Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-678-2008.pdf
PDF · 68.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4Er/678/2008
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, so sídlom Partizánske, Námestie SNP 151/6, IČO: 30 794 536, proti povinnému HK Slávia Partizánske, spol. s r.o., IČO: 36 297 879, naposledy so sídlom Partizánske, Februárová 1082/11, o vymoženie sumy 3 619,89 € s príslušenstvom a zmluvnej pokuty,
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Matejovovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
III. Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca oprávneného (Národný úrad práce, Okresný úrad práce v Partizánskom) podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie z 20.9.1999 za účelom vymoženia sumy 3 619,89 € s príslušenstvom a zmluvnej pokuty na podklade exekučného titulu. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené 5.11.1999 súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Matejovovi.
2. Pôvodným oprávneným vo veci bol Národný úrad práce v zastúpení Okresného úradu práce v Partizánskom. Národný úrad práce, ako aj Okresný úrad práce v Partizánskom, ktorý bol výkonným orgánom Národného úradu práce s vlastnou subjektivitou, boli s platnosťou k 31.12.2003 zrušené a nahradené novou, zo zákona vyplývajúcou organizačnou štruktúrou - Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny a jednotlivými úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnými podľa jednotlivých okresov v rámci územno-správneho členenia Slovenskej republiky.
3. Súdny exekútor doručil 17.10.2018 súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra. Súdny exekútor uviedol, že trovy exekúcie si neuplatňuje.
4. Z výpisu z obchodného registra SR súd zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 28CbR 276/2006-25 zo 16.11.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.1.2008, bol povinný zrušený bez likvidácie a následne vymazaný z obchodného registra k 2.1.2008 (právny dôvod výmazu - § 8a ods. 1 písm. c/ zákona č. 530/2003 Z. z.).
5. Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "EP" alebo "Exekučný poriadok") v znení neskorších predpisov exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
6. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 1.2.2002 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ v znení účinnom do 1.2.2002 exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
8. Podľa § 9a ods. 1 EP znení účinnom do 31.3.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 161 ods. 1 a ods. 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
11. Po oboznámení sa s podnetom súdneho exekútora súd zistil dôvod, pre ktorý exekúciu musel zastaviť. Dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol bez právneho nástupcu výmazom z obchodného registra 11.6.2008. Niet teda žiadnych právnych nástupcov, s ktorými by súd mohol v konaní pokračovať, a ďalšie pokračovanie exekúcie by bolo z tohto hľadiska neprípustné. Súd preto exekúciu zastavil podľa § 58 ods. 1 v spojení s § 57 ods. 1 písm. g/ EP v znení účinnom do 1.2.2002. Súd nemohol zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pretože nemajetnosť povinného bola ako dôvod na zastavenie exekúcie do Exekučného poriadku zaradená až novelou vykonanou zákonom č. 32/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, a to s účinnosťou od 1.2.2002.
12. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal voči žiadnemu z účastníkov konania, pretože súdny exekútor sa výslovne vyjadril, že náhradu trov exekúcie si neuplatňuje.
13. Exekučný poriadok v znení účinnom do 1.2.2002 výslovne neobsahuje komplexnú úpravu náhrady trov exekúcie všetkých účastníkov konania. Aj keď je z § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 1.2.2002 zrejmé, že zákonodarca v zásade predpokladal, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému a súdnemu exekútorovi, i rozhodnutie o trovách exekúcie musí zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej zo základných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Súd preto dospel k záveru, že aj povinný má nárok na náhradu trov exekúcie, ale výlučne vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, ktoré procesne zavinil oprávnený. Ak teda Exekučný poriadok v znení účinnom do 1.2.2002 komplexne neupravuje náhradu trov exekúcie všetkých účastníkov konania, neupravuje možnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému, avšak ani túto možnosť priamo nevylučuje. Je preto potrebné s poukazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 primerane postupovať podľa § 256 ods. 1 CSP a o náhrade trov exekúcie oprávneného a povinného rozhodnúť podľa zásady procesného zavinenia zastavenia konania (exekúcie), resp. podľa § 257 CSP , podľa ktorého výnimočne, ak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov exekúcie celkom alebo sčasti neprizná.
14. O náhrade trov exekúcie oprávneného a povinného preto súd rozhodol práve s poukazom na § 257 CSP. Vzhľadom na oprávnenosť vedenia exekúcie a následný dôvod jej zastavenia ani oprávnený ani povinný nezavinil zastavenie exekúcie. Vzhľadom na stratu procesnej subjektivity povinného súd rozhodoval len o trovách exekúcie oprávneného. Rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal, keďže nie je subjekt, proti ktorému by mu bolo možné náhradu trov exekúcie priznať.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 355 ods. 2 CSP
v spojení s § 58 ods. 4 EP v znení účinnom do 1.2.2002). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Proti výroku II. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017 v spojení s § 355 ods. 2 CSP).