Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/371/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Jána Slebodníka v spore žalobkyne G. D., P.. XX.X.XXXX, Y. D., S. Č.. XXX/X, zastúpenej JUDr. Emíliou Haberovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom v Michalovciach, Fialkova č. 3593/5, proti žalovanej D. H., P.. XX.X.XXXX, Y. J. U., B. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Petrom Kerecmanom s. r. o., so sídlom Rázusova č. 1, Košice o zaplatenie sumy 3.000 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 15. novembra 2017 č.k. - 13 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa pôvodne vo veci vedenej na súde pod sp. zn. domáhala, aby súd zaviazal M.. G. J. (spočiatku žalovaného v 1. rade) a žalovanú spoločne zaplatiť v jej prospech sumu 3.000 eur s tvrdením, že v roku 2013 so žalovanou uzavrela zmluvu o budúcej zmluve o kúpe bytu v D., J. P. O. Č.. XXXX ako byt č. XX P. X. poschodí, vo vchode č. X bytového domu, pri jednaní o budúcej zmluve žalovanému v 1. rade dala sumu 3.000 eur ako prvú časť kúpnej ceny, avšak kúpnu zmluvu nakoniec neuzavreli, a preto žiada o jej vrátenie, a to potom, ako žalobkyňa následne vzala žalobu voči žalovanému M.. G. J. späť z dôvodu nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie a súd konanie voči tomuto žalovanému zastavil uznesením zo dňa 19.3.2016 sp. zn. , v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.4.2017 sp.zn. , a nárok voči žalovanej vylúčil na samostatné konanie. Zároveň súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.

2. V odôvodnení prvoinštančný súd poukázal i na obranu protistrany že je neprijateľným postup žalobkyne, ktorá sa zmluvne zaviazala predmetný byt do konca januára 2014 kúpiť, nemala žiadne výhrady voči zmluve, ani bytu a ešte v polovici januára 2014 si bola aj byt osobne obhliadnuť, odrazu na konci januára si svoje rozhodnutie bez akéhokoľvek právne relevantného dôvodu rozmyslela. Dodal, že žalovaná v priebehu sporu vzniesla kompenzačnú námietku, ktorou si proti žalobou uplatnenej pohľadávke žalobkyne vo výške 3.000 eur titulom vrátenia časti kúpnej ceny uplatňuje a započítava svoju pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3.000 eur, ktorý nárok vznikol žalovanej vzhľadom na odmietnutie žalobkyne uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu v súlade s ustanovením článku VI. zmluvy o budúcej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX. Poukázal tiež na obranu žalovanej založenú na tvrdení, že list žalobkyne, označený ako zrušenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve týkajúcej sa kúpy bytu v D., nemožno považovať za platné odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, pretože v danom

prípade neboli splnené zákonné podmienky na odstúpenie od zmluvy, nakoľko účastníci tejto zmluvy si právo na odstúpenie od zmluvy nedohodli a dôvody na odstúpenie od zmluvy uvádzané žalobkyňou nemajú povahu žiadneho zákonného dôvodu na odstúpenie od zmluvy, pričom tvrdenie, že si žalobkyňa údajne zmluvu neprečítala, nemôže byť na ťarchu žalovanej a akékoľvek uvedenie žalobkyne do omylu je úplne vylúčené.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že strany sporu uzatvorili dňa XX.XX.XXXX zmluvu o budúcej zmluve, predmetom ktorej mala byť kúpa bytu č. XX P. X. poschodí vo vchode č. X bytového domu XX P. S. H., H.. Č.. XXXX J. D. a spoluvlastníckych podielov k tomuto bytu a pozemku, zapísaných na LV č. XXXX, A. D., A. D., U.. Ú.. D.. Zistil, že v článku IV. predmetnej zmluvy sa žalobkyňa zaviazala kúpnu cenu vo výške 27.000 eur zaplatiť v dvoch častiach, a to vo výške 3.000 eur a časť kúpnej ceny vo výške 24.000 eur najneskôr do XX.X.XXXX pred podpísaním kúpnej zmluvy. Žalobkyňa prvú časť kúpnej ceny vo výške 3.000 eur odovzdala pri podpisovaní zmluvy o budúcej zmluve žalovanej s tým, že druhú časť kúpnej ceny vo výške 24.000 eur nezaplatila. Zistil ďalej, že v článku VI. zmluvy o budúcej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že v prípade neuhradenia celej kúpnej ceny v dohodnutej lehote, t. j. I. XX.X.XXXX, odstúpenia od zmluvy alebo odmietnutiu uzavretia riadnej kúpnej zmluvy zo strany budúcej kupujúcej, vzniká budúcej kupujúcej povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 3.000 eur. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie aj z tvrdení žalobkyne v jej výpovedi, že zmluvu o budúcej kúpnej zmluve síce podpísala, ale v skutočnosti ju neprečítala. Neskôr pánovi J. I.N. XX.X.XXXX doručila podanie označené ako zrušenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve týkajúcej sa kúpy bytu J. D. a dňa XX.X.XXXX zaslala žalovanej predžalobnú upomienku, ktorou vyzvala žalovanú na vrátenie sumy 3.000 eur zaplatenej ako zálohu na kúpu bytu z dôvodu, že odstupuje od zmluvy o budúcej zmluve.

4. Konštatoval, že list žalobkyne označený ako zrušenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve týkajúcej sa kúpy bytu J. D. V. I. XX.XX.XXXX súd nepovažoval za platné odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve, nakoľko v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na takéto odstúpenie od zmluvy, lebo zo zmluvy o budúcej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že účastníci tohto zmluvného vzťahu si právo na odstúpenie od zmluvy nedohodli a ak žalobkyňa svoje právo na odstúpenie od zmluvy odôvodňuje tým, že túto zmluvu podpísala bez podrobného prečítania, dôvody odstúpenia od zmluvy uvádzané žalobkyňou nemajú povahu žiadneho zákonného dôvodu na odstúpenie od zmluvy a žalobkyňa splnenie všetkých zákonných predpokladov na odstúpenie od zmluvy, od ktorých toto svoje právo odvodzuje žiadnym spôsobom nepreukázala.

5. Po právnom posúdení veci podľa a , a , odkazom na ustanovenie až 4 , súd žalobu zamietol s odôvodnením, že pohľadávka žalobkyne na vrátenie časti kúpnej ceny vo výške 3.000 eur zanikla v dôsledku započítania s pohľadávkou žalovanej na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobkyňou 3.000 eur. Dôvodil, že zo strany žalobkyne nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy o budúcej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, a keďže následne riadnu kúpnu zmluvu neuzavrela, porušila zmluvné povinnosti a žalobkyni vznikol v zmysle článku VI. zmluvy o budúcej zmluve nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3.000 eur. Keďže túto pohľadávku vo forme zmluvnej pokuty vo výške 3.000 eur si žalovaná uplatnila na započítanie vo forme kompenzačnej námietky, došlo k zániku oboch pohľadávok, keďže tieto sa vzájomne kryjú.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa .

7. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe vyhovieť, prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zopakujúc v podstate svoju argumentáciu v priebehu sporu na súde prvej inštancie, poukazom na znenie článku III a VI. označenej zmluvy o budúcej zmluve, na , , , , , a , na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom najvyšší súd vymedzil pojem tieseň, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého je nárok na vrátenie preddavku na kúpnu cenu z dôvodu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, nárokom z bezdôvodného obohatenia, žalobkyňa podľa obsahu v podstate namietla, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. odvolacie dôvody upravené v , a . V tejto súvislosti žalovaná tvrdila, že rozsudok súdu prvej inštancie je zmätočný pokiaľ

súd usúdil, že došlo k zániku pohľadávky žalobkyne a pohľadávky žalovanej na zaplatenie zmluvnej pokuty, nakoľko žalobkyňa ani jej právna zástupkyňa nevzniesla kompenzačnú námietku, a zároveň podľa názoru žalobkyne je nárok žalovanej na zmluvnú pokutu premlčaný. Súdu prvej inštancie vytkla, že jej nedoručil odpis zápisnice z pojednávania dňa 25.2.2015 a 15.11.2017 ešte pred doručením rozsudku a ani podanie žalovanej, ktorým vzniesla kompenzačnú námietku, z ktorého dôvodu podľa žalobkyne nemožno na tento hmotnoprávny úkon žalovanej prihliadať, lebo účinky podania žalovanej označeného ako „Vyjadrenie s kompenzačnou námietkou“ s odtlačkom pečiatky súdu s dátumom 14.12.2015 voči žalobkyni nenastali a vo vzťahu práva žalovanej na započítanie jej nároku voči žalobkyni titulom zmluvnej pokuty je právo žalovanej premlčané. Podčiarkla, že o kúpu bytu sa uchádzala z dôvodu jej finančných problémov, pre ktoré bola nútená vymeniť svoj štvorizbový byt za menší, a jedine preto pristúpila k rokovaniam so žalovanou o kúpe je bytu bez toho, aby bola riadne oboznámená s jeho technickým stavom a až dodatočne po prehodnotení nákladov na jeho nutnú rekonštrukciu usúdila, že kúpou bytu by sa dostala do ešte väčšej finančnej tiesne a tak využila právo odstúpiť od zmluvy podľa . Vyjadrila nesúhlas so záverom súdu, že jej list označený ako zrušenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nepovažoval za platné odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX a tvrdila, že žalovaná sa nedomáhala svojho práva na uzavretie zmluvy podľa nahradením prejavu vôle žalobkyne súdnym rozhodnutím, že žalovanej žiadna škoda súvisiaca s odstúpením žalobkyne od zmluvy o budúcej zmluve nevznikla a že zmluvná pokuta dohodnutá v zmluve o budúcej zmluve pre prípad odstúpenia od zmluvy je pre rozpor so zákonom neplatná.

8. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny a priznať jej nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že právo žalobkyne na odstúpenie od zmluvy podľa nezakladá ani prehodnotenie výšky nákladov na nutnú rekonštrukciu bytu žalobkyňou a ani tvrdenie žalobkyne, že by sa kúpou bytu dostala do ešte väčšej finančnej tiesne, než pred podpísaním zmluvy o budúcej zmluve. Zdôraznila, že žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila, že zmluvu o budúcej zmluve uzavrela v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, čo je zákonný predpoklad na odstúpenie od zmluvy podľa , navyše odstúpenie od zmluvy podľa nevyplýva ani z listu žalobkyne označenom ako zrušenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nepovažoval za platné odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý mal byť doručený žalovanej dňa 28.1.2014. Upozornila, že žalobkyňa je od udelenia plnomocenstva dňa 2.3.2015 v konaní zastúpená advokátom a neobstojí ani tvrdenie žalobkyne, že je nebol daný priestor objasniť, resp. bližšie vysvetliť dôvody jej odstúpenia od zmluvy, lebo od podania žaloby dňa 19.9.2014 žalobkyňa mala dostatok času na akékoľvek svoje vyjadrenie, vrátane možnosti vyjadriť sa na pojednávaní dňa 25.2.2015 alebo 15.11.2017. Podľa žalovanej žalobkyňa neopodstatnene namietla i to, že žalovaná v priebehu sporu dôvod odstúpenia nenapadla, a to z dôvodu, že list žalobkyne označený ako zrušenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nemohol mať účinky odstúpenia od zmluvy. Poukazom na bod 27 odôvodnenia rozsudku žalovaná uviedla, že je irelevantné tvrdenie žalobkyne, že sa nedomáhala svojho práva na uzavretie zmluvy podľa nahradením prejavu vôle žalobkyne súdnym rozhodnutím a že žalovanej žiadna škoda súvisiaca s odstúpením žalobkyne od zmluvy o budúcej zmluve nevznikla, lebo žalovaná si kompenzačnou námietkou uplatnila a započítala svoju pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Z dôvodov odôvodnenia rozsudku (bod 10 rozsudku) je zrejmé, že kompenzačnú námietku si uplatnila žalovaná, a nie žalobkyňa, a preto v bode 28 rozsudku ide len o zrejmú chybu v písaní. K tvrdeniu žalobkyne, že zmluvná pokuta dohodnutá v zmluve o budúcej zmluve pre prípad odstúpenia od zmluvy je pre rozpor so zákonom neplatná, žalobkyňa zdôraznila, že v danom prípade nie je sankcionované zmluvnou pokutou odstúpenie od zmluvy, ale fakt, že žalobkyňa odmietla uzavrieť so žalovanou riadnu kúpnu zmluvu. K námietke žalobkyne, že vo vzťahu práva žalovanej na započítanie jej nároku voči žalobkyni titulom zmluvnej pokuty je právo žalovanej premlčané, žalovaná podčiarkla, že na vznesenú námietku nemožno prihliadnuť pre jej neurčitosť, lebo žalobkyňa žiadnym spôsobom nešpecifikovala, kedy by k nej tvrdenému premlčaniu malo dôjsť. Podľa žalovanej je námietka premlčania vznesená žalobkyňou nedôvodná, lebo žalovaná bola oprávnená právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vykonať prvý raz dňa 29.1.2014, potom, ako jej dňa 28.1.2014 žalobkyňa listom označeným ako zrušenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve týkajúcej sa kúpy bytu J. D., oznámila odmietnutie uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu, žalovaná uplatnila právo na zaplatenie zmluvnej pokuty kompenzačnou námietkou v podaní zo dňa 10.12.2015, doručenom súdu dňa 14.12.2015, vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Podľa žalovanej súd rozhodol správne, ak žalobu zamietol s tým, že následne došlo k zániku oboch pohľadávok, keďže tieto sa vzájomne kryjú. Na uvedenom podľa názoru žalovanej nič nemení

ani to, že žalovaná sa mohla domáhať na súde, aby vyhlásenie prejavu vôle žalobkyne bolo nahradené súdnym rozhodnutím.

9. Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovanej k jej odvolaniu v podstate zotrvala na svojej argumentácii v odvolaní s návrhom zmeniť rozsudok a vyhovieť žalobe, alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

10. Žalovaná v duplike na repliku žalobkyne predovšetkým zdôraznila, že odkaz žalobkyne na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. neobstojí, lebo ide o skutkovo a právne úplne odlišný prípad, kedy obrana bola založená na tvrdení, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy sa zložený preddavok stal zmluvnou pokutou, avšak v tomto konaní je zmluvnou pokutou sankcionované odmietnutie uzavretia riadnej kúpnej zmluvy. Opätovne uviedla, že k odstúpeniu od zmluvy zo strany žalovanej nedošlo, a preto je tvrdenie žalovanej, že dôvod jej odstúpenia od zmluvy nenapadla, nedôvodné. Zdôraznila, že je výlučne vecou rozhodnutia žalovanej, či sa bude súdnou cestou domáhať nahradenia prejavu vôle alebo voči žalobkyni sa bude domáhať zaplatenia zmluvnej pokuty.

11. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení doručenom odvolaciemu súdu dňa 27.6.2019 opätovne pripomenula svoju argumentáciu v priebehu sporu a dodala, že dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva k spornému bytu na základe zmluvy medzi žalovanou a treťou osobou došlo k zániku práva žalovanej na úhradu zmluvnej pokuty a to z dôvodu zmätočnosti článku VI. zmluvy o budúcej zmluve v časti dohody o zmluvnej pokute podľa a nasl .

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu danom a a z hľadísk žalobkyňou uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je neopodstatnené.

11. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku konštatuje, že žalobkyňou uplatnené odvolacie dôvody nie sú v posudzovanom spore naplnené. Rozsudku súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo zistené spôsobom vyplývajúcim z , , a , alebo že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Neboli zistené ani vady v zmysle , a , ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie v spore.

12. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku žalobkyne, než ako rozhodol súd prvej inštancie, ktorý svoje úvahy a záver o zamietnutí žaloby žalobkyne odôvodnil dostatočne presvedčivo, zhodnotil všetky dôkazy predložené na podporu tvrdení žalobkyne i žalovanej, uviedol, ktoré z nich považoval za preukázané, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a z akých právnych noriem pri rozhodnutí vychádzal. Z odôvodnenia rozsudku je úplne zrejmé, prečo neprisvedčil námietkam žalobkyne a z akých právnych úvah vychádzal, zhodnotiac pritom všetky žalobné námietky a argumentáciu žalobkyne i žalovanej v priebehu sporu na súde prvej inštancie. Súd tak žalobkyni ako aj žalovanej vytvoril všetky procesné podmienky, aby v priebehu sporu uplatnili a realizovali všetky svoje procesné práva. Žalobkyňa je od udelenia plnomocenstva dňa 2.3.2015 v konaní zastúpená advokátom a neobstojí jej tvrdenie, že žalobkyni nebol daný priestor objasniť, resp. bližšie vysvetliť dôvody jej odstúpenia od zmluvy, lebo od podania žaloby dňa 19.9.2014 žalobkyňa mala dostatok času na akékoľvek svoje vyjadrenie, vrátane možnosti vyjadriť sa na pojednávaní dňa 25.2.2015 alebo 15.11.2017 tak, ako na to náležite poukázala žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne. Ako vadu konania, ktorá by vo svoje podstate bránila odvolaciemu súdu v súdnom prieskume napadnutého rozsudku z hľadiska ostatných odvolacích námietok žalobkyne a ktorá by bez ďalšieho znamenala nutnosť kasácie napadnutého rozsudku, nemožno vyhodnotiť ani prípadný nesprávny postup súdu, pokiaľ tento opomenul splniť svoju povinnosť doručiť žalobkyni (jej právnej zástupkyni) odpis zápisnice zo súdneho pojednávania dňa 25.2.2015 a 15.11.2017 ešte pred doručením rozsudku. Z obsahu súdneho spisu plynie, že žalobkyňa

sa vo vzťahu k žalovanou uplatnenej kompenzačnej námietke vyjadrila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 15.11.2017 tak, že „kompezačný nárok neobstojí“, majúc pritom za to, že „v danom prípade došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy o budúcej zmluve“ (č.l. 10 súdneho spisu) súdu sp. zn. . Rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd pri svojom rozhodovaní rešpektoval kautely určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, pri výklade a aplikácii zákonných predpisov sa neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že žalobkyňa sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti súdneho rozhodnutia súdu (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

13. Správne, presvedčivé, zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( ), a preto len na doplnenie správnosti rozsudku a k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza, že je potrebné prisvedčiť žalovanej v jej vyjadrení k odvolaniu žalobkyne v tom, že žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila, že zmluvu o budúcej zmluve uzavrela v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, čo je zákonný predpoklad na odstúpenie od zmluvy podľa , navyše odstúpenie od zmluvy podľa nevyplýva ani z listu žalobkyne označenom ako zrušenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Súd správne nepovažoval za platné odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý mal byť doručený žalovanej dňa 28.1.2014. Právo žalobkyne na odstúpenie od zmluvy podľa totiž nezakladá ani prehodnotenie výšky nákladov na nutnú rekonštrukciu bytu žalobkyňou a ani tvrdenie žalobkyne, že by sa kúpou bytu dostala do ešte väčšej finančnej tiesne, než pred podpísaním zmluvy o budúcej zmluve. Žalobkyňa neopodstatnene namietla i to, že žalovaná sa nedomáhala svojho práva na uzavretie zmluvy podľa nahradením prejavu vôle žalobkyne súdnym rozhodnutím, že žalovanej žiadna škoda súvisiaca s odstúpením žalobkyne od zmluvy o budúcej zmluve nevznikla, lebo žalovaná si kompenzačnou námietkou uplatnila a započítala svoju pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty a že v priebehu sporu dôvod odstúpenia žalovaná nenapadla za stavu, ak list žalobkyne označený ako zrušenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nemohol mať účinky odstúpenia od zmluvy. Odvolací súd súhlasí so žalovanou v jej vyjadrení k odvolaniu žalobkyne i v tom, že z dôvodov odôvodnenia rozsudku (bod 10 rozsudku) je zrejmé, že kompenzačnú námietku si uplatnila žalovaná, a nie žalobkyňa, a preto v bode 28 rozsudku ide len o zrejmú chybu v písaní. K tvrdeniu žalobkyne, že zmluvná pokuta dohodnutá v zmluve o budúcej zmluve pre prípad odstúpenia od zmluvy je pre rozpor so zákonom neplatná, žalobkyňa zdôraznila, že v danom prípade nie je sankcionované zmluvnou pokutou odstúpenie od zmluvy, ale fakt, že žalobkyňa odmietla uzavrieť so žalovanou riadnu kúpnu zmluvu.

14. K námietke žalobkyne, že vo vzťahu práva žalovanej na započítanie jej nároku voči žalobkyni titulom zmluvnej pokuty je právo žalovanej premlčané, vzhľadom na to, že žalobkyňa túto svoju námietku vo svojom odvolaní nijako bližšie nešpecifikovala, odvolací súd pripomína, že právo z občianskoprávneho vzťahu zaniká (okrem iného) spôsobom predpokladaným v . Predpoklady zániku pohľadávok započítaním sú a) vzájomnosť pohľadávok (musí ísť o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, kde veriteľ jednej pohľadávky je zároveň dlžníkom druhej a naopak), b) rovnaký druh plnenia (ten je splnený, ak ide o pohľadávky peňažné), c) spôsobilosť pohľadávok na započítanie (nejde o pohľadávky, ktorých započítateľnosť je vylúčená zákonom alebo dohodou účastníkov) a d) právny úkon smerujúci k započítaniu (jednostranný či dvojstranný). Ku kompenzácii treba, aby jeden z účastníkov urobil prejav smerujúci k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi. Forma takéhoto právneho úkonu nie je predpísaná, musí spĺňať všeobecné náležitosti stanovené v a nasl. a z jeho obsahu musí byť zrejmé, aká pohľadávka a v akej výške sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. K zániku peňažných pohľadávok v rozsahu, v ktorom sa vzájomne kryjú, dochádza okamihom, kedy sa pohľadávky stretli. Z ustanovenia je zrejmé, že zákon vylučuje možnosť jednostranným prejavom započítať pohľadávky premlčané. Nezáleží pritom na tom, kedy bol urobený prejav smerujúci k započítaniu; premlčanie sa posudzuje k okamihu, kedy sa pohľadávky stretli. Inými slovami povedané, pre posúdenie, či je pohľadávka premlčaná (a teda či ju možno použiť na započítanie, prípadne započítanie proti nej úspešne namietať) je rozhodujúci okamih, kedy sa pohľadávky stretli. Pri splnení zákonných predpokladov platí, že ak bola vzájomná pohľadávka premlčaná už v okamihu, kedy dospela pohľadávka neskôr splatná, je zánik záväzku jednostranným započítaním vylúčený (por. m.m. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. apríla 2007, sp. zn. ). V okolnostiach súdnej veci je odvolací súd v zhode so žalovanou

v jej vyjadrení k odvolaniu žalobkyne i v názore, že ak žalovaná uplatnila právo na zaplatenie zmluvnej pokuty kompenzačnou námietkou v podaní zo dňa 10.12.2015, doručenom súdu dňa 14.12.2015, učinila tak vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote a teda námietka premlčania vznesená žalobkyňou je nedôvodná za stavu, ak žalovaná nepochybne bola oprávnená právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vykonať prvý raz dňa 29.1.2014 potom, ako jej dňa XX.X.XXXX žalobkyňa listom označeným ako zrušenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve týkajúcej sa kúpy bytu J. D. oznámila odmietnutie uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, ak žalobu zamietol s tým, že následne došlo k zániku oboch pohľadávok, keďže tieto sa vzájomne kryjú. Na uvedenom nič nemení ani to, že žalovaná sa mohla domáhať na súde, aby vyhlásenie prejavu vôle žalobkyne bolo nahradené súdnym rozhodnutím.

15. Zo všetkých uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov ako ich uviedol súd prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa odvolaním nedôvodne napadla vecnú správnosť rozsudku, a keďže v konaní neboli zistené ani iné vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil a v odvolacom konaní procesne úspešnej žalovanej priznal podľa v spojení s a plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Žalobkyňa nemala úspech v odvolacom konaní, a tak jej náhrada trov odvolacieho konania nepatrí.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).