Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/19/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovaným: 1/ M. B., rod. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. B. - Q., Q. XXXX/XX, 2/ F. B., rod. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. B. - Q., Q., XXXX/XX, a 3/ K. B., rod. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. B. - Q., Q. XXXX/XX (právni nástupcovia pôvodne v žalobe označeného žalovaného P. B., nar.XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom Q. XXXX/XX), v konaní o zaplatenie 2 976,10 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -80 zo dňa 09. 11. 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol; o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia , (ďalej v texte len „CSP“) tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou voči pôvodne v žalobe označenému žalovanému B.domáhal zaplatenia sumy 2.976,10 Eur s príslušenstvom, a to na základe Zmluvy o vydaní a používaní „pôžičkovej karty Quatro PREMIUM“. Konštatoval, že žalovaný uzavrel so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej len „pôvodný veriteľ), zastúpenou spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 36 493 783 dňa 28. júna 2004 Zmluvu o vydaní a používaní „pôžičkovej karty Quatro PREMIUM“, na základe ktorej (zmluvy) mu pôvodný veriteľ poskytol kreditnú kartu s úverovým rámcom, ktorý bol podľa „návratky“ zo dňa 9. marca 2010 určený na sumu 1.050 Eur a mesačná splátka na sumu 35 Eur. Žalovaný dňa 25. marca 2013 požiadal o zvýšenie uvedeného úverového rámca na sumu 1.500 Eur a splátky na sumu 50 Eur. Podľa výpisu z karty predstavoval dlh žalovaného z predmetnej zmluvy ku dňu 14. júla 2017 sumu 2.976,10 Eur. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30. júna 2017 a žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 8. septembra 2017 s prílohou identifikujúcou postupovanú pohľadávku postúpil pôvodný veriteľ pohľadávku zo Zmluvy o vydaní a používaní „pôžičkovej karty Quatro PREMIUM“ žalobcovi, čo okresný súd zohľadnil v uznesení o pripustení vstupu žalobcu do konania č. k. -50 zo dňa 3. novembra 2017 v spojení s opravným uznesením č. k. -63 zo dňa 15. mája 2018.

2. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že Zmluva o vydaní a používaní „pôžičkovej karty Quatro PREMIUM“ je zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného

zákonníka a zároveň ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. a nasl. , lebo pôvodný veriteľ vystupoval pri jej uzatváraní v postavení dodávateľa (predmetom jeho činnosti je aj poskytovanie úverov) a žalovaný v postavení spotrebiteľa (podľa zmluvy nekonal v rámci svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti). Ide tiež o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Konštatoval, že skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, teda to, či je žalobca nositeľom hmotného práva, ktorého sa podanou žalobou domáha. Zdôraznil, že pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je rozhodujúce, či postúpením pohľadávky došlo k platnému prevodu práv zo Zmluvy o vydaní a používaní „pôžičkovej karty Quatro PREMIUM“ z pôvodného veriteľa na žalobcu. Ďalej konštatoval, že postúpenie pohľadávky upravuje vo všeobecnosti a nasl. , avšak, keďže pôvodný veriteľ je bankou v zmysle o bankách, vyžaduje sa na postúpenie jeho pohľadávky aj splnenie ďalších podmienok uvedených v ustanovení Týmito podmienkami sú písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej pohľadávky adresovaná a doručená klientovi (dlžníkovi), aby pohľadávku splnil a následné nepretržité, viac ako 90 dní trvajúce, omeškanie klienta so splnením, čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. , , , , a ), podľa ktorej má nedodržanie uvedených podmienok za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom v zmysle . Uviedol, že zo žiadneho z v konaní predložených dôkazov nevyplýva, že by pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky vyzval pôvodne v žalobe označeného žalovaného, aby mu uhradil dlžnú sumu úveru, preto dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané dodržanie podmienok vyplývajúcich z o bankách pri postúpení pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu, ktorej zaplatenie je predmetom sporu, na základe čoho zmluvu o postúpení pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu posúdil ako neplatnú v zmysle pre rozpor so zákonom a žalobu pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu zamietol.

3. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie podľa ustanovenia v celom rozsahu a navrhuje, aby odvolací súd na základe ustanovenia odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.976,10 € a úrok z omeškania vo výške 8 % p. a. zo sumy 2.976,10 € od 16. 07. 2017 do zaplatenia, to všetko formou splátok po 50 € mesačne, splatných k 20. dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou splatnou 20. dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozhodnutie vo veci samej nadobudne právoplatnosť, „pod následkom straty výhody splátok v prípade neplatenia“ a priznal žalobcovi náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že každý právny úkon je potrebné posudzovať podľa jeho obsahu, preto z vyjadrenia žalovaného, ktorý uviedol, že si je vedomý svojho dlhu nie je možné dospieť k inému záveru, ako k tomu, že nárok, ktorého zaplatenie je predmetom tohto sporu žalovaný uznáva. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že nakoľko boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie, súd prvej inštancie mal na základe uznávacieho prejavu žalovaného o tomto spore rozhodnúť rozsudkom pre uznanie podľa tak, ako to žalobca navrhol, bez toho, aby vyhodnocoval skutkový stav, predložené dôkazy a bez toho, aby vykonával právne posúdenie skutkového stavu z hľadiska hmotného práva, pretože takýto postup súdu prvej inštancie je v rozpore s podstatou rozhodovania rozsudkom pre uznanie podľa . V súvislosti s „procesným úkonom uznania nároku“ poukázal žalobca v odvolaní na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25. 03. 2010 a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18. 03. 1999. 4. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ustanovením a , bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia (a contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia a ako vecne správny potvrdil.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalobcu, ktorý súdu prvej inštancie v odvolaní vytkol, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia ( ), a to z toho dôvodu, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy, že pôvodne v žalobe označený žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi, na základe čoho mal súd prvej inštancie podľa žalobcu rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa

ustanovenia , a teda nemal skúmať v žalobe uplatnený nárok z hľadiska hmotnoprávneho, posudzovať dôkazy predložené žalobcom, ani vyhodnocovať vykonané dokazovanie.

6. V priebehu odvolacieho konania pôvodne v žalobe označený žalovaný dňa 03. 04. 2019 zomrel. Uznesením č. k. -115 zo dňa 25. 09. 2019 odvolací súd rozhodol, že v konaní na strane žalovaného pokračuje s dedičmi žalovaného P. B., nar. XX. XX XXXX, zomr. dňa XX. XX. XXXX, ako so žalovanými: 1/ M. B., 2/ F. B. a s X/X. PoB..

7. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalobcu, odvolací súd uvádza, že podanie pôvodne v žalobe označeného žalovanéhoB. označené ako „Sťažnosť proti uzneseniu “, doručené okresnému súdu dňa 14. 11. 2017 v reakcii na výzvu súdu, aby sa vyjadril k žalobe, nemožno považovať za taký prejav jeho vôle, ktorý by ako procesný úkon uznania nároku determinoval v zmysle ustanovenia povinnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť o žalobou uplatnenom nároku žalobcu rozsudkom pre uznanie, a to z toho dôvodu, že predmetné podanie žalovaného, nachádzajúce sa v spise na č. l. 55 nemožno z hľadiska jeho obsahu považovať bez akýchkoľvek pochybností za procesnoprávny úkon uznania nároku žalobcu v zmysle ustanovenia , tak ako je tento nárok vymedzený v petite žaloby (len slovné spojenie „svojho dlhu som si plne vedomý“ nestačí samo osebe na záver o uznaní nároku v zmysle ustanovenia ). Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie postupoval správne, keď nerozhodol rozsudkom pre uznanie, ale skúmal vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu, teda to či je žalobca nositeľom hmotnoprávneho nároku, ktorého sa podanou žalobou domáha. Súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku správne tiež uviedol, že pre posúdenie vecnej aktívnej legitimácie žalobcu je v danom prípade rozhodujúce, či postúpením pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu došlo k platnému prevodu práv zo Zmluvy o vydaní a používaní „pôžičkovej karty Quatro PREMIUM“, pretože vzhľadom k tomu, že pôvodný veriteľ je bankou, bolo v zmysle o bankách na platné postúpenie jeho pohľadávky potrebné splnenie podmienok uvedených v citovaného zákona. V uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 24. 04. 2O18, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018 pod číslom 60, podľa ktorého: „Ustanovenie o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práva klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon“.

8. Podľa ustanovenia o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky, jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní je v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „“) aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývaní podľa osobitného predpisu.

9. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že z citovaného znenia ustanovenia o bankách okresný súd správne vyvodil, že týmito podmienkami sú písomná výzva banky (uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej pohľadávky) adresovaná a doručená klientovi (dlžníkovi), aby pohľadávku banky splnil a následne nepretržité, viac ako 90 dní trvajúce, omeškanie klienta so splnením, čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. V nadväznosti na uvedené okresný súd správne konštatoval, že zo žiadneho z v konaní predložených dôkazov nevyplýva, že by pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky na žalobcu vyzval pôvodne v žalobe označeného žalovaného uhradiť mu dlžnú pohľadávku. Z uvedených dôvodov okresný súd dospel k správnemu záveru, že v konaní nebolo preukázané dodržanie podmienok ustanovených v o bankách, preto predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu vyhodnotil správne ako neplatný právny úkon v zmysle pre rozpor so zákonom a následne žalobu správne pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie zamietol.

10. Žalobca v odvolaní, vo vzťahu k uvedeným záverom súdu prvej inštancie, neuviedol žiadne relevantné odvolacie argumenty, spochybnil len to, že súd prvej inštancie nerozhodol rozsudkom pre

uznanie podľa ustanovenia . Vzhľadom k tomu, že na takýto postup súdu prvej inštancie (rozhodnutie rozsudkom pre uznanie) neboli splnené procesné podmienky, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď v prvom rade skúmal, či je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu a na základe záveru, že žalobca nie je v danom spore vecne aktívne legitimovaný, pretože pohľadávka, ktorá je predmetom sporu, neprešla na neho na základe platne uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky, správne rozhodol, keď žalobu zamietol.

11. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia a , potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením tak, že žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože im v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).