Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/28/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v exekučnej veci oprávneného : Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Trenčín, Partizánska 2315, Trenčín, IČO: 36 936 324, proti povinnému: K. X., bytom B. XXX/X, U., o vymoženie 353,56 Eur, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. -17 zo dňa 8. februára 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil; výrokom II. oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 62,34 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že poverením súdu zo dňa 28.05.2013 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie pre vymoženie 353,56 Eur na podklade exekučného titulu - výkaz nedoplatkov č. 1310177713 zo dňa 13.02.2013 vydaného oprávneným. Dňa 11.06.2018 bol na súd doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko pri vykonávaní exekúcie bolo zistené, že povinný nevlastní majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 62,34 Eur. Na základe výzvy súdu oprávnený listom zo dňa 06.07.2018 oznámil, že nedisponuje informáciami, z ktorých by bolo s určitosťou zrejmé, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Oprávnený navrhol súdu, aby preskúmal exekučný spis a priebeh exekučného konania a posúdil, či sú splnené zákonné predpoklady na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Výšku trov exekučného konania oprávnený ponechal na rozhodnutí súdu. Súd po preskúmaní exekučného spisu posúdil návrh súdneho exekútora ako dostatočne dôvodný. Nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd mal za to, že existuje zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 62,34 Eur.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že vo vyjadrení k návrhu súdneho exekútora za dňa 6.7.2018 sa vyjadril, že nedisponuje informáciami, z ktorých by bolo s určitosťou zrejmé, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Od zaslania vyjadrenia k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti do vydania uznesenia o zastavení exekúcie došlo zo strany povinného k úhrade pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní. Oprávnený túto skutočnosť oznámil súdnemu exekútorovi zaslaním oznámenia o úhrade zo dňa 08.10.2018. Povinný uhradil na účet oprávneného úhradu vo výške 332,56 Eur dňa 4.10.2018. Poukazuje tiež na skutočnosť, že povinný v mesiaci október 2018 uhradil všetky pohľadávky na verejnom zdravotnom poistení. Povinný je evidovaný ako platiteľ definovaný podľa o zdravotnom poistení - samoplatiteľ. Zo strany povinného dochádza k úhrade mesačných preddavkov na verejné zdravotné poistenie od novembra 2018. Na základe vyššie uvedeného má za to, že došlo k zmene majetkových pomerov povinného a nie je preto daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. §

57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Žiadal o zrušenie uznesenia sp. zn. -17 zo dňa 8. februára 2019, ktorým súd zastavil exekúciu a zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie vo výške 62,34 Eur, nakoľko má za to, že nie sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. 4. Krajský súd preskúmal vec podľa a (ďalej len "") bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa . 5. Odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto prípade nemôže dôjsť k zmene rozhodnutia odvolacím súdom - rovnaké účinky ako zmena rozhodnutia má v tomto prípade samotné zrušenie rozhodnutia bez vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Keďže súdny exekútor nie je stranou v exekučnom konaní (s výnimkou rozhodovania o jeho trovách), jeho podnet na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku nie je návrhom účastníka, o ktorom by bolo potrebné procesne rozhodnúť aj v prípade nevyhovenia. Ak exekučný súd podnet exekútora na zastavenie exekúcie vybaví tak, že mu nevyhovie, nie je potrebné o tom vydávať rozhodnutie. Preto v danom prípade nie je potrebné nahradiť zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie iným výrokom odvolacieho súdu, ani vysloviť, že odvolací súd vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, postačuje jeho zrušenie, ktorého dôsledkom (po jeho právoplatnosti) je pokračovanie v exekúcii. 6. Podľa veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v až neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017. 7. Podľa Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 8. Podľa Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 9. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu mal za preukázané, že súd prvej inštancie poverením zo dňa 28.05.2013 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu 353,56 Eur a trov exekúcie. Dňa 11.06.2018 bol doručený súdu prvej inštancie podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku a rozhodnutie o trovách exekúcie, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa Exekučného poriadku a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 62, Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 10. V zmysle ustálenej judikatúry pre zastavenie exekúcie je potrebné jednak preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. 11. V danom prípade mal odvolací súd z obsahu spisu za preukázané, že povinný je fyzická osoba vo veku 38 rokov, pričom nebolo žiadnym spôsobom preukázané ani osvedčené, že by zdravotný stav alebo iné osobné okolnosti dôkazne podložené povinnému nedovoľovali zabezpečiť si príjem. Na strane povinného ide o osobu v produktívnom veku, pričom skutočnosti uvádzané súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí odvolací súd nepovažoval za postačujúce pre vyvodenie záveru o tom, že nie je u povinného predpoklad nadobudnutia majetku, prípadne príjmu, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie. Záver, podľa ktorého by dôvodom na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku bolo každé zistenie nedostatku majetku bez prihliadnutia na ďalšie okolnosti, by bol v rozpore s exekučným konaním. 12. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že aj keď zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o zastavení exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné na jeho vôľu prihliadať, keďže oprávnený je tou stranou v exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a teda má právo požadovať, aby sa v exekúcii pokračovalo, pokiaľ sa nepreukázali objektívne dôvody na zastavenie exekúcie (napr. z dôvodov nedostatkov exekučného titulu alebo neprípustnosti exekúcie). Ak oprávnený žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo napriek zisteniu súdneho exekútora, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, je potrebné prihliadať na vôľu oprávneného, ktorý si musí byť vedomý, že pokračovaním v exekúcii vznikajú trovy exekúcie, ktoré napokon v prípade neúspešnosti exekúcie bude musieť uhradiť. Hoci oprávnený v podanom odvolaní tvrdí, že vymáhaná čiastka bola na jeho účet už poukázaná, treba konštatovať, že je nutné v exekúcii beztak pokračovať, nakoľko neboli vymožené trovy

exekúcie. V prípade, ak by sa zastavila exekúcia z dôvodu nemajetnosti povinného, znášal by trovy exekúcie oprávnený v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Záver o nemajetnosti povinného však odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného neakceptoval. 13. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil vo výroku o zastavení exekúcie. 14. Pokiaľ ide o výrok o trovách exekúcie (výrok II.), ktorý nebol napadnutý odvolaním oprávneného, odvolací súd zrušil i tento výrok z dôvodu, že tento výrok je závislý od výroku o zastavení exekúcie ( ) a samostatne nemôže existovať (nie je účelné rozhodovať o trovách exekúcie, ktorá ďalej pokračuje). 15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).