Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-4-2019.pdf
PDF · 144.79 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/4/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci žalobkyne: A. G., G.. XX.XX.XXXX, Z. XXXX/XX, Š., zast. Janisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., Ďumbierska 3F, Bratislava proti žalovanému: VIKI INTERIÉR s.r.o., Sputniková 25, Bratislava, IČO: 48079944, zast. JUDr. Alexandra Machanová, advokát, Mierové nám. 19, Senec, o zaplatenie 14.100,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 1.920,- Eur z a s t a v u j e.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 12.180,- Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 7.540,- Eur od 22.07.2018 do zaplatenia a 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.640,- Eur od 22.07.2018 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
IV. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 72,26 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.01.2019 sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia 14.100,- Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.900,- Eur od 27.05.2017 do zaplatenia, 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.200,- Eur od 30.11.2017 do zaplatenia, ako aj paušálnej náhrady vo výške 40,- Eur podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a náhrady trov konania, a to titulom zmluvnej pokuty.
2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 09.05.2017 uzavrela zmluvu o dielo na zhotovenie stavby (ďalej len "prvá zmluva o dielo"), v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal pre ňu zhotoviť rodinný dom v rozsahu hrubej stavby a za ktorý sa ako cenu diela zaviazala zaplatiť sumu výške 41.000,- Eur s DPH, čo aj urobila. V zmysle čl. V ods. 2 prvej zmluvy o dielo sa strany dohodli, že termín ukončenia a odovzdania diela je do 6 týždňov od vydania právoplatného stavebného povolenia, resp. od začatia výstavby, ak nie je v rovnakom termíne ako právoplatné stavebné povolenie. Aj napriek tomu, že dielo v zmysle prvej zmluvy o dielo na zhotovenie stavby zo dňa 09.05.2017 jej nebolo odovzdané, na dokončenie stavby v rozsahu holodomu uzatvorila so žalovaným na jeho odporúčanie dňa 02.10.2017 ďalšiu zmluvu o dielo na zhotovenie stavby (ďalej len "druhá zmluva o dielo"), podľa ktorej sa žalovaný zaviazal zhotoviť jej dom a žalobkyňa sa mu ako cenu diela zaviazala zaplatiť sumu celkovo vo výške 28.000,- Eur s DPH. Termín ukončenia a odovzdania diela bol v zmysle čl. V. ods. 2 druhej zmluvy o dielo dohodnutý na 30.11.2017. Na základe druhej zmluvy o dielo žalobkyňa žalovanému uhradila prvú časť ceny diela vo výške 20.000,- Eur dňa
06.10.2017. V rámci realizácie druhej etapy výstavby domu žalovaný dobudoval schody a terasu, čo bolo predmetom prvej zmluvy o dielo na zhotovenie stavby, pričom po ukončení týchto činností mu žalobkyňa uhradila poslednú časť ceny diela podľa čl. IV. ods. 3. prvej zmluvy o dielo v sume 2.600,- Eur. Viaceré povinnosti vyplývajúce z prvej zmluvy o dielo však žalovaný do podania žaloby riadne nesplnil, teda dielo nebolo do dnešného dňa riadne vykonané a protokolárne odovzdané v zmysle oboch zmlúv. Počas vykonávania diela sa preukázali vady diela vzniknuté nedôsledným plnením povinností žalovaným, ktoré mu žalobkyňa vytkla v reklamačnom konaní výzvou na dokončenie diela a odstránenie vád odoslanou mu dňa 02.02.2018 a následne zaslanou na emailovú adresu konateľke spoločnosti Kataríny Buranskej dňa 15.02.2018. Vo výzve žalobkyňa žiadala splnenie povinností z oboch zmlúv, tzn. na dokončenie stavby podľa uvedených zmlúv a projektovej dokumentácie a odstránenie vytknutých vád diela. Žalobkyňa odstúpila od oboch zmlúv o dielo dňom 09.07.2018. Žalovaný povinnosti podľa čl. IX oboch zmlúv nesplnil a písomnú výzvu na prevzatie diela žalobkyni do dnešného dňa nedoručil. Žalovaný nezaplatil žalobkyni zmluvné pokuty v sume 8.900,- Eur vyplývajúcej z prvej zmluvy o dielo a v sume 5.200,- Eur vyplývajúcej z druhej zmluvy o dielo, teda spolu v sume 14.100,- Eur (20,- Eur za každý začatý deň omeškania s odovzdaním diela).
3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a uviedol (č. l. 72), že dňa 09.05.2017 uzavreli prvú zmluvu o dielo na zhotovenie stavby, v zmysle ktorej sa zaviazal zhotoviť rodinný dom v rozsahu hrubej stavby pre žalobkyňu. Právoplatné stavebné povolenie mu do dnešného dňa nebolo doručené. Po dokončený hrubej stavby sa dohodli na dokončení domu do fázy holodom. Dňa 02.10.2017 iba z jeho strany podpísal druhú zmluvu o dielo na zhotovenie stavby. V maily zo dňa 02.10.2017 žiadal žalobkyňu o podpis a doručenie druhej zmluvy o dielo. Termín ukončenia a odovzdania diela bol v zmysle čl. V. ods. 2 druhej zmluvy o dielo dohodnutý na 30.11.2017. Na základe druhej zmluvy o dielo bola žalovanému dňa 06.10.2017 uhradená prvá časť ceny diela vo výške 20.000,- Eur. V prácach žalovaný začal aj napriek tomu, že ešte neboli doplatené práce z prvej zmluvy o dielo. Až na jeho naliehanie, že ukončí spoluprácu pre neplnenie si povinností, dňa 03.11.2017 žalobkyňa doplatila sumu 2.600,- Eur. Žalobca odmietal spoluprácu so žalobkyňou v druhej fázy stavby, ale práve ona ich žiadala v pokračovaní druhej fázy stavby. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaný sa zaviazal dobudovať schody a terasu v prvej zmluve o dielo, ale terasa bez schodov bola súčasťou až druhej zmluvy dielo. Čo sa týka výzvy vád, tak jediné upozornenie zo strany žalobkyne bolo na vývod na prípoj krbovej vložky, a to sa opravilo. Žalobkyňa žiadala zmenu umiestnenia komína, aj napriek tomu, že bol postavený podľa projektovej dokumentácie. Jej argument bol, že jej tam nevojde sedačka. I keď to nie je chyba v stavebnej činnosti, keďže žalovaný vychádzal z projektovej dokumentácie, pričom projekt odsúhlasila žalobkyňa mailom zo dňa 06.01.2017. S tvrdenými vadami žalobkyňou žalovaný nesúhlasí, nakoľko sieťky proti hmyzu neboli predmetom projektovej dokumentácie a ani neboli zmluvne dohodnuté. Odstúpenie od zmluvy bolo zo strany žalovaného nesprávne formulované, ale k porušeniu zmluvy došlo zo strany žalobkyne, keďže ešte k 30.11.2017 nemala pripojenú elektrickú energiu, ako to žalovaný žiadal v druhej zmluve o dielo v zmysle čl. V ods. 1.
4. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného reagovala replikou (č. l. 84), v ktorej uviedla, že vybavenie stavebného povolenia sa hneď na začiatku skomplikovalo a trvalo dlhšie, pričom vybavenie stavebného povolenia zaobstarával žalovaný prostredníctvom pána M.. V dôsledku vážnych nedostatkov v projekte predloženom do stavebného konania žalovaným bola nútená dokončiť vybavenie stavebného povolenia sama. Stavebné povolenie bolo vydané dňa 04.07.2017. V stavebnom denníku je zaznamenané začatie prác dňa 27.05.2017. Žalovaný predložil druhú zmluvu o dielo, pričom táto je ním textovaná a text identický s prvou zmluvou o dielo. Pán M. poslal žalobkyni mejl s prílohou - podpísaná zmluva, čo preukazuje jeho iniciatívu. V rozpise stavebných prác prvej zmluvy o dielo bolo pripojenie stavby k inžinierskym sieťam a túto záležitosť riešil pán M.. Podobne ako zhotovenie projektovej dokumentácie, ktoré patrilo do rozpisu prác žalovaného, a keďže toto nesplnil riadne, musela záležitosť s elektrinou dokončiť žalobkyňa. Na pozemku zabezpečila elektrické pripojenie z vedľajšieho susediaceho pozemku, ktorý je vo vlastníctve jej sestry a odtiaľ bola pripojená elektrina nepretržite a v plnom rozsahu. Žalovaný o komplikovanosti s pripojením k elektrickej energii dobre vedel a súhlasil so zabezpečením elektriny z vedľajšieho pozemku a stavebné práce boli vykonávané takto počas plnenia z prvej zmluvy o dielo a následne i druhej zmluvy o dielo. Žalovaný tiež vyhotovil elektrické rozvody, avšak i tu sa vyskytli vady, káble neboli označené a ani túto časť diela nedokončil riadne a včas. Vo výzve na odstránenie vád diela žalobkyňa mu vytkla a žiadala napraviť vady: a) komín a krb s krbovou vložkou nie sú dokončené podľa projektovej dokumentácie, b) sadrokratónové steny nie sú dokončené. Namontované steny odpadávajú a nie sú rovné. Na rovnej stene sú 5 mm odskoky miestami podľa uloženia sadrokratonových
stien, c) vyhotovenie a zateplenie stropu nebolo vôbec začaté, d) rozvody vody nie sú pripravené na napojenie, e) rozvody elektriny nie sú dokončené, práce boli ukončené tým, že vedenia zostali bez označenia, svetlá, zástrčky a vypínače nie sú inštalované, f) elektrické konvektory neboli nainštalované, g) nebol nainštalovaný ohrev teplej vody cez solárne panely so zásobníkom na TÚV 200 litrov, h) nebol realizovaný poter o hrúbke 60 mm s prípravou na podklad podlahových krytín a i) nebol realizovaný rekuperačný systém. Ďalším konaním žalovaného, ktorým porušil svoje povinnosti bolo tvrdenie, že fasáda je hotová, čo nie je pravdou, pretože komín na streche nebol zateplený a bol bez farby. Následkom toho pri komíne do domu zatekalo. Závada bola už odstránená, fasáda je však popraskaná a neodborne natiahnutá. Vchodové dvere mali byť podľa bezpečnostné a protipožiarne, čo taktiež žalovaný nedodržal, nakoľko boli namontované plastové presklené dvere, ktoré majú uzáver len na dva pánty na boku, pričom pri schválení plastových dverí bolo dohodnuté, že uzáver bude mať päť pántov. Nová stavebná spoločnosť najatá žalobkyňou musela naprávať i prasknutú a neskôr zlomenú odkvapovú rúru, chýbajúce držiaky odkvapových rúr z každej strany domu, nezapucované časti okolo obvodu fasády domu dole ako aj hore, popraskaná fasáda domu. Rohové okná sú dodnes zle osadené (nedajú sa súčasne otvárať, jedno okno sa nedá vôbec otvoriť), chýbajú kryty na terasových dverách, nie je možné ich zohnať. V dome bolo potrebne elektrické vedenie znova zhotoviť, nakoľko neboli vedenia roztiahnuté podľa plánu a ani označené. Žalobkyňa bola nútená najať novú stavebnú firmu na odstránenie vád, keďže v reklamačnom konaní so žalovaným neuspela a záležalo jej na dokončení diela, aby tak predišla ďalším škodám. Dnes je dom obývaný a skolaudovaný. Žalovaný po celý čas vykonával stavebné práce neodborne a v rozpore so zmluvami o dielo. Stavebné práce boli vykonávané prostredníctvom nekvalifikovaných pracovníkov, ktorí v neposlednom rade došli na stavbu pracovať bez potrebného náradia. Žalobkyňou požičané náradie a predlžovačky žalovaný dodnes nevrátil. Čiastočné obloženie stien sadrokartónom je dodnes chybné, nakoľko nebola použitá medzi izoláciou a sadrokartónom protipožiarna bezpečnostná fólia, steny nie sú rovné a sadrokartónové steny odpadávajú. Podľa projektu má byť podkrovie úložným priestorom, čo však nie je možné v dôsledku realizácie stavebných prác žalovaným spôsobom, že strechová konštrukcia je vyhotovená tak, že podkrovie nie je možné urobiť, čo je taktiež porušenie požiadaviek žalobkyne ako aj samotného projektu. Žalobkyňa zároveň navrhla zmenu petitu žaloby na sumu 13.300,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 8.100,- Eur od 09.07.2017 do zaplatenia a 8,00 % ročne zo sumy 5.200,- Eur od 01.12.2017 do zaplatenia s paušálnou náhradou nákladov a trovami konania.
5. Žalovaný v duplike (č. l. 127) poukázal na svoje predošlé vyjadrenie, pričom okná a dvere boli dodané a osadené v súlade so stavebným projektom a teda aj rohové okná, sú osadené podľa projektu. Žalobkyňa si tieto okná a ich osadenie prehliadla aj na vzorovom dome a nemala k nim žiadne námietky a ani pripomienky. Žalobkyňa zároveň tvrdí, že jedno z tých okien sa nedá otvoriť, pričom doručila fotografiu, na ktorej sú preukázateľne otvorené obe okná a teda sama preukázala, že jej tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Vchodové dvere boli dodané podľa projektu, ponuky a zmluvy. Žalobkyňa síce opakovane tvrdí, že sa malo jednať o bezpečnostné dvere tie jej však žalovaný nikdy nesľúbil a ani neponúkol. Žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz o tom, že by sa boli dojednali na dverách, o ktorých opakovane píše. Pripojenie k elektrickej energii a k distribučnej sieti nebolo možné vzhľadom na fakt, že nebola z distribučnej siete urobená prípojka vrátane hodín, pričom žalobkyňa bola povinná si prípojku vybudovať vo vlastnej réžii, čo však neurobila riadne a včas, čo sama potvrdila, že mala s tým problém. Žalovaný mal len pripojiť rodinný dom k sieťam a nie ich vybudovať. Žalovaným dodané rozvody elektrickej energie boli v súlade s projektovou dokumentáciou. Námietky žalobkyne týkajúce sa odkvapového systému, sadrokartónov a fasády, preukazuje predloženou fotografiou vád, ktorá bola zhotovená počas realizácie stavebných prác, čo vidno podľa nedokončeného sokla. Toto tvrdenie žalobkyne teda opäť nie je ničím preukázané. Projekt, podľa ktorého bol daný rodinný dom realizovaný, podkrovie neobsahuje. V projekte nie sú navrhnuté ani schody na podkrovie, nevedno teda na základe čoho dospela žalobkyňa k tomu, že by mal byť žalovaný povinný jej toto podkrovie vybudovať.
6. Na základe vykonaného dokazovania výsluchom strán, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, ako aj ostatnými listinami tvoriacimi obsah spisu, dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam.
7. Žalobkyňa dňa 09.01.2017 s projektovou dokumentáciou (pôdorys domu - č. l. 19), okná a dvere - č. l. 22) súhlasila (č. l. 20).
8. Žalobkyňa ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzavreli dňa 09.05.2017 prvú zmluvu o dielo (č. l. 48). Predmetom zmluvy bol záväzok zhotoviteľa zhotoviť pre objednávateľa rodinný dom, podľa projektovej dokumentácie, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (príloha č. 1). Záväzok zhotoviť dielo bude splnený odovzdaním diela zhotoviteľom a jeho prevzatím objednávateľmi (čl. III. bod 2). Podľa čl. IV, bod 3. zmluvy, rozpis stavebných prác tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy (príloha č. 2 - č. l. 53). Termín ukončenia a odovzdania diela je podľa čl. V, bod 2. zmluvy do 6 týždňov od vydania právoplatného stavebného povolenia, resp. od začatia výstavby, ak nie je v rovnakom termíne ako právoplatné stavebné povolenie. Podľa čl. XI, bod 5. odstúpenie od zmluvy je účinné okamihom doručenia odstúpenia od zmluvy druhej zmluvnej strane. Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán podľa tejto zmluvy, s výnimkou tých, ktoré podľa zmluvy alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po jej skončení. Zmluvné strany si v čl. XII., bod 1. dohodli zmluvnú pokutu, a to v prípade omeškania s odovzdaním diela zo strany zhotoviteľa, ten zaplatí objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 20,- Eur za každý začatý deň omeškania s odovzdaním diela. Podľa čl. IX, bod. 1, 2 a 3 zmluvy, po zhotovení diela zhotoviteľ písomne vyzve objednávateľov na prevzatie diela, a to minimálne 7 kalendárnych dní vopred. Zhotovené dielo bude odovzdané objednávateľom do užívania podpisom zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela. Odovzdanie predmetného diela sa uskutoční za prítomnosti oboch zmluvných strán v mieste zhotovenia diela. Pri odovzdávaní rodinného domu odovzdá zhotoviteľ objednávateľom kľúče od diela, ako aj všetky doklady potrebné pre užívanie diela (...). Následne zhotoviteľ a objednávatelia podpíšu zápisnicu o odovzdaní a prevzatí diela (...).
9. Podľa stavebného denníka (č. l. 97) sa so stavebnými prácami na dome začalo dňa 27.05.2017.
10. Žalobkyňa ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzavreli dňa 02.10.2017 druhú zmluvu o dielo (č. l. 8 a 88 - podpísaná aj žalobkyňou). Predmetom zmluvy bol záväzok zhotoviteľa zhotoviť pre objednávateľa rodinný dom, podľa projektovej dokumentácie, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (príloha č. 1). Záväzok zhotoviť dielo bude splnený odovzdaním diela zhotoviteľom a jeho prevzatím objednávateľmi (čl. III. bod 2). Podľa čl. IV, bod 3. zmluvy, rozpis stavebných prác tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy (príloha č. 2 - č. l. 13). Termín ukončenia a odovzdania diela je podľa čl. V, bod 2. zmluvy do 30.11.2017. Podľa čl. XI, bod 5. odstúpenie od zmluvy je účinné okamihom doručenia odstúpenia od zmluvy druhej zmluvnej strane. Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán podľa tejto zmluvy, s výnimkou tých, ktoré podľa zmluvy alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po jej skončení. Zmluvné strany si v čl. XII, bod 1. dohodli zmluvnú pokutu, a to v prípade omeškania s odovzdaním diela zo strany zhotoviteľa, ten zaplatí objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 20,- Eur za každý začatý deň omeškania s odovzdaním diela. Podľa čl. IX., bod. 1, 2 a 3 zmluvy, po zhotovení diela zhotoviteľ písomne vyzve objednávateľov na prevzatie diela, a to minimálne 7 kalendárnych dní vopred. Zhotovené dielo bude odovzdané objednávateľom do užívania podpisom zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela. Odovzdanie predmetného diela sa uskutoční za prítomnosti oboch zmluvných strán v mieste zhotovenia diela. Pri odovzdávaní rodinného domu odovzdá zhotoviteľ objednávateľom kľúče od diela, ako aj všetky doklady potrebné pre užívanie diela (...). Následne zhotoviteľ a objednávatelia podpíšu zápisnicu o odovzdaní a prevzatí diela (...).
11. Žalobkyňa žalovaného dňa 02.02.2018 vyzvala na dokončenie diela a odstránenie tam vymenovaných vád (č. l. 57), nakoľko termín odovzdania diela nebol dodržaný, nebola dokončená terasa a schody a taktiež neboli dodané sieťky proti hmyzu. V rámci druhej etapy výstavby domu však dielo nebolo v celom rozsahu odovzdané a žalovaný nedodal sieťky na okná a terasové dvere.
12. Žalobkyňa od oboch zmlúv odstúpila podaním zo dňa 09.07.2018 (č. l. 42, 44). Zároveň vyzvala žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty.
13. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 27.05.2019 (č. l. 142) uviedla, že podľa pána L. K., ktorý jej robil sadrokartonárske práce, ktoré žalovaný nedokončil alebo neurobil riadne, je zrejmé, že sadrokartonárske práce čiastočne uskutočnené žalovaným boli robené nekvalitne a neodborne, na niektorých miestach sadrokartón odčnieval, odpadával, steny nie sú rovné a pod.. Takisto medzi izoláciu steny a sadrokartón neboli žalovaným vkladané bezpečnostné protipožiarne fólie a teda aspoň čiastočne tieto vady naprával pán K.. Elektrika nebola správne vedená a napríklad v spálni nebol ani otvor na vyvedenie káblov a už vôbec nie elektrická zásuvka a tak musel pán K. dať sadrokartón (aj tak nekvalitne položený) dolu. Káble dotiahli noví elektrikári a sadrokartón naspäť položiť, už aj vrátane fólie. Závady zistené pánom K., ktoré sa podujal naprávať sú "steny, priečky nemali zabudované
parozábranu, nevhodná konštrukcia/podklad na montáž sadrokartónových konštrukcií... klampiarska konštrukcia okolo komína nespĺňala svoju funkciu, lebo cez ňu zatekalo". Problémy a závady na stavbe vznikli v dôsledku toho, že žalovaný druhú fázu zmluvy vykonával prostredníctvom nekvalifikovaných pracovníkov, ktorí nielenže nemali potrebné pracovné náradie, ale ani im nezabezpečil toaletu, veľkú potrebu robili do vedier nechaných na pozemku, urobili smetisko vnútri stavby. Stavebný odpad žalovaný neodstránil. Pri neplatnom odstúpení od zmluvy zo strany žalovaného jej bola doručená vyúčtovacia faktúra na čiastku viac ako 21.000,- Eur, avšak práce a materiál v nej účtovaný nezodpovedá realite, nakoľko pri vypovedaní zmluvy bolo iba čiastočne dokončené: fasáda domu je na mnohých miestach popraskaná, sú tam nezapucované časti a rohy, pretŕčajúca sieťka, pri odkvapových rúrach je fasáda poškodená, komín nebol a nie je zapucovaný a zasieťkovaný, bol ponechaný bez fasádnej omietky a zatekal, krb s krbovou vložkou ostali po 28.11.2017 nedokončené podľa projektovej dokumentácie. Sadrokartónové steny boli len čiastočne začaté, čo je preukázateľné z fotodokumentácie. Namontované steny odpadávali a nie sú rovné. Na rovnej stene sú 5 mm odskoky miestami podľa uloženia sadrokartónových stien. Tiež boli porušené bezpečnostné predpisy, t. j. pri tomto druhu stavby je nutné použiť protipožiarnu ochranu v stenách. V kúpeľni boli nerovnomerne osadené sadrokartónové steny, strop vôbec nebol urobený. Každý zhotoviteľ stavby musí akceptovať požiadavky objednávateľa a nie stavať dom podľa vlastného uváženia. Žalovaný uskutočňoval neustále zmeny, ktoré sú dokázateľné samotnou stavbou; napríklad nedodal to, na čo bol povinný (svietidlá, vypínače, zásuvky, solárny a rekuperačný systém a pod.), ale naopak dodal materiál nepotrebný, a ktorý z veľkej časti dodnes stojí na pozemku (polystyrén, vrecia omietky, nepotrebné lišty a pod.). Žalovaný urobil svojvoľnú zmenu oproti projektovej dokumentácii i pri vnútorných dverách domu, keď namiesto dvoch dverí širokých 60 cm sú iba jedny takéto dvere a tak dvere do technickej miestnosti nie sú vyhotovené v súlade s projektovou dokumentáciou. Dvere a okná boli osobne pánom M. namontované, ale neboli upevnené na drevenú konštrukciu domu. Terasové dvere sa nedajú z terasy otvoriť napriek tomu, že majú automatický zatvárací mechanizmus. Terasové dvere sú zatesnené len penou a nie sú pripevnené ku konštrukcii domu. Žalovaný nedodal kryt na terasové dvere. Čo sa týka rohových okien, tie sa nedajú súčasne otvárať na vetranie a jedno t.j. pravé okno je nemožné nastaviť na bezproblémové otváranie.
14. Žalobkyňa návrhom na zmenu petitu doručeným súdu dňa 04.10.2019 (č. l. 207) žiadala od žalovaného zaplatenie 12.180,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 7.540,- Eur od 22.07.2018 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 4.640,- Eur do 22.07.2018 do zaplatenia. Vo zvyšku ostal žalobný petit nezmenený. Žalovaný v zmysle prvej zmluvy začal s výstavbou dňa 27.05.21017, uplynutím 6 týždňov odo dňa začatia výstavby, teda dňom 08.07.2017 nastal termín ukončenia diela a dňom 09.07.2017 sa už dostal do omeškania. Omeškanie žalovaného s odovzdaním diela trvalo až do odstúpenia žalobkyne od zmluvy. To bolo žalovanému doručené dňa 20.07.2018. Žalovaný bol podľa prvej zmluvy v omeškaní s odovzdaním diela od 09.07.2017 do 20.07.2018, teda 377 dní, čo pri zmluvnej pokute 20,- Eur za každý deň omeškania predstavuje sumu 7.540,- Eur. Žalovaný mal podľa druhej zmluvy ukončiť práce a odovzdať dielo dňa 30.11.2017. Dňom 01.12.2017 sa dostal do omeškania s odovzdaním diela. Žalovaný bol podľa druhej zmluvy v omeškaní s odovzdaním diela od 01.12.2017 do 20.07.2018, teda 232 dní, čo pri zmluvnej pokute 20,- Eur za každý deň omeškania predstavuje sumu 4.640,- Eur. Celková zmluvná pokuta tak predstavuje 12.180,- Eur (7.540 + 4.640). Dňom nasledujúcom po dni doručenia výzvy a odstúpenia od zmluvy (20.07.2018), teda dňa 21.07.2018 sa zmluvná pokuta stala splatnou a dňom 22.07.2018 sa žalovaný dostal do omeškania s jej úhradou.
15. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 04.10.2019 (č. l. 208) mala za to, že ani pri jednej fáze výstavby nedošlo k odovzdaniu diela v zmysle zmluvy. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty výzvou zo dňa 09.07.2018, ktorá mu bola doručená dňa 20.07.2018. Žalovaný nepreukázal, že riadne odovzdal dielo a v termíne dielo aj ukončil.
16. Žalovaný na pojednávaní dňa 04.10.2019 prostredníctvom svojho právneho zástupcu argumentoval, že k odovzdaniu prvého diela došlo. Kedy došlo ústne k odovzdaniu diela z prvej zmluvy si nepamätá. Čo sa týka úrokov z omeškania, tak samotná zmluvná pokuta je sankciou a nie je teda dôvodné, aby žalobkyňa požadovala ešte zo sankcie ďalšiu sankciu vo forme úroku z omeškania. K odovzdaniu druhého diela nedošlo, pretože tam bola ukončená spolupráca odstúpením od zmluvy zo strany žalovaného, dôvodom bolo to, že zo strany žalobkyne nebola zabezpečená dodávka elektrickej energie. Sama žalobkyňa iniciovala aj uzavretie druhej zmluvy. Zástupca žalovaného pán M. potom na pojednávaní osobne uviedol, že čo sa týka prvého diela, žalobkyňa odmietla prevziať hotové dielo z dôvodu, že tam nebola terasa a schodíky, čo však nebolo obsahom zmluvy o dielo. Nie je pravdou, že
po odstúpení od zmluvy pokračoval v akýchkoľvek prácach na diele. Pokiaľ sa týka prác na komíne, vzhľadom k tomu, že sa to žalobkyni nepáčilo, uviedli to do pôvodného stavu podľa zmluvy. Práce prebehli 30.11.2017, to znamená 2 dni po vypovedaní zmluvy. Pokiaľ ide o zápis v stavebnom denníku zo dňa 01.12.2017, jedná sa len o odvoz a likvidáciu materiálu zo stavby, nejedná sa o stavebné práce. Pokiaľ ide o stavbu prvého diela, neboli problémy s tým, že by nebola zabezpečená dodávka elektrickej energie, pokiaľ ide o druhú stavbu, bola táto povinnosť dodávky elektrickej energie aj zmluvne dohodnutá a teda v tomto prípade boli problémy. Žalobkyňa zabezpečila len predlžovačku k susedom a vzhľadom k tomu, že väčšina strojov je na elektrinu došlo k tomu, že u susedy boli vyrazené poistky v celom dome. Je pravdou, že niektoré pomôcky na prácu boli poskytnuté aj zo strany žalobkyne, ale väčšinu mal žalovaný k dispozícii vlastné. Všetky požičané veci vrátane predlžovačky zostali na stavbe.
Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:
17. Podľa § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
18. Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
19. Podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.
20. Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. 21. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
22. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
24. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
25. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
28. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
29. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
30. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
31. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo. 32. Podľa § 642 ods.1 Občianskeho zákonníka, až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.
33. Podľa § 642 ods.2 Občianskeho zákonníka, objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.
34. Podľa § 644 Občianskeho zákonníka, ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci.
35. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je po čiastočných späťvzatiach, okrem vyčísleného príslušenstva podľa obchodnoprávnych predpisov, dôvodná.
38. Žalobkyňa ako objednávateľ diela - rodinného domu sa žalobou domáhala zmluvnej pokuty za neodovzdanie diela žalovaným v zmluvne dohodnutých lehotách. Nakoľko žalovaný ako zhotoviteľ predmetné dielo v lehote neodovzdal a ani neodstránil vytknuté vady, žalobkyňa od zmlúv odstúpila. Zmluvná pokuta v zmysle oboch zmlúv predstavovala 20,- Eur za každý jeden začatý deň omeškania. Žalovaný na druhej strane tvrdil, že svoje zmluvné povinnosti splnil, vytknuté vady boli nedôvodné, pričom postupoval v súlade so zmluvami a projektovou dokumentáciou; naopak, žalobkyňa porušila svoje zmluvné povinnosti, keď nezabezpečila pripojenie elektrickej energie. Podľa žalovaného taktiež nemožno priznať úrok z omeškania zo zmluvnej pokuty, nakoľko už samotná zmluvná pokuta je sankciou a nemožno zo sankcie požadovať ďalšiu sankciu. Okrem uvedeného, sporným medzi stranami bolo dodržanie, resp. nedodržanie povinností vyplývajúcim ich z oboch zmlúv.
39. Aj keď strany zmluvy uzavreli v režime Obchodného zákonníka podľa § 261, resp. § 262 a § 536, súd tieto zmluvy posúdil podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľské zmluvy, riadiace sa režimom Občianskeho zákonníka: v rovine súkromného práva a osobitne zmluvného práva je pre úpravu právnych vzťahov a spotrebiteľských záväzkov určujúcim právnym predpisom Občiansky zákonník, ktorý v tejto sfére predstavuje lex specialis právny režim spotrebiteľských zmlúv ku všetkým ostatným právnym predpisom s obdobným predmetom súkromnoprávnej regulácie dotýkajúcim sa spotrebiteľských zmlúv a záväzkov z nich plynúcich. Ide o prioritné pôsobenie Občianskeho zákonníka na všetky záväzkové vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ a ktoré môžu byť upravené aj v osobitných právnych predpisoch. Občiansky zákonník v tejto časti preto pôsobí ako právny predpis nielen osobitnej
právnej povahy, ale aj právny predpis absolútnej výkladovej priority pre celú sféru spotrebiteľských záväzkov a normatívnu úpravu ich prvkov obsiahnutú v Občianskom zákonníku, ako aj v akomkoľvek inom osobitnom právnom predpise. Súd v tomto smere poukazuje na novelu Občianskeho zákonníka č. 102/2014 Z. z. zo dňa 01.04.2015, ktorou bola v § 52 ods. 2 doplnená tretia veta, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa tejto právnej úpravy, na zmluvy uzavierané spotrebiteľmi, t. j. na spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, treba použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Ak si zmluvné strany v zmysle § 262 Obchodného zákonníka písomne dohodli, že ich vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy to neplatí. Inou optikou poňaté, ak spotrebiteľská zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku upravená nie je, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa na všetko ostatné vzťahuje Občiansky zákonník (platí pre absolútne obchody podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka). Ak sa ale podľa § 262 Obchodného zákonníka dohodlo uzavretie spotrebiteľskej zmluvy takého typu, aký upravuje Občiansky zákonník, tak sa rovnako okrem pojmového vymedzenia a podstatných náležitostí spravuje Občianskym zákonníkom.
40. Uvedeným smerom sa dostáva súd k samotnému posúdeniu nároku žalobkyne so záverom o jeho dôvodnosti. V konaní bolo nesporne zistené, že žalovaný porušil svoje povinnosti, vyplývajúce mu z oboch zmlúv, a síce dielo riadne a včas objednávateľovi neodovzdal. Týmto konaním postupoval v príkrom rozpore s čl. III. bod 2 zmlúv. Ak žalovaný počas konania tvrdil, že k odovzdaniu diela podľa prvej zmluvy došlo, a to ústne, bol a aj je povinný toto tvrdenie náležite preukázať, nakoľko ho v tomto smere ťaží dôkazné bremeno. Ide o tvrdenie, ktorým sleduje pozitívne skutočnosti na svojej strane a z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. V tomto kontexte je príznačné dať do konfrontácie tvrdenie právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 04.10.2019, kedy ten uviedol, že "k odovzdaniu prvého diela ústne došlo, avšak kedy si nepamätá" a vyjadrenie samotného žalovaného, kedy ten tvrdil, že "žalobkyňa odmietla prevziať hotové prvé dielo". Je tak daný značný nesúlad a rozpornosť týchto výpovedí: právny zástupca tvrdil, že k prevzatiu prvého diela ústne došlo, pričom žalovaný uviedol opak, a síce, že žalobkyňa si odmietla hotové prvé dielo prevziať. Ako už bolo spomenuté vyššie, ak by aj k odovzdaniu prvého diela došlo, žalovaný musí toto tvrdenie aj relevantným spôsobom preukázať. Ak toto tvrdenie nepreukáže, odhliadnuc od rozporných výpovedí jeho a jeho zástupcu, ostáva táto argumentácia iba v rovine ničím nepodložených tvrdení. Dôkazné bremeno sa v tomto prípade presunulo na stranu žalovaného, pričom ten ho neuniesol. Strana musí preukázať čo tvrdí. Čo sa týka odovzdania druhého diela, tu má súd za taktiež preukázané, že k nemu nedošlo. Žalovaný túto skutočnosť na pojednávaní dňa 04.10.2019 výslovne potvrdil.
41. Hodno dodať, že konštrukcia právneho zástupcu žalovaného o ústnom odovzdaní prvého diela je pritom aj v priamom rozpore s čl. IX oboch zmlúv, kedy sa strany jednoznačne dohodli, že po zhotovení diela zhotoviteľ písomne vyzve objednávateľov na prevzatie diela, pričom dielo im bude odovzdané podpisom zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela. Žalovaný však písomne žalobkyňu nevyzval na prevzatie hotového diela. Taktiež medzi stranami nebola spísaná zápisnica o odovzdaní a prevzatí diela. Vzhľadom na uvedené je bez pochýb, že žalovaný prvé i druhé dielo žalobkyni neodovzdal, čím porušil svoje zmluvné povinnosti. Ak sa zmluvné strany v zmluvách v prípade omeškania z odovzdaním diela zo strany zhotoviteľa (žalovaného) na zmluvnej pokute vo výške 20,- Eur za každý začatý deň omeškania, je daná dôvodnosť nároku žalobkyne, tak ako je uvedené v bodoch 42. a 43. nižšie a v II. výroku tohto rozhodnutia.
42. Žalovaný bol povinný odovzdať prvé dielo dňa 08.07.2017 (6 týždňov od začatia stavebných prác dňa 27.05.2017). Svoju zmluvnú povinnosť odovzdať riadne a včas dielo žalobkyni nesplnil, čo znamená, že bol s touto povinnosťou v omeškaní odo dňa 09.07.2017, a to až do dňa odstúpenia od zmluvy žalobkyňou - t. j. 20.07.2018. Celkovo 377 dní, čo pri výške zmluvnej pokuty 20,- Eur za deň omeškania činí 7.540,- Eur pri prvej zmluve o dielo.
43. Žalovaný bol povinný odovzdať druhé dielo dňa 30.11.2017 (čl. V, bod 2. druhej zmluvy). Svoju zmluvnú povinnosť odovzdať riadne a včas dielo žalobkyni nesplnil, čo znamená, že bol s touto povinnosťou v omeškaní odo dňa 01.12.2017, a to až do dňa odstúpenia od zmluvy žalobkyňou - t. j. 20.07.2018. Celkovo 232 dní, čo pri výške zmluvnej pokuty 20,- Eur za deň omeškania činí 4.640,- Eur pri druhej zmluve o dielo.
44. Podľa názoru súdu je ale tiež potrebné uviesť, že odstúpením od zmluvy sa podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva od začiatku zrušuje (ex tunc), ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Strany si v predmetných zmluvách vymienili, že nezanikajú tie práva a povinnosti, ktoré podľa zmluvy majú trvať alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po jej skončení. Je tak zrejmý zámer strán zachovať isté práva a povinnosti aj po zániku zmluvy. Každopádne, odhliadnuc od uvedeného, súdna prax i teória spája s odstúpením od zmluvy kvôli svojej akcesorickej povahe aj zánik všetkých vedľajších záväzkov, ktoré sú závislé od existencie hlavného záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy. Medzi takéto vedľajšie záväzky patrí aj zmluvná pokuta. Tu je ale potrebné dôkladne rozlišovať kedy nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol, a síce či po alebo pred odstúpením od zmluvy. Pokiaľ nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikne až po odstúpení od zmluvy, je zrejmé, že žiadna zo zmluvných strán sa nemôže domáhať zaplatenia zmluvnej pokuty - dohoda o zmluvnej pokute bola spolu s hlavným záväzkom od začiatku zrušená a teda právo na jej zaplatenie nemá žiadny právny základ. Nárok na zmluvnú pokutu však v dôsledku odstúpenia od zmluvy nezaniká, ak vznikol ešte pred odstúpením od zmluvy z dôvodu jej skoršieho porušenia, čo platí aj na prejednávaný prípad. Nárok na zmluvnú pokutu tak nezaniká, ale je obmedzený len do doby platného odstúpenia od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa v takýchto prípadoch už existujúceho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty nedotýka (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR t 1. 3. 2004, sp. zn. M. R. XXX/XXXX, Zo súdnej praxe č. 2/2004 alebo rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. XX U. XXXX/XXXX). Ak teda nárok na zmluvnú pokutu vznikol (08.07.2017 a 30.11.2017) ešte pred odstúpením od zmluvy (20.07.2018) je daný právny základ žalobkyňou uplatnenej zmluvnej pokuty. Žalobkyňa si dôvodne uplatňuje zmluvnú pokutu vyčíslenú do dňa odstúpenia od zmlúv. Ak by aj súd neposúdil vzťah medzi stranami ako občianskoprávny a postupoval by podľa Obchodného zákonníka (okrem samotnej zmluvy, právny zástupca žalobkyne postupoval podľa Obchodného zákonníka - § 351 ods. 1 aj pri odstúpení), tak aj tak by bola daná dôvodnosť žalobkyninho nároku, a to podľa § 302 Obchodného zákonníka. Len pre úplnosť k odstúpeniu od zmluvy žalovaným súd oddáva, že ten sám počas konania uviedol, že išlo o nesprávne odstúpenie od zmluvy a navyše toto odstúpenie súdu nedoložil ani nijakým iným spôsobom nepreukázal.
45. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil s aplikáciou zákonných úrokov z omeškania na zmluvnú pokutu, tak súd uvádza, že takúto konštrukciu zákonná úprava nevylučuje. Týmto smerom je potrebné poukázať aj na charakteristiku týchto dvoch inštitútov. Úroky z omeškania sú majetkovou sankciou za oneskorené splnenie peňažnej pohľadávky a vznikajú vtedy, ak si dlžník nesplnil včas a riadne svoju povinnosť spočívajúcu v zaplatení peňažného záväzku. Zmluvná pokuta na druhej strane predstavuje dohodou určenú peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia zmluvnej povinnosti. Pokuta teda ako zabezpečovací inštitút slúži na zabezpečenie záväzku. Je to sankcia, ktorá je vecou dohody obidvoch zmluvných strán a závisí od ich vôle a rozhodnutia, či si ju dohodnú alebo nie. Na druhej strane nárok veriteľa na úrok z omeškania vzniká zo zákona a len v súvislosti s nezaplatením peňažnej pohľadávky. Nie je preto potrebné jeho dohodnutie v zmluve. Taktiež Ústavný súd SR v náleze III. ÚS 107/07 konštatoval, že "zmluvná pokuta ako samostatný nárok môže byť predmetom ďalšieho úročenia". Nejedná sa tu o situáciu úročenia už vyčíslených úrokov z omeškania, ktorá je neprípustná. Čo sa týka splatnosti pohľadávky, tak medzi stranami nedošlo k dohode o splatnosti zmluvnej pokuty a v tomto prípade je potrebné posúdiť jej splatnosť podľa všeobecných ustanovení upravujúcich splatnosť záväzku obsiahnutých v § 563 Občianskeho zákonníka (ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.). Splatnosť zmluvnej pokuty sa tak odvíja od doručenia výzvy žalovanému tak, aby bolo zrejmé, že táto výzva na plnenie má byť realizovaná v určitej výške a na základe uvedeného titulu. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že vypovedanie zmlúv spolu s výzvou na úhradu zmluvnej pokuty bolo doručené žalovanému dňa 20.07.2018. Žalovaný uvedenú skutočnosť i dátum počas konania nijakým spôsobom nespochybnil ani týmto smerom neargumentoval. Súd má preto podľa § 151 ods. 1 CSP za osvedčené, že predmetné odstúpenia a výzvy žalovaný prevzal; zmluvná pokuta sa stala splatnou, pričom žalovaný ju neuhradil a tým sa dostal od 22.07.2018 do omeškania.
46. Súd však žalobkyni nepriznal požadovaný úrok z omeškania vo výške 8 % podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v nadväznosti na § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., a to z dôvodu aplikácie občianskoprávnych predpisov na prejednávaný prípad, konkrétne § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. To isté platí aj o požadovanej paušálnej náhrade nákladov podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške 40,- Eur, nakoľko tá nemá v občianskoprávnej úprave miesto a opodstatnenie. V tejto časti je žaloba nedôvodná a súd ju zamietol.
47. Súd preto žalovaného zaviazal v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. aj na zaplatenia úrokov z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu vyplývajúceho z prvej i druhej zmluvy - a to dňom 22.07.2018.
48. Čo sa týka podaní žalobkyne, ktorými žiadala zmeniť petit žaloby (č. l. 84, 137 a 207), tak je zrejmé, že sa nejedná o zmenu žaloby ale o čiastočné späťvzatia. Je úplne právne irelevantné ako tieto podania/návrhy žalobkyňa označila. Zmenou žaloby podľa § 139 a nasl. CSP nie je, ak žalobkyňa obmedzí svoj žalobný petit a požaduje menej. Ide o čiastočné späťvzatia žaloby. Žalobkyňa počas konania odôvodňovala tieto zmeny nesprávnym výpočtom zmluvnej pokuty s jej postupným znižovaním z pôvodne uplatnenej sumy vo výške 14.100,- Eur s príslušenstvom na výsledných 12.180,- Eur s príslušným úrokom z omeškania. Súd preto postupoval podľa § 145 ods. 2 CSP a konanie v časti o zaplatenie 1.920,- Eur zastavil (14.100 mínus 12.180 = 1.920).
49. Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom zavinení zastavenia konania. V prípade ak strana, ktorá podala žalobu a bez rozhodnutia súdu túto žalobu a bez odkazu na správanie žalovaného v zmysle žalobného petitu, resp. bez udania dôvodu zobrala späť, tak zavinila zastavenie konania. Žalovanému v takomto prípade nemožno pričítať procesné zavinenie. Trovy v tejto časti znáša žalobkyňa. V tejto časti totiž žalobkyňa procesne zavinila, že sa konanie zastavilo. Nesprávnosť výpočtu žalovanej istiny a jej následné upravovanie bez udania dôvodu, resp. bez odkazu na správanie žalovaného v zmysle žalobného nároku (išlo o omyl vo výpočte), je možné bez pochýb považovať za procesné zavinenie žalobkyne a jej neúspech v tejto časti. Je práve na pleciach žalobkyne, ako dominus litis v konaní (navyše zastúpená právnym zástupcom), riadne vymedziť a špecifikovať predmet konania a jeho výšku. Dodatočné úpravy žalovaného nároku z dôvodu zlého výpočtu, možno považovať, tak ako je uvedené vyššie, za zavinenie zastavenia konania v danej časti. Ak žalobkyňa žalobou najprv požadovala 14.100,- Eur, pričom po uvedených "zmenách" žaluje 12.180,- Eur, je neúspešná v časti 1.920,- Eur.
50. Súd po dôkladnom zvážení skutkového stavu, vyhodnotení dôkazných prostriedkov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, z dôvodov vyššie uvedených, nárok žalobkyne, okrem späťvzatej časti, posúdil ako preukázaný a dôvodný a žalobe okrem časti požadovaných 8 % úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov vo výške 40,- Eur podľa obchodnoprávnych predpisov vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa si uplatňovala sumu vo výške 14.140,- Eur s príslušenstvom (14.100 + vyčíslené príslušenstvo 40), pričom bola úspešná v časti 12.180,- Eur s príslušenstvom, čo predstavuje 86,13 % úspechu a 13,87 % neúspechu. Čistý úspech žalobkyne teda predstavuje 72,26 % (86,13 mínus 13,87).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.