Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/98/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu Slovenskej kancelárie poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovaným 1. M. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej v K., M. XXX/X, adresa na doručovanie: K., M. č. 6, 2. H. Q., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v K., M. XXX/X, o zaplatenie 11 692,44 € s prísl., o odvolaní žalovaného v 2.rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -171 zo dňa 31.10.2018 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných v 1. a 2.rade spoločne a nerozdielne povinnosťou zaplatiť žalobcovi 11.692,44 €, spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 11.107,82 € od 1.12.2016 do zaplatenia a zo sumy 584,62 € od 26.12.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania proti obom žalovaným vo výške 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal od oboch žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatenia žalovanej sumy aj s úrokami z omeškania a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je právnickou osobou, ktorá bola zriadená o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, žalovaná v 1.rade je zapísaná ako držiteľka motorového vozidla značky Renault ev.č. KE XXXJD, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, pričom žalovaný v 2.rade bol v čase nehody vodičom vyššie uvedeného vozidla. Ku škode došlo dňa 26.2.2016, ktorú spôsobil predmetným vozidlom žalovaný v 2.rade v dôsledku dopravnej nehody na motorovom vozidle Mitsubishi ev.č. KE XXX/JZ ku škode spoločnosti PROGRESS CA s.r.o.. Keďže v čase nehody nebolo uzatvorené na uvedené vozidlo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, žalobca na základe povinnosti, ktorá mu vyplýva z citovaného zákona uhradil poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie dňa 27.10.2016 vo výške 11.107,82 € a dňa 15.11.2016 vo výške 584,62 €. Žalovanú v 1.rade žaloval žalobca titulom zodpovednosti za škodu podľa a nasl. ako prevádzateľa motorového vozidla a žalovaného v 2.rade podľa a to za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti.

3. Žalovaná v 1. rade žiadala žalobu zamietnuť s tým, že voči nej táto žaloba dôvodná nie je, pretože v danom prípade nemohla škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo od nej možné požadovať. Žalovaný v 2.rade je jej manželom, s ktorým je v rozvodovom konaní, mal zakázané

jazdiť týmto vozidlom, pretože nemala zaplatené zákonné poistenie, ako aj z dôvodu, že často požíval alkoholické nápoje. V kritickom čase použil predmetné vozidlo bez jej súhlasu a vedomia, pričom jazdil pod vplyvom alkoholu. Poukázala na ust. s tým, že ako prevádzateľ sa zbavila zodpovednosti. Žalovaný v 2.rade taktiež žiadal žalobu zamietnuť, poukázal na to, že žalobca podľa neho nie je v danom spore aktívne legitimovaným, pretože v tomto prípade bola realizovaná náhrada škody z havarijného poistenia osoby, ktorej vozidlo bolo poškodené, a preto žalobca nemal čo hradiť cenu za opravu auta, keďže aktívne legitimovaným v danom prípade bol niekto iný a to poisťovňa, ktorá plnila z havarijného poistenia. Pokiaľ by aj bol a žalobca v spore aktívne legitimovaný, neskúmal, či výška škody je primeraná a náklady takto vymáhané sú nepreskúmateľné, lebo nedá sa určiť, či súvisia s poškodením auta práve žalovanými. Namietal aj úroky z omeškania s tým, že v danom prípade je výška škody zo strany žalovaného sporná.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie, pričom zistil nesporné neskutočnosti, že žalovaná v 1.rade bola v čase dopravnej nehody vlastníčkou a držiteľkou motorového vozidla značky Renault Scénic, ktorého prevádzkou spôsôbil žalovaný v 2.rade ako vodič tohto vozidla a jej manžel dňa 26.2.2016 dopravnú nehodu. Za toto protiprávne konanie bol právoplatne odsúdený a škodu spôsobil spoločnosti PROGRESS CA spol. s r.o. na vozidle, ktorého bola táto spoločnosť vlastníkom a bolo účastníkom dopravnej nehody. Škoda bola stanovená vo výške 11.692,44 €. Túto poistnú udalosť obchodná spoločnosť PROGRESS CA spol. s r.o. Košice nahlásila svojmu poisťovateľovi, kde mala uzavreté havarijné poistenie - spoločnosti Generali Slovensko a.s., ktorá vyplatila poškodenému škodu v uvedenej výške a následne si uplatnila nárok voči žalobcovi a to Slovenskej kancelárii poisťovateľov, keďže v čase dopravnej nehody nebolo na uvedené motorové vozidlo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca plnil regres spoločnosti Generali Slovensko a.s., čo preukázal výpismi zo svojho účtu. Preukázal teda svoju aktívnu legitimáciu tým, že podľa prešlo z jeho poistenca na neho právo na náhradu škody voči škodcom. Výšku škody síce žalovaný v 2.rade namietal vo svojom odpore proti vydanému platobnému rozkazu, avšak žiadne dôkazy na spochybnenie tejto výšky škody neprodukoval. Vzhľadom k tomu, že v čase dopravnej nehody boli žalovaní v 1. a 2.rade manželmi, na zaplatenie uvedenej sumy ich zaviazal spoločne a nerozdielne. Ich manželstvo bolo totiž rozvedené až v roku 2018, pričom liberácia žalovanej v 1.rade nie je možná, pretože škoda bola spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku a nie inak.

5. Po právnom posúdení veci v zmysle ust. , ,, a , , , , , , , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené. Úroky z omeškania priznal súd v zmysle ustanovení , , a vl.nar. č. v znení zmien a doplnkov. Úrok z omeškania priznal zo súm od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na zaplatenie žalovaných súm.

6. O trovách konania rozhodol súd podľa a 262 ods. 1,2 a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania voči neúspešným žalovaným v plnom rozsahu.

7. Žalovaný v 2.rade podal v zákonnej lehote proti rozsudku odvolanie z dôvodu podľa ust. , keďže má za to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ súd pri rozhodovaní použil , tak pre tento prípad je toto ustanovenie nepoužiteľné. Poškodená spoločnosť PROGRESS CA s.r.o. mala so spoločnosťou Generali Slovensko poisťovňa a.s. Bratislava, uzatvorenú zmluvu o havarijnom poistení na základe poistnej zmluvy. Táto poisťovňa poskytla zmluvné poistenie, a to za odplatu za zaplatenie poistného. Poškodenej teda nevznikla žiadna škoda, lebo plnenie bolo poskytnuté zo zmluvného poistenia. Poškodená spoločnosť mala možnosť zvoliť uplatnenie si odstránenia následkov poistnej udalosti zo zákonného poistenia alebo havarijného poistenia a ak si zvolila havarijné poistenie, nemožno uplatňovať si náhradu škody vo forme plnenia poskytnutého na základe poistnej udalosti a to nie najmä postupom podľa . Tu si už poškodená mohla u žalobcu zo zákonného poistenia uplatniť náhradu škody len do výšky spoluúčasti podľa uzatvorenej zmluvy o havarijnom poistení. Ak by poškodená zvolila, že odstránenie následkov poistnej udalosti pôjde z jej zákonnej poistky, tak by sa mohol uplatniť celý postup ako je uvedený v žalobe, t.j. podľa . Žalobca teda v tomto spore nie je aktívne legitimovaný a nemal čo uhrádzať škodu za opravu auta, keď

plnenie už išlo z inej ako zákonnej poistky a zúčastneným, teda poisťovni Generali Slovensko, a.s., ani poškodenej žiadna škoda nevznikla. Z vyššie uvedených dôvodov nie je namieste účtovať si ani úroky z omeškania a žalobcovi nepatrí ani náhrada trov konania. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že ho zruší a žalobu v celom rozsahu zamietne, zároveň si uplatnil náhradu všetkých trov konania.

8. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného v 2.rade písomne vyjadril s tým, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Poukázal pritom v súvislosti s obsahom odvolania žalovaného v 2.rade, najmä na body 38 až 51 odôvodnenia rozsudku, v ktorých sa súd náležite vysporiadal s obranou žalovaných v konaní, presvedčivo právne argumentoval a súd obranu žalovaných nepovažoval za dôvodnú. V priebehu prvoinštančného konania bolo nepochybne preukázané, že motorové vozidlo žalovaného v 1.rade nebolo v dôsledku neplnenia zákonných povinností tohto žalovaného v rozhodnej dobe povinne zmluvne poistené, bola nepochybne preukázaná aj výška spôsobenej škody a vymedzené aj osoby, ktoré boli za vznik škody zodpovedné. Tým sa zároveň vymedzil nárok poškodeného na vyplatenie poistného plnenia z poistného garančného fondu a pasívna legitimácia žalovanej v 1. a žalovaného v 2.rade. Keďže žalovaná v 1.rade nemala uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou svojho motorového vozidla, vznikla žalobcovi zákonná povinnosť poskytnúť poškodenému z poistného garančného fondu plnenie, avšak poškodený túto udalosť nahlásil svojmu havarijnému poisťovateľovi, s ktorým mal uzavreté havarijné poistenie. Na základe takto oznámenej skutočnosti si havarijný poisťovateľ splnil svoju povinnosť voči poistenému, nahradil mu škodu spôsobenú žalovaným v 1. a 2.rade a následne si uplatnil u žalobcu regresný nárok, ktorý naňho prešiel tým, že si plnil svoju zmluvnú povinnosť a poškodenému vyplatil poistné plnenie z havarijného poistenia. V dôsledku toho, že v čase nehody nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie motorového vozidla, s ktorým bola škoda spôsobená, žalobca si zase len plnil svoju zákonnú povinnosť poskytnúť náhradu poistného plnenia z garančného fondu. V prípade, ak by si žalovaná v 1.rade riadne plnila svoje zákonné povinnosti a najmä dbala na to, aby malo jeho motorové vozidlo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu, potom by tento regresný nárok musela podľa zákona havarijnému poisťovateľovi nahradiť poisťovňa, v ktorej by mala motorové vozidlo povinne zmluvne poistené. V zmysle zákona teda neplatí tvrdenie žalovaného v 2.rade, že poškodený si môže vybrať medzi plnením z havarijného poistenia alebo zmluvného poistenia, nakoľko v tomto prípade by havarijné poistenie v prípade spôsobenia škody treťou osobou strácalo akýkoľvek zmysel. Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a uplatnil si proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

9. Zo strany žalovanej v 1.rade vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej v 1. rade ako podané včas a oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle , preskúmal rozsudok aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. a , a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.10.2019, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne zverejnené v zmysle ust. , .

11. Odvolateľka použila odvolací dôvod uvedený v t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tento odvolací dôvod je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd po preskúmaní veci má za to, že odvolací dôvod naplnený nebol.

12. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd konštatuje, že vecne správne a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a

na tieto odkazuje. Odvolacie námietky boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého zaväzujúceho výroku rozsudku, ale ani výrokoch o náhrade trov konania.

14. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že držiteľka osobného motorového vozidla, s ktorým bola spôsobená škoda nemala v čase nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie v zmysle , čím porušila svoju povinnosť, ktorá jej vyplýva z ust. tohto zákona. Vzhľadom k tomu, že vozidlo poistené nebolo, nastupuje povinnosť Slovenskej kancelárie poisťovateľov v zmysle ust. tohto zákona. Taktiež bolo nesporne preukázané, že predmetné motorové vozidlo v čase nehody viedol žalovaný v 2.rade, vtedajší manžel žalovanej v 1.rade, spôsobil dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu, za čo bol aj právoplatne odsúdený. Keďže v čase nehody boli žalovaná v 1.rade a žalovaný v 2.rade manželia, vozidlo bolo majetkom tvoriacim bezpodielové spoluvlastníctvo žalovaných, zodpovedajú spoločne a nerozdielne.

15. Podstatou odvolacích námietok žalovanej v 2.rade bola tá skutočnosť, že oprava vozidla poškodenej spoločnosti bola realizovaná z havarijného poistenia, táto poisťovňa (Generali Slovensko, a.s.) realizovala plnenie na základe zmluvy o havarijnom poistení a to za odplatu, t.j. poistné. Preto jej nevznikla žiadna škoda, lebo plnenie bolo poskytnuté zo zmluvného poistenia. Poškodená spoločnosť mala možnosť zvoliť si uplatnenie odstránenie následkov z poistnej udalosti buď zo zákonného poistenia alebo z havarijného poistenia a ak si zvolila havarijné poistenie, nemôže si už uplatňovať náhradu škody a najmä nie postupom podľa . Namietal teda aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto spore. Tvrdil, že žalobca nemal čo hradiť cenu za opravu vozidla, lebo bola už hradená z inej ako zákonnej poistky a zúčastneným, t.j. Generali Slovensko, a.s. a ani poškodenej žiadna škoda nevznikla. S týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje. Nemožno totiž súhlasiť s takým názorom, že poškodená spoločnosť, pokiaľ má uzavretú zmluvu o havarijnom poistení a v prípade vozidla, ktoré škodu spôsobilo chýba povinné zmluvné poistenie, môže si uplatniť náhradu škody len jedným z týchto spôsobov a ak dá prednosť havarijnému poisteniu, potom už poisťovňa, ktorá z titulu poistenia havarijného plnila, nemá nárok na náhradu škody. Takýto výklad by znamenal, že škodca či už ten, čo porušil právnu povinnosť tým, že neuzavrel povinné zmluvné poistenie motorového vozidla alebo škodca tým, že spôsobil nehodu porušením právnej povinnosti v zmysle (viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu a spôsobil dopravnú nehodu) by sa vyhol akejkoľvek zodpovednosti za škodu s tvrdením, že predsa poškodenému bolo plnenie poskytnuté z havarijného poistenia. V prípade havarijného poistenia sa zabezpečuje poistený pre vznik škody, ktorú si spôsobí sám a ak mu spôsobí škodu na vozidle iná osoba s motorovým vozidlom, či už povinným zmluvným poistením alebo bez neho, nemožno poškodenému uprieť právo vybrať si, u ktorej poisťovne si svoj nárok uplatní, či už z titulu havarijného poistenia alebo ako náhradu škody u Slovenskej kancelárii poisťovateľov. Poisťovňa Generali Slovensko, a.s. jednoznačne plnila náhradu škody za škodcov - žalovaných v 1. a 2.rade, prešiel teda nárok poškodeného na vymáhanie škody na túto poisťovňu v zmysle , pretože takáto analógia je na daný príklad najbližšia. Odvolací súd je názoru ako aj súd prvej inštancie, že žalobca je aktívne legitimovaný v tomto spore a žalovaní v 1. a 2.rade sú jednoznačne pasívne legitimovaní v tomto spore. Táto pasívna legitimácia je spoločná a nerozdielna vzhľadom k tomu, že na pojednávaní pred súdom prvej inštancie z výsluchu žalovaných vyplynulo, že predmetné motorové vozidlo Renault Scénic, ktorým bola spôsobená škoda patrilo do BSM žalovaných.

16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa napadnutý rozsudok vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. , v spojení s ust. . Žalovaný v 2. rade nebol úspešný v odvolacom konaní, preto má proti nemu úspešný žalobca nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

18. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).