Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoE/259/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému: K. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom U. Z. XXX, XXX XX Q., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 25440/15 o vymoženie 349,17,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. -13 zo dňa 12. októbra 2017 takto

rozhodol:

I. Návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. -13 zo dňa 12. októbra 2017 p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie prvým výrokom zastavil exekučné konanie a druhým výrokom nepriznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie.

2. Na odôvodnenie uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 04295/09 zo dňa 7.7.2009. Dňa 22.5.2015 požiadal súdny exekútor súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

3. Nahliadnutím do pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. súd zistil, že oprávnený sa voči povinnému domáhal vymoženia sumy 244,17,- Eur s príslušenstvom už v tomto konaní. Exekúciu žiadal vykonať na podklade totožného rozhodcovského rozsudku. Uznesením zo dňa 13.7.2011, č.k. -28 súd konanie zastavil po predchádzajúcom právoplatnom zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. Rozhodol tak po zistení, že právomoc rozhodcovského súdu nebola platne založená, keďže rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uznesenie o zastavení konania sa stalo právoplatným dňa 5.9.2011.

4. V závere odôvodnenia rozhodnutia súd uviedol, že pokiaľ už existuje právoplatné rozhodnutie, ktorým súd konštatoval trvalú vadu predloženého exekučného titulu, je vylúčené, aby bola táto otázka znovu posudzovaná v inom konaní. Skoršie rozhodnutie zakladá prekážku právoplatne skončenej veci, keďže sa jedná o konanie medzi tými istými účastníkmi konania ohľadom totožného nároku, ktorý má byť predmetom vymáhania, a to na základe toho istého exekučného titulu. Z uvedených dôvodov bolo podľa názoru súdu prvej inštancie potrebné exekučné konanie zastaviť. Súd zároveň nepriznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov konania, keďže tento nepredložil vec na zastavenie, a to napriek

tomu, že o existencii prekážky rozsúdenej veci mohol a mal mať vedomosť, keďže aj predchádzajúce konanie bolo vedené jeho exekútorským úradom.

5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Oprávnený mal za to, že exekučný súd neumožnil účastníkom exekučného konania viesť kontradiktórne konanie, v ktorom by mohli uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým ako aj právnym otázkam nastoleným samotným súdom v súvislosti s neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Navrhol, aby súd konanie podľa prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: „Má sa tvrdenie o tom, že sa od vnútroštátneho súdu nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti možnej neprijateľnej podmienky po tom, čo spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť, vykladať tak, že takáto podmienka sa aplikuje len vtedy, ak spotrebiteľ výslovne odporoval jej neaplikácií alebo aj tak, že takáto podmienka sa aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť po tom, čo mu súd oznámil, že posúdil podmienku ako možne neprijateľnú?“ Oprávnený ďalej uviedol, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícií exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, akoby bol exekučný titul zrušený. Exekučný súd nie je podľa názoru oprávneného súdom v zmysle a nasl. ZoRK, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže ten istý štátny orgán - všeobecný súd - dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku na právne postavenie žalovaného (dlžníka) tam, kde neexistujú, a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje.

6. Oprávnený v odvolaní uviedol tiež, že ak sa všeobecný súd nestotožní s jeho interpretáciou ustanovenia Exekučného poriadku, tak nech postupom podľa preruší konanie a podá Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá SR, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Všeobecný súd interpretoval a následne aplikoval označené ustanovenie tak, akoby upravovalo konanie bez návrhu vždy vtedy, ak súd zistí v rozsudku rozhodcovského súdu nedostatky bližšie špecifikované v alebo c) ZoRK. Oprávnený namietal, že exekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu mimo rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov rozhodcovského konania úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Exekučný súd je v zmysle ZoRK oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Oprávnený sa vyjadril aj k úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne, ktorý podľa jeho názoru nie je neprimeraný a nie je ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keďže oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytovaní úveru a nesie tak obchodné riziko. V závere odvolania uviedol, že súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa Exekučného poriadku a urobil tak nie na návrh účastníka konania, ale z úradnej povinnosti. Taký postup je podľa názoru odvolateľa v rozpore so zákonom. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolateľ navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. K odvolaniu oprávneného podal vyjadrenie povinný, ktorý s odvolaním oprávneného nesúhlasil. Uviedol, že Okresný súd Rimavská Sobota opakovane zamietol žiadosť súdneho exekútora o vykonanie exekúcie. Povinný sa vyjadril aj k rozhodnutiu vydanému rozhodcovským súdom, ktorý priznal plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že námietky voči istine nemá a je ochotný sa s oprávneným dohodnúť na forme splatenia. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli podľa názoru povinného k tomu, že mu bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia .

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa (ďalej len „“) prejednal odvolanie v rozsahu danom , rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné

zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

9. Odvolací súd z pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. zistil, že oprávnený sa v predmetnom konaní domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 04295/09 zo dňa 7.7.2009. Súd prvej inštancie v danom konaní uznesením č.k. -24 zo dňa 6.6.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uznesením okresného súdu č.k. -28 zo dňa 13.7.2011, právoplatným dňa 5.9.2011, bola exekúcia zastavená. Napriek tomu, že v tejto veci bolo právoplatne rozhodnuté, súdny exekútor znova požiadal dňa 22.5.2015 Okresný súd Rimavská Sobota o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol ten istý rozhodcovský rozsudok ako v predchádzajúcej, právoplatne skončenej veci, vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 04295/09 zo dňa 7.7.2009.

10. Podľa v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

11. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania.

12. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

13. Podľa , ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

14. Odvolací súd mal z obsahu podaného odvolania za preukázané, že oprávnený v ňom nenamietal dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie, t j. pre existenciu prekážky rozsúdenej veci, ale poukazoval len na oprávnenia exekučného súdu v zmysle § 45 ods. 1 písm. b) a c) zákona o rozhodcovskom konaní, na nemožnosť vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie v zmysle Exekučného poriadku a na iné skutočnosti, ktorými sa však súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nezaoberal. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle považoval podané odvolanie za nedôvodné.

15. Napriek vyššie uvedenému, na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za nevyhnutné uviesť, že k procesným podmienkam konania patrí prekážka rozsúdenej veci (res iudicata). Pokiaľ je v konaní zistená, vedie k zastaveniu konania bez ohľadu na to, v akom štádiu sa predmetné konanie nachádza. Vyjadruje nemožnosť prejednať tú istú vec opätovne v novom konaní. Pri výklade pojmu „tá istá vec“ je potrebné dbať na to, aby v konaní išlo o tých istých účastníkov a ten istý predmet konania, teda o totožný uplatnený nárok a totožný skutkový základ. O totožnú vec teda pôjde v prípade rovnakého nároku, o ktorom súd už právoplatne rozhodol a taktiež, ak súvisí s rovnakým predmetom konania alebo rovnakými účastníkmi. Rovnaký predmet konania predstavuje rovnaký nárok, ktorý bol vymedzený v žalobnom petite a vyplýva z rovnakého tvrdeného skutkového stavu, z akého bol uplatnený.

16. Napriek tomu, že o veci už bolo právoplatne rozhodnuté, podal ten istý oprávnený proti tomu istému povinnému návrh na vykonanie exekúcie, a to na podklade totožného exekučného titulu napriek tomu, že exekúcia už bola v predchádzajúcom konaní právoplatne zastavená. Je pritom v záujme právnej istoty účastníkov konania, aby súd už raz posúdený exekučný titul ako nespôsobilý, v ďalšom exekučnom konaní posúdil rovnako.

17. Oprávnený v návrhu na prerušenie konania žiadal odvolací súd, aby Súdnemu dvoru ES na základe čl. 267 ZFEÚ predložil dve prejudiciálne otázky. Odvolací súd považuje za potrebné k tomu zdôrazniť, že je nepochybné, že vnútroštátny poriadok umožňuje riešenie aj takých sporov, ktoré

vzniknú zo spotrebiteľských vzťahov v rozhodcovskom konaní podľa ZRK. Preto považoval v danom prípade oprávneným navrhované predbežné otázky za zjavne neopodstatnené a irelevantné, a to aj vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, pričom ich prejudiciálne zodpovedanie nemá reálny dosah na prebiehajúce konanie. Z tohto dôvodu nepovažoval za potrebné predložiť oprávneným navrhované predbežné otázky Súdnemu dvoru EÚ, aby mohol rozhodnúť vo veci samej. Judikatúra Súdneho dvora EU mu takýto postup umožňuje (t.j. upravuje výnimky z povinnosti súdu predložiť predbežnú otázku týkajúcu sa výkladu práva Európskej únie, ak je súdom, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok), a to v prípade, ak k danej otázke existuje ustálená judikatúra Súdneho dvora EU a ak výklad a správna aplikácia práva Európskej únie sú súdu úplne zjavné, t.j. keď toto jeho posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte eclaire ako aj s doktrínou acte clairé. Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) je pritom založená na koherencii a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora EÚ, teda na judikatúre, konštantnej, ustálenej, nemeniacej sa v čase. Predstavuje snahu o to, aby sa neodpovedalo na už zodpovedané a neriešili sa „problémy“, ktoré už problémami v dôsledku existencie konštantnej judikatúry vlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné) je založená na postuláte, že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor ES.

18. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

19. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia, na exekučné konania podliehajúce právnemu režimu Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia , a teda aj ustanovenia o prerušení konania, ak to povaha veci nevylučuje. Ustanovenie Exekučného poriadku však priamo ex lege nepripúšťa možnosť prerušenia exekučného konania, a to z akéhokoľvek zákonného dôvodu. Súdy v exekučných konaniach preto nemôžu exekučné konanie prerušiť, nakoľko prerušenie exekučného konania priamo vylučuje ustanovenie Exekučného poriadku, pričom opačný postup súdu by založil rozhodnutie z ústavného hľadiska neakceptovateľné a neudržateľné, pričom takýmto postupom súdu by bolo porušené základné právo účastníka exekučného konania na súdnu ochranu podľa SR. Odvolací súd poukazuje na závery Ústavného súdu SR uvedené v náleze zo dňa 10. júla 2013, sp. zn. -26. S poukazom na znenie ustanovenia Exekučného poriadku, v nadväznosti na závery vyplývajúce z uvedeného nálezu, návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol.

20. Námietky oprávneného uvedené v odvolaní s ohľadom na už vyššie uvedené neboli dôvodné, naopak, súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav veci a rozhodol, preto odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil v zmysle ustanovenia .

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).