Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_28Sa-15-2019.pdf
PDF · 112.08 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sa/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobcu: Q. W., bytom XXX XX K.-D. č. XXX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 27.02.2019, takto
rozhodol:
Z r u š u j e s a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 27.02.2019 a vec s a v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 26.04.2019 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 27.02.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. XXXXX-XX/XXXX-ZA zo dňa 25.05.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi priznaný nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 4.866,- Eur v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 08.02.2016.
2. Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 08.02.2016 utrpel žalobca pri automobilovej nehode pracovný úraz. Dňa 05.02.2018 si na pobočke Sociálnej poisťovne v Žiline uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. K žiadosti predložil lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 31.01.2018 vypracovaný MUDr. V. V., primárom poúrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice v Trenčíne. Sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil lekár podľa sadzieb bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri úrazoch, upravených v časti II. prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.“) nasledovnými položkami:
č. 396a ľahké obmedzenie kolenného kĺbu (100 + zvýšenie o 50) 150 bodov
č. 382c obrna vretenného nervu v distálnej časti s poruchou funkcie palcových svalov 225 bodov
č. 432a rozsiahle plošné jazvy po operačných zákrokoch 5-30 cm2 povrchu tela 30 bodov
č. 254 vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy 400 bodov
Celkom 805 bodov
Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina rozhodnutím č. XXXXX-XX/XXXX-ZA zo dňa 25.05.2018 priznala žalobcovi nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 08.02.2016 v sume 4.866,- Eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že posudková lekárka sociálneho poistenia vykonala dňa 04.04.2018 kontrolu bodového ohodnotenia lekárskeho posudku, pričom zistila, že posudok vystavený MUDr. V. bol nesprávny. Posudková lekárka neakceptovala položky č. 254 a č. 396a. Vážnu duševnú poruchu pod pol. 254 nemožno akceptovať ako sťaženie spoločenského uplatnenia, nakoľko takáto porucha musí byť diagnostikovaná a liečená psychiatrom a muselo by sa jednať o psychotické ochorenie alebo o stredne ťažkú až ťažkú kognitívnu poruchu. U žalobcu sa podľa psychiatrických nálezov jedná o anxiózne depresívnu poruchu. Pri položke č. 396a - ľahké obmedzenie kolenného kĺbu - bolo zistené, že pohyblivosť v pravom kolennom kĺbe je v norme, nie je ani ľahko obmedzená. Posudková lekárka preto ustálila celkový počet bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 255 bodov.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Zdôraznil, že obe ujmy, ktoré posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, neuznala, sú reálne, klinicky zdokumentované a potvrdené opakovanými vyšetreniami. Plne korešpondujú s rozsahom zranení, ktoré pri úraze utrpel, ako aj s priebehom mimoriadne komplikovanej, bolestivej a dlhej liečby. Požiadal o prehodnotenie a akceptáciu položiek č. 254 a č. 396a.
4. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 27.02.2019 odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že v rámci odvolacieho konania posudkový lekár žalovaného vykonal kontrolu bodového ohodnotenia úrazu. K položke č. 396a uviedol, že ju nie je možné akceptovať, nakoľko posudzujúci lekár dňa 01.09.2017 vyšetroval žalobcu a uviedol, že sa cíti dobre, pritom klinické obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu neobjektivizoval. Aj podľa RTG boli zlomeniny v oblasti ľavého predkolenia a kolena zahojené. Deficit extenzie 10 stupňov bol diagnostikovaný iba v prípade lakťa a nie kolena. Žalovaný v súvislosti s uvedenou položkou poukázal na to, že žalobca spolu s odvolaním predložil aj lekársku správu zo dňa 19.06.2018, v ktorej posudzujúci lekár uviedol, že žalobca má ťažkosti s pravým kolenom „skôr funkčného charakteru“, v dôsledku ktorých nemôže športovať. Preto v lekárskom posudku aplikoval položku č. 396a. V predmetnej lekárskej správe však reálne neobjektivizoval obmedzenú hybnosť pravého kolenného kĺbu žalobcu. Uviedol iba nešpecifikované funkčné ťažkosti, ktoré však nemožno hodnotiť položkou č. 396a. Obmedzenie hybnosti napokon nepotvrdila ani posudková lekárka pobočky Sociálnej poisťovne ani posudkový lekár ústredia.
5. K položke č. 254 žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že nesprávnosť jej aplikácie potvrdzuje okrem záverov posudkových lekárov žalovaného aj komplexné psychologické vyšetrenie zo dňa 28.08.2018, ktorého výsledkom bolo stanovenie diagnózy epizóda stredne ťažkej depresie, ktorá je afektívnou poruchou. V prípade tejto diagnózy nemožno hovoriť o vážnej duševnej poruche trvalého charakteru, ktorá by výrazným spôsobom zasahovala do života žalobcu. Práve takýto druh ochorenia je obsahom položky č. 254. Depresia je totiž polyetiologické ochorenie, ktoré je podľa poznatkov súčasnej lekárskej vedy liečiteľné. U žalobcu však neboli vyčerpané možnosti na zlepšenie, resp. úpravu jeho stavu. Aj z vyšetrenia zo dňa 17.10.2018 vyplýva, že žalobca má pokračovať v liečbe, ktorá mu pomáha a zároveň má absolvovať ďalšiu kontrolu u psychiatra, čo nasvedčuje tomu, že psychický zdravotný stav žalobcu nie je ustálený. Podľa žalovaného z medicínskeho hľadiska je možné považovať psychický stav za ustálený až po uplynutí 4 rokov od utrpenia psychotraumy. Je predpoklad, že psychický stav žalobcu sa môže prebiehajúcou liečbou zmeniť, či už zmierniť alebo naopak zhoršiť. Hodnotenie tejto položky, resp. inej položky zodpovedajúcej aktuálnemu psychickému zdraviu žalobcu, je preto možné vykonať opakovane, a to v čase po ustálení zdravotného stavu (čo bude závisieť od priebehu psychiatrickej dispenzarizácie) a na základe platného lekárskeho posudku vypracovaného psychiatrom. V súčasnosti však psychický stav žalobcu nie je takého charakteru, aby zodpovedal obsahu položky č. 254 a preto túto položku nie je možné akceptovať.
6. Petitom správnej žaloby sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. Spochybnil konštatáciu žalovaného o tom, že činnosť posudkových lekárov sociálneho poistenia spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu poškodeného. Pripomenul, že MUDr. C. pri vyšetrení kolena jednoznačne konštatoval obmedzenie hybnosti na 110 o, pričom maximum je 130 o. Ďalej žalobca k činnosti posudkového lekára v odvolacom konaní uviedol, že „následne nepriznal položku 382c - obrna vretenného nervu v distálnej časti s poruchou funkcie palcových svalov - napriek tomu, že táto bola diagnostikovaná a potvrdená EMG vyšetreniami. Urobil tak najskôr preto, že sa mylne domnieval, že túto položku pobočka Sociálnej poisťovne pri prvostupňovom rozhodnutí neakceptovala. Keď neskôr zistil, že to bolo opačne, zápisnicu z „Kontroly bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia“ v časti „Zdôvodnenie nesúhlasu posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie, s lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia“ pozmenil tak, aby v celom rozsahu potvrdzovala prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, čo je však v rozpore s deklarovaným náležitým, objektívnym a nestranným zistením a posúdením zdravotného stavu poškodeného, a to na základe vyšetrenia poškodeného posudkovým lekárom.“ 7. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Zdôraznil, že hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia ako následku pracovného úrazu je v kompetencii posudzujúceho lekára, avšak pokiaľ ide o dávky poskytované Sociálnou poisťovňou, sú z hľadiska účelného vynakladania prostriedkov na tieto dávky posudkoví lekári Sociálnej poisťovne v zmysle § 153 ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) povinní vykonať kontrolu bodového hodnotenia za účelom posúdenia, či je hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia naozaj primerané skutočnému poškodeniu zdravia ako následku pracovného úrazu, ako to vyžaduje ustanovenie § 4 zákona č. 437/2004 Z.z. Kontrola bodového ohodnotenia je inštitút predvídaný zákonom, ktorý nie je samoúčelný. Jej cieľom je odstránenie a eliminácia chýb v lekárskom posudku, pričom jej výkon zákon zveril do kompetencie výlučne posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne. Jednou z možností na odstránenie zistených chýb je vrátenie lekárskeho posudku posudzujúcemu lekárovi na opravu, čo bolo podľa žalovaného vykonané aj v odvolacom konaní, a to listom posudkovej lekárky pobočky v Trenčíne č. XXXXX-X/XXXX-TN zo dňa 08.08.2018, listom č. XXXXX-X/XXXX-TN zo dňa 11.09.2018 a listom č. XXXXX-X/XXXX-TN zo dňa 10.12.2018. Posudzujúci lekár na výzvy nereagoval. Lekárska správa zo dňa 19.06.2018 bola vypracovaná takmer dva mesiace pred doručením prvej výzvy posudzujúcemu lekárovi, preto tvrdenie žalobcu, že posudzujúci lekár odpovedal tak, že na svojom posudku trvá, nie je pravdivé. Posudzujúci lekár v lekárskej správe zo dňa 19.06.2018 iba odôvodnil, prečo v lekárskom posudku použil položku č. 396a. Jeho odôvodnenie však podľa žalovaného naopak potvrdilo nesprávnosť aplikácie tejto položky v prípade žalobcu, pretože „ťažkosti s pravým kolenom... skôr funkčného charakteru“ nie sú ťažkosti, ktoré by boli z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia hodnotiteľné. Položka č. 396a hodnotí obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu. U žalobcu však takéto poškodenie zdravia nebolo preukázané. Posudzujúci lekár pri vyšetrení zo dňa 01.09.2017 konštatoval deficit extenzie iba v prípade pravého lakťa a neobjektivizoval žiadne obmedzenie pohyblivosti kolena. Obmedzenie hybnosti napokon nepotvrdila ani posudková lekárka pobočky v Trenčíne, ani posudkový lekár ústredia.
8. V súvislosti s akceptáciou položky č. 254 poukázal žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe na dve prekážky, a to jednak predčasné hodnotenie tejto položky a zároveň hodnotenie neoprávnenou osobou. Úrazový chirurg nemôže byť oprávnený na posudzovanie žalobcových psychických ťažkostí, nakoľko na to nemá potrebnú odbornú špecializáciu. Vystaviť lekársky posudok na účely sťaženia spoločenského uplatnenia v súvislosti so psychickým stavom žalobcu môže iba psychiater, ktorý žalobcu v súvislosti s následkami pracovného úrazu lieči, resp. naposledy liečil. Navyše v prípade žalobcu od pracovného úrazu po vypracovanie lekárskeho posudku uplynuli len dva roky. Toto časové obdobie nie je podľa odborných stanovísk dostatočné na ustálenie psychického zdravotného stavu. Z medicínskeho hľadiska je možné považovať psychický stav za ustálený až po uplynutí štyroch rokov od utrpenia psychotraumy (pracovného úrazu) a až potom je možné hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia. Prebiehajúcou psychiatrickou liečbou sa totiž psychický stav žalobcu môže zmeniť, či už zlepšiť alebo zhoršiť. Hodnotenie tejto položky preto žalovaný považuje za predčasné. Zo zdravotnej dokumentácie žalobcu podľa žalovaného navyše vyplýva, že v súčasnosti trpí liečenou epizódou stredne ťažkej depresie, teda nie vážnou duševnou poruchou hodnotiteľnou na účely sťaženia spoločenského uplatnenia.
9. Žalovaný pripomenul, že napriek tomu, že posudzujúci lekár neopravil lekársky posudok v súlade s námietkami posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu považoval žalovaný za správne a zákonné neakceptovať položky č. 396a a č. 254 uvedené v lekárskom posudku. Zdravotná dokumentácia žalobcu a vyšetrenie žalobcu posudkovými lekármi sociálneho poistenia jednoznačne preukázali, že lekársky posudok nie je správny a preto nebolo možné priznať žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume zodpovedajúcej počtu 805 bodov v zmysle požiadavky žalobcu. Žalovaný vyjadril presvedčenie o tom, že je oprávnený v prípade jednoznačných chýb v posudku zmeniť bodové ohodnotenie v súlade so zisteniami posudkových lekárov sociálneho poistenia, čo je podľa neho zvlášť odôvodnené v prípade, ak posudzujúci lekár na výzvy posudkových lekárov sociálneho poistenia nereaguje a neposkytuje potrebnú súčinnosť.
10. K vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe podal žalobca repliku. K žalovaným tvrdenej nesprávnosti aplikácie položky č. 396a uviedol, že funkčné problémy s jeho ľavým kolenom spočívajú v tom, že aj bežná záťaž, akou je napr. aj chôdza, mu v kolennom kĺbe spôsobuje bolesť priebežne rastúcej intenzity, ktorá postupne obmedzí až znemožní ďalší pohyb. Bolesť potom ustupuje pozvoľna niekoľko hodín až dní. V dôsledku toho je žalobca denne obmedzovaný v pohybových aktivitách a má podstatne nižšiu mobilitu ako pred úrazom, čo sa prejavuje v celkovej kvalite jeho osobného aj pracovného života. Má sťažené uplatnenie na trhu práce a z niektorých profesií je priamo vylúčený. K vyjadreniam žalovaného odôvodňujúcim neuznanie položky č. 254 žalobca uviedol, že jeho žalobná námietka k tejto položke nesmerovala, nakoľko je po konzultácii s odborníkom uzrozumený s podmienkou uplynutia najmenej štyroch rokov od úrazu za účelom posúdenia psychického stavu.
11. Žalovaný sa k veci ďalej písomne (duplikou) pred nariadením pojednávania nevyjadril.
12. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
13. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
14. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 15. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je priamo zo zákona spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, súc vedený legislatívnym imperatívom, aby správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach posudzoval neformálne, nariadil na prejednanie veci pojednávanie, nakoľko o to požiadali žalobca aj žalovaný.
16. Na pojednávaní zotrvali účastníci na svojich pôvodných stanoviskách a argumentačných pozíciách zaznamenaných v písomnej forme.
17. Podľa § 99 zákona o sociálnom poistení poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.
18. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").
19. Podľa § 2 ods. 3 písm. d) zákona č. 437/2004 Z.z. na účely tohto zákona posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia.
20. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
21. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
22. Podľa § 7 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok.
23. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z. o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať poškodený.
24. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.
25. Podľa § 153 ods. 4 písm. c) zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch.
26. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.
27. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
28. Podľa § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.
29. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, a to najmä pokiaľ ide o posúdenie, či konanie vo veci náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu bolo zo strany správnych orgánov vykonané v súlade so zákonom. Podstata žalobných námietok spočíva v námietke nezákonnej redukcie bodového ohodnotenia pracovného úrazu žalobcu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku nesprávneho postupu posudkovej lekárky pobočky a posudkového lekára ústredia žalovaného, ktorí podľa žalobcu neboli oprávnení také zníženie bodového ohodnotenia vykonať. Pre rozhodnutie o dôvodnosti, čiže aj o zákonnosti postupu a rozhodnutia organizačných zložiek žalovaného sa preto musel správny súd zaoberať najmä obsahom práva žalovaného, resp. jeho posudkových lekárov,
vykonať kontrolu bodového hodnotenia, ktoré je podkladom pre určenie výšky sťaženia spoločenského uplatnenia.
30. Z ustanovenia § 2 ods. 3 písm. d) zákona č. 437/2004 Z.z. vyplýva jednoznačné určenie posudzujúceho lekára, t.j. lekára, ktorý je oprávnený spracovať lekársky posudok a určiť v ňom počet bodov, ktorým sa sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo. V prejednávanom prípade tak urobil MUDr. V. V. - primár úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice Trenčín - v posudku zo dňa 31.01.2018 podľa zdravotného stavu žalobcu ku dňu 21.01.2018, v ktorom posudku poškodenie zdravia žalobcu v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 08.02.2016 ohodnotil položkami 396a, 382c, 432a a 254 s celkovým počtom 805 bodov. Posudkoví lekári žalovaného následne neuznali položky č. 396a a č. 254. Z uvedeného postupu teda vyplýva rozpor medzi posúdením vykonaným posudzujúcim lekárom MUDr. V. V. na strane jednej a vzájomne sa dopĺňajúcimi posúdeniami posudkových lekárov žalovaného na strane druhej.
31. Keďže neakceptáciu položky č. 254 žalobca v zmysle svojich ostatných vyjadrení nerozporuje, ale sa vo vzťahu k tejto položke stotožnil s postupom správnych orgánov, čo potvrdil aj v replike, vychádzal v ďalšom správny súd z toho, že žalobné námietky sú z vecného hľadiska orientované výlučne k položke č. 396a.
32. Správny súd dáva do pozornosti, že lekárska posudková činnosť, ktorú vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne podľa § 153 ods. 4 písm. c) a ods. 5 zákona o sociálnom poistení, zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch. Z tohto kontrolného oprávnenia však podľa správneho súdu nemožno vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na úpravu (krátenie) bodového ohodnotenia, stanoveného v lekárskom posudku vydanom v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z. V prípade dôvodných pochybností o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, ktoré pretrvávali aj po pokusoch posudkových lekárov žalovaného o vykonanie opravy lekárskeho posudku zo strany posudzujúceho lekára MUDr. V. V., mal žalovaný ako poskytovateľ náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 2 ods. 3 písm. c) zákona č. 437/2004 Z.z.), požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemožno považovať za správny postup žalovaného, ktorý sa uspokojil s faktickou zmenou bodového hodnotenia posudzujúceho lekára posudkovými lekármi sociálneho poistenia neuznaním položky č. 396a bez predchádzajúceho znaleckého posudku, ktorý by odstránil pochybnosti v posúdení jednotlivých poškodení zdravia žalobcu a ich následnom bodovom ohodnotení.
33. Správny súd k uvedenému dopĺňa, že postup posudkovej lekárky sociálneho poistenia, ktorým MUDr. V. V. posudzujúceho lekára vyzvala na opravu jeho posudku, možno považovať za správny. Avšak iba v prípade akceptovania vytknutých nedostatkov vystavovateľom lekárskeho posudku, ktorý by pristúpil k oprave lekárskeho posudku, by sa takto opravený nový lekársky posudok mohol stať podkladom pre priznanie uplatnenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Akákoľvek zmena bodového hodnotenia by však musela byť v rámci oboznámenia s podkladmi pred vydaním rozhodnutia prejednaná aj so žalobcom. Bez zmeny lekárskeho posudku vykonanej jej vystavovateľom a bez prerokovania takejto zmeny so žalobcom nie je možné zo strany žalovaného jednostranne pristúpiť ku kráteniu bodového hodnotenia.
34. V predmetnej veci nedošlo k zmene lekárskeho posudku, t.j. posudzujúci lekár nepristúpil k oprave svojho lekárskeho posudku, pričom je pre ďalší postup žalovaného nepodstatné, či neopravenie pôvodného lekárskeho posudku je dôsledkom výslovného zotrvania na pôvodných záveroch alebo dôsledkom nereagovania posudzujúceho lekára na výzvy posudkového lekára sociálneho poistenia. Závery posudkových lekárov o nesprávnom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia mali vyústiť do nariadenia znaleckého dokazovania z podnetu žalovaného, a nie do jednostranného priznania nižšieho odškodnenia v rozpore s predloženým lekárskym posudkom, ktorý je podkladom pre priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
35. S poukazom na vyššie uvedené úvahy správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude správny orgán viazaný právnym názorom vysloveným správnym súdom v tomto rozsudku.
36. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a v konaní celkom úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.