Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/39/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Jána Slebodníka v spore žalobkyne S.. Y. Č., J.. XX. X. XXXX, G. L. Y., N.Á. XXX/X, zastúpenej JUDr. Mariánom Vargom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Čani, Pionierska 32, proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 5, o zaplatenie finančnej náhrady, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 14. 06. 2018 č.k. -326 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 139.201 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal nárok na náhradu prvoinštančného konania, ako aj odvolacieho konania vo výške 87,7 %. Štátu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel upravenému nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 139.201 eur, ktorého sa táto domáhala titulom reštitučného nároku vo forme finančnej náhrady podľa v spojení so a to za živnostenský produkčný liehovar, ako aj hospodársky liehovar, ktoré boli predmetom uplatneného reštitučného nároku.

3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že s poukazom na právny záver odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení jeho predchádzajúceho rozsudku v ďalšom konaní vychádzal z právnych záverov odvolacieho súdu.

4. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyňa si ako oprávnená osoba podľa uplatnila prostredníctvom listu doručeného Okresnému úradu v Trebišove dňa 31. 03. 1992 nárok na poskytnutie finančnej náhrady v zmysle citovaného zákona. O poskytnutí finančnej náhrady podľa vyššie uvedeného zákona povinný subjekt rozhodol listom zo dňa 31.03.2010 tak, že žalobkyni nepriznal finančnú náhradu za stavby živnostenský produkčný liehovar na parc. č. X/X a hospodársky liehovar na parc. č. X/ X, ktoré boli tiež predmetom nároku na poskytnutie finančnej náhrady. Uvedené skutočnosti mal súd za preukázané z listu MF SR zo dňa 31. 03. 2010. Nakoľko nárok žalobkyne príslušným ústredným orgánom nebol uspokojený v uplatnenom rozsahu, žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 24. 05. 2010 uplatnila svoj nárok na súde. Súd nemal preukázané, kedy bolo rozhodnutie MF SR žalobkyni doručené, považoval však za nesporné, že lehota na uplatnenie nároku žalobkyni mala uplynúť najskôr 31. 03. 2011, nakoľko svoj nárok uplatnila na súde dňa 24. 05. 2010, nie je sporné, že

nárok žalobkyne bol na súde uplatnený včas. Dôvodom, prečo nebola žalobkyňa odškodnená MF SR (ďalej ministerstvo) je ten, že ministerstvo nesúhlasilo s ocenením týchto stavieb jednotkovou cenou 829,- Sk/m3 obostavaného priestoru. Ohľadne ustálenia obostavaného priestoru nehnuteľností a jeho členenia a v tej nadväznosti na určenie jednotkovej ceny stavieb, prebiehali medzi účastníkmi konania rozsiahle jednania (nárok žalobkyne uplatnený dňa 31. 03. 1992, rozhodnutie ministerstva zo dňa 31. 03. 2010), v rámci mimosúdneho konania za účelom posúdenia žiadosti žalobkyne na poskytnutie finančnej náhrady bol vypracovaný znalecký posudok Doc. Ing. Cyrila Klinca CSc. a jeho dodatky č. 1, 2, 3, ktorými znalec reagoval na výhrady vznesené povinným subjektom. Navyše súčasťou dodatku č. 2 k znaleckému posudku bolo odborné stanovisko Ústavu súdneho inžinierstva Žilina. Súd sa v priebehu konania oboznámil s obsahom predmetných posudkov avšak z dôvodu, že sporné otázky boli výslovne odborného charakteru, súd za účelom stanovenia ceny nehnuteľností, teda za účelom ustálenia výšky finančnej náhrady, vykonal znalecké dokazovanie. Znaleckým posudkom č. 109/2011 vypracovaným Ing. Jozefom Faithom PhD. bola ustálená hodnota nehnuteľností po zaokrúhlení vo výške 38.504,95 eur (1.160.000,- Sk) z toho suma 694.786,76 Sk za hospodársky liehovar a suma 469.677,73 Sk za živnostenský produkčný liehovar. S obsahom znaleckého posudku č. 109/2011 nesúhlasili obe strany. Žalobkyňa namietala použitú jednotkovú cenu obostavaného priestoru, žalovaný súhlasil s cenou, no namietal veľkosť obostavaného priestoru. Nakoľko znalec vo vypracovanom znaleckom posudku sa nevysporiadal s namietanými skutočnosťami tak, aby ako osoba s odbornými znalosťami odôvodnila ten alebo iný skutkový záver, navyše dospel k veľkosti obostavaného priestoru hospodárskeho liehovaru 5.641,22 m3, ktorý neodôvodnil, súd nariadil doplniť dokazovanie vykonaním kontrolného znaleckého posudku. Kontrolným znaleckým posudkom č. 8/2012 vypracovaným znaleckým Technickou univerzitou v Košiciach bola ustálená hodnota nehnuteľností po zaokrúhlení vo výške 139.201 eur z toho suma 76.136,27 eur za hospodársky liehovar a suma 63.064,68 eur za živnostenský produkčný liehovar. Súd sa musel vysporiadať s rozdielnymi závermi znaleckého posudku č. 109/2011 a kontrolného znaleckého posudku č. 8/2012, pričom sa jednoznačne stotožnil so závermi kontrolného znaleckého posudku č. 8/2012 a v ňom uvedenou hodnotou nehnuteľností, pretože mal za to, že znalecký ústav sa veľmi podrobne vysporiadal so spornými skutočnosťami a námietkami vznesenými žalovaným k doposiaľ vykonanému znaleckému dokazovaniu (nielen posudku Ing. Faitha, PhD., ale aj posudku Doc. Ing. Klinca CSc. a jeho dodatkom), podrobne odôvodnil zaradenie stavieb z hľadiska využívania, zodpovedal otázku spôsobu delenia stavieb a ustálil veľkosť obostavaného priestoru, pričom vychádzal z komplexnejších podkladov, čo na pojednávaní dňa 17. 05. 2018 potvrdil aj sám znalec Ing. Jozef Faith, PhD. Súd svoje rozhodnutie oprel aj o to, že Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline v odbornom stanovisku č. 207/2007, ktoré je súčasťou dodatku č. 2 k znaleckému posudku Doc. Ing. Klinca, CSc. č. 25/2005 dospel k rovnakým záverom a predmetné liehovary špecifikoval ako stavby užívané v tom čase na priemyselnú výrobu liehu s technickým a skladovým zázemím, dispozične prispôsobené vloženej výrobe. Hlavné stavby - liehovary svojím charakterom a účelom neboli ostatnými halami a budovami kotolní, budovami pre poľnohospodársku veľkovýrobu (kravín, ošipáreň, a pod.), budovami určenými na poľnohospodárske účely (stodoly, kôlne, sýpky) a budovami pre energetiku. Neboli ani budovami so zastavanou plochou do 150m3. K rovnakému záveru dospel aj Doc. Ing. Klinec CSc. v znaleckom posudku č. 25/2005 a živnostenský produkčného liehovar ako aj poľnohospodársky liehovar kategorizoval ako budovy pre potravinársky priemysel. Súd sa nestotožnil so závermi znaleckého posudku Ing. Jozefa Faitha, PhD. č. 109/2011, ktorý sám na pojednávaní dňa 17. 05. 2018 potvrdil, že Technická univerzita v Košiciach vychádzala pri vypracovaní kontrolného znaleckého posudku z komplexnejších podkladov ako on. Za podstatnú skutočnosť však súd považuje to, že Ing. Jozef Faith, PhD., ako sám uviedol, znalecký posudok robil na základe svojich skúseností, konzultácií a sedení s F.. P. - externým pracovníkom žalovaného a spolu posudzovali ním podávané iné posudky na ministerstve, ktoré bolo gestorom vyhlášky. Preto konštatoval, že tento znalecký posudok považovať za objektívny, napriek tomu, že Ing. Jozef Faith, PhD. bol znalec ustanovený súdom, nakoľko, ako sám uviedol, spolupracoval s F.. P. a ním vypracované znalecké posudky boli na ministerstve posudzované externým pracovníkom žalovaného F.. P., ktorý v tomto konaní zaujímal odborné stanoviská za žalovaného. Čo sa týka vznesených námietok zo strany žalovaného na adresu vzťahu Doc. Ing. Klinca a znaleckého ústavu - Technickej univerzity v Košiciach, súd vyhodnotil túto námietku za účelovú. Nie je vylúčené, že O.. F.. H. kedysi pracoval na univerzite, avšak súd túto skutočnosť neskúmal. Pre súd je podstatné a záväzné, kto je v zozname vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR v časti znalecké vedený ako osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti a kto ako znalec za predmetný znalecký ústav. Z výpisu zo zoznamu znalcov (čl. 98 spisu) vyplýva, že znaleckú činnosť za ústav vykonáva znalec K.. F.. F. E., K.., F.. Y. I., K.., M. F.. N. Y., K... Z uvedeného vyplýva, že osoba O.. F.. H. nie je vedená ako znalec daného znaleckého ústavu, navyše, podľa vyjadrenia žalobkyne, menovaný zomrel (asi

v roku 2011), preto s určitosťou možno povedať, že neovplyvňoval závery znalcov zo znaleckého ústavu pri vypracovaní kontrolného znaleckého posudku č. 8/2012. Súd zároveň poukázal aj na to, že žalovaný spochybnil výšku ceny stanovenej pôvodným znaleckým posudkom Doc. Ing. Klinca, nakoľko uvedený znalec bol zvolený žalobkyňou, preto cena nehnuteľností bola podľa žalovaného stanovená v maximálnej výške. K tomu súd uviedol, že je povinnosťou práve oprávnenej osoby v zmysle ust. pripojiť znalecký posudok k žiadosti na poskytnutie finančnej náhrady, preto znalecký posudok bude stále predložený oprávnenou stranou a nie povinnou stranou. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný neustále vznášal nedôvodné námietky proti znaleckým posudkom a osobám, ktoré ich vypracovali, z uvedeného dôvodu súd návrh žalovaného na pojednávaní dňa 10.1.2013 na vykonanie ďalšieho kontrolného znaleckého posudku zamietol ako účelový a nehospodárny. Uviedol, že v konaní za účelom zodpovedania otázky spôsobu delenia stavieb a ustálenia ceny obostavaného priestoru dospeli dva znalecké - Technická univerzita v Košiciach a Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline - k totožným záverom. Znaleckú činnosť na území Slovenskej republiky vykonávajú znalecké ako najvyššia forma znaleckej činnosti, z uvedeného je zrejmé, že už neexistuje vyššia forma inštitúcie, ktorá by vykonala kontrolné znalecké dokazovanie kontrolného znaleckého posudku znaleckého ústavu.

5. S poukazom na tieto dôvody súd prvej inštancie žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 139.201,- eur. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust.

6. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Táto žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Svoje odvolanie zakladala na dôvodoch uvedených v ust. 365 ods. 1 písm. e), f) a h) . V odvolaní uviedla, že sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie ohľadne zaradenia nehnuteľnosti živnostensky produkčný liehovar a hospodársky liehovar do kategórie budov výrobných pre priemysel. Zotrvala na svojej doterajšej argumentácii, podľa ktorej stavbu s názvom živnostenský produkčný liehovar o zastavanej ploche 565 m2, z čoho na destilačnú miestnosť pripadá podlahová plocha 22 m2 a ostatok slúži na sklady ovocia, prípadne zemiakov, na výrobu destilátu nie je možné charakterizovať a zatriediť ako budovu výrobnú pre priemysel. Obdobne je to aj u stavby hospodárskeho liehovaru, preto klasifikovanie týchto objektov, ktoré ako celok slúžia dvom alebo viacerým účelom preto pre klasifikovanie stavebných objektov, ktoré ako celok slúžia dvom alebo viacerým účelom platí zásada, že takýto objekt sa klasifikuje podľa prevažujúceho účelu a teda v tomto prípade sa jedná o budovy určené na poľnohospodárske účely. Je toho názoru, že znalec Ing. Fajt vo svojom znaleckom posudku č. 109/2011 použil jednotkovú cenu 167 Sk za m3 obostavaného priestoru správne a jeho zaradenie stavieb do kategórie budov určených na poľnohospodárske účely bolo v súlade s vyhláškou č. , ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška , čo zdôvodnil aj na pojednávaniach. Je toho názoru, že súd sa v odôvodnení rozsudku relevantným spôsobom nevyporiadal s argumentáciou znalca Ing. Fajta a nezdôvodnil, z akého dôvodu považuje jeho tvrdenia uvedené v posudku za nesprávne a prečo sa s ním súd nemôže stotožniť. Pokiaľ sa súd v odôvodnení rozsudku odvoláva na skutočnosť, že znalecký ústav vychádzal pri vypracovaní posudku z komplexnejších podkladov, má za tieto, že tieto sa vzťahovali len na samotnú veľkosť obostavaného priestoru a nie na samotnú otázku zaradenia stavieb z hľadiska ich využívania. Argumentáciu súdu, že neexistuje vyššia forma odbornej inštitúcie, ktorá by vykonala ďalšie kontrolné znalecké dokazovanie vo vzťahu ku kontrolnému znaleckému posudku znaleckého ústavu nepovažuje žalovaná za postačujúcu, keďže má za to, že iba samotným vykonaním výsluchov znalcov neboli odstránené závažné rozpory v rozdielnosti záverov medzi posudkami č. 109/2011 a č. 8/2012.

7. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa. Táto nepovažovala odvolacie dôvody žalovanej za dané a k jej námietke vo vzťahu k charakteru stavieb uviedla, že v konaní predložila pôdorys grafického znázornenia živnostenského produkčného liehovaru, z ktorého je zrejmé, že okrem samotnej destilačnej miestnosti a skladu hotových výrobkov sa tam nachádzala miestnosť s obrovskými kaďami, konkrétne 4 ks kadí s objemom 14.000 l a 4 ks kadí s objemom 5.000 l. Objem týchto kadí spolu predstavuje 77.600 l, do ktorých sa dávala brečka, ktorá v týchto kadiach fermentovala. Z uvedeného objemu sa potom vypálil alkohol v celkovom množstve 7.600 l. S prihliadnutím na to, že v hospodárskom liehovare sa mohlo za jeden mesiac vypáliť obdobné množstvo alkoholu, tak je zrejmé, že za mesiac sa vyprodukovala 15.200 l alkoholu, čo za rok predstavuje množstvo 180.000 l. Má za to, že na vtedajšiu dobu to nepredstavuje malé množstvo alkoholu. Ďalej uviedla, že uvedené nadrozmerné kade sa mohli plniť iba pomocou špeciálneho zariadenia, t.j. vozíka na elektrický pohon. Do tohto vozíka pracovníci nakladali brečku, ktorá sa vyniesla nad príslušnú kaďu a do nej sa brečka vysýpala. Okrem týchto miestností tam boli aj miestnosti, v ktorých sa ovocie triedilo, umývalo a drvilo. Na toto teda bol potrebný aj drvič veľkých

rozmerov, ktorý bol na elektrický pohon. Bola tam taktiež miestnosť, v ktorej sa umývalo a triedilo ovocie, prípadne zemiaky. Má za to, že uvedené miestnosti mali svoj význam z hľadiska technologického procesu výroby destilátov a nemožno súhlasiť s tvrdením žalovanej, že okrem destilačnej miestnosti ostatné priestory slúžili ako sklady. Zároveň poukazuje na to, že aj zo stanoviska prof. Ing. Hybena, CSc. vyplýva, že predmetné stavby je potrebné posudzovať aj z hľadiska ich konštrukčnej danosti a účelu. Na vtedajšiu dobu tieto spĺňali podmienky priemyselnej veľkovýroby alkoholu a z tohto dôvodu je potrebné ich zaradiť pod stavby priemyselnej výroby.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, a to tými dôkazmi, ktoré strany sporu na preukázanie svojich tvrdení označili, ako aj viacerými znaleckými posudkami, takto vykonané dôkazy vyhodnotil postupom zodpovedajúcim úprave , vec aj správne právne posúdil, aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku a preto sa v súlade s ust. obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalovanej považuje za potrebné k týmto dôvodom dodať:

10. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v predmetnej veci už zaujal svoj právny názor v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení a na tomto závere nemá dôvod nič meniť. Z obsahu vy konaného dokazovania nie je sporné, že základ nároku žalobkyne je daný, ako aj to, z ktorého hmotnoprávneho predpisu tento nárok vyplýva. Spornou medzi stranami sporu ostala iba výška samotnej finančnej náhrady. Rovnako spornou nebola ani skutočnosť, že uvedená výška je závislá od vyriešenia odbornej otázky, ktorou je samotné posúdenie charakteru komplexu stavieb, ako aj samotného zariadenia oboch liehovarov do príslušnej kategórie, z ktorej vyplýva aj výška náhrady v nadväznosti na rozsah obostavanej plochy. Súd prvej inštancie uvedenú odbornú otázku riešil za pomoci dvoch znaleckých posudkov, pričom jeden z nich bol vypracovaný fyzickou osobou znalcom Ing. Jozefom Fajtom a druhý kontrolný znalecký posudok znaleckým , a to Technickou univerzitou v Košiciach. S poukazom na rozdielne odborné závery v týchto znaleckých posudkoch vykonal súd prvej inštancie konfrontáciu znalcov, pričom prihliadol na skutočnosť, že vyhodnotenie samotného charakteru stavieb bolo posudzované aj ďalšou odbornou inštitúciou, a to súdneho inžinierstva v Žiline, ktoré je metodickým pracoviskom pre oblasť reštitúcií a konštatoval, že týmto boli predmetné liehovary zaradené medzi priemyselné budovy a prihliadol aj na dôvody takéhoto postupu. Pri vyhodnocovaní rozdielnosti záverov dvoch znaleckých posudkov prihliadol aj na samotné vyjadrenie znalca Ing. Fajta, ktorý pripustil, že v čase, keď Ministerstvo financií garantovalo vyhlášky oceňovania nehnuteľností, jednotná klasifikácia nebola dokonalá a úplná a oceňované objekty boli rozdelené z hľadiska určitých kritérií, nie však podľa konštrukcií. Tento zároveň pripustil, že rozdielnosť jeho zatriedenia objektov a zatriedenia objektov technickou univerzitou v rámci kontrolného znaleckého posudku mohla byť spôsobená aj tým, že Technická univerzita mala komplexnejšie podklady pri vypracovaní znaleckého posudku. Zároveň aj potvrdil, že znalecký posudok vyhotovil na základe svojich skúseností, ako aj konzultácií a sedení s F.. P., o ktorom uviedol, že tento posudzoval ním podávané posudky na ministerstve, ktoré bolo gestorom vyhlášky.

11. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, ktorý s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti pojal za základ pre svoje rozhodnutie kontrolný znalecký posudok Technickej univerzity v spojení s odborným posudkom Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline. Súd zároveň uviedol správne dôvody, prečo vychádzal z týchto odborných podkladov a nie z podkladov vyplývajúcich zo znaleckého posudku znalca Ing. Fajta. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že samotný znalec Ing. Fajt čiastočne spochybnil správnosť svojich odborných záverov v znaleckom posudku, a to s poukazom na to, že Technická univerzita mala pre vypracovanie svojho kontrolného znaleckého posudku komplexnejšie podklady a taktiež potvrdil aj skutočnosť, že jeho odborné závery ovplyvnila aj osoba F.. P., zamestnanca ministerstva, o ktorej znalec zároveň uviedol, že tento posudzoval ním podávané posudky na ministerstve. Odvolací súd je toho názoru, že samotné takéto vyjadrenia znalca Ing. Fajta do značnej miery znižujú vierohodnosť a objektívnosť jeho odborných záverov jednak z dôvodu

nedostatočných podkladov, ako aj z dôvodu možného ovplyvnenia jeho znaleckej činnosti osobou, ktorá ako zástupca štátu a ministerstva posudzovala úroveň znaleckých posudkov tohto znalca.

12. K ďalšej odvolacej námietke žalovanej o možnosti ďalšieho kontrolného znaleckého dokazovania odvolací súd konštatuje, že žalovaná sa síce domáhala vykonania ďalšieho kontrolného znaleckého posudku, sama však neoznačila konkrétneho znalca, resp. znalecký ústav, ktorý by takéto ďalšie kontrolné znalecké dokazovanie mohol vykonať. S poukazom na tieto dôvody nepovažuje odvolací súd odvolacie námietky žalovanej za dôvodné a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, vrátane správneho výroku o trovách konania potvrdil podľa ust.

13. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. v spojení s Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej patrí plná náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).