Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12CoP-32-2019.pdf
PDF · 93.47 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/32/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v právnej veci navrhovateľa T. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. č. C., proti povinnému Y. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. č. P., o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 13Pc/2/2018
- 49 zo dňa 20.03.2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku II., III. a V. p o t v r d z u j e.
II. Odvolanie povinného voči výroku IV. rozsudku o d m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Veľký Krtíš, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“, eventuálne „prvoinštančný súd“) rozhodol rozsudkom zo dňa 20.03.2019 tak, že pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že: „Súd mení rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/152/2008 - 28 zo dňa 21.01.2009 v prvom výroku o zvýšenie výživného tak, že otec je povinný prispievať na výživu navrhovateľa výživným vo výške 150,- Eur mesačne splatných vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred (I.výrok). Vo výroku II. rozsudku zmenil rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/152/2008 - 28 zo dňa 21.01.2009 vo výroku o výživnom tak, že povinný je povinný prispievať na výživu navrhovateľa výživným v sume 80,- Eur mesačne splatným vždy do 25-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa počnúc dňom 05.12.2018 (II. výrok). Zročné výživné od 05.12.2018 do 20.03.2019 na navrhovateľa vo výške 200,98 Eur, súd povolil povinnému zaplatiť v splátkach vo výške 10,- Eur vždy do 25-teho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci v ktorom sa rozhodnutie stane právoplatné s tým, že v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok sa stane splatným celý ostatok dlhu (II. výrok). V prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného zamietol a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (IV a V. výrok).
2. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že o výživnom bolo naposledy meritórne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/152/2008 - 28 zo dňa 21.01.2009, ktorým súd zaviazal povinného prispievať na výživu navrhovateľa, ktorý bol v tom čase ešte maloletý vo veku 10 rokov výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a zročné výživné za obdobie od 06.10.2008 do 21.01.2009 vo výške 53,58 Eur zaviazal zaplatiť v splátkach po 5,- Eur mesačne spolu s bežným výživným. Od tejto úpravy výživného ubehlo viac ako 10 rokov. V súčasnosti je navrhovateľ študentom strednej školy mimo miesta svojho trvalého bydliska, s čím mu vznikli zvýšené výdavky na cestovné vo výške 25,- Eur mesačne, tiež sa zvýšili výdavky na školské pomôcky vo výške 90,- Eur na školský rok (7,5 Eur na mesiac), na oblečenie cca 50,- Eur mesačne, na stravu vo výške 100,- Eur mesačne. Náklady na lieky spojené s alergiou sa od poslednej úpravy nezmenili a ostali vo výške cca 7,50 Eur mesačne. Výdavky na spoločné bývanie navrhovateľa s matkou predstavovali sumu 45,- Eur mesačne za elektrinu, 25,- Eur za vodu a na palivové drevo zhruba 400,- Eur až 500,- Eur ročne t. j. približne 37,50 Eur mesačne. Povinný tieto náklady nenamietal. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti bol povinný nezamestnaný a mal ďalšie dve vyživovacie povinnosti. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bol opätovne nezamestnaným z dôvodu, že má viacero exekúcii a zamestnať sa mu neoplatí z dôvodu, že by mu exekútor zo mzdy nič nenechal. Rovnako nie je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie keďže má otvorenú živnosť, z ktorej však za celý rok 2018 podľa vlastných tvrdení zarobil len do 1.000,- Eur. Príležitostne si zarobí na nejakej brigáde 60,- až 70,- Eur mesačne. Býva u svojej sestry, ktorej na stravu a za ubytovanie dáva všetky peniaze, ktoré zarobí na brigádach. Aj v súčasnosti má povinný okrem navrhovateľa ďalšie dve vyživovacie povinnosti vo výške po 30% zo sumy životného minima. Podľa názoru súdu prvej inštancie sa povinný bez náležitých dôvodov uspokojil s mesačným príjmom na úrovní cca 150,- Eur, hoci mal vedomosť o tom, že má vyživovaciu povinnosť k trom deťom. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z makroekonomických a demografických štatistík z ktorých vyplýva, že v súčasnosti je veľmi nízka miera nezamestnanosti a bolo v reálnych možnostiach povinného sa zamestnať a dosahovať aspoň minimálnu mzdu. Nakoľko od poslednej úpravy výživného sa odôvodnené potreby navrhovateľa značne zvýšili, súd prvej inštancie napriek tomu, že sa majetkové pomery povinného v podstate nezmenili, avšak je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať vyšší príjem, rozhodol tak, že zaviazal otca prispievať na výživu navrhovateľa sumou 80,- € mesačne. Súd prvej inštancie zvýšil výživné od podania návrhu t. j. od 05.12.2018, ku ktorému dňu mal preukázanú zmenu pomerov. Zročné výživné za obdobie od podania návrhu do vyhlásenia rozhodnutia vo výške 200,98 Eur (51,92 Eur ako rozdiel medzi doposiaľ určeným výživným vo výške 28,08 Eur a zvýšeným výživným na sumu 80,- Eur x 3 mesiace za obdobie január 2019 až do marca 2019 + 27 dní mesiaca december 2018), povolili splácať tak ako je uvedené v III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie. Pri určení výšky splátok súd zohľadnil výšku zvýšeného výživného, majetkové pomery povinného, ako aj skutočnosť, aby zročné výživné bolo uhradené do dvoch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného zamietol, keď bral do úvahy, že vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi má aj jeho matka, ktorá dosahuje vyšší príjem ako povinný a v ktorej majetkových možnostiach je, aby uhrádzala zvyšok odôvodnených potrieb navrhovateľa. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), keďže v konaní neboli tvrdení a ani súdom zistené žiadne špecifické okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov.
3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Otec napadol II. III. IV. a V. výrok rozsudku a navrhol aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, aby návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného zamietol. Povinný svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Poukázal na to, že má ďalšie dve vyživovacie povinnosti a je nezamestnaný. Z dôvodu, že nie je vyučený má problém sa zamestnať. Momentálne si hľadá prácu, čo je v okrese v ktorom žije nie je jednoduché a na vycestovanie inam za prácou nemá finančné prostriedky. V prípade, ak by bol zamestnaný tak, by prispieval navrhovateľovi aj mimo rozhodnutia súdu, nakoľko je jeho synom, ale je mu ľúto, že mu finančne nevie pomôcť.
4. K odvolaniu otca sa vyjadril navrhovateľ, ktorý poukázal na to, že vyživovacia povinnosť je jednou zo základných povinností rodičov k deťom, ktorá zaťažuje oboch rodičov. Taktiež poukázal na to, že jeho odôvodnené potreby sa zvýšili a tieto nedokáže pokryť len jeho matka, pričom ako študent si nedokáže zabezpečiť prostriedky vlastnou prácou. Vyjadrenie povinného, že sa tento nevie zamestnať je podľa názoru navrhovateľ irelevantné, a preto navrhuje, aby odvolací súd v rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu.
5. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a contrario a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom II. a III. výroku, ako aj v závislom výroku o trovách konania (V. výrok), ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol (IV. výrok) odvolanie povinného podľa § 386 písm. b) CSP v spojení s § 359 CSP odmietol.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
9. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý vykonal potrebné dokazovanie, zistil skutočný stav správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver.
10. Určenie výšky vyživovacej povinnosti vychádza zo skutočnosti, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z uvedeného je zrejmé, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja rodičia dieťaťa, pričom platí, že súd individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že pod pojmom „svojich schopností a možností“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča, ale súd je povinný komplexne posúdiť schopnosti a možnosti rodiča. Je tomu tak z dôvodu, aby sa rodič nemohol úmyselne zbavovať alebo znižovať svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu napríklad tým, že prijme finančne nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane dobrovoľne nezamestnaným, prípadne sa zbavuje svojho majetku.
11. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. V danom prípade sa navrhovateľ stále pripravuje na svoje budúce povolanie, a preto nie je schopný sa samostatne živiť, a preto je jeho otec ako povinný rodič s využitím svojich subjektívnych vlastností, vzdelania a pracovných príležitostí organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ je povinný rodič ako v tomto prípade nezamestnaný, súd skúma dôvody takéhoto stavu, situáciu na trhu práce, jeho aktivitu smerujúcu k získaniu zamestnania, ako aj dôvod pre ktorý došlo k skončeniu predošlého pracovného pomeru. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovanie preukázané, že povinný potom, ako s ním bol z objektívnych dôvodov skončený posledný pracovný pomer, ktorý mal v Žiari nad Hronom si nehľadal zamestnanie z dôvodu, že sa mu neoplatí pracovať, nakoľko sú voči jeho osobe vedené viaceré exekúcie a exekútor by mu z jeho príjmu zrazil značnú časť. Rovnako nie je vedený ako uchádzať o zamestnanie na príslušnom úrade práce, nakoľko má stále aktívnu živnosť v predmete podnikania „skladovanie a pomocné činnosti v doprave okrem činností súvisiacich s vedením motorového vozidla“, o ktorej na pojednávaní dňa 22.03.2019 tvrdil, že ju pôjde ukončiť, pričom ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní povinného, nedošlo z jeho strany k ukončeniu podnikateľskej činnosti na základe živnostenského oprávnenia.
12. Súd prvej inštancie teda postupoval správne, ak skúmal možnosť dosiahnutia potenciálneho príjmu, ktorý by povinný mohol dosiahnuť v danom regióne s ohľadom na jeho kvalifikáciu, vek, zdravotný stav a ďalšie jeho charakteristiky. Tvrdenie otca, o tom že v prípade, ak by bol zamestnaný tak by prispieval finančne na jeho výživu aj mimo rozhodnutia súdu ako účelové, nakoľko v období, kedy bol zamestnaným a mal pravidelný príjem z pracovnej činnosti, nevynaložil žiadne úsilie k tomu, aby prispieval na výživu svojho syna výživným viac ako bolo naposledy súdom stanovené minimálne výživné. Nakoľko došlo od poslednej úpravy k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa, kedy tomuto odôvodnené výdavky sa značne zvýšili, tak súd prvej inštancie správne rozhodol, ak výživné na navrhovateľa s ohľadom aj na majetkové schopnosti a možnosti povinného zvýšil na sumu 80,- Eur mesačne.
13. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom II., III. výroku a v závislom výroku o trovách konania (V. výrok) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
14. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
15. Nakoľko súd prvej inštancie vo výroku IV. rozsudku v prevyšujúcej časti nad sumu 80,- Eur, návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného zamietol, bol povinný v tejto časti procesne úspešnou stranou, a preto nebol oprávnený podať voči tomuto výroku rozsudku odvolanie. Z tohto dôvodu odvolací súd odvolanie povinného podľa § 386 písm. b) CSP ako odvolanie podané neoprávnenou osobou odmietol.
16. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 57 CMP, podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Návrh na prisúdenie náhrady trov odvolacieho konania nebol podaný, preto odvolací súd v súlade s § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
17. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).