Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16Cob-145-2018.pdf
PDF · 134.85 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/145/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu AEGON partner, s.r.o., so sídlom Slávičie údolie 106, 811 02 Bratislava, IČO 36 610 984, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 36 613 843, proti žalovanej V. P., narodenej XX.X.XXXX, trvalý pobyt L. XXX/X, XXX XX J., zastúpenej H.. K. P., narodeným X.X.XXXX, trvalý pobyt L. XXX/X, XXX XX J., o zaplatenie 2 532,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 12Cb/16/2017-507 zo dňa 10. júla 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 753,20 eur spolu s ročným úrokom z omeškania 8,50 % zo sumy 255,56 eur od 27.9.2013 do zaplatenia, 8,50 % zo sumy 291,76 eur od 25.10.2013 do zaplatenia, 8,25 % zo sumy 60,04 eur od 29.11.2013 do zaplatenia, 8,25 % zo sumy 32,96 eur od 27.12.2013 do zaplatenia a 8,15 % zo sumy 112,88 eur od 27.6.2014 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a vo výroku III., ktorým rozhodol, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40,52 %, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 753,20 eur spolu s ročným úrokom z omeškania 8,50 % zo sumy 255,56 eur od 27.9.2013 do zaplatenia, 8,50 % zo sumy 291,76 eur od 25.10.2013 do zaplatenia, 8,25 % zo sumy 60,04 eur od 29.11.2013 do zaplatenia, 8,25 % zo sumy 32,96 eur od 27.12.2013 do zaplatenia a 8,15 % zo sumy 112,88 eur od 27.6.2014 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku III. rozhodol, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40,52 %.
2. Podanú žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia 2 532,61 eur s príslušenstvom a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, odôvodnil tým, že dňa 15.5.2012 uzatvorili žalobca a žalovaná zmluvu o obchodnom zastúpení a výkone činnosti finančného agenta. Dňa 31.8.2012 uzatvorili k tejto zmluve dodatok. Dňa 23.7.2013 doručila žalovaná žalobcovi návrh, ktorý žalobca podľa obsahu posúdil ako návrh na ukončenie zmluvy dohodou ku dňu 22.7.2013. Dňa 23.7.2013 žalobca tento návrh prijal. Za riadny výkon činnosti mala žalovaná nárok na provízie a odplatu podľa čl. 6 bod 6.1. zmluvy, podľa čl. 7 provízneho poriadku, časť kódex obchodnej služby za dohodnutých podmienok. Žalovanej v súvislosti s jej činnosťou pre žalobcu vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi odňatú províziu vo vzťahu k zaniknutým poistným zmluvám, ktorý si žalobca uplatnil faktúrami č. 413000464, č. 413000519, č. 413000574, č. 413000639, č. 414000203, č. 414000267. Celková výška nároku žalobcu proti žalovanej na vrátenie odňatej provízie predstavuje 2 532,61 eur, ktorá zodpovedá
zostatku nároku na vrátenie odňatej provízie vo vzťahu k jednotlivým poistným zmluvám. Ku dňu podania žaloby žalovaná tento nárok žalobcu neuhradila ani len čiastočne. K žalobe pripojil žalobca zoznam zrušených poistných zmlúv s výpočtom odňatej provízie.
3. Súd prvej inštancie vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 12Cb/16/2017-419 zo dňa 28.8.2017, proti ktorému podala žalovaná v zákonnej lehote odpor s odôvodnením. Uviedla, že žalobca neuviedol, za ktoré konkrétne poistné zmluvy boli vystavené jednotlivé faktúry. Tieto faktúry nekorešpondujú s províznym výkazom, ktorý žalobca pripojil k žalobe, a nie je jednoznačné, za ktorú sumu akú odňatú províziu požaduje žalobca uhradiť. Poukázala na to, že pokiaľ sa žalobca odvoláva na čl. 7 kódexu obchodnej služby ohľadne provízie životného poistenia, tak v čase zrušenia predmetných zmlúv bola platný a účinný provízny poriadok ako časť kódexu obchodnej služby platného od 1.9.2012, v ktorom čl. 7 upravuje provízie za zmluvy neživotného poistenia a tento nie je možné na zmluvy životného poistenia použiť. Namietala, že odvody do rezervného fondu žiada žalobca vyplatiť duplicitne, pretože tento fond spravoval žalobca a odvody neboli nikdy ako provízie vyplatené, tieto si žalobca ponechal v rezervnom fonde a pri zrušení zmluvy ich zrazil. Výpočty žalobu nekorešpondujú s reálnymi získateľskými províziami a superprovíziami. S poukazom na čl. 6 ods. 3.1 kódexu obchodnej služby platného od 1.9.2012 žalovaná namietala, že z tohto ustanovenia nie je možné zistiť, akých zmlúv sa týka. Podľa názoru žalovanej sa toto ustanovenie vzťahuje len na zmluvy, ktoré boli zrušené počas trvania zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, nie na zmluvy, ktoré boli ukončené po ukončení zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, teda po 22.7.2013. V tejto súvislosti žalovaná namietala, že tento článok je v rozpore s § 662 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka. Za použitia § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka žalovaný vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu zo zmlúv zrušených pred 7.8.2013, nakoľko žalobca podal žalobu dňa 7.8.2017.
4. Rozsah vykonaného dokazovania a z neho zistený, a pre rozhodnutie o veci ustálený skutkový stav, uviedol súd prvej inštancie v odsekoch 3. - 16. odôvodnenia rozsudku. Zistený skutkový stav právne posúdil súd prvej inštancie podľa § 652 ods. 1, § 658 ods. 2, § 662 ods. 1, 2, 3, § 263 ods. 1, § 387 ods. 1, 2, § 391 ods. 1, § 397 Obchodného zákonníka a podľa § 36 ods. 1 prvá veta, § 800 ods. 2 a § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 15.5.2012 uzatvorili zmluvu, predmetom ktorej bola úprava podmienok výkonu činnosti žalovanej ako finančného agenta pre žalobcu podľa § 652 a nasl. Obchodného zákonníka. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že žalovaná na základe zmluvy sprostredkovala pre žalobcu uzavretie poistných zmlúv špecifikovaných v bode 15 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Žalovaná v priebehu konania nespochybnila žalobcom deklarovanú výšku vyplatených provízií na základe ňou uzavretých poistných zmlúv, špecifikovaných v bode 15 odôvodnenia tohto rozhodnutia a ani ich výpočet zo strany žalobcu (č. l. 456 a 477 spisu). Medzi stranami bolo takisto nesporné, že predmetné poistné zmluvy boli následne zrušené do 24 mesiacov od ich uzatvorenia pre neplatenie poistného. Všetky poistné zmluvy sa týkali životného poistenia a teda podľa čl. 6 Provízneho poriadku (časť Kódexu obchodnej služby) mal žalobca voči žalovanej nárok na odňatú províziu.
5. S poukazom na § 36 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uviedol, že zánik nároku na províziu je stanovený ako rozväzovacia podmienka. Ak nastali skutočnosti predvídané v dohode, nárok na províziu zanikol vznikom tejto rozväzovacej podmienky. Ak dôjde k zániku poistenia niektorým zo spôsobov podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka alebo písomnou výpoveďou poistníka, dochádza k splneniu rozväzovacej podmienky a nárok na províziu čiastočne alebo celkom zaniká. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že aj po zániku zmluvy o obchodnom zastúpení, ku ktorému došlo na základe dohody zo dňa 22.7. 2013, je žalovaná povinná vrátiť žalobcovi v plnej výške províziu, na ktorú jej pôvodne vznikol nárok. O tom hovorí aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. 20Obdo/27/2008 zo dňa 3.9.2008: „Odlišný charakter predmetu tohto obchodu sa prejavuje v praxi sprostredkovanie poistenia zavedením inštitútu zarobenia si získanej provízie a povinnosti jej vrátenia v prípade, že poistený spôsobil storno poistnej zmluvy jej výpoveďou alebo neplatením poistného v čase stanovenom dohodou účastníkov zmluvy v rozhodnej dobe. Strany sa v zmluve jasným a zrozumiteľným spôsobom dohodli, kedy považujú obchod za uskutočnený (nielen uzavretím poistnej zmluvy, ale aj jej účinnosťou 24 mesiacov, resp. riadnym platením poistného počas tejto doby) a kedy vzniká žalovanej ako obchodnému zástupcovi povinnosť províziu vrátiť (v prípade, ak poistný zmluvný vzťah netrval 24 mesiacov, resp. ak sa riadne poistné počas 24 mesiacov neplatilo). Žalovaná v priebehu celej doby spolupráce uvedené znenie zmluvy nenamietala. Žalobca v konaní preukázal nielen to, prečo má žalovaná povinnosť províziu vrátiť,
ale aj doložil výpočty (č. l. 477 - 483 spisu), ktoré má žalovaná k dispozícii, v ktorých je uvedený ku každej poistnej zmluve dôvod, na základe ktorého si žalobca uplatňuje vrátenie provízie a je v nej presne špecifikovaná suma, ktorú od žalovanej žiada. Týmito výpočtami žalobca preukázal, že ním uplatnený nárok vychádza zo zmluvných podmienok dohodnutých medzi stranami. Zmluva podľa názoru súdu prvej inštancie nebola uzavretá v rozpore s poctivým obchodným stykom. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. 4Obo/23/2007 konštatoval možnosť dojednania podmienok zániku nároku na províziu a stanovenia podmienok, za ktorých zmluvné strany považujú obchod za uskutočnený a za ktorých považuje vyplatenú províziu obchodnému zástupcovi za nezarobenú v plnej výške. Provízia obchodného zástupcu nebude zarobená v plnej výške až dovtedy, kým nebude žalobcovi uhradené príslušné poistné za prvých 24 mesiacov trvania poistnej zmluvy. Žalovaná podpísaním zmluvy súhlasila s vyššie uvedeným spôsobom vyplácania provízií, ako aj s jej vrátením. V obdobných veciach rozhodoval Krajský súd v Trenčíne sp.zn. 16Cob/175/2005; Krajský súd v Košiciach sp.zn. 2Cob/72/2007; Krajský súd v Prešove v konaní sp.zn. 2Cob/87/2011....
6. Podľa názoru súdu prvej inštancie z uzavretej poistnej zmluvy vznikajú záväzky len medzi zmluvnými stranami, ktoré sú zodpovedné za ich obsah a trvanie a do týchto vzťahov by nemali vstupovať tretie osoby. Provízia je nárok za uzavretie zmluvy na základe § 662 a nasl. Obchodného zákonníka. Zo zmluvy o obchodnom zastúpení vyplýva, že za sprostredkovanie zmluvy a jej uzavretie patrí provízia. Ak dôjde k zániku zmluvy v priebehu určitého obdobia, alikvotná časť tejto provízie sa musí poisťovni vrátiť. Stornovanie provízii využívajú poisťovacie spoločnosti ako notorické právo poisťovne, inak nie je možné fungovanie poisťovne, pokiaľ by sa provízia nestornovala. Počas trvania zmluvného vzťahu so žalovanou dochádzalo ku stornovaniu provízií. Žalovaná vedela ako to v skutočnosti funguje. V zmluve boli dohodnuté podmienky pre priznanie provízií za sprostredkovateľskú činnosť. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je aj kódex obchodnej služby a teda aj provízny poriadok. Zmluva bola podpísaná obojstranne. Z § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka jednoznačne vyplýva, že nárok na províziu zanikne, ak je zrejmé, že obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční, ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné. Z § 662 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že provízia, ktorá už bola uhradená, sa musí vrátiť, ak nárok na ňu zanikol podľa ods. 1. Nárok obchodného zástupcu na províziu zanikne, ak sú súčasne splnené podmienky, a to obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční a za neuskutočnenie tohto obchodu nezodpovedá zastúpený. Tým, že došlo k stornovaniu poistných zmlúv, obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa neuskutočnil v zamýšľanom rozsahu a za neuskutočnenie tohto obchodu nenesie žiadnu zodpovednosť zastúpený. Citované § 662 Obchodného zákonníka je dispozitívnym ustanovením a toto ustanovenie umožňuje, aby si zmluvné strany v záujme právnej istoty určili podmienky, ktoré budú pre účely zániku nároku na províziu považované za okolnosti, na základe ktorých vznikne zastúpenému právo vyplatené provízie žiadať späť a obchodnému zástupcovi tieto provízie zastúpenému vrátiť.
7. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovanou v časti uplatneného nároku žalobcu v konaní na odňatú províziu z poistných zmlúv zrušených do 7.8.2013, súd prvej inštancie predovšetkým skúmal, či nárok žalobcu je, resp. nie je premlčaný, resp. v akej časti je jeho nárok premlčaný. V zmysle § 387 ods.1 a 2 a § 391 Obchodného zákonníka, v danom prípade si žalobca svoj nárok na odňatú províziu mohol na súde uplatniť v štvorročnej premlčacej dobe. Rovnako ako žalovaná, i súd je toho právneho názoru, že nárok žalobcu na stornoprovíziu, uplatnený z poistných zmlúv, zrušených do 7.8.2013, si žalobca mohol v konaní pred súdom prvýkrát uplatniť už dňom nasledujúcim po zrušení týchto zmlúv, od ktorého času začala plynúť žalobcovi štvorročná premlčacia doba na uplatnenie jeho práv na odňatú províziu zo zaniknutých poistných zmlúv. Z poistnej zmluvy č. 1001063146, ktorá bola zrušená pre neplatenie poistného dňa 25.3.2013, si žalobca uplatnil voči žalovanej odňatú províziu (išlo o získateľskú províziu) vo výške 894,57 eur. Z poistnej zmluvy č. 1001048700, ktorá bola zrušená pre neplatenie poistného dňa 25.3.2013, si žalobca uplatnil voči žalovanej odňatú províziu (išlo o získateľskú províziu) vo výške 636,18 eur. Z poistnej zmluvy č. 1001145928, ktorá bola zrušená pre neplatenie poistného dňa 25.6.2013, si žalobca uplatnil voči žalovanej odňatú províziu (išlo o superprovíziu) vo výške 76,13 eur. Z poistnej zmluvy č. 1001074367, ktorá bola zrušená pre neplatenie poistného dňa 25.5.2013, si žalobca uplatnil voči žalovanej odňatú províziu (išlo o superprovíziu) vo výške 47,74 eur. Z poistnej zmluvy č. 1001063146, ktorá bola zrušená pre neplatenie poistného dňa 25.3.2013, si žalobca uplatnil voči žalovanej odňatú províziu (išlo o superprovíziu) vo výške 178,91 eur. Z poistnej zmluvy č. 1001048700, ktorá bola zrušená pre neplatenie poistného dňa 25.3.2013, si žalobca uplatnil voči žalovanej odňatú províziu (išlo o superprovíziu) vo výške 127,23 eur. V súvislosti s
predčasným zrušením uvedených poistných zmlúv, si žalobca voči žalovanej uplatnil v konaní nárok na zaplatenie istiny vo výške 1 960,76 eur (894,57 eur + 636,18 eur + 76,13 eur + 47,74 eur + 178,91 eur + 127,23 eur). Pretože všetky vyššie uvedené poistné zmluvy boli zrušené pred dátumom 7.8.2013, pričom nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie odňatej provízie (získateľskej a superprovízie) bol podaný na súd až dňa 7.8.2014, bol nárok žalobcu v tejto časti sporu premlčaný a preto súd prvej inštancie návrh žalobcu v časti o zaplatenie istiny 1 960,76 eur spolu s príslušenstvom (úrokom z omeškania uplatneného k tejto sume) zamietol. V tejto súvislosti sa súd prvej inštancie nestotožnil s právnym názorom žalobcu o tom, že premlčacia doba na uplatnenie nároku na súde začala žalobcovi plynúť až dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr, ktoré žalovanej vystavil, z dôvodu, že plynutie premlčacej doby by záviselo výlučne len od vôle žalobcu, čo je neprípustné, v rozpore so samotnou podstatou inštitútu premlčania a takisto celkom zjavne v rozpore so zákonom (§ 391 ods. 1 Obchodného zákonníka).
8. Pokiaľ ide o zvyšný uplatnený nárok žalobcu na vrátenie odňatých získateľských provízií a superprovízií na základe zrušených poistných zmlúv pre neplatenie poistného č. 1001197060 (získateľská provízia), 1001171444 (získateľská provízia), 1001123429 (získateľská provízia), 1001111383 (získateľská provízia), 1001197060 (superprovízia), 1001171444 (superprovízia), 1001146108 (superprovízia), 1001123429 (superprovízia), 1001119577 (superprovízia), 1001118420 (superprovízia), 1001111383 (superprovízia), súd prvej inštancie dôvodil, že z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vyššie uvedené poistné zmluvy boli zrušené, pričom nároky z nich si žalobca v konaní pred súdom uplatnil v štvorročnej premlčacej dobe podľa Obchodného zákonníka. Žalobca v priebehu konania ozrejmil spôsob výpočtu uplatnených stornoprovízií u každej z poistných zmlúv samostatne (č. l. 456, 477, 482 spisu), ktorý žalovaná nenamietala, nesúhlasila však s tým, že žalobca nezohľadnil pri tomto výpočte tvorbu rezervného fondu, ktorý spravoval, peniaze v ňom si ponechal a tieto dokonca duplicitne od žalovanej žiadal. Žalovaná takisto nesúhlasila s tým, že žalobca pri stornoprovíziách nezohľadnil reálnu dobu účinnosti uzavretých poistných zmlúv, resp. dobu platenia poistného pri jednotlivých poistných zmluvách.
9. Nárok žalobcu na vrátenie odňatých provízií z dôvodu zrušenia poistných zmlúv uzavretých na základe zmluvy žalovanou z tretími osobami, vychádzal z článku 6 zmluvy v znení jeho dodatku (článok 6 bod 6.3) a článku 6 bod 6.1 kódexu obchodnej služby a tento nárok si žalobca v konaní uplatnil z vyplatených žalovanej provízií na základe poistných zmlúv, ktoré boli do 24 mesiacov od ich uzatvorenia zrušené. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie žalobca mal právo voči žalovanej na vrátenie odňatých provízií (získateľských a superprovízií) z poistných zmlúv v rozsahu 99% vyplatenej provízie z každej poistnej zmluvy, keďže u žiadnej z týchto poistných zmlúv nebolo zaplatené poistenie za dobu dlhšiu ako 13 mesiacov. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si uplatnil nárok na vrátenie odňatých provízií uplatnil nesprávne. Žalovaná správne tvrdila, že žalobca od nej žiadal aj vrátenie tej časti provízie z jednotlivých poistných zmlúv, ktoré jej reálne vôbec neboli vyplatené z dôvodu, že tieto si žalobca ponechal v rezervnom fonde, ktorý sám spravoval. Pokiaľ boli do 24 mesiacov od ich uzavretia zrušené poistné zmluvy, žalobca mal nárok na zaplatenie odňatej provízie z jednotlivých poistných zmlúv nasledovne: č. 1001197060 - zo žalovanej vyplatenej provízie (získateľská provízia) v celkovej výške 107,57 eur 99%, t.j. 106,49 eur, č. 1001171444 - zo žalovanej vyplatenej provízie (získateľská provízia) v celkovej výške 107,57 eur 99%, t.j. 106,49 eur, č. 1001123429 - zo žalovanej vyplatenej provízie (získateľská provízia) v celkovej výške 137,51 eur 99%, t.j. 136,13 eur, č. 1001111383 - zo žalovanej vyplatenej provízie (získateľská provízia) v celkovej výške 95,02 eur 99%, t.j. 94,07 eur, č. 1001197060 - zo žalovanej vyplatenej provízie (superprovízia) v celkovej výške 21,51 eur 99%, t.j. 21,29 eur, č. 1001171444 - zo žalovanej vyplatenej provízie (superprovízia) v celkovej výške 21,51 eur 99%, t.j. 21,29 eur, č. 1001146108 - zo žalovanej vyplatenej provízie (superprovízia) v celkovej výške 60,65 eur 99%, t.j. 60,04 eur, č. 1001123429 - zo žalovanej vyplatenej provízie (superprovízia) v celkovej výške 27,50 eur 99%, t.j. 27,23 eur, č. 1001119577
- zo žalovanej vyplatenej provízie (superprovízia) v celkovej výške 33,29 eur 99%, t.j. 32,96 eur, č. 1001118420 - zo žalovanej vyplatenej provízie (superprovízia) v celkovej výške 129,70 eur 99%, t.j. 128,40 eur a č. 1001111383 - zo žalovanej vyplatenej provízie (superprovízia) v celkovej výške 19 eur 99%, t.j. 18,81 eur. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcovi patril nárok voči žalovanej na zaplatenie odňatej provízie spolu vo výške 753,20 eur (106,49 + 106,49 +
136,13 + 94,07 + 21,29 + 21,29 + 60,04 + 27,23 + 32,96 + 128,40 + 18,81). Preto súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 753,20 eur.
10. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením žalovanej, že článok 7 kódexu obchodnej služby platný od 1.9.2012 sa týka provízie neživotného poistenia a tento v čase zrušenia predmetných zmlúv bol platný a účinný a nie je teda možné ho na zmluvy životného poistenia použiť, zároveň však poukázal na to, že v článku 6 kódexu obchodnej služby je upravený aj provízny poriadok pre životné poistenie, z ktorého zrejme, že žalobca pri priznaní aj odňatí provízie žalovanej z neho vychádzal, ale zrejme len nedopatrením uviedol v žalobe iný článok kódexu. Táto skutočnosť pre rozhodnutie súdu nemohla mať žiaden význam. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalovanej, že veta obsiahnutá v článku 6 bod 3.1 kódexu obchodnej služby platného od 1.9.2012: ,, Pokiaľ nedôjde k splneniu podmienok na základe ktorých sa získateľská provízia a provízie viazané na získateľskú províziu vyplatené v prospech finančného agenta považujú za zaslúžené, v zmysle článku 1 zaslúžená provízia uvedeného vyššie, časť vyplatenej získateľskej provízie a provízií viazaných na získateľskú províziu sa budú považovať za odňatú a finančnému agentovi vznikne povinnosť odňatú províziu spoločnosti vrátiť a to aj v prípade ukončenia zmluvného vzťahu medzi finančným agentom a spoločnosťou AEGON partner s.r.o., ,,- je zmätočná, gramaticky nesprávna, že sa z nej nedá zistiť, o čom pojednáva a nie je možné jednoznačne určiť, akých zmlúv sa týka, z ktorého dôvodu sa toto ustanovenie vzťahuje len na zmluvy, ktoré boli zrušené počas trvania zmluvného vzťahu medzi finančným agentom a spoločnosťou AEGON partner s.r.o., aj keď by mal odňatú províziu vrátiť, až po ukončení tohto vzťahu nevzťahuje sa však na zmluvy, ktoré boli po ukončení tohto vzťahu zrušené“. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie vyššie vyvodený záver žalovanej z tejto vety nevyplýva. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s názorom žalovanej, že vyššie uvedený článok je priamo v rozpore s § 662 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka, z dôvodu ktorého nemá žalobca nárok na vrátenie provízií za tie zmluvy, ktoré boli zrušené po ukončení jej zmluvného vzťahu so žalobcom, teda po 22.7.2013. V konaní bolo vypočutím strán sporu i z oboznámení obsahu k spisu pripojených listín preukázané, že žalovaná uzavrela zmluvu o obchodnom zastúpení, v rámci ktorej sa zaviazala dodržiavať aj provízny poriadok. Ako správne uviedol právny zástupca žalobcu, a ako to súd prvej inštancie už vysvetlil, § 262 Obchodného zákonníka má dispozitívnu povahu, strany zmluvy si mohli svoje práva a povinnosti v zmluve dojednať aj rozdielne od § 262 a teda aj tak, že samotný obchod (uzavretie zmluvy žalovanou pre žalobcu) pokiaľ ide o každú poistnú zmluvu sa považuje za zrealizovaný nie už samotným uzavretím tej ktorej poistnej zmluvy, ale až potom, keď poistný vzťah bude trvať aspoň 24 mesiacov a počas tejto doby bude poistník riadne uhrádzať poistné. Poistné zmluvy neboli účinné po dobu aspoň 24 mesiacov, resp. poistné dohodnuté v týchto zmluvách sa po dobu 24 mesiacov riadne neplatilo, žalobca mal voči žalovanej nárok na vrátenie provízie v dohodnutom rozsahu. Z týchto dôvodov, podľa právneho názoru súdu prvej inštancie, neobstojí ani tvrdenie žalovanej, že kódex obchodnej služby, v časti, v ktorej sú upravené provízne podmienky a podmienky odňatých provízií, je priamo v rozpore so smernicou Rady Európy č. 86/653/EHS z 18.12.1986, pretože pri čiastočne nerealizovaných zmluvách je možné vrátiť províziu v primeranom rozsahu a príslušné obchodné podmienky možno zmeniť len v prospech obchodného zástupcu. Podľa vyššie uvedenej smernice nie je možné požadovať vrátenie provízií v prípade nerealizácie zmluvy v dôsledku okolnosti, ktoré sú pripísané zastúpenému, ktorý mal v správe zmluvy, ktoré boli zrušené po ukončení zmluvného vzťahu so žalovanou. Navyše podľa článku 11 bod 1 smernice, nárok na províziu môže zaniknúť iba ak je ustanovené, že zmluva medzi treťou stranou a zastúpeným sa nerealizuje a že sa tak nestalo vinou zastúpeného. Ako bolo uvedené vyššie, obchod (uzavretie vyššie uvedených poistných zmlúv a ich účinnosť po dobu 24 mesiacov, počas ktorých sa bude poistné riadne platiť) nebol v zmysle dohody strán žalovanou realizovaný v plnom rozsahu a preto žalovanej z vyššie uvedených poistných zmlúv provízia v dohodnutom rozsahu nepatrí. Na tomto mieste je takisto potrebné uviesť, že smernice Rady Európy nie sú priamo aplikovateľné v právnych vzťahoch, nemajú teda priamu účinnosť, pričom je len povinnosťou členských štátov ich obsah aproximovať do právneho poriadku.
11. O povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu vo výške 40 eur rozhodol súd prvej inštancie podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení nariadením vlády č. 21/2013 Z.z. S omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b Obchodného zákonníka aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a to bez potreby osobitného upozornenia.
12. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými si žalobca svoj nárok voči žalovanej, vyplývajúci z jednotlivých poistných zmlúv uplatnil, v zákonnej výške, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi aj ním uplatnené úroky z omeškania z prisúdenej časti istiny (suma 255,56 eur z poistných zmlúv č. 1000302884, 1001120243, 1001243293, suma 291,76 eur z poistných zmlúv č. 1001123429 a 1001118420, suma 60,04 eur z poistnej zmluvy č. 1001146108, suma 32,96 eur z poistnej zmluvy č. 1001119577 a suma 112,88 eur z poistnej zmluvy č. 1001111383), nakoľko si žalovaná zmluvné povinnosti riadne a včas neplnila a s ich plnením sa dostala sa do omeškania.
13. V prevyšujúcej časti (o zaplatenie istiny 1 779,41 eur s príslušenstvom - úrokmi z omeškania) súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.
14. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP so zohľadnením pomeru úspechu a neúspechu. Žalobca bol v konaní úspešný v uplatnenej časti istiny vo výške 753,20 eur a neúspešný v uplatnenej časti istiny vo výške 1 779,41 eur. Pomer úspechu žalobcu vo vzťahu k úspechu žalovanej bol v spore teda v pomere 29,74%: 70,26%. Čistý úspech žalovanej vo vzťahu k žalobcovi bol teda v spore v rozsahu 40,52% a preto rozhodol, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40,52% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, vydaným vyšším súdnym úradníkom.
15. Proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 753,20 eur s príslušenstvom a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Uviedla, že k zrušeniu zmlúv, ktorých sa netýkalo premlčanie došlo po zániku zmluvy o obchodnom zastúpení a tieto ostali v starostlivosti žalobcu. V zmysle Smernice EÚ 86/653/EHS z 18.12.1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov môže byť ich nerealizácia, resp. zrušenie, dôsledkom okolností pripísateľných zastúpenému. Podľa názoru žalovanej súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že uvedená smernica bola aproximovaná § 662 Obchodného zákonníka, ktorý prebral článok 11. uvedenej smernice. Pokiaľ aj smernica nie je priamo vykonateľná, je k tejto smernici rozhodnutie Európskeho súdneho dvora zo 17.5.2017 pod č. ECLI:EÚ:C:2017:377, v ktorom ESD uskutočnil výklad článku 11 odsek 1 prvá zarážka, článku 11 odsek 2 a 3 a článok 11 odsek 1 druhá zarážka predmetnej smernice. Práve v prípadoch, kedy ESD podáva právny výklad ustanovení európskeho práva, či už v jednotlivých rozhodnutiach alebo na žiadosť súdov členských štátov či iných orgánov a inštitúcií EÚ, má judikatúra ESD všeobecnú záväznosť a povahu prameňa európskeho práva. Jedným z najvýznamnejších rozhodnutí, v ktorom výklad práva nadobudol takúto všeobecne záväznú povahu je prípad Costa v. Enel, z ktorého vyplynula zásada nadradenosti európskeho práva nad právom vnútroštátnym. ESD na základe konkrétneho prípadu rozhodol, na základe čoho už vo všetkých členských štátoch EÚ platí, že ak je akékoľvek vnútroštátne pravidlo v rozpore s európskym právom, orgány daného štátu ho nemajú uplatňovať. Súd prvej inštancie neprihliadol na právne skutočnosti, o ktorých žalovaná uviedla, že nie sú žalobcom preukázané, že k zmluvám zrušeným po ukončení jej zmluvného vzťahu so žalobcom nedošlo z dôvodov pripísateľných žalobcovi, nakoľko zmluvy mal v správe žalobca a žalovaná už k nim nemala prístup. Taktiež nezohľadnil, že zmluva uzatvorená so žalobcom bola v priamom rozpore so smernicou EÚ 86/653/EHS z 18.12.1986, nakoľko zmluvu je možné meniť výhradne v prospech obchodného zástupcu. Podľa citovanej smernice pokiaľ ide o výšku odňatej provízie táto výška musí byť striktne primeraná rozsahu nerealizovanej zmluvy. Z toho vyplýva, že pokiaľ je vyplácaná provízia určená percentom ročnej platby, za každý mesiac trvania zmluvy by mal byť nárok na 1/12 tejto provízie a tým by mal byť nárok na storno provízie počet mesiacov, o ktoré zmluva trvala kratšie než jeden rok krát 1/12 reálne vyplatenej provízie. V opačnom prípade môže vzniknúť situácia, kedy by finančná inštitúcia mohla ťažiť zo zrušenia zmlúv, nakoľko vyplatené provízie by jej boli agenti povinní vrátiť, no prijaté platby by boli jej čistým ziskom a teda by mohla mať finančná inštitúcia záujem na rušení zmlúv, najmä po ukončení zmlúv s agentami, ktorí zmluvy sprostredkovali a nemôžu trvalosť zmlúv ovplyvniť. Ako nesprávne právne posúdenie považovala žalovaná, že súd prvej inštancie sa nestotožnil s jej argumentáciou vety podľa článku 6 odsek 3.1 kódexu obchodnej služby platného od 1.9.2012, nakoľko v tomto článku nie je výslovne uvedené, že agentovi vznikne povinnosť odňatú províziu vrátiť aj v prípade, že bude zmluva zrušená po ukončení zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. Preto je žalovaná toho názoru, že žalobcovi ani podľa kódexu obchodnej služby
nevznikol nárok na vrátenie vyplatených provízií za zmluvy zrušené po ukončení zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. Navrhla, aby odvolací súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
16. Žalobca k odvolaniu, doručenému dňa 26.7.2018, vyjadrenie nepodal.
17. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo vydané napadnuté rozhodnutie vo výroku I. a v závislom výroku III. o nároku na náhradu trov konania podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
18. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. a III. podľa § 387 ods. 1 CSP zrušiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
19. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní zistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, pretože postupom súdu prvej inštancie došlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil žalovanej ako strane sporu uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
20. Z obsahu rozhodujúcich skutočností, ktoré žalobca opísal v žalobe, z označenia dôkazov na preukázanie týchto skutočnosti (§ 132 ods. 1 CSP), ktoré žalobca pripojil k žalobe (§ 132 ods. 3 CSP) a z obsahu skutočností, ktoré žalovaná tvrdila v odpore proti vydanému platobnému rozkazu č.k. 12Cb/16/2017-419 zo dňa 28.8.2017, nepochybne vyplýva, že žalobca odvodzuje uplatnený peňažný nárok proti žalovanej zo zmluvy o obchodnom zastúpení a výkone činnosti finančného agenta, ktorú žalobca ako AEGON partner a žalovaná ako finančný agent uzatvorili dňa 15.5.2012 a dodatku k tejto zmluve uzatvoreného medzi žalobcom a žalovanou dňa 31.8.2012. V čl. 1 bod 1.2 zmluvy zmluvné strany dohodli predmet a účel uzatvorenej zmluvy ako úpravu podmienok spolupráce zmluvných strán v oblasti finančného sprostredkovania životného poistenia poskytovaného spoločnosťou AEGON Životná poisťovňa, a.s., so sídlom Slávičie údolie č. 106, Bratislava, IČO 35 979 356 a neživotného poistenia poskytovaného spoločnosťou AEGON HU prostredníctvom svojej pobočky. Finančný agent sa zaväzuje vykonávať pre AEGON partner finančné sprostredkovanie v sektore poistenia podľa tejto zmluvy v súlade s ustanoveniami zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to najmä s ustanoveniami upravujúcimi predpoklady a podmienky vykonávania finančného sprostredkovania a pravidlami činnosti vo vzťahu ku klientom a AEGON partner sa zaväzuje mu poskytovať pri výkone jeho činnosti primeranú súčinnosť a vyplácať mu za jeho činnosť dohodnutú províziu/alebo odplatu. Podľa čl. 1 bod 1.3 zmluvy bol žalobca ku dňu podpísania zmluvy oprávnený vykonávať finančné sprostredkovanie pre sektor poistenia alebo zaistenia ako samostatný finančný agent za území Slovenskej republiky na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska. Podľa čl. 1 bod 1.6 zmluvy je finančný agent fyzická osoba, ktorá po zápise do zoznamu podriadených finančných agentov nadobudne postavenie podriadeného finančného agenta podľa zákona o finančnom sprostredkovaní a ktorá vykonáva finančné sprostredkovanie na základe tejto zmluvy výlučne prostredníctvom AEGON partner. Podľa čl. 1 bod 1.7 zmluvy finančné sprostredkovanie vykonávané finančným agentom ako podriadeným finančným agentom je podľa zákona o finančnom sprostredkovaní podnikaním podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení.
21. Zmluvný vzťah, ktorý vznikol uzatvorením predmetnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou, v ktorom mali žalobca a žalovaná postavenie podnikateľov podľa § 2 ods. 2 písm. c/ Obchodného zákonníka, má podľa § 261 ods. 1 a podľa § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy charakter obchodného záväzkového vzťahu a spor medzi žalobcom a žalovanou, ktorý začal doručením
žaloby súdu prvej inštancie dňa 7.8.2017, je sporom medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti.
22. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že dňa 18.5.2018 udelila žalovaná splnomocnenie na zastupovanie v konaní Mgr. K. P., v ktorom ho splnomocnila na zastupovanie v predmetnej právnej veci na všetkých súdnych pojednávaniach. Splnomocnený zástupca Mgr. Roman Hanzlík udelené splnomocnenie prijal. Splnomocnenie bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 18.5.2018.
23. Dňa 14.6.2018 sa uskutočnilo v právnej veci pojednávanie, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a splnomocnený zástupca žalovanej Mgr. K. P.. Zástupca žalovanej ospravedlnil neúčasť žalovanej zo zdravotných dôvodov, predložil potvrdenie zo dňa 11.6.2018 o hospitalizácii žalovanej a uviedol, že žalovaná súhlasí s tým, aby súd pojednával vo veci v jej neprítomnosti. Na pojednávaní dňa 14.6.2018 súd prvej inštancie uznesením o vedení konania podľa § 180 CSP rozhodol, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti žalovanej. Z obsahu zápisnice o pojednávaní vyplýva, že na tomto pojednávaní sa za žalovanú vo veci vyjadril ústne jej splnomocnený zástupca, ktorý následne uviedol, že ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemá, k meritu veci sa vyjadril v rozsahu, v akom považoval za potrebné a do spisu predložil všetky písomnosti s vecou súvisiace. Po vykonaní dokazovania listinami sa splnomocnený zástupca žalovanej vyjadril k veci postupom podľa § 182 prvá veta CSP a následne uznesením súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené podľa § 182 druhá veta CSP. Rozsudok vyhlásil súd prvej inštancie dňa 10.7.2018.
24. Podľa § 91 CSP účinného v čase začatia konania (7.8.2017), v čase konania pojednávania dňa 14.6.2018 a v čase vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie (10.7.2018), v sporoch z ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, v sporoch z ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch z právnych vzťahov zo zmenky, šeku alebo iného cenného papiera a v sporoch medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti sa zastúpenie nepripúšťa; to neplatí, ak je zástupcom osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
25. Citované procesné ustanovenie upravuje osobitnú kategóriu súdnych sporov, v ktorých nie je prípustné zastúpenie strany sporu osobou bez vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa. Za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa sa na účely Civilného sporového poriadku v zmysle § 468 CSP považuje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské vzdelanie získané najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby išlo v oboch stupňoch o vzdelanie v študijnom odbore právo. Osoba, ktorá dosiahla uvedené vzdelanie, sa považuje za odborne spôsobilú osobu na zastupovanie v sporoch podľa § 91 CSP a môže v konaní riadne zastupovať sporovú stranu. Ak touto osobou nie je advokát, môže byť z tohto dôvodu v sporoch podľa citovaného procesného ustanovenia iba fyzická osoba.
26. Pred vecným prejednaním veci odvolací súd vyzval splnomocneného zástupcu žalovanej Mgr. K. P. na predloženie listín preukazujúcich, že ako zástupca v konaní o veci, ktorá má charakter sporu medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti, spĺňa predpoklady podľa § 91 CSP a má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Na výzvu odvolacieho súdu predložil zástupca žalovanej vysvedčenie Akadémie Policajného zboru Slovenskej republiky o vykonaní štátnej skúšky z trestného, správneho a obchodného práva a štátnej skúšky z kriminalistiky zo dňa 21.4.1998 a diplom Akadémie Policajného zboru Slovenskej republiky zo dňa 30.6.2000, ktorým preukazoval skončenie magisterského štúdia vykonaním štátnej skúšky v študijnom odbore bezpečnostná služba a o priznaní akademického titulu magister „Mgr“.
27. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie po predložení splnomocnenia udeleného Mgr. K. P. ako zástupcovi žalovanej neposudzoval a nehodnotil, či táto fyzická osoba spĺňa pre zastúpenie žalovanej v konaní zákonné predpoklady podľa § 91 CSP. Splnenie zákonných predpokladov posudzoval odvolací súd v rámci postupu podľa § 380 ods. 2 CSP. Splnomocnený zástupca žalovanej má postavenie fyzickej osoby a postavenie všeobecného zástupcu, nie je advokátom. Pri posudzovaní splnenia podmienky zákonom vyžadovaného vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa vychádzal odvolací súd z listín predložených splnomocneným zástupcom žalovanej a po posúdení
ich obsahu dospel k názoru, že dosiahnuté vzdelanie splnomocneného zástupcu žalovanej nespĺňa zákonnú podmienku na to, aby mohol byť zástupcom žalovanej v predmetnom spore podľa § 91 CSP. K otázke splnenia podmienky vzdelania sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 23.9.2009 sp.zn. 2Sžo/122/2009. I keď v predmetnom konaní najvyšší súd posudzoval splnenie podmienky vzdelania pri obligatórnom zastúpení žalobcu advokátom v správnom konaní, možno jeho závery týkajúce sa práve tohto vzdelania použiť aj pri posudzovaní vzdelania zástupcu strany sporu. V predmetnom konaní vychádzal najvyšší súd, rovnako ako aj odvolací súd v tomto konaní, zo skutočnosti, že ide o udelený titul magister Akadémiou Policajného zboru v študijnom odbore bezpečnostná služba. Dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie zástupcu žalovanej nezodpovedá požadovanému vysokoškolskému vzdelaniu druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy Slovenskej republiky podľa § 91 CSP.
28. V súlade s vyššie uvedenými názormi odvolací súd uzavrel, že Mgr. K. P., ktorému žalovaná udelila splnomocnenie na svoje zastupovanie v spore medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti, nespĺňa zákonné podmienky a jeho zastúpenie žalovanej v spore nie je prípustné.
29. Súd prvej inštancie, ktorý nesplnil povinnosť skúmať, či za žalovanú koná zástupca, na ktorého sa vzťahuje zákonná výnimka a nepostupoval podľa § 89 ods. 2 CSP, keď uznesením nerozhodol o nepripustení zastúpenia žalovanej zvoleným zástupcom, s týmto zástupcom konal na pojednávaní dňa 14.6.2018 a jeho zastúpenie sa prejavilo v záhlaví aj v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie zaťažil prvoinštančné konanie vadou v podobe nesprávneho procesného postupu, ktorým žalovanej znemožnil, aby uskutočňovala procesné práva v civilnom procese v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno odstrániť v konaní pred odvolacím súdom.
30. Výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie zrušil odvolací súd ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej.
31. Vzhľadom na dôvod zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolací súd vecnými tvrdenia žalovanej uvedenými v odvolaní nezaoberal.
32. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 1 CSP vydá vo veci uznesenie, ktorým nepripustí zastúpenie žalovanej zvoleným zástupcom a po jeho právoplatnosti doručením žalovanej, vec opätovne prejedná a vo veci rozhodne novým rozhodnutím. Vzhľadom na procesnú situáciu považuje odvolací súd za vhodné, aby súd prvej inštancie pred nariadením pojednávania na prejednanie veci vyzval žalovanú, či si v primeranej lehote zvolí všeobecného zástupcu spĺňajúceho podmienku výnimky podľa § 91 CSP, alebo si na svoje zastupovanie zvolí advokáta, prípadne bude v konaní vystupovať bez zástupcu. Uvedené aj napriek tomu, že žalovaná spolu s vydaným platobným rozkazom prevzala dňa 8.11.2017 písomné poučenie strany sporu obsahujúce aj poučenie podľa § 91 CSP.
33. Podľa § 396 ods. 3 CSP o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).