvedené považoval poskytnutý úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ďalej žalobca uplatnil v žalobe nárok na zaplatenie úrokov vo výške 32 % z dlžných súm, vzhľadom na bezúročnosť úveru žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. Žalobu zamietol aj ohľadom uplatneného nároku na zaplatenie poplatku za upomienky v sume 30,48 €, keďže žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalovanej posielal upomienky a aké prípadné výdavky mu s tým vznikli. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keďže žiadne si neuplatnila.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že Zmluva o úvere č. 503500178 neobsahovala náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f), i) a k) ZoSÚ, na základe čoho by sa mal poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ sa dlžník v zmluve o úvere zaviazal dlžnú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 436 € vrátiť, znamená to, že podľa zmluvy celkovo zaplatí čiastku 936 € v 12 splátkach po 78 € počnúc dňom 15.12.2012 do 15.11.2013. Dlžník sa zmluvou o úvere zaviazal k úhrade 12 splátok vo výške 78 € s termínom splatnosti dňa 15.11.2013. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj o absencii uvedenia konečnej splatnosti úveru. V tejto súvislosti uvádza, že ZoSÚ v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálnu možnú prípustnú výšku odplaty, ktorej regulácia sa riadi ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. K tvrdeniam súdu poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 C - 42/2015, konkrétne poukazujúc na článok 10 ods. 2 písm. h) a i), článok 23 smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Ďalej namietal, že výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere. Podstatnou náležitosťou totiž je len záväzok dlžníka popri istine zaplatiť úroky (bez uvedenia ich výšky). Vo vzťahu k uvedenému poukázal na výklad obsahu úrokov v odbornej literatúre. Súčasťou Zmluvy o úvere č. 503500178 boli aj VPPÚ, s ktorými sa mala žalovaná možnosť pre uzatvorením zmluvy riadne oboznámiť. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec má vrátiť na ďalšie konanie.
3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Záver súdu prvej inštancie, že Zmluva o poskytnutom spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou z 27.11.2012 č. 503500178 neobsahovala náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. údaj o úrokovej sadzbe úveru, na základe čoho je potrebné poskytnutý úver považovať v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov, ako aj nedôvodnosť uplatneného nároku žalobcu tak, ako je konštatované v bodoch 22., 24., 25. a 29. rozsudku súdu prvej inštancie, je správny.
6. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bolo nesporne preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou bola dňa 27.11.2012 uzatvorená Zmluva č. 503500178, na základe ktorej bol jej poskytnutý úver vo výške 500 € a ktorej podmienky bolo potrebné posudzovať na základe zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, účinného v čase uzavretia zmluvy. Z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva skutkové zistenie, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere z 27.11.2012 náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ neobsahovala, t.j. neobsahovala žiadny údaj o úrokovej sadzbe. Súd prvej inštancie správne v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že pri absencii čo i len jednej z náležitosti uvedených v § 9 ods. 2 ZoSÚ, je dôvodné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ. Takéto podmienky nastali aj v danej prejednávanej veci. Za nedôvodné považoval odvolací súd odvolacie námietky žalovaného, že údaj o výške úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, poukazujúc na odborné stanoviská uvedené v podanom odvolaní. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že ustanovenia § 9 ods. 2 ZoSÚ sú ustanoveniami lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho alebo Obchodného zákonníka, ktoré upravuje podmienky a výšku poskytovania úrokov v občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahoch. Za správny považoval odvolací súd aj záver uvedený v bode 29. rozsudku, keď nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na zaplatenie poplatku za upomienky v sume 30,48 €, vo vzťahu ktorému žalobca v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie relevantným spôsobom záver súdu prvej inštancie nespochybnil.
7. Vychádzajúc z uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu správne dospel k záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku žalobcu na plnenie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
8. Vzhľadom k tomu, že v odvolacom konaní si žalovaná trovy odvolacieho konania neuplatnila a preukázateľne jej ani žiadne nevznikli, odvolací súd žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)