Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoP-80-2019.pdf
PDF · 99.88 KB
Case nature
Subarea
11CoP/80/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. P., A. H. XXXX/X, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: matky W. A., nar. XX.X.XXXX, bytom W. P., A. H. XXXX/X a otca neb. W. A., zomr. XX.XX.XXXX, o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 23. septembra 2019, sp. zn. 9P/43/2019-14, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie uložil matke povinnosť odovzdať maloletého do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov a to do Reedukačného centra X., uložil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica povinnosť zabezpečiť umiestnenie maloletého do starostlivosti Reedukačného centra X. a povinnosť v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia podať na príslušnom súde návrh vo veci samej na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 2 ods. 1, § 367 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), a § 336 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), vecne súd dôvodil, že dňa 17.9.2019 podal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci ochrany maloletých, na základe ktorého požadoval umiestnenie maloletého O. do Reedukačného centra X.. V návrhu uviedol, že maloletý pochádza z rodičov W. a W. A. ako jedno z troch detí, ktorých výchovu zabezpečuje matka, keď otec maloletého dňa XX.X.XXXX zomrel. Matka začala mať problémy s O. po jeho prestúpení na druhý stupeň základnej školy, dosahoval nedostatočný prospech, nevhodne sa správal doma i v škole. Vulgárne sa vyjadroval, bol agresívny, ľahko sa nechával zviesť partiou nevhodných spolužiakov. Matka s dieťaťom navštívila detskú psychiatričku, ktorá mu predpísala lieky, ale keďže tieto O. utlmovali, matka mu ich vysadila a zmenila psychiatričku, ktorá vzhľadom k pretrvávajúcim problémom odporučila matke vybaviť synovi liečebno-výchovný pobyt v D. W., M. XX. Tu sa nachádzal od 12.11.2015 do 29.1.2016, kedy ho matka zobrala domov, lebo jej ho bolo ľúto. O. pokračoval v plnení školskej dochádzky na ZŠ v W. P., bol zaradený do 6. ročníka, ale za krátky čas sa problémy opakovali, O. sa opäť začal pohybovať v partii kamarátov, ktorí na neho mali negatívny vplyv, fajčil, stalo sa, že domov prišiel od vplyvom alkoholu. V máji 2016 spáchal otec O. samovraždu, čo maloletý zle znášal, 10 dní bol hospitalizovaný na detskej psychiatrii v W.. V mesiaci september 2016 odmietol nastúpiť do ZŠ v W. P., matka mu vybavila nástup na ZŠ v D. A. Q., tu opakoval 6. ročník, nakoľko v predchádzajúcom
roku neprospel z troch predmetov. Už v prvom mesiaci mal neospravedlnených 18 hodín, škola na to matku upozornila, matka ospravedlnenky nedala do poriadku. Škola hodnotila spoluprácu s matkou ako veľmi kritickú, matka bola nespoľahlivá, zavádzala, bola nedôveryhodná. Maloletý O. bol na vyučovaní často nesústredený, nepozorný, práca ho nezaujímala, absentovala príprava na vyučovanie, nenosil si pomôcky, na hodinách narúšal vyučovací proces, vulgárne sa vyjadroval. Postupne odmietal chodiť do školy, matka ho musela odprevádzať a občas doslova ťahať do triedy, aby neušiel. Maloletý bol znovu umiestnený v D. W., M. XX, pobyt trval od 14.11.2016 do 25.5.2007, a bol ukončený z dôvodu odmietavého a nespolupracujúceho prístupu maloletého. Dňa 9.8.2017 bol O. hospitalizovaný na Klinike detskej psychiatrie v W. z dôvodu hyperkinetického správania. Od septembra 2017 bol už žiakom 7. ročníka ZŠ v W. P., matka výchovu syna nezvládala, bola z neho vyčerpaná, syn ju vôbec nerešpektoval, lieky nastavené mu na psychiatrii užíval. V mesiaci február 2018 nadviazala matka spoluprácu s výchovným tímom ÚPSVaR Senica, situácia v rodine sa menila, bola nestabilná. Matka uvádzala pretrvávajúce problémy, naopak škola O. hodnotila veľmi kladne. V mesiaci apríl 2018 plánovala matka znovu dobrovoľný pobyt maloletého výchovnom zariadení, nič však pre to neurobila a až 5.12.2018 ho umiestnila na dobrovoľný pobyt do Diagnostického centra W. - N. W., kde sa nachádzal do 24.2.2019. Napriek osobitnému prístupu matky sa správanie O. nezlepšilo. Dňa 27.5.2019 bola rodine odporučená spolupráca c Centrom pre deti a rodiny M., opatrenia boli zamerané na podporu riešenia výchovných, sociálnych a iných problémov v rodine a vzťahoch v medziľudských vzťahoch. Pokrok nenastal žiadny, naopak dlhotrvajúce problémy sa opakujú. Na základe uvedeného a z dôvodu, že maloletý matku nerešpektuje, táto jeho výchovu vôbec nezvláda, úrad práce navrhol nariadiť matke odovzdanie O. do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov do Reedukačného centra X..
3. Súd prvej inštancie dospel z podaného návrhu a pripojených listinných dôkazov k záveru, že v danom prípade je namieste bezodkladná úprava pomerov, nakoľko ďalší vývoj mal. O. je vážne ohrozený. Maloletý matku nerešpektuje, táto jeho výchovu nezvláda, pričom napriek opakovaným dobrovoľným pobytom maloletého vo viacerých výchovných zariadeniach, ako aj napriek spolupráci matky s odbornými inštitúciami, k náprave správania maloletého neprišlo, a keď, tak len s krátkodobým trvaním. Jednoznačné odporúčania z posledného diagnostického pobytu maloletého, teda potrebu dohodnúť si v rodine jasné a zrozumiteľné pravidlá a tieto vzájomne akceptovať, sa naplniť nepodarilo, pričom ide o nevyhnutnú podmienku možnej nápravy správania maloletého. Keďže ale dieťa matku nerešpektuje, žiaden pokrok v správaní O. nie je možný. Z dokazovania ale vyplýva, že zjavne maloletý nemá problém s rešpektovaním autorít v rámci výchovného pobytu a taktiež jeho prístup k vzdelávaniu je počas výchovného pobytu diametrálne odlišný od jeho prístupu ku škole počas pobytu v domácom prostredí. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že v tejto situácii je aktuálne najvhodnejším riešením okamžité umiestnenie maloletého v Reedukačnom centre X. bez časového obmedzenia a preto súd návrhu vyhovel a uložil navrhovateľovi povinnosť zabezpečiť umiestnenie maloletého do zariadenia a takisto povinnosť v súdom určenej lehote podať riadny návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého, ktorá nesúhlasila so záverom súdu o potrebe nariadiť navrhované neodkladné opatrenie. Uviedla, že problémy s maloletým boli na základnej škole, odvtedy sa však jeho správanie zmenilo. Matke pomáha v domácnosti, väčšinu času trávi s ňou doma a odkedy navštevuje školu v M., žiadne výchovné problémy s ním nie sú. Maloletému sa v škole veľmi páči, baví ho práca s drevom a jeho správanie sa celkovo zmenilo k lepšiemu. Žiadala, aby súd dal maloletému ešte šancu a neumiestňoval ho do Reedukačného centra X..
5. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu v podstate iba zopakoval skutočnosti uvádzané už v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a oznámil, že matka maloletého v zariadení neumiestnila s odôvodnením, že so synom nemá v súčasnosti výchovné problémy. K podanému odvolaniu matky a jej tvrdeniam o zmene správania maloletého nezaujal kolízny opatrovník žiadne relevantné stanovisko.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - matka dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez
ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že dôvody uvádzané matkou v odvolaní sú relevantné a napadnuté rozhodnutie je potrebné zmeniť.
7. Podľa § 37 ods. 1 Zákona o rodine, nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.
8. Podľa § 324 ods. 1 CSP <., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
12. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v konaní o veci samej. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom stranami označených (resp. v nesporových konaniach aj súdom obstaraných) dôkazov v krátkych lehotách zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi a tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do právnych vzťahov medzi účastníkmi.
13. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že maloletý žije s matkou a ďalšími dvoma súrodencami, otec v r. XXXX zomrel. Matka maloletému zabezpečuje náležitú starostlivosť ( táto, s výnimkou nedostatočnej spolupráce so školou, nebola v konaní spochybnená), má však s maloletým O. pretrvávajúce výchovné problémy, keďže syn ju nerešpektuje. Problémy s ním začali po jeho nástupe do druhého stupňa základnej školy, kedy prestal javiť záujem o školu, mal neospravedlnené hodiny v škole, dosahoval nedostatočný prospech, nevhodne sa správal doma i v škole, fajčil, bol vulgárny, agresívny a matka jeho výchovu nezvládala. Matka s maloletým začala navštevovať psychiatra a syna aj opakovane umiestnila na dobrovoľné liečebno-výchovný pobyty v D. W. za účelom poskytnutia maloletému odbornej pomoci, ale zlepšenie správania u maloletého O. bolo iba dočasné a čoskoro sa výchovné problémy objavili znova. V škole bol nepozorný, práca ho nezaujímala, absentovala príprava na vyučovanie, nenosil si pomôcky, na hodinách narúšal vyučovací proces, vulgárne sa vyjadroval, postupne odmietal chodiť do školy, 6. ročník ZŠ opakoval, pretože neprospel z troch predmetov. V auguste 2017 bol O. hospitalizovaný na Klinike detskej psychiatrie v W. z dôvodu hyperkinetického správania, a matka ani v nasledujúcom období jeho správanie nezvládala, maloletý ju vôbec nerešpektoval. V decembri 2018 ho opäť umiestnila na dobrovoľný pobyt do Diagnostického centra W. - N. W., kde sa nachádzal do 24.2.2019, avšak ani po návrate sa matke nepodarilo jeho výchovu zvládať. Keď nedošlo k zlepšeniu správania maloletého ani po nadviazaní spolupráce s Centrom pre deti a rodiny M., podal úrad práce návrh na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia.
14. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
15. Po vydaní uznesenia, ktorým súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, oznámil dňa 7.10.2019 kolízny opatrovník súdu, že matka na základe nariadeného neodkladného opatrenia neumiestnila maloletého do RC X., čo zdôvodnila tým, že so synom nemá v súčasnej dobe výchovné problémy. Napriek tomu bola upozornená, že uznesenie je vykonateľné dňom vydania. Vyjadrila sa však, že syna sa jej určite nepodarí odovzdať, tento ju bude odmietať. Dňa 04.10.2019 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica išiel zrealizovať umiestnenie maloletého v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia, pričom ho chceli prevziať na SOŠ M., ktorú v súčasnej dobe navštevuje. Riaditeľka učilišťa však pracovníčkam úradu odmietla dieťa vydať.
16. Z aktuálneho oznámenia školy o dochádzke, prospechu a správaní maloletého vyplýva, že maloletý O. v súčasnosti navštevuje 1. ročník dvojročného učebného odboru spracúvanie dreva, pričom u neho ide o desiaty rok povinnej školskej dochádzky. Od začiatku školského roka má za mesiac september vymeškaných 66 hodín, všetky sú ospravedlnené z dôvodu choroby. Správanie voči spolužiakom je bez vážnejších problémov, školské výsledky sú na priemernej úrovni. Na vyučovanie sa riadne pripravuje, má pomôcky, na odborný výcvik si nosí pracovné oblečenie a pri práci je aktívny. Osobná hygiena a čistota ošatenia je štandardná. Maloletý mal byť umiestnený do Reedukačného centra X., nastúpil však na štúdium na SOU v M. a taktiež sa prihlásil na Kurz na získanie nižšieho stredného vzdelania. O štúdium prejavuje záujem. Matka žiaka sa zatiaľ na jeho výchovnovzdelávacie výsledky neinformovala.
17. Vychádzajúc z vykonaného skráteného dokazovania obsahom písomných podaní účastníkov konania a predloženými listinami, odvolací súd dospel k záveru, že v súčasnosti nebola osvedčená potreba neodkladnej úpravy požadovanej Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Senica. Z dokazovania vyplýva, že správanie maloletého sa v súčasnosti zlepšilo a vážne výchovné problémy ( minimálne dočasne) pominuli. Matka, ktorá sa v minulosti sťažovala na nezvládnuteľné správanie maloletého O., v súčasnosti už výchovné problémy s ním netvrdí. Uvádza, že odkedy nastúpil ( v septembri 2019) na Strednú odbornú školu v M., maloletý sa zmenil, matku začal rešpektovať, v domácnosti jej pomáha, škola ho baví a riadne ju aj navštevuje. Tieto tvrdenia v podstate potvrdzuje aj vyjadrenie školy, podľa ktorého nie sú s maloletým žiadne problémy - o štúdium prejavuje záujem, na vyučovanie sa riadne pripravuje, nosí si pomôcky aj pracovné oblečenie a pri práci je aktívny, prihlásil sa tiež na Kurz na získanie nižšieho stredného vzdelania. Za takejto situácie sa odvolaciemu súdu javí ako nedôvodné trvať na jeho umiestnení v Reedukačnom centre X.. Odvolací súd pripomína, že najprirodzenejším výchovným prostredím pre každé dieťa je prostredie vlastnej rodiny a na každé vyňatie dieťaťa z tohto prirodzeného výchovného prostredia musia byť veľmi vážne dôvody. Ak by sme aj, vychádzajúc z predostretých skutkových okolností, mohli pred časom usudzovať na potrebu takéhoto výnimočného zásahu zo strany súdu, situácia sa zmenila a v súčasnosti už žiadna bezprostredná ujma maloletému pri jeho ponechaní vo výchove matky, nehrozí. Matka je aktuálne synom opäť rešpektovaná a maloletý O. sa zatiaľ bez problémov začlenil do nového školského prostredia, pričom svoje povinnosti študenta si primerane plní.
18. Po vyhodnotení vykonaného skráteného dokazovania dospel odvolací súd k záveru, že nie je v záujme maloletého, aby bol v súčasnosti neodkladným opatrením umiestnený v Reedukačnom centre X.. Pre rodiča a jeho dieťa je právo byť spolu podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva základným prvkom rodinného života. Vyňatie dieťaťa z rodinného prostredia a jeho umiestnenie do ústavného zariadenia je preto výnimočným opatrením. Ide tu o intenzívny zásah do základného práva podľa čl. 32 ods. 4 Listiny a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, a preto treba, osobitne pokiaľ ide o rozhodnutie formou neodkladného opatrenia, dôsledne zvažovať primeranosť takéhoto zásahu. Jediným kritériom nariadenia takéhoto opatrenia súdom by bola aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. V prejednávanej veci však o takýto prípad nešlo, keď vzhľadom na zlepšenie v správaní maloletého niet v súčasnosti dôvodov, ktoré by boli spôsobilé presvedčiť súd, že takáto úprava pomerov by mala byť nevyhnutnou.
19. Vedený týmito úvahami, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo všetkých výrokoch, keďže všetky boli odvolaním dotknuté, podľa ust. § 388 CSP zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, čím odpadol zároveň dôvod ukladať úradu povinnosť odovzdať dieťa do označeného zariadenia a rovnako povinnosť podať v súdom určenej lehote návrh vo veci samej. To však nijako nebráni tomu, aby Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica alebo matka maloletého podali na súd návrh vo veci samej o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým, ak majú za to, že tu existujú na to dôvody a v tomto konaní potom súd bude vykonávať riadne a úplné dokazovanie, ktoré tu neprichádza
do úvahy vzhľadom na charakter inštitútu neodkladného opatrenia a skrátené lehoty, v ktorých musí súd rozhodovať.
20. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP.
21. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.