Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-118-2018.pdf
PDF · 93.56 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/118/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD. v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: H. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. T. P. XXXXX/XA, Bratislava, zastúpená advokátkou JUDr. Denisou Jánošíkovou, so sídlom Klincová 35, Bratislava a otca: P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. T. P. XXXXX/XA, Bratislava, zastúpený advokátkou JUDr. Barbora Vrbová, so sídlom Wilsonova 6, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu, takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej H. F., nar. XX.XX.XXXX, na čas do rozvodu manželstva zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.08.2018, domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej H. F., nar. XX.XX.XXXX, na čas do rozvodu manželstva tak, že maloletá bude zverená do jej osobnej starostlivosti s právom oboch rodičov zastupovať maloletú a spravovať jej majetok, otec bude zaviazaný povinnosťou platiť na maloletú výživné vo výške 400,- EUR mesačne, pričom styk otca s maloletou nežiadala upraviť. 2. V návrhu uviedla, že s otcom maloletej uzavrela manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Bratislave. Z manželstva pochádzajú dve deti, in concreto plnoletá F. F., nar. XX.XX.XXXX a maloletá H. F., nar. XX.XX.XXXX, bývajúce s matkou v rodinnom dome na 2 27P/118/2018
adrese H. T. P. XXXXX/XA, C.. Otec sa z miesta spoločného bydliska odsťahoval začiatkom mesiaca júl v roku 2018, a to z dôvodu pretrvávajúcich vzťahových problémov. Po odsťahovaní sa prestal pravidelne prispievať na výživu maloletej z matke neznámych dôvodov. V minulosti prispieval na výživu maloletej sumou cca vo výške 750,- EUR mesačne. Náklady na maloletú vyčíslila na sumu v celkovej výške 675,- EUR mesačne, pozostávajúce z platieb za štúdium na súkromnej škole 115,- EUR, stravu v škole 40,- EUR, školské pomôcky 30,- EUR, bývanie 70,- EUR, stravu 200,- EUR, ošatenie a obuv 100,- EUR, lekára 20,- EUR, drogériu 20,- EUR, voľnočasové aktivity 30,- EUR, sporenie 50,- EUR. Okrem uvedených nákladov osobitným nákladom je záujmová činnosť maloletej, a to závodná jazda na koni, s ktorou sú spojené mesačné výdavky vo výške 550,- EUR. Poukázala na skutočnosť, že otec maloletej podniká vo viacerých oblastiach, pričom jeho skutočný príjem je matke neznámy.
3. Uznesením zo dňa 12.12.2018, č. k. XXP/XXX/XXXX-XX, súd prerušil konanie, a to na podklade návrhu matky na prerušenie konania, doručeného tunajšiemu súdu dňa 04.12.2018, ku ktorému sa
podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.12.2018, pripojil otec. Rodičia maloletej žiadali konanie prerušiť z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní o uzatvorení rodičovskej dohody. V súlade s § 163 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov súd pokračoval v konaní na návrh matky, ktorý návrh zdôvodnila tým, že otec podal na tunajší súd návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, pričom toto konanie je vedené pod sp. zn. XXP/XX/XXXX. 4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, ústnym prednesom ich právnych zástupcov, výsluchom kolízneho opatrovníka maloletej, oboznámil sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XX/XXXX, oboznámil sa s rodným listom maloletej, dokladmi preukazujúcimi osobné a majetkové pomery rodičov maloletej, zmluvou o štúdiu maloletej na K. K. X. Š. D.K., potvrdením o záujmovej činnosti maloletej, mediačnou dohodou, ako aj ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav: 5. Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej podľa § 112 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) je daná tým, že v čase začatia konania mala (aj v súčasnosti má) maloletá bydlisko na adrese H. T. P. X/A, C., patriacej do územného obvodu Okresného súdu Bratislava II.
6. Z obsahu rodného listu súd zistil, že matkou maloletej H. F., nar. XX.XX.XXXX, je H. F., nar. XX.XX.XXXX a otcom P. F., nar. XX.XX.XXXX. 7. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.08.2018, č. k. XXP/XXX/XXXX-XX, bol maloletej ustanovený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, na zastupovanie maloletej v predmetnom konaní. 8. Z obsahu listinných dôkazov predložených tunajšiemu súdu matkou súd zistil, že maloletá je žiačkou K. K. Š. D., so sídlom Q. XX, C., študijný odbor informačné technológie a informačné služby v cestovnom ruchu, pričom školné za 3 27P/118/2018
štúdium predstavuje sumu vo výške 1.150,- EUR ročne. Je členkou jazdeckého klubu G. Q., K. K. S.Í. XX, P. S. M., kde má ustajneného koňa, trénuje pod vedením profesionálneho trénera westernového jazdenia. Poplatok za ustajnenie koňa predstavuje sumu vo výške 330,- EUR mesačne a za trénerské služby sumu vo výške 150,- EUR mesačne.
9. Zo zápisnice z informatívneho výsluchu rodičov konaného dňa 09.09.2019 v súvislosti s konaním vedeným na tunajšom súde pod sp. zn. XXP/XX/XXXX súd zistil, že rodičia maloletej opätovne spolu žijú, otec sa vrátil do spoločnej domácnosti, absolvovali spoločne návštevu plnoletej dcéry v Holandsku v nedávnom období, ako aj výlet na chalupu. 10. Z mediačnej dohody uzatvorenej dňa 25.09.2019 medzi rodičmi maloletej pred mediátorom A.M.. Z. C. súd zistil, že rodičia maloletej sa dohodli na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva, a to tak že maloletá sa zveruje do osobnej starostlivosti matke s právom oboch rodičov zastupovať maloletú a spravovať jej majetok, otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 350,- EUR mesačne, zároveň je povinný hradiť náklady na ustajnenie koňa vo výške 330,- EUR mesačne na účet zariadenia G. Q., ako aj školné náklady na účet školského zariadenia K. T. Š. D., pričom styk otca s maloletou upravený nebude. 11. Matka pred súdom uviedla, že s otcom maloletej od augusta tohto roku opätovne žije v spoločnej domácnosti. Nehnuteľnosť v ktorej žijú je ich spoločná. V predchádzajúcom období nežili v spoločnej domácnosti jeden rok, počas ktorého otec navštevoval nehnuteľnosť každý deň, pretože tam mal sídlo firmy, takže sa vídaval s maloletou. V tom čase platil výživné pravidelne v sume 350,- EUR mesačne. Odkedy návratu do spoločnej domácnosti platí výživné vo výške 350,- EUR mesačne. 12. Právna zástupkyňa matky pred súdom uviedla, že matka je v neistej situácii, nakoľko nevie, kedy otec maloletej prestane plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Poukázala na situáciu z minulosti, kedy jej platil výživné nepravidelne, keď jej len tak dal 1.000,- EUR. 13. Otec pred súdom uviedol, že v auguste tohto roku sa vrátil do spoločnej domácnosti, nakoľko istý čas bol odsťahovaný. Výživné na maloletú vždy platil a aj platí vo výške 350,- EUR mesačne, v platení výživného mieni pokračovať. Zároveň uviedol, že okrem výživného hradí maloletej školné a náklady spojené s jej záujmovou činnosťou.
14. Kolízny opatrovník pred súdom uviedol, že je zrejmé, že potreby maloletej sú uspokojované zo strany otca aj matky. Otec maloletej sa zaviazal na pojednávaní, že výživné bude platiť naďalej a preto úpravu práv a povinností k maloletej, ktorej rodičia žijú v spoločnej domácnosti, považoval za nedôvodnú. Zároveň poukázal na mediačnú dohodu uzavretú medzi rodičmi o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej avšak na čas po rozvode manželstva. 15. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 4 27P/118/2018
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.
16. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže rozhodovať o výške vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu mimo konania o rozvode manželstva v dvoch prípadoch, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú alebo ak spolu žijú, ale jeden z nich neplní dobrovoľne vyživovaciu povinnosť. V prvom prípade je súd pri rozhodovaní o výživnom povinný rozhodnúť aj o otázke, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti. 17. V danom konaní bol súd povinný v prvom rade vysporiadať sa s otázkou vecnej legitimácie, teda či je daná vecná legitimácia na rozhodnutie podľa § 65 ods. 1 resp. § 65 ods. 2 Zákona o rodine, čo znamená, či je preukázané, že rodičia maloletej spolu nežijú alebo napriek spoločnému žitiu otec maloletej dobrovoľne neplní vyživovaciu povinnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v čase podania návrhu a súd rodičia nežili po dobu jedného roka v spoločnej domácnosti, avšak v tomto období otec platil výživné na dcéru vo výške 350 €, čo matka potvrdila. Následne sa zmenili pomery, nakoľko rodičia maloletej začali opätovne spolu žiť, keď sa otec maloletej v auguste 2019 vrátil do spoločnej domácnosti, s matkou maloletej absolvovali spoločnú rodinnú návštevu plnoletej dcéry v Holandsku, následne pobyt na chalupe. Je teda zrejmé, že rodičia vytváranú vzájomné životné spoločenstvo. Súd skúmal aj dobrovoľné plnenie vyživovacej povinnosti otcom maloletej, keď mal preukázané, že otec maloletej si dobrovoľne plnil a aj ďalej plní vyživovaciu povinnosť vo výške 350,- EUR, okrem uvedenej sumy hradí maloletej školné vo výške 115,- EUR a náklady spojené s jazdením na koni vo výške 480,- EUR. Vychádzajúc z tvrdení matky vyživovaciu povinnosť si plní pravidelne počas posledných 2 rokov. Otec pred súdom zdôraznil, že si je vedomý svojej zákonnej povinnosti plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletej, nevidel dôvod, prečo by v jej plnení nemal pokračovať. Matka naproti tomu vyjadrila obavu z budúcnosti, keď považovala svoju situáciu za neistú, pretože otec sa môže kedykoľvek rozhodnúť a výživné na dcéru môže prestať platiť. 18. Súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových okolností a citovaných zákonných ustanovení, prihliadajúc na stanovisko kolízneho opatrovníka konajúceho v záujme 5 27P/118/2018
maloletej, dospel k záveru, že matkou požadovaná úprava výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu na čas do rozvodu, je nedôvodná. Otec si od podania návrhu na súd do augusta 2019 plnil vyživovaciu povinnosť k dcére vo výške 350 € mesačne, okrem toho platil poplatky za školu a mimoškolské aktivity. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine o tom, že obaja rodičia sú povinní pokryť finančne na náklady spojené s výchovou o maloletú. Teda
rovnako ako otec aj matka je povinná podieľať sa finančne na výchove dieťaťa. Matka vyčíslila výdaje na dcéru v sume 650 €, pričom otec hradil mesačne sumu 350 € k rukám matky z titulu bežného výživného, sumu 480 € - jazdenie na koni, 115 € - školné. Spolu otec po finančnej stránke uspokojoval potreby svojho dieťaťa do výšky nákladov 942 € mesačne - teda vo výške, ktorá nadmieru zodpovedá potrebám 16 ročnej teenagerky, prihliadnuc aj na jej mimoškolské aktivity. Matka bola od starostlivosti o dieťa po finančnej stránke týmto odbremenená. V čase, keď rodičia neviedli spoločnú domácnosť bývala dcéra s matkou v rodinnom dome, kam otec chodieval denne pretože tam mal sídlo firmy. S dcérou sa teda stretával kedykoľvek, tiež s ňou trávil prázdniny. Od augusta 2019 rodičia opätovne bývajú v spoločnej domácnosti, vytvárajú vzájomné životné spoločenstvo, spoločne zabezpečujú aj oprávnené potreby dieťaťa, otec platí naďalej výživné v rovnakom rozsahu ako v čase, keď spolu nežili. Túto skutočnosť potvrdila samotná matka na pojednávaní dňa 30.10.2019. Potrebu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej dôvodila neistotou do budúcna, keďže otec môže kedykoľvek pozastaviť platenie výživného.
19. Právna úprava Zákona o rodine vychádza zo zásady, že autoritatívne rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je až druhoradým riešením, pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností resp. ak uzavretá dohoda nie je v záujme maloletého dieťaťa a umožňuje rodičom, ktorí spolu nežijú, kedykoľvek sa o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností dohodnúť. Matka sa domáha v konaní autoritatívneho rozhodnutia súdu, ktorým dôjde de facto iba k potvrdeniu stavu , ktorý v súvislosti so starostlivosťou o dcéru už existuje, ktorý stav ani otec ani matka nenamieta. Takéhoto rozhodnutia sa domáha matka z dôvodu obavy do budúcna. Vydanie rozsudku v prejednávanej veci by iba deklaroval existujúci stav, s tým, že od augusta 2019 absentuje aj ďalšia podmienka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej súdnym rozhodnutím t.j., že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a na úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa nevedia dohodnúť (§ 36 ods. 1 ZR). Za takejto situácie argument matky, že autoritatívnym súdnym rozhodnutím hodlá odstrániť stav neistoty do budúcna neobstojí. Otec si dobrovoľne plnil a naďalej plní svoju vyživovaciu povinnosť, platí aj ďalšie poplatky spojené so školskými a mimoškolskými aktivitami dcéry preto návrh v celom rozsahu zamietol.
20. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 6 27P/118/2018
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.