Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Csp/12/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: JUDr. Pavol Pospecha, Lichnerova 23, 903 01 Senec proti žalovanému: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/ X, XXX XX A. E., občan SR v konaní o zaplatenie 1 063,48 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 502,60 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,40 % ročne zo sumy 502,60 eur od 2.5.2018 do zaplatenia dovtedy, kým táto zmluvná pokuta a tento úrok z omeškania spolu nedosiahnu výšku 1 350 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tejto zmluvnej pokuty a tohto úroku z omeškania dosiahnu spolu sumu 1350 eur, je žalovaný povinný zaplatiť už len úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 502,60 eur do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1 063,48 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo žalovanej sumy od 8.5.2016 do zaplatenia tak, že táto zmluvná pokuta a tento úrok z omeškania spolu nedosiahnu výšku 1 500 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tejto zmluvnej pokuty a tohto úroku z omeškania dosiahne sumu 1 500 eur, je žalovaný povinný zaplatiť už len úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 063,48 eur do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 15.4.2015 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1 500 eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 53,08 eur v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním splátok. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s úhradou splátky č. 5 o viac ako tri mesiace, a to aj napriek predchádzajúcemu upozorneniu na uplatnenie práva podľa Obč. zákonníka, došlo k uplatneniu tzv. straty výhody splátok. Oznámenie o uplatnení práva podľa a bolo žalovanému doučené dňa 9.4.2016. K uplatneniu tzv. sankcie straty výhody plátok došlo k 8.5.2016, od nasledujúceho dňa je žalovaný v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. Dlžná suma predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené na základe uvedených skutočností po zohľadnení úhrad žalovaného vo výške 847,40 eur. Zároveň si uplatnil zmluvnú pokutu dohodnutú v zmluve a úroky z omeškania zo žalovanej sumy do maximálnej výšky sankcií podľa nariadenia vlády č. Na

záver uviedol, že zaslal žalovanému viacero upomienok spolu s pokusom o zmier ešte pred začatím súdneho konania, na ktoré žalovaný nereagoval a nedošlo k splneniu jeho záväzkov.

3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil k žalobe listinné dôkazy, a to zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXzo dňa 15.4.2015, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 15.4.2015, zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., oznámenie o zosplatnení zo dňa 14.12.2015, dokladmi o jeho doručovaní žalovanému, tabuľkový prehľad platieb žalovaného, výpis z účtu žalobcu o výške poskytnutých peňažných prostriedkov a pokus o zmier zo dňa 12.5.2016.

4. Na výzvu súdu, či žalobca pred alebo po zaslaní oznámenia o zosplatnení pripojeného k žalobe doručoval žalovanému aj nejaké iné listiny, reagoval právny zástupca žalobcu podaním odoslaným elektronicky dňa 30.4.2019. Po doručovaní oznámenia o zosplatnení zo dňa 15.3.2016, ktorý žalovaný prevzal dňa 9.4.2016, mu bol zaslaný pokus o zmier, kde je uvedený dátum zosplatnenia. Pokus o zmier je zasielaný ich externou spoločnosťou obyčajnou poštou. Keďže sa zásielka nevrátila, majú za to, že bola doručená. Vzhľadom na uvedené trval na žalobe v celom rozsahu. K svojmu vyjadreniu pripojil opakovane pokus o zmier zo dňa 12.5.2016.

5. Súd poučil žalovaného o jeho procesných právach a povinnostiach, ktoré žalovanému poslal spolu so žalobou a jej prílohami a uznesením, ktorým ho vyzval, aby sa k nej vyjadril, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie jeho tvrdení. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám nevyjadril, aj keď mu tieto boli riadne doručené.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť svojho právneho zástupcu na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti a súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím aj v ich neprítomnosti s tým, že žalobca trvá na podanej žalobe. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil bez ospravedlnenia, aj keď mu bolo predvolanie riadne a včas doručené. Súd preto prejednal vec aj v neprítomnosti strán sporu a ich zástupcov.

7. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalobcom k žalobe ako sú uvedené vyššie (bod 3 odôvodnenia), zistil tento skutkový stav:

8. Žalovaný dňa 14.4.2015 podpísal žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru č. XXXXXXXXXXzo, ktorým žiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 1 500 eur. Žalobca dňa 15.4.2015 podpísal uvedenú žiadosť. Dňom podpisu zmluvy žalobcom teda došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy, podľa ktorej žalobca poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 1 500 eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver 36 mesačnými splátkami vo výške 53,08 eur. V zmluve boli ďalej uvedené nasledovné podmienky úveru: celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť (spolu s úrokmi a poplatkom za poskytnutie úveru) vo výške 2 060,88 eur, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 27,03 % v žiadosti o úver a vo výške 26,00 % v časti obsahujúcej údaje o schválenom úvere, ročná úroková sadzba vo výške 17,77 %, priemerná RPMN vo výške 34,42 %. Ďalšie údaje sa týkali revolvingu, ohľadom ktorého súd nemal preukázané, že by bol poskytnutý. Dňa 15.4.2015 vyhotovil žalobca oznámenie veriteľa o schválení úveru, ktoré bolo adresované žalovanému a v ktorom boli uvedené ďalšie podmienky úveru, pričom okrem už vyššie uvedených údajov bolo v oznámení uvedené, že: zo splátky 53,08 eur je suma 41,67 eur určená na splatenie istiny a suma 11,41 eur na úroky, poplatok za poskytnutie úveru je 150 eur, splatnosť prvej splátky je 1.6.2015 a poslednej splátky 1.5.2018 s tým, že ostatné splátky sú splatné v 1. deň v mesiaci. Ďalšie údaje sa týkali revolvingu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú podľa bodu 14 zmluvy aj zmluvné dojednania. Žalobca dňa 14.12.2015 vyhotovil listinu označenú ako oznámenie o zosplatnení, ktorou oznámil žalovanému, že je v omeškaní so splátkami č. 5, 6 a 7 zo zmluvy o úvere s tým, že aktuálne omeškanie najstaršej splátky je 74 dní. Ďalej uviedol, že v prípade, ak sa žalovaný dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok o viac ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, čím stratí výhodu splátok a dlh bude povinný uhradiť naraz. Toto oznámenie bolo zaslané doporučene na adresu žalovaného, ktoré si žalovaný neprevzal a zásielka sa vrátila žalobcovi. K žalobe pripojil žalobca aj doklad o doručovaní „zosplatnenia“, ktoré bolo uložené na pošte 21.3.2016. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu 847,40 eur v 6 splátkach v rôznych výškach v období od 5.6.2015 do 1.12.2017. Tieto skutočnosti ani neboli medzi stranami sporné.

9. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

10. Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa , a o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

13. Podľa o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

14. Podľa a o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

15. Podľa o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až k), a .

16. Podľa (ďalej aj „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

21. Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

22. Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

23. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa nariadenia vlády SR č. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Podľa nariadenia vlády SR č. účinného od 1.7.2010, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

26. Podľa nariadenia vlády SR č. účinného od 1.7.2010, za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.

27. Podľa nariadenia vlády SR č. účinného od 1.7.2010, ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.

28. Podľa bodu 8.1. zmluvy o úvere, v prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je Dlžník ( Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6% p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka, Spoludlžníka 2) podľa tejto Zmluvy o RÚ a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je Dlžník ( Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04% dlžnej sumy za každý deň omeškania ( t.j. 14,6% p.a.).

29. Súd sa v prvom rade vysporiadal s otázkou, akú zmluvu strany uzavreli. Pritom vychádzal z toho, že každý právny úkon je potrebné posudzovať podľa jeho obsahu a nie podľa jeho označenia.

30. Súd po preskúmaní okolností uzavretia úverovej zmluvy dospel k záveru, že strany sporu uzavreli zmluvu o úvere a nie o zmluvu o revolvingovom úvere, ako je označovaná žalobcom v žalobe a na jeho listinách. Súd vychádzal z toho, že na základe zmluvy o úvere poskytuje veriteľ peňažné prostriedky, ktoré sa dlžník v zásade zaväzuje zaplatiť v presne určenom počte splátok s presne určenou výškou splátky, kým na základe zmluvy o revolvingovom úvere sa poskytuje určitý úverový rámec, z ktorého môže (ale aj nemusí) dlžník opakovane čerpať a priebežne spláca vyčerpanú časť úverového rámca, pričom po jeho splatení ho môže opakovane čerpať bez potreby uzatvárania novej zmluvy. Aj keď žalovaný v danom prípade podpísal tlačivo označené ako žiadosť o revolvingový úver, je zrejmé, že žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal uhradiť v presne stanovenom počte splátok s presne určenou výškou splátky. Z predložených listinných dôkazov je pritom zrejmé, že žalobca vyplatil žalovanému iba sumu, ktorú mal uhrádzať v rovnakých splátkach počas 36 mesiacov, ale neposkytol mu okrem toho aj úverový rámec, teda revolvingový úver, ktorý by bol zrejme poskytnutý pri riadnom splácaní úveru, k čomu však nedošlo. Po zohľadnení ďalších zistených okolností, t.j. že žalobca vystupoval pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, kým žalovaný vystupoval ako fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, súd uzavrel, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, čomu nasvedčujú aj náležitosti, ktoré boli obsiahnuté v zmluve a následne v oznámení veriteľa, čiže táto zmluva má zároveň

spotrebiteľský charakter. Za tohto stavu potom jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán nemôžu byť v rozpore s úpravou a nasl. a keďže svojou povahou ide o spotrebiteľský úver, takáto zmluva musí mať aj náležitosti o spotrebiteľských úveroch.

31. Po preskúmaní zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že tá neobsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované platným v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Medzi obligatórne náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase podpisu zmluvy patrili aj údaje o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ako aj údaj o termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ide o údaje, ktoré majú napomôcť spotrebiteľovi zorientovať sa v množstve ponúk od rôznych inštitúcií poskytujúcich úvery či pôžičky a porovnať si cenu toho ktorého úveru.

32. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v zmluve absentovali údaje o dobe trvania zmluvy, termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a údaj o termíne splátok. Súd pritom vychádzal z údajov uvedených v zmluve o úvere, kde sa tieto údaje nenachádzajú. Z predložených dôkazov, vyjadrenia žalobcu a z úradnej činnosti súdu vo veciach, v ktorých vystupuje žalobca, je súdu zrejmé, že žalobca vychádza z toho, že nie všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere musia byť na jednej listine s tým, že údaje, ktoré nie sú priamo obsiahnuté v zmluve o úvere, sú obsiahnuté buď v zmluvných dojednaniach, ktoré podľa bodu 14 zmluvy o úvere sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere alebo v oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré sa v zmysle bodu 7.1 zmluvných dojednaní považuje za súčasť zmluvy o úvere. Súdu je známy názor Súdneho dvora EÚ vo veci sp. zn. C 42-15, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia byť nevyhnutne na jednej listine. V spotrebiteľských vzťahoch je však potrebné vyžadovať, aby v zmluve boli uvedené minimálne podstatné náležitosti, pre absenciu ktorých zákon umožňuje uplatniť sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru alebo aby bol v zmluve jasný, presný a nepochybný odkaz na konkrétne ustanovenie v inej listine, kde sú podstatné náležitosti uvedené tak, aby mohol spotrebiteľ všetky podstatné náležitosti bez problémov nájsť a oboznámiť sa s nimi. Ak má ísť o zmluvu, teda dohodu dvoch strán, ktorá vyžaduje súhlasný prejav oboch strán, je potrebné vyžadovať, aby aj takáto iná listina, na ktorú zmluva odkazuje, bola podpísaná spotrebiteľom na znak súhlasu a bolo preukázané, že takáto listina bola spotrebiteľovi aj skutočne odovzdaná.

33. V danom prípade žalobca predložil dve vyhotovenia zmluvných podmienok, z ktorých jedny boli podpísané žalovaným. Napriek tejto skutočnosti súd je toho názoru, že vyššie uvedené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere neboli uvedené v zmluve o úvere. Súd pritom vychádzal z toho, že v zmluve nie je presný a určitý odkaz na konkrétne ustanovenie zmluvných dojednaní, v ktorých by sa mali nachádzať ďalšie obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Všeobecný odkaz v zmluve o úvere na zmluvné podmienky, v ktorom je všeobecný odkaz na oznámenie veriteľa nepostačuje na vyvodenie záveru, že tieto náležitosti boli súčasťou zmluvy o úvere a boli pokryté súhlasom žalovaného s nimi. Navyše uvedenie údaja o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ako aj údaja o termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v listine označenej ako oznámenie veriteľa o schválení úveru nie je postačujúci aj z dôvodu, že toto predstavuje jednostranné oznámenie veriteľa, ktoré žalovaný písomne neodsúhlasil a o jeho obsahu v čase podpisovania zmluvy nemal vedomosť.

34. Za tohto stavu súd dospel k záveru, že v zmluve o úvere absentuje údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ako aj údaj o termíne splátok. V zmluve je uvedený len počet a výška splátok. Z takéhoto znenia však nevyplýva doba trvania zmluvy, ani termín konečnej splatnosti úveru. Pojem „doba“ je potrebné vykladať v tom smere, že ide o určité časové obdobie, počas ktorej bude zmluva trvať. Pri pojme „termín“ konečnej splatnosti, vychádzajúc z významu tohto slova, je potrebné dospieť k záveru, že tým mal zákonodarca na mysli konkrétny dátum, kedy bude úver splatný. V zmluve takýto dátum konečnej splatnosti uvedený nie je, podobne ako ani doba trvania zmluvy. Podobne v zmluve nie sú uvedené termíny jednotlivých splátok minimálne v takom vymedzení, ktoré by spotrebiteľovi bez ťažkostí umožňovali identifikovať splatnosť tej ktorej splátky (napr. odkazom na deň v mesiaci, ku ktorému sú splátky splatné a pod.). V zmluve nie je potom uvedený ani dátum prvej a poslednej splátky. Nenachádza sa v nej ani splátkový kalendár, ktorým by sa mal riadiť žalovaný pri riadnom a včasnom splácaní úveru. Absenciu týchto údajov sankcionuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda dlžník je povinný vrátiť veriteľovi iba sumu, ktorá mu bola poskytnutá.

35. Súd sa ďalej zaoberal splnením podmienok na zosplatnenie dlhu upravených v cit. v spojení s . Žalobca k žalobe pripojil listinu označenú ako oznámenie o zosplatnení zo dňa 14.12.2015 a pokus o zmier z 12.5.2016. Iné listiny týkajúce sa zosplatnenia ani na výzvu súdu nepredložil. V prvom rade je potrebné uviesť, že z je možné vyvodiť, že pred využitím práva veriteľa zosplatniť dlh, ktorý dlžník - spotrebiteľ môže splácať v splátkach, sa vyžaduje výzva adresovaná dlžníkovi na úhradu aktuálneho dlhu. Z tohto teda možno vyvodiť, že na platné zosplatnenie dlhu, ktorý dlžník môže splácať v splátkach, sa vyžadujú 2 úkony veriteľa - 1. výzva na zaplatenie aktuálneho dlhu s poučením o možnosti vyhlásiť dlh za predčasne splatný a 2. oznámenie veriteľa, že pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti dlhu. Prvý úkon má dať dlžníkovi - spotrebiteľovi poslednú šancu odvrátiť následky predčasného zosplatnenia dlhu a druhý úkon veriteľa oznamuje dlžníkovi, že došlo k predčasnej splatnosti dlhu, kedy a v akej výške je celkový dlh dlžníka. Podmienkou na využitie práva veriteľa požadovať predčasné zaplatenie celého dlhu je dohoda strán o takomto práve v zmysle .

36. Právny úkon žalobcu spočívajúci v zosplatnení úveru súd vyhodnotil ako neplatný, a to z dôvodu porušenia cit. . Zo žalobcom predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalobca spojil výzvu pred zosplatnením priamo so zosplatnením úveru v tom zmysle, že v oznámení o zosplatnení jednak vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok a zároveň mu oznámil, že dlh môže byť a bude predčasne zosplatnený, pričom po uplynutí určitej lehoty žalobca ku dňu 8.5.2016 pristúpil k zosplatneniu úveru. Takýto postup je však v rozpore s cit. . Z takto formulovaného oznámenia nie je pritom zrejmé, kedy presne malo dôjsť k predčasnému zosplatneniu úveru, ani aká je výška dlhu, ktorý žalobca požaduje po zosplatnení úveru. Ide pritom o podstatnú informáciu aj pre dlžníka. Navyše spôsob, akým zosplatnenie vykonal žalobca, je zavádzajúci a klamlivý, pretože aj keď podľa obsahu bolo oznámenie o zosplatnení prvou výzvou, ktorou bol žalovaný upozornený na možné následky nesplatenia aktuálneho dlhu, z označenia tejto listiny môže bežný spotrebiteľ nadobudnúť dojem, že ani úhrada aktuálneho dlhu nemá význam, pretože podľa názvu listiny už došlo k zosplatneniu úveru. Takúto praktiku možno preto označiť za nekalú. V danom prípade je pritom zrejmé, že na základe oznámenia o zosplatnení zo dňa 14.12.2015 žalovaný zaslal dňa 11.1.2016 úhradu vo výške 261,72 eur (t.j. sumu uvedenú v oznámení zo dňa 14.12.2015) a dňa 22.3.2016 úhradu vo výške 161,72 eur, teda uvedené oznámenie ani nemôže byť tým oznámením, ktoré predchádzalo zosplatneniu úveru, keďže žalovaný vyrovnal svoj dlh a ak vznikol ďalší dlh riadnym neuhrádzaním splátok, bolo povinnosťou žalobcu zaslal novú výzvu s upozornením na aktuálny dlh a možnosť zosplatnenia úveru (právny zástupca žalobcu vo vyjadrení na základe výzvy súdu spomína oznámenie o zosplatnení zo dňa 15.3.2016, ktoré však súdu predložené nebolo). Aj z tohto dôvodu nemožno oznámenie o zosplatnení zo dňa 14.12.2015 považovať za výzvu pred zosplatnením úveru. Navyše v zmysle už vcelku ustálenej rozhodovacej praxe súdov sa vyžaduje, aby veriteľ preukázal aj doručenie oznámenia, ktorým dlh reálne vyhlásil za predčasne splatný, čo súd v danom prípade nemal žiadnym spôsobom preukázané, keďže nemal preukázané ani vyhotovenie takéhoto oznámenia. Pokus o zmier súd za takúto výzvu nepovažuje. Za tohto stavu súd uzavrel, že neboli splnené podmienky na platné vyhlásenie úveru za predčasne splatný. Žalobca má teda právo požadovať iba splátky splatné do dňa vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Keďže splatnosť poslednej splátky už v čase vyhlásenia rozsudku súdu uplynula, žalobca má právo požadovať zaplatenie všetkých doposiaľ neuhradených splátok bez úrokov a poplatkov, avšak vyššie uvedené nesplnenie podmienok pre zosplatnenie úveru má vplyv na nárok žalobcu na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania, a to pokiaľ ide o dátum, od ktorého tieto nároky môže požadovať tak, ako je uvedené nižšie.

37. Žalobca reálne vyplatil žalovanému sumu 1 350 eur. Žalovaný doposiaľ uhradil sumu 847,40 eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a cit. zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny vo výške 502,60 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi reálne poskytnutou sumou a úhradami žalovaného. Zmluvnú pokutu si strany sporu riadne dohodli v zmluve o úvere a táto neprevyšuje maximálne sankcie v zmysle cit. nariadenia vlády SR č. , preto aj v časti týkajúcej sa výšky požadovanej zmluvnej pokuty súd považoval žalobu za dôvodnú. Pokiaľ ide o dátum, od ktorého môže žalobca požadovať zmluvnú pokutu z celej žalovanej sumy, k tomuto súd dospel spôsobom rovnako ako pri dátume, od ktorého žalobca môže požadovať úroky z omeškania z celej priznanej sumy.

38. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania, a to odo dňa 8.5.2016. Keďže ide o peňažný dlh, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe určenej podľa účinným od 1.2.2013, ktorým sa

vykonávajú niektoré ustanovenia , t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil okrem úrokov z omeškania aj zmluvnú pokutu, teda dve sankcie popri sebe, a to od rovnakého dňa, ako úroky z omeškania. Takýto postup nie je vylúčený ani v spotrebiteľských sporoch, keďže aj spotrebiteľ musí znášať prípadné sankcie za porušenie svojich povinností, k čomu došlo aj v tomto prípade (a s týmto počíta aj cit. ), výška sankcií však nesmie byť vyššia, ako je upravené v cit. nariadenia vlády SR č. Pokiaľ ide o dátum, od ktorého môže žalobca požadovať úroky z omeškania a zmluvnú pokutu z celej priznanej sumy, súd vychádzal z toho, že žalobca požadoval úrok z omeškania a zmluvnú pokutu z celej dlžnej sumy. Žalovaný, vychádzajúc z konštatovaného nepreukázania podmienok na platné zosplatnenie úveru, sa do omeškania so splatením celej dlžnej sumy, ktorú súd považoval za dôvodnú, dostal až dňa 2.5.2018, teda až po splatnosti poslednej splátky. Pre účely určenia omeškania súd vychádzal z oznámenia veriteľa, že splátky mali byť splatné dňa 1. dňa v mesiaci, teda žalovaný bol v omeškaní s poslednou splátkou od 2.5.2018. Súd preto až od tohto dňa priznal žalobcovi tak zmluvnú pokutu, ako aj úrok z omeškania z celej dlžnej sumy, v ktorej súd žalobe vyhovel. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola od 2.5.2018 vo výške 0,00 %, teda žalobca by mal nárok na úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne. Zohľadniac maximálnu výšku sankcií k 2.5.2018 (max. trojnásobok úrokov z omeškania, t.j. 15 % ročne) a výšku zmluvnej pokuty uplatnenej žalobcom (po prepočte 14,60 % ročne), súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z celej priznanej sumy vo výške 0,40 % ročne (15 % - 14,60 %) od 2.5.2018. V súlade s cit. nariadenia vlády SR č. zároveň súd určil, že zmluvnú pokutu a úrok z omeškania vo výške 0,40 % ročne je žalovaný povinný platiť dovtedy, kým tieto sankcie spolu dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, t.j. sumu 1 350 eur a následne od ďalšieho dňa omeškania je žalovaný povinný zaplatiť už len úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 502,60 eur do zaplatenia. Samozrejme, ak žalovaný uhradí dlžnú sumu skôr, ako sankcie dosiahnu sumu 1 350 eur, zaplatí sankcie len do dňa, kedy bol dlh reálne zaplatený (teda čím skôr žalovaný dlh vyrovná, tým nižšiu sankciu v podobe zmluvnej pokuty a úroku z omeškania zaplatí).

39. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne predpisy súd žalobe vyhovel v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 502,60 eur, zmluvnej pokuty a úroku z omeškania z priznanej sumy od 2.5.2018 tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti týkajúcej sa nárokov nad sumu 502,60 eur so zmluvnou pokutou a úroku z omeškania už od 8.5.2016 zamietol.

40. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie 83,99 eur ako náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky, a to za pokus o zmier, ktorý zaslal žalovanému právny zástupca žalobcu ešte pred podaním tejto žaloby. Uvedenú sumu žalobca uplatnil vo výške odmeny za jeden úkon právnej služby a tzv. režijného paušálu, ktorý však súd nepovažuje za účelný, pretože pokus o zmier mohol zaslať priamo aj žalobca a nemuselo by dôjsť k zbytočnému navyšovaniu nákladov na úkor spotrebiteľa. Navyše žalobca nepreukázal, či skutočne uvedený pokus o zmier bol žalovanému aj doručovaný a či v súvislosti s týmto listom uhradil odmenu svojmu právnemu zástupcovi. V tejto časti preto súd žalobu takisto zamietol.

41. O trovách konania súd rozhodol v súlade s , podľa ktorých ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1 063,48 eur, úspešný bol v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 502,60 eur, čo vo vzťahu k predmetu sporu predstavuje úspech 47,26 %. Žalovaný bol úspešný v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, teda v časti 52,74 %. Pomer úspechu a neúspechu strán sporu bol teda približne rovnaký, preto súd v zmysle rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa