Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Csp-83-2017.pdf
PDF · 95.45 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/83/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 24 785 199, Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, právne zast.: Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického 4012/30, Martin, proti žalovanému: A. X., X.. XX.XX.XXXX, P. XXX/XX, V., o zaplatenie 584,80 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 44,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 44,20 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 584,80 eur s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 584,80 eur od 17.12.2016 až do zaplatenia ako plnenia zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 27.05.2013 medzi jeho právnym predchodcom Provident Financial, s.r.o. a žalovaným, číslo zmluvy XXXXXXXXX, ako aj zmluvy z rovnakého dňa o zabezpečení splátok tohto úveru. Na základe uvedenej zmluvy bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 680,- eur, ktorú sa zaviazal splácať v pravidelných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 15,25 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016 došlo k postúpeniu tejto pohľadávky na žalobcu.
2. Žalobu s prílohami a procesné poučenia podľa C.s.p., spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami vyjadril v lehote 20 dní, súd doručil žalovanému do vlastných rúk dňa 07.08.2018. Žalovaný sa k žalobe s prílohami nijakým spôsobom nevyjadril.
Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 /veta druhá/ C.s.p. keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
4. Podaním doručeným súdu dňa 30.04.2018 (t.j. ešte pred doručením žaloby žalovanému) vzal žalobca svoju žalobu späť v časti uplatnenej istiny 350,20 eur, t.j. čo do nároku titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Vzhľadom na uvedené súd podľa § 145 ods. 3 C.s.p. konal v ďalšom konaní už len o zvyšku uplatneného nároku vo výške istiny 234,60 eur spolu s prislúchajúcim príslušenstvom bez rozhodnutia o čiastočnom zastavení konania v späťvzatej časti žaloby.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobcu, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, zmluvou o zabezpečení splátok úveru (zmluvy bližšie špecifikované v odseku 1 odôvodnenia rozsudku) a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav: Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Provident Financial, s.r.o.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 27.05.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 680,- eur. V zmluve je uvedené, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 97,92 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 136,68 eur. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RMPN“) vo výške 70,38 %. Celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi na základe zmluvy je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v čase uzatvorenia zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu to predstavuje sumu 914,60 eur. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe zmluvy predstavuje 48,52 %. Žalovaný sa zaviazal splatiť dlžnú sumu v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je 15,25 eur a výška poslednej splátky dlžnej sumy je 14,85 eur. Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Pokiaľ ide o spôsob plnenia zmluvy, v zmluve je zaškrtnuté políčko „Hotovostný režim“, ktorý znamená, že žalovaný sa zaviazal splácať splátky osobne v ktorejkoľvek banke alebo pobočke banky vkladom na účet veriteľa. Zároveň žalovaný potvrdil prevzatie celej čiastky úveru v hotovosti.
6. Dňa 27.05.2013 žalovaný a právny predchodca žalobcu uzatvorili tiež zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Na základe nej sa poskytovateľ zaviazal, že žalovanému za odmenu bude počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý mu bol poskytnutý na základe uvedenej zmluvy, a to v jej bezodkladnom použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru, spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný sa zaviazal poskytnúť potrebnú súčinnosť s tým, že prevzatie peňažnej hotovosti sa uskutoční v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom mieste, určenom predchádzajúcu vzájomnou dohodou zmluvných strán. Žalovaný sa zaviazal, že za poskytnutie tejto služby zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 350,20 eur v 60 pravidelných splátkach, a to v 59 týždenných splátkach vo výške 5,83 eur a v poslednej splátke vo výške 6,23 eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy.
7. Zo žaloby vyplýva a nebolo to ani popreté zo strany žalovaného, že na predmetnom úvere žalovaný uhradil sumu 635,80 eur (č.l. 1, 6, 63). Dňa 16.12.2016 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. ako postupcom a žalobcom, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky na súčasného žalobcu. Žalovanému bolo postúpenie pohľadávky oznámené listom zo dňa 16.12.2016. Nakoľko žalobca nadobudol pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o zabezpečení splátok úveru na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, čo oznámil žalovanému, žalobcovi vzniklo ako postupníkovi právo uplatňovať tieto pohľadávky voči žalovanému (§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ďalej len „OZ“).
8. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaný ho neprijímal na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a zmluva z 27.05.2013 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom. Nakoľko predmetnú zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka žalovaný uzavrel ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ďalej ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). V zmysle ust. § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) bolo potrebné preskúmať, či v listinách tvoriacich zmluvu, sú obsiahnuté všetky zákonom určené náležitosti.
Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené v tomto ustanovení pod písm. a) až y).
Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím a skutočnosť, že sa jedná o právny vzťah, ktorý vznikol po 01.02.2013) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
9. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predložená zmluva bola uzatvorená platne, má písomnú formu a všetky jej náležitosti sú na listinách, ktoré tvoria súčasť zmluvy. Žalovaný nárok žalobcu nijako nesporoval po vecnej, ako ani po právnej stránke. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že v zmluve absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. Právny predchodca žalobcu definoval termín konečnej splatnosti úveru ako siedmy deň 60. týždňa po uzavretí zmluvy. Takáto definícia termínu konečnej splatnosti nedáva spotrebiteľovi možnosť okamžite posúdiť rozsah svojho záväzku. Súd v prvom rade vychádzal z toho, že v čase uzavretia zmluvy nič nebránilo veriteľovi zmluvný formulár pripraviť tak, aby v ňom bol určitým, celkom jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom uvedený termín konečnej splatnosti úveru uvedením jednoznačného dátumu. Ďalej súd vychádzal z toho, že priemerný spotrebiteľ pri podpise zmluvy obsahujúcej veľké množstvo údajov nemusí byť schopný okamžite zistiť dátum, kedy je posledná splátka úveru splatná. Tým viac, ak nejde o jednoduchý výpočet (napr. rok po uzavretí zmluvy, dva roky a podobne), ale ak výpočet vyžaduje od spotrebiteľa prepočítať týždne, ako je to aj v tomto prípade. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. platné a účinné v čase uzavretia zmluvy úplne jednoznačne vyžadovalo uviesť v zmluve nielen dobu trvania zmluvy, ale aj termín (teda dátum) konečnej splatnosti úveru, čo v posudzovanej zmluve jednoznačne absentuje. Aj SD EÚ vyslovil v rozsudku C-42/15, že zmluva o úvere môže byť posudzovaná ako bezúročná a bez poplatkov, ak ide o okolnosť,
ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Ak spotrebiteľ bez (nie jednoduchého) matematického výpočtu nemôže posúdiť, dokedy bude úver splácať, nemôže riadne posúdiť pred uzavretím zmluvy rozsah svojho záväzku. V takom prípade môže byť aj pri použití eurokonformného výkladu ustanovení § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. úver v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 citovaného zákona považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené pritom primerane platí aj pre údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, a to údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (vrátane prvej splátky).
10. Pre absenciu uvedených, povinných obsahových náležitostí zmluvy súd považoval predmetný spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov a bez úrokov v súlade s cit. ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy. Súd pritom posudzoval aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá bola uzatvorená v rovnaký deň, ako zmluva o spotrebiteľskom úvere. Predmetom tejto zmluvy je dohoda strán o tom, že Provident Financial, s.r.o. bude žalovaného pravidelne navštevovať, aby od neho prevzal splátku úveru (zmluva vyslovene odkazuje na konkrétne číslo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) v hotovosti, za čo sa mu žalovaný zaviazal platiť odmenu, a to spolu so splátkami úveru (čl. I ods. 1.1). Vychádzajúc z takto vymedzeného predmetu je zrejmé, že táto zmluva obsahuje dojednania, ktoré sú z hľadiska ich obsahu vedľajšími dojednaniami k zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je navyše viazaná na platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože stanovuje, že zaniká o. i. aj zánikom platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. To z nej robí zmluvu závislú od zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na tieto skutočnosti treba nároky vyplývajúce z tejto zmluvy posudzovať v kontexte zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vychádzajúc z vyššie uvedeného niet pochýb o tom, že stranami uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere spolu so zmluvou o zabezpečení splátok úveru predstavuje štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu a tieto fyzicky samostatné „zmluvy“ treba posudzovať vo vzájomnej súvislosti, a teda ako tvoriace jednu zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. Zo zjavnej previazanosti oboch zmlúv potom ale bezpochyby vyplýva, že zmluvou o zabezpečení splátok úveru sa obchádza požiadavka zákona, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere informovala spotrebiteľa o jeho celkových nákladoch spojených so spotrebiteľským úverom - § 2 písm. g) - prostredníctvom ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“). Odmena zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru nebola zahrnutá do RPMN tak, ako to vyžaduje § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. V dôsledku toho ani nemohla byť RPMN správne vypočítaná. Pokiaľ by bola odmena do výpočtu zahrnutá tak, ako mala byť, bola by RPMN vyššia, čo v konečnom dôsledku znamená, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola RPMN nesprávne uvedená v neprospech spotrebiteľa. Aj táto okolnosť má za následok to, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov [11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z.], teda aj bez poplatku v podobe odmeny za zabezpečenie výberu splátok na základe uvedenej časti zmluvy nazvanej ako zmluva o zabezpečení splátok úveru, čo nepochybne bráni tomu, aby sa odmena za zabezpečenie splátok úveru žalobcovi priznala.
11. Vzhľadom k uvedenému mal žalobca právo len na zaplatenie istiny úveru 680,- eur, t.j. na vrátenie sumy poskytnutého spotrebiteľského úveru podľa príslušných zmluvných a citovaných zákonných ustanovení. Zo zisteného skutkového stavu (tvrdenie žalobcu, ktoré nebolo žalovaným popreté) vyplýva, že žalovaný na predmetnom úvere zaplatil celkom sumu 635,80 eur. Z uvedených dôvodov súd žalovaného zaviazal na úhradu nesplateného zostatku istiny úveru v sume 44,20 eur. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej istiny 44,20 eur v žalobcom požadovanej výške 5,00 % ročne, ktorá je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., a to od 17.12.2016 (deň po postúpení pohľadávky) do zaplatenia (výrok I). Na základe uvedeného súd zároveň výrokom II zamietol žalobu vo zvyšnej časti, t.j. v časti, v ktorej prevyšuje nárok priznaný výrokom I rozsudku, a v ktorej nebola vzatá späť ešte pred doručením žaloby žalovanému (viď článok 4 odôvodnenia). Súd k prípadnej žiadosti žalovaného o povolenie splácania dlhu poznamenáva, že v podaní z 11.10.2019 žalovaný túto svoju žiadosť nešpecifikoval konkrétnou sumou mesačných splátok, ktorými by zvládal splácať predmetný dlh, pričom však súd má za to, že s poukazom na konečnú výšku žalobcovi priznanej sumy (t.j. 44,20 eur z 234,60 eur) tu nie je namieste akákoľvek požiadavka o splácanie dlhu v mesačných splátkach, a preto súd takú žiadosť žalovaného za uvedených okolností považoval za bezpredmetnú.
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 2 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalovaný by mal nárok na náhradu pomernej časti trov konania
podľa jeho väčšieho úspechu vo veci v porovnaní so žalobcom (žalobca bol neúspešný aj v časti ním zavineného čiastočného zastavenia konania), avšak nakoľko žalovanému preukázateľne žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu z dôvodu hospodárnosti konania nárok na náhradu trov konania podľa uvedených ustanovení nepriznal (výrok III).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).