Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_40C-55-2019.pdf
PDF · 79.38 KB
Case nature
Subarea
40C/55/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV v právnej veci žalobkyne: V. B. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. 5, XXX XX O., zastúpená advokátska kancelária Zahradnikova.SK s.r.o., IČO: 50 187 309, so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: X. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, XXX XX O., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd z a k a z u j e žalovanému prenechať do užívania rodinný dom, so súpisným číslom XXXX, postavený na zastavanej parcele registra "C", parc. č. XXXX/X, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre katastrálne územie: Devín, obec: BA-m.č. DEVÍN, okres: Bratislava IV, ktorý je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, akýmkoľvek tretím osobám bez súhlasu žalobkyne.
II. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti zamieta.
III. Súd poučuje žalovaného, že môže podať žalobu v právnej veci žalobcu: X. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, XXX XX O., proti žalovanej: V. B. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. 5, XXX XX O., o nahradenie prejavu vôle žalovanej - súhlas s prenechaním do užívania rodinného domu, so súpisným číslom XXXX, postaveného na zastavanej parcele registra "C", parc. č. XXXX/X, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre katastrálne územie: Devín, obec: BA-m.č. DEVÍN, okres: Bratislava IV, ktorý je evidovaný na liste vlastníctva č. 4129, tretím osobám.
IV. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 25.10.2019 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému: a) uzatvárať nájomné zmluvy, na základe ktorých by bol do nájmu prenechaný rodinný dom, so súpisným číslom XXXX, postavený na zastavanej parcele registra "C", parc. č. XXXX/X, vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre katastrálne územie: Devín, obec: BA-m.č. DEVÍN, okres: Bratislava IV, ktorý je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, akýmkoľvek tretím osobám bez súhlasu spoluvlastníka, b) prenechať do užívania predmetný rodinný dom akýmkoľvek tretím osobám bez súhlasu spoluvlastníka.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že so žalovaným sú manželia od 23.06.2007. Počas trvania manželstva si okrem iného postavili aj rodinný dom na adrese Z. XXA, P., so súpisným číslom XXXX, postavený na zastavanej parcele registra "C", parc. č. XXXX/X, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre katastrálne územie: Devín, obec: BA-m.č. DEVÍN, okres: Bratislava IV, ktorý je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len "rodinný dom"). Jedná sa o spoločnú nehnuteľnosť patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale na jej užívaní sa s manželom nevie dohodnúť a hrozí, že do spoločného rodinného domu nasťahuje osoby bez jej súhlasu, s ktorými plánuje uzavrieť nájomné zmluvy. Poukázala na to, že počas trvania manželstva sa im narodili
2 maloleté deti, Tomáš B. dňa XX.XX.XXXX a P. B. dňa XX.XX.XXXX. Okrem predmetného rodinného domu sú spolu s manželom aj bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu na adrese J. V. XX v Devínskej Novej Vsi a manžel je okrem toho výlučným vlastníkom bytu na adrese J. XX v Dúbravke. S manželom prvé roky manželstva žila v manželovom byte v Dúbravke a rodinný dom začali stavať v júli v roku 2013. V priebehu roku 2016 sa do rodinného domu aj spolu s deťmi nasťahovali a žili v ňom ako rodina až do marca 2019, kedy manžel opustil spoločnú domácnosť kvôli mimomanželskému pomeru a založil si novú domácnosť spolu so svojou novou priateľkou Zuzanou a jej synom Lukášom. V priebehu leta jej však manžel začal písať SMS správy, že do ich spoločného domu plánuje nasťahovať svoju matku. Dňa 26.08.2019 jej napísal, že od septembra plánuje prerobiť garáž na izbu a kúpeľňu a z garáže urobiť vstup do obývačky, aby to jeho mama nemala ďaleko. V októbri 2019 sa jej začal vyhrážať, a to nielen nasťahovaním svojej matky, ale dokonca nasťahovaním svojej milenky Zuzany so synom Lukášom do ich spoločného rodinného domu, kde žije ona aj s deťmi. Vyhrážky sa čoraz viac zintenzívňujú a aktuálne sa vyhráža už aj tým, že ju zo spoločného domu vysťahuje. Uviedla, že sa manželovi opakovane snažila vysvetliť, že nakoľko je rodinný dom v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, musia sa na jeho užívaní dohodnúť, no neúspešne. Poukázala na to, že manžel má k dispozícii ďalšie dva byty, kam sa môže so svojou milenkou a ostatnou rodinou nasťahovať, v čom by mu nebránila. Mala za to, že manžel jej chce takýmto konaním iba ublížiť a robiť naprieky, avšak si neuvedomuje, že v spoločnom rodinnom dome žijú aj jeho dve deti, ktorých by takýmto svojim konaním vystavil situácii, že by sa museli prizerať tomu, ako všetci spoločne žijú v jednom dome s jeho milenkou. Uviedla, že takéto konanie manžela považuje za hrubo rozporné s dobrými mravmi, ako aj so zásadami slovenského rodinného práva a v žiadnom prípade nie je v súlade so záujmom ich dvoch maloletých detí. Poukázala na to, že nakoľko vyhrážky manžela sa stále viac intenzívnejú, má skutočne dôvodnú obavu, že nielenže do spoločného domu nasťahuje svoju milenku so synom a zvyškom rodiny, ale, že ju dokonca z domu bude chcieť vyhodiť, ako sa sám vyhráža, že spraví od novembra.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
6. Podľa § 337 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
7. Podľa § 337 ods. 2 C.s.p. súd vo výroku uznesenia podľa ods. 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
8. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov strán. Nárok sám teda nemusí byť preukázaný nepochybne, v dôsledku čoho sa ani nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré musí súd zistiť pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusia byť preukázané nad všetku pochybnosť, ale je postačujúce, pokiaľ sú tieto skutočnosti aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi neodkladnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie
sú celkom nepochybné. Bezodkladnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom bezodkladnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
9. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ostatného obsahu spisu dospel súd k záveru, že v predmetnej veci boli splnené predpoklady na to, aby súd nariadil navrhované neodkladné opatrenie v znení ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Žalobkyňa osvedčila, že spolu so žalovaným má rodinný dom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ako aj to, že žalovaný jej od 26.08.2019 do 22.10.2019 zaslal viacero sms správ, v ktorých jej oznamuje svoj zámer nasťahovať do rodinného domu tretie osoby napriek nesúhlasu žalobkyne. Uvedené vyplýva z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Devín, obec: BA-m.č. DEVÍN, okres: Bratislava IV a z priloženej sms komunikácie (č.l. 9, 15-23 spisu). Podľa § 144 Občianskeho zákonníka veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Podľa § 145 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že na použitie veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov spôsobom presahujúcim bežný rozsah je potrebný súhlas oboch manželov - bezpodielových spoluvlastníkov. Pokiaľ žalovaný uvedenú zákonnú úpravu nerešpektuje a mieni do rodinného domu patriacemu do bezdpodielového spoluvlastníctva manželov nasťahovať tretie osoby (čo žalobkyňa osvedčila) napriek nesúhlasu žalobkyne ako jednej z bezpodielových spoluvlastníkov predmetného rodinného domu, inými slovami mieni prenechať predmetný rodinný dom do užívania tretím osobám, čo nemožno považovať za bežnú vec, súd mal za to, že za súčasnej situácie je namieste nariadiť neodkladné opatrenie, ktoré mu v uvedenom konaní zabráni. Neodkladné opatrenie v nariadenom znení považuje súd za účinný preventívny prostriedok ako zabezpečiť rešpektovanie zákonnej úpravy týkajúcej sa nakladania s vecami patriacimi do bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo strany žalovaného nad rámec bežných vecí a zároveň chráni tretie osoby (v konečnom dôsledku aj samotného žalovaného) pred následkami neplatnosti právnych úkonov vykonaných z jeho strany nerešpektujúcich citovanú zákonnú úpravu. Súd tiež poukazuje na to, že pre žalovaného nepredstavuje navrhované neodkladné opatrenie žiadne neprimerané obmedzenie, keď žalovaný je navyše výlučným vlastníkom bytu na adrese J. XX v O. a bezpodielovým spoluvlastníkom bytu na adrese J. V. XX v O. (ako to vyplýva z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. P. a č. XXXX pre k.ú. P. K. B.). Žalobkyňa pritom deklarovala, že nasťahovaniu tretích osôb do bytu na adrese J. V. XX v O. by nebránila. Vzhľadom na plánovaný termín nasťahovania tretích osôb do rodinného domu (november 2019) bola splnená aj podmienka bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán, od ktorej sa odvíja aj miera osvedčenia rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti výroku, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby súd zakázal žalovanému uzatvárať nájomné zmluvy, na základe ktorých by bol do nájmu prenechaný rodinný dom akýmkoľvek tretím osobám bez jej súhlasu, keďže neodkladné opatrenie v nariadenom znení zahŕňa aj prípad uzatvorenia nájomnej zmluvy zo strany žalovaného, čo vyplýva z toho, že jedným z (viacerých) právnych titulov prenechania rodinného domu do užívania tretím osobám je aj nájomná zmluva. Neodkladné opatrenie v nariadenom znení je teda širšie ako to, ktoré žalobkyňa žiadala nariadiť predmetným výrokom, a preto ho súd v tejto časti pre nadbytočnosť zamietol.
11. Keďže súd neuložil v nariadenom neodkladnom opatrení žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej podľa § 336 ods. 1 C.s.p. (keďže nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami), súd v zmysle § 337 ods. 1, 2 C.s.p. poučil žalovaného o možnosti podať žalobu o nahradenie prejavu vôle jeho manželky - súhlas s prenechaním do užívania rodinného domu tretím osobám, keďže je zrejmé, že medzi nimi panuje nezhoda ohľadne výkonu práv a povinností k spoločnej veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (udelenie súhlasu žalobkyne s prenechaním rodinného domu do užívania tretím osobám), o čom môže rozhodnúť súd v zmysle § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je pritom na žalovanom, či túto možnosť využije alebo nie.
12. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Cs.p. tak, že žalobkyni ako úspešnej strane priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v plnom rozsahu. Súd mal za to, že
čiastočné zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v jednom výroku iba z dôvodu jeho nadbytočnosti (ako to súd vysvetlil v bode 9 odôvodnenia) nemal žiadny vplyv na plný úspech žalobkyne v konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).