Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11P-139-2023.pdf
PDF · 84.67 KB
Case nature
Subarea
11P/139/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa rodičov - matky: B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXXX, G. E., a otca: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, J., obaja právne zast.: Advokátska kancelária LM & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Jána Rášu 793, 900 86 Budmerice, IČO: 47 253 690, o návrhu navrhovateľa - starého otca: K. H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, H., právne zast.: JUDr. Zuzana Valaská, advokátka so sídlom Škultétyho 6, Topoľčany, IČO: 42 208 602, o úprave styku starého otca s maloletou vnučkou, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e. II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.11.2023 sa navrhovateľ domáhal úpravy styku starého rodiča s maloletou vnučkou.
2. Podaním zo dňa 01.07.2024 navrhovateľ vzal svoj návrh späť a žiadal, aby súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, dôvodiac, že dospel k záveru, že po podaní návrhu sa dozvedel o udalostiach v živote maloletej, o ktorých nemal vedomosť, ktoré ovplyvňujú priebeh konania. Nie je stotožnený s tvrdeniami, ktoré odzneli na pojednávaní konanom dňa 06.06.2024, hlavne ohľadom údajných vyhlásení matky maloletej vnučky, či jeho exmanželky, lebo sú v rozpore s jeho osobnými skúsenosťami. S odstupom času a vzhľadom na možnosť kontaktu s dieťaťom a jeho matkou však navrhovateľ na súdom upravenom styku netrvá.
3. Kolízny opatrovník podaním zo dňa 08.07.2024 oznámil súdu, že so späťvzatím návrhu navrhovateľa súhlasí.
4. Matka a otec, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, podaním zo dňa 08.07.2024 oznámili tunajšiemu súdu, že súhlasia so späťvzatím návrhu navrhovateľa. V podaní uviedli, že považujú za potrebné, aby sa vyjadrili k tvrdeniam starého otca uvedeným v späťvzatí. Matka maloletej ako aj otec maloletej odmietajú akýkoľvek styk starého otca s maloletou A. a matka neumožnila starému otcovi žiaden kontakt. Pokiaľ starý otec považuje za kontakt mail, ktorý deň po pojednávaní konanom dňa 06.06.2024 zaslal matke, tak z uvedeného mailu vyplýva, že matka maloletej nemá z otca maloletej strach, majú veľmi korektné vzťahy a všetko ohľadne maloletej riešia spolu a ich postoj
je aj v danej veci spoločný. Navrhovateľ má brať za smerodajné, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú jeho rodičia, ktorí si neželajú, aby sa s maloletou stretával. Rodičia trvajú na tom, že maloletá A. svojho starého otca vôbec nepozná, nemajú vybudovaný žiadny vzťah. So starým otcom nikto z rodiny nekomunikuje, nakoľko sa k ostatným členom rodiny správa neadekvátne, čo potvrdil aj na pojednávaní a nie je v záujme maloletej, aby sa s takýmto človekom stýkala. V prípade trov konania žiadal navrhovateľ, aby súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V danej súvislosti rodičia maloletej žiadajú, aby podľa ustanovenia § 55 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok im boli priznané trovy konania, nakoľko je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Začatie konania inicioval navrhovateľ, ktorého návrh by súd v konečnom dôsledku vyhodnotil ako nedôvodný, nakoľko nárok nie je uplatniteľný ani v zmysle Zákona o rodine a keďže mal navrhovateľ právnu zástupkyňu a sama priznala na pojednávaní, že ho o tejto skutočnosti informovala, aj a napriek tomu návrh na súd podaný bol. Navrhovateľ preto návrh na súd nemal vôbec podávať, resp. ho vziať späť už po vyjadrení rodičov zo dňa 05.01.2024, čo však neurobil a v uvedenej veci bolo vykonané pojednávanie. Na základe uvedeného rodičia žiadajú, aby bol navrhovateľ zaviazaný nahradiť trovy konania zákonným zástupcom maloletej, a to v rozsahu 100%.
5. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 23.08.2024 navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že vo vyjadreniach protistrany absentuje zmysel návrhu starého otca, ktorým nebolo poskytnutie priestoru na bezdôkazné pranierovanie osoby navrhovateľa, ale záujem maloletého dievčatka na tom, aby malo možnosť spoznať starého otca, ktorý je jeho rodinou, či sa to jeho otcovi páči alebo nie. Predmetom konania teda nebolo vyfabulovanie údajných okolností, pre ktoré otec maloletého dieťaťa nesúhlasil so stykom starého otca s dieťaťom, ale možnosť zamyslieť sa, či nie je v záujme dieťaťa to, aby malo kontakt s členom svojej rodiny o to viac, že sa jedná o jediné vnúča starého otca a tento celé roky o neho záujem prejavoval. Z vyjadrenia rodičov zo dňa 09.07.2024 navrhovateľ nadobudol pocit, že fokus konania odkláňajú z využitia zákonnej možnosti príbuzného podať návrh na úpravu jeho stretávania sa s vnučkou a vopred tlmočia, ako by súd rozhodol bez toho, aby vôbec prebehlo dôkladné dokazovanie vo veci samej. Pokiaľ sú totiž rodičia dieťaťa, a to predovšetkým jeho otec, presvedčení o tom, že nebolo záujmom ich dieťaťa to, aby sa so starým otcom stretávalo, bolo by namieste dôkladné dokazovanie v tom smere, či bolo práve správanie sa starého otca ako navrhovateľa dôvodom zhoršenia rodinných vzťahov. Navrhovateľ to rozhodne tak nevníma a pseudomoralizovanie jeho syna o charaktere navrhovateľa neprináleží do rúk účastníka konania, ale len súdu, ktorý by tak mohol rozhodnúť na základe dôkladnej dôkaznej situácie. Len v tom prípade, ak by to súd považoval aj z hľadiska svojej výchovnej pôsobnosti za relevantné, by sa mohli adresne vyjadriť k charakteru, či morálke všetkých zúčastnených osôb vrátane širšej rodiny /dcéra navrhovateľa/, z ktorých by nepochybne vyplynulo, že v čase, kedy navrhovateľ finančne zabezpečil obom svojim už aj dospelým deťom, či už strechu nad hlavou alebo kedy oboch finančne veľkoryso podporoval v čase ich štúdií /finančné odmeny za známky na vysokej škole syna, finančná podpora v zahraničí žijúcej dcéry a pod./ bol členmi svojej rodiny akceptovaný a konflikty medzi nimi neboli. Až v dobe, kedy sa otec dieťaťa po zabezpečení mu bytu aj prostredníctvom vkladu navrhovateľa finančne osamostatnil, došlo ku konfrontácii v názoroch medzi navrhovateľom a synom. Pokiaľ teda právny zástupca rodičov tvrdí, že je spravodlivé priznať rodičom trovy konania, na také rozhodnutie je podľa názoru navrhovateľa nedostatočne zistený skutkový stav. Starý otec podal návrh až po tom, čo sa mu opakovane nepodarilo napriek jeho snahe s rodičmi dieťaťa stretnúť a pozhovárať sa mimosúdne. O tom, že sa rodičia vnučky rozišli, sa dozvedel tiež až po začatí súdneho konania. Matka dieťaťa mu telefonicky prezentovala úplne odlišné stanovisko než to, ktoré údajne vyjadrila v mailovej komunikácii zaslanej svojej právnej zástupkyni. Na druhej strane bol návrh podaný aj s odkazom na právo dieťaťa spoznať svoje korene ako aj o právo starého rodiča svoje vnúča poznať a poskytnúť mu možnosť sa s ním stretávať, či do jeho života vstupovať za vopred určených okolností. Relevantné bolo aj to, že starý otec o dieťa vždy záujem prejavoval, pravidelne mu posielal darčeky, hračky, finančné dary a podobne, a to prostredníctvom svojej exmanželky. Všetky tieto dary boli rodinou syna prijaté. Po začatí konania darček zaslal poštou na adresu matky dieťaťa zistenej zo súdneho spisu. Darček zaslaný vnučke navrhovateľom, ktorý bol aj prijatý a otvorený, sa navrhovateľovi vrátil až na súdnom pojednávaní prostredníctvom odovzdania jeho syna. Navrhovateľ na tomto pojednávaní dúfal v prítomnosť oboch rodičov o to viac, že to, že matka dieťaťa jeho darček pre vnučku prijala a ponechala si ho, mu dávali nádej, že s ňou bude možné dosiahnuť nejaký konsenzus. Nestalo sa tak pre jej neprítomnosť. Právny zástupca protistrany teda vo svojom vyjadrení prejudikuje rozhodnutie súdu, ktoré má predovšetkým dbať na záujem maloletého dieťaťa ako na prednostný cieľ konania. Nie sú to ublíženia, nevyriešené spory, dotknutia dospelých, ale dieťa, ktoré má byť vychovávané k tomu, že konflikty dospelých v rodinách sú na to, aby sa riešili, nie neustále ignorovali,
nakoľko tým vzniká len priestor na ďalšie „démonizovanie“ konfliktu. Aj to má byť cieľom výchovy rodičov vo vzťahu k dieťaťu, popr. cieľom konania súdu v sporoch o tomto návrhu. Ak teda právny zástupca rodičov súhlasí so späťvzatím návrhu starého rodiča a zastavením konania nečakajúc na rozhodnutie súdu vo veci samej, nie je dôvodné, aby za doposiaľ zistenej skutkovej situácie došlo k odkloneniu sa od generálnej klauzuly formulovanej v § 52 CMP, ktorá vychádza z predpokladu, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenie § 55 CMP predstavuje tzv. materiálny korektív, pri ktorom je potrebné, aby boli skutočnosti, ktoré majú nasvedčovať dôvodnosti postupu súdu v zmysle ust. § 55 CMP, nad mieru všetkých pochybností preukázali. Podľa názoru navrhovateľa nie je za aktuálnej dôkaznej situácie možné v danej veci urobiť jednoznačný záver o tom, že návrh navrhovateľa nie je v záujme maloletého dieťaťa alebo že navrhovateľ sám zapríčinil okolnosti, za akých došlo k zhoršeniu rodinných vzťahov, ktoré majú byť údajne dôvodom na zamietnutie jeho návrhu o to viac, že s matkou dieťaťa nezažil nikdy žiadnu konfliktnú situáciu a jej postoj vo veci je podľa neho dôsledkom jej vzťahu s otcom dieťaťa. Súd nevykonal taký rozsah dokazovania, v ktorom by opozitné stanoviská strán boli potvrdené či vyvrátené inými dôkazmi, a preto akékoľvek vytváranie dojmov o tom, ako by konanie dopadlo, nie je namieste. Navrhovateľovým zámerom prejavujúci sa aj v stiahnutí návrhu nebol šikanózny výkon práva, na súd sa obrátil po vyčerpaní všetkých možností skontaktovať sa s rodičmi dieťaťa mimosúdne a konanie žiadnym spôsobom nepredlžoval. To, že využíval svoje zákonné možnosti odvíjajúce sa nielen od Zákona o rodine, ale aj od CMP, bolo prejavom jeho práva na spravodlivý proces. Využitie týchto prostriedkov nemôže byť považované za konanie, ktoré by vo vzťahu k ostatným účastníkom konania mohlo byť považované za nespravodlivé a zakladajúce ich právo na výnimku z § 52 CMP.
6. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
7. Podľa § 29 ods. 2 CMP, súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.
8. Podľa § 29 ods. 3 CMP, súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
9. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
11. S poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ – starý otec vzal svoj návrh v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami v celom rozsahu späť a ostatní účastníci so späťvzatím návrhu súhlasili, súd konanie vo veci zastavil.
12. K otázke náhrady trov konania, ktorú si uplatnili rodičia maloletého, súd konštatuje, že konania podľa Civilného mimosporového poriadku akcentujú na potrebu ochrany verejného záujmu a aj prípadnému navrhovateľovi, ak sa konanie začalo na návrh, nemožno klásť na ťarchu, ak konanie vyvolal, hoci si nebol úplne istý, či súd jeho návrhu vyhovie. Ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 53 alebo 55 CMP, súd v meritórnom rozhodnutí rozhodne o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Ustanovenie § 55 CMP predstavuje tzv. materiálny korektív pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Aplikácia § 55 CMP teda predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, a preto musí byť náležite odôvodnená.
13. V posudzovanom prípade súd dospel k záveru, že nie sú splnené predpoklady na postup podľa § 55 CMP. Rodičia maloletej aplikáciu cit. ustanovenia odôvodnili tým, že návrh by súd v konečnom dôsledku vyhodnotil ako nedôvodný, nakoľko nie je uplatniteľný ani v zmysle Zákona o rodine. S uvedeným názorom sa nemožno stotožniť. V prvom rade treba uviesť, že Zákon o rodine v ustanovení § 25 ods. 5 („Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.“) explicitne predpokladá možnosť úpravy styku starého rodiča ako
blízkej osoby s maloletým dieťaťom. Blízka osoba, ktorou je aj navrhovateľ, síce nemá na rozdiel od rodiča právny nárok na súdnu úpravu styku s maloletým dieťaťom, ale súd môže tento styk upraviť, hoc aj nie z dôvodu, že by blízka osoba mala na to právny nárok, a že by to bolo v jej záujme, ale z dôvodu, že by taká úprava styku bola v záujme maloletého dieťaťa a vyžadovali by to pomery v rodine, teda v prípade, že záujem maloletého dieťaťa by prevýšil rodičovské práva. To, či sú naplnené zákonné predpoklady na úpravu styku starého otca s maloletou, by bolo predmetom dokazovania vo veci samej. Súd sa v tomto smere stotožnil s argumentáciou navrhovateľa vo vyjadrení doručenom dňa 23.08.2024, t.j. že „za aktuálnej dôkaznej situácie nie je možné v danej veci urobiť jednoznačný záver o tom, že návrh navrhovateľa nie je v záujme maloletého dieťaťa alebo že navrhovateľ sám zapríčinil okolnosti, za akých došlo k zhoršeniu rodinných vzťahov, ktoré majú byť dôvodom na zamietnutie jeho návrhu“.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na aplikáciu § 55 CMP, a preto o trovách rozhodol súd v súlade s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.