Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/46/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom 30.10.2019 v trestnej veci proti obžalovanému U.. F. Z. pre prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 14.08.2019, takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovaného U.. F. Z..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného U.. F. Z. vinným z prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 2.3.2019 v čase okolo 23.05 hod. viedol pod vplyvom návykovej látky s hodnotou najmenej 1,18 mg/l, čo je v prepočte 2,46 promile po miestnej komunikácii v obci Kapušany v smere od ul. Hlavná na ul. Záhradnú motorové vozidlo zn. Hyundai Tucson ev.č. F vo vlastníctve poškodeného V. I. trade s.r.o., ul. D. č. XX, F., IČO: 50 463 501, pričom sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke následkom čoho zišiel s vozidlom do rygolu vpravo, čím pri nehode vznikla škoda na vozidle v sume 1.208,- EUR.

Za to mu podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) a nezistení priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona v spojení s § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona uložil peňažný trest vo výmere 800,- Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu bol stanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu troch rokov.

Podľa poškodeného V. I. trade, s. r. o., ul. D. XX, F., IČO 50 463 501, s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že ho odôvodní po doručení rozsudku, avšak k podrobnejšiemu zdôvodneniu odvolania nedošlo.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd na verejnom zasadnutí (ktoré vykonal v neprítomnosti obžalovaného vzhľadom na splnenie zákonných podmienok pre jeho vykonanie, keďže obžalovaný si zásielku, ktorá mu bola doručovaná na adresu, ktorú uviedol ako adresu na doručenie písomností, nevyzdvihol a v dôsledku toho bola dňa 15.10.2019 zásielka uložená na pošte a za

doručenú sa považovala v zmysle ustanovenia na tretí pracovný deň od uloženia) napadnutý rozsudok v intenciách ust. , podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je možné považovať za dôvodné.

V úvode je potrebné uviesť, že aj keď obžalovaný presne vo svojom odvolaní nešpecifikoval, proti ktorým výrokom konkrétne jeho odvolanie smeruje, ani čoho sa podaným odvolaním domáha, mohol krajský súd na základe podaného odvolania preskúmať len výrok o treste napadnutého rozsudku.

Z obsahu spisu totiž vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.08.2019, po tom, čo bol poučený o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v a výslovne aj poučený o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa vyhlásil, že je vinným. Následne po tom, čo kladne zodpovedal na otázky uvedené v , , , a prvostupňový súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, prijíma a rozhodol, že dokazovanie vykoná iba v súvislosti s výrokom o treste a o náhrade škody.

Aj keby teda malo odvolanie obžalovaného smerovať proti výroku o vine, nebolo by možné z podnetu takto podaného odvolania výrok o vine preskúmavať a to práve vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný v konaní pred súdom prvého stupňa vyhlásenie o vine urobil a bol poučený o tom, že v prípade prijatia takéhoto vyhlásenia už nemôže odvolanie proti výroku o vine podať.

Z uvedeného dôvodu preto obmedzil krajský súd svoju prieskumnú právomoc na výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený.

Dôkazy, ktoré prvostupňový súd vo vzťahu k tomuto výroku vykonal sú zrejmé z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní a prvostupňový súd ich uviedol aj v odôvodnení svojho rozsudku.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o treste vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zákona a pri určovaní druhu trestu a jeho výmery z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Spôsob spáchania činu, okolnosti jeho spáchania, ako aj spôsobený následok sú zrejmé predovšetkým zo skutkovej vety napadnutého rozsudku, pričom v tejto súvislosti je potrebné zvýrazniť predovšetkým skutočnosť, že obžalovaný viedol motorové vozidlo v ťažkom stupni opilosti, teda v stave, ktorý výrazne vylučuje spôsobilosť k vedeniu motorového vozidla a naviac, týmto svojím konaním nielenže ohrozoval život, prípadne zdravie ľudí (aj keď je pravdou, že motorové vozidlo riadil v nočnej dobe), ale skutočne aj spôsobil škodu na majetku. Tieto okolnosti, závažnosť konania obžalovaného oproti bežne sa vyskytujúcim situáciám pri obdobnej trestnej činnosti, teda keď sa za trestné považuje už riadenie motorového vozidla nad hranicou ovplyvnenia alkoholom 1 promile, nepochybne zvyšujú.

Pri posudzovaní okolností rozhodných pre určovanie druhu a výmery trestu rozhodne v neprospech obžalovaného vyznieva skutočnosť, že v tomto prípade uňho ako u vodiča nešlo o prvý prejav vodičskej nedisciplinovanosti, o čom svedčí jeho evidenčná karta, v ktorej má doposiaľ evidovaných celkom 20 záznamov. Z nich je prevažná väčšina, celkom 13 pre prekročenie maximálnej dovolenej rýchlosti, avšak, čo je potrebné zvýrazniť zvlášť, je skutočnosť, že obžalovaný už bol raz v priestupkovom konaní postihnutý za to, že jazdil s motorovým vozidlom po požití alkoholických nápojov. Uvedeného konania sa dopustil dňa 24.12.2011 a bol mu za to popri pokute vo výške 600,- Eur uložený aj zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel na dobu 20 mesiacov, pričom od výkonu zvyšku tohto trestu bolo 24.10.2012 upustené.

Obžalovaný sa teda zjavne už obdobného konania dopustil a ani postihy za iné druhy priestupkov, ani postih za uvedený veľmi závažný priestupok evidentne nemali na neho dostačujúci prevýchovný účinok. Už aj vzhľadom na uvedené, aj keď obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol, podľa názoru krajského súdu, prvostupňový súd postupoval správne, keď obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Tr. zákona, teda, že by bol pred spáchaním činu viedol riadny život.

Vzhľadom na to, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal, trestný čin úprimne oľutoval, a je možné súhlasiť s priznaním poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. l) Tr. zákona, aj s konštatovaním súdu prvého stupňa, že obžalovanému nie je možné pričítať žiadnu z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zákona.

S prihliadnutím na všetky uvádzané okolnosti je podľa názoru krajského súdu trest, ktorý bol obžalovanému ukladaný, trestom pomerne miernym.

Vo vzťahu k uloženému peňažnému trestu je potrebné zdôrazniť výmeru, v rámci ktorej je možné peňažný trest uložiť a tá je od 160,- do 331.930,- Eur. Peňažný trest, ktorý bol obžalovanému ukladaný bol teda ukladaný pomerne blízko dolnej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby a len o málo prevyšuje pokutu, ktorá mu bola ukladaná za oveľa miernejšie protiprávne konanie, teda priestupok, pričom naviac vtedy išlo o prvé takéto konanie z jeho strany.

Za v rozpore so zákonom nie je možné považovať ani stanovenie náhradného trestu, ktorý prvostupňový súd určil pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu obžalovaný úmyselne maril.

Obžalovaný sa evidentne súdenej trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla. Svojím konaním prejavil v posudzovanom prípade veľmi vysokú mieru vodičskej nedisciplinovanosti a nezodpovednosti a už len uvedená okolnosť sama o sebe si pre splnenie účelu trestu uloženie trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel nepochybne vyžadovala. V kontexte s osobou obžalovaného, jeho predošlými prejavmi vodičskej nedisciplinovanosti, ktorú sa dokonca obžalovaný snažil zľahčovať poukázaním na to, koľko kilometrov on ročne najazdí, ale hlavne vzhľadom na okolnosť, že obžalovaný po požití alkoholických nápojov neviedol motorové vozidlo po prvý krát, nemožno uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu troch rokov, teda tak isto nie výrazne nad dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby (keďže trest zákazu činnosti je možné ukladať vo výmere od 1 do 10 rokov) považovať za trest, ktorý by bol trestnom prísnym, skôr naopak.

V závere už krajský súd, a to len s ohľadom na okolnosti, na ktoré obžalovaný poukazoval pri svojom výsluchu, uvádza, že všetky tieto skutočnosti, ktorými operoval a na ktoré poukazoval v snahe dosiahnuť, aby mu bol ukladaný čo najmiernejší trest zákazu činnosti si mal uvedomiť skôr, než si po požití alkoholických nápojov sadol za volant a viedol motorové vozidlo.

Krajský súd teda nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by umožňovala uložiť obžalovanému niektorý z druhov trestov v miernejšej výmere, než mu bol ukladaný súdom prvého stupňa, a preto odvolanie obžalovaného podľa ako nedôvodné zamietol. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.