Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/215/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: METROPOLITEJ, s.r.o., Rastislavova 12, 949 01 Nitra, IČO: 36 544 019, právne zastúpený: JUDr. Matej Valjent, advokát, Jesenského 232, 958 01 Partizánske, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 26.782,32 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. -194 zo dňa 07.09.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. -194 zo dňa 07.09.2018 p o t v r d z u j e .

Žalovaný nemá voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.06.2008, v súlade s opravou žaloby doručenou súdu dňa 11.03.2009, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 29.594,37 eur. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným dňa 07.04.2006 Zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistka č. XXX XXX XXXX (ďalej ako „Zmluva o PZP“) a taktiež Zmluvu: Poistenie vozidiel - havarijné poistenie, poistka č. XXX XXX XXX (ďalej ako „Poistná zmluva“), pričom nebol v omeškaní s platením poistného z uvedených zmlúv. Uviedol, že na základe konzultácie s pracovníkmi žalovaného poistil havarijnou poistkou predmet poistenia - motorové vozidlo L..V..A. D., J. - XXX N. (ďalej len „vozidlo“). Poukázal na to, že skutočnosť, že podstatnou vlastnosťou motorového vozidla bolo jeho užívanie ako pracovného stroja, nemalo mať, v súlade s tvrdeniami zástupcov poisťovne, za následok vylúčenie možnosti uplatnenia si poistného plnenia v prípade poistnej udalosti, ktoré skutočnosti boli žalobcovi viacnásobne tvrdené a viedli ho k uzatvoreniu uvedenej zmluvy. Dňa 25.10.2006 žalobca nahlásil škodovú udalosť na predmete poistenia. Uviedol, že príslušník polície skonštatoval, že predmet poistenia nevykonával v čase škodovej udalosti žiadne terénne práce, t.j. nebol používaný ako pracovný stroj a že ku škodovej udalosti a následnej škode na motorovom vozidle došlo na základe bezprostredného vplyvu živelnej udalosti - zosuvom podmáčanej pôdy. Poukázal na to, že žalovaný pri šetrení priebehu škodovej udalosti nebol na mieste samom a nevzal do úvahy výsledky šetrenia zástupcu policajného zboru, ktorý bol na miesto škodovej udalosti bezprostredne privolaný. Konštatoval, že na predmete poistenia mu vznikla škoda vo výške 949.991,00 Sk, ktorú žalobca uhradil spoločnosti vykonávajúcej opravu.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 25.10.2006 mu boli doručené dve písomné hlásenia škodových udalostí (k ťahaču a k návesu zvlášť), v zmysle ktorých došlo dňa 20.10.2006 v katastri mesta I. E. I. ku škodovej udalosti. Poukázal na to, že žalobca nemá voči žalovanému nárok na náhradu škody, nakoľko žalovaný žalobcovi žiadnu škodu nespôsobil a nie je ani poisťovateľom takej osoby, ktorá by žalobcovi škodu spôsobila, t.j. na daný prípad nie je možné aplikovať ustanovenia a žalobca nemá právo na plnenie z poistných zmlúv uzavretých k návesu a k ťahaču. Mal za to, že žalobca nemá nárok ani na výplatu poistného plnenia v zmysle poistných zmlúv o havarijnom poistení, nakoľko sa jedná o výluku z poistenia podľa čl. XIII ods. 1 písm. f) Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových a prípojných vozidiel (ďalej len „VPP - KASKO“). Bol presvedčený, že k predmetnej škodovej udalosti došlo pri činnosti uvedených vozidiel (ťahača a návesu) ako pracovných strojov, na čo sa dané poistenie nevzťahuje. Uvedené je podľa žalovaného zrejmé z hlásenia škodovej udalosti, kde je uvedené, že vozidlá v čase spornej udalosti vysypávali materiál, teda pracovali. Na základe výsledkov vykonanej likvidácie a s poukazom na písomné prehlásenie vodiča Z. I., dospel žalovaný k názoru, že k predmetnej škodovej udalosti došlo v dôsledku nepozornosti vodiča pri pracovnej činnosti (vysýpaní materiálu) a nie vplyvom živelnej udalosti (zosuvu podmáčanej pôdy). Poukázal na to, že žalobca predmetné poistné zmluvy uzavrel a bol oboznámený s ich obsahom, vrátane obsahu VPP - KASKO a zmluvných dojednaní, teda vedel, že uzavreté havarijné poistenie sa nevzťahuje na udalosti, ktoré vzniknú počas činností predmetných vozidiel ako pracovných strojov (za krytie takéhoto poistného rizika žalobca ani neplatil žalovanému poistné) a len na základe údajného ústneho uisťovania pracovníka žalovaného sa spoliehal na to, že výluky z poistenia sa na neho nevzťahujú, resp. že poistením sú kryté aj iné udalosti, ako sú vymedzené v poistných zmluvách. Zdôraznil však, že na základe ústnej dohody nemožno meniť obsah uzavretej poistnej zmluvy. Poukázal na to, že ak mal žalobca záujem o poistenie, ktoré by krylo riziko poškodenia alebo zničenia vozidiel pri ich pracovnej činnosti, mal uzavrieť popri hlavnom poistení aj ďalšie doplnkové poistenie. Podaním doručeným súdu dňa 20.04.2012 vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 3.214,19 eur, nakoľko táto suma predstavuje daň z pridanej hodnoty, ktorá bola žalobcovi vrátená a rozšíril žalobu o úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne od podania žaloby do zaplatenia. Podaním doručeným súdu dňa 08.10.2012 vzal žalobca žalobu späť v časti istiny vo výške 1.537,41 eur, nakoľko táto suma predstavuje dohodnutú spoluúčasť žalobcu vo výške 10 %. Súd uznesením č.k. -87 zo dňa 17.12.2012 zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 4.751,60 eur a pripustil zmenu petitu žaloby s tým, že v zmysle nového žalobného petitu sa žalobca od žalovaného, v predmetnom spore, domáhal zaplatenia sumy vo výške 26.782,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 26.782,32 od podania žaloby vo veci samej (odo dňa 18.06.2008) do zaplatenia. Uznesením č.k. -140 zo dňa 17.03.2016 súd na návrh žalobcu nariadil znalecké dokazovanie. Dňa 25.05.2016 bol súdu doručený znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 25.05.2016 (ďalej len „znalecký posudok“). Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa ustanovení , , , , , , , , ods. 1 , , (ďalej len „“), , , (ďalej len „“) a taktiež čl. XIII ods. 1 písm. f), čl. XIII ods. 1 písm. e) Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových a prípojných vozidiel (ďalej len „VPP - KASKO“). Súd konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaný dňa 07.04.2006 uzavreli dve Poistné zmluvy č. XXX XXX XXX a č. XXX XXX XXX, ktorých predmetom bolo havarijné poistenie vozidiel s ev. č. J.-XXXBJ (ťahač návesov) a ev. č. J.-XXXYD (náves), pričom neoddeliteľnou súčasťou poistných zmlúv boli Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel a prípojných vozidiel a Zmluvné dojednania k havarijnému poisteniu motorových a prípojných vozidiel. V zmysle predmetných zmlúv sa žalobca zaviazal platiť žalovanému dojednané poistné a žalovaný sa zaviazal, že v prípade vzniku poistnej udalosti, po splnení podmienok uvedených v poistných zmluvách, vyplatí žalobcovi poistné plnenie. V konaní ďalej nebolo sporné, že dňa 20.10.2006 v katastri mesta I. E. I. došlo k vzniku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené vozidlo žalobcu (ťahač návesov a náves), a to tak, že „pri vysýpaní materiálu došlo k jeho priľnutiu ku korbe a k následnému prevráteniu celého vozidla aj s návesom“. Dňa 23.10.2006 žalobca škodovú udalosť riadne oznámil žalobcovi. V Hláseniach o škodovej udalosti na vozidle zo dňa 23.10.2006 žalobca označil ako poškodené časti ťahača čelné sklo, ľavé dvere, ľavé zrkadlo, pohnutú kabínu a zadné svetlo a ako poškodené časti návesu označil zadné čelo návesu a ohnutý piest. Ku škodovej udalosti bola žalobcom privolaná polícia. Žalobca si následne po škodovej udalosti poškodené vozidlo dal opraviť u opravcu, ktorý mu faktúrami splatnými

dňa 14.11.2007 za opravu ťahača návesov vyfakturoval sumu 10.694,40 eur bez DPH a za opravu návesu sumu 4.679,70 eur bez DPH. Z predloženého výpisu z účtu žalobcu mal súd preukázané, že žalobca opravcovi uhradil fakturované sumy dňa 06.11.2007. Listom zo dňa 27.11.2006 žalovaný informoval žalobcu, že v zmysle čl. XIII ods. 1 písm. f) VPP - KASKO nevznikla poisťovateľovi povinnosť plniť. Žalobca sa teda žalobou domáhal zaplatenia sumy 26.782,32 eur, ktorá pozostávala zo sumy vo výške 13.836,69 eur, ako skutočných nákladov na opravu vyklápacieho návesu a ťahača a zo sumy 12.945,63 eur titulom náhrady škody, ktorá predstavovala ušlý zisk a okrem toho žiadal úroky z omeškania. Ohľadom nároku na poskytnutie poistného plnenia súd nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že poškodené vozidlá sa počas vykladania tovaru nestávajú pracovným strojom. Vzhľadom na priebeh škodovej udalosti sa súd nestotožnil s názorom žalobcu, že k poškodeniu vozidla došlo počas jazdy vozidla. Zdôraznil, že je potrebné rozlišovať medzi použitím vozidla ako dopravného prostriedku a medzi jeho použitím ako pracovného stroja. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k poškodeniu vozidla nedošlo pri jeho preprave, ale pri vykládke materiálu, a to jeho vysypaním z korby vozidla, pričom pohyb vozidla a zaradenie rýchlostného stupňa v tomto prípade, slúžili len účelu vysypania materiálu prilepeného ku korbe. V zmysle uvedeného mal súd preukázané, že k poškodeniu vozidla došlo pri pracovnej činnosti vozidla (vykládke tovaru) nie pri jeho jazde. Dodal, že na uvedenom závere nič nemení skutočnosť, že znalec v znaleckom posudku uviedol, že vozidlo nespĺňa náležitosti na zaradenie do kategórie pracovný stroj, nakoľko súd mal za to, že vznik nároku na poistné plnenie nemožno odvíjať iba od kategorizácie predmetného vozidla, ale od reálneho priebehu škodovej udalosti. Podľa súdu je nepochybné, že aj vozidlá, ktoré nemožno v zmysle kategorizácie zaradiť medzi pracovné stroje, vykonávajú pracovnú činnosť, ktorá predstavuje menšinovú časť ich využitia, ako je to aj v prípade predmetných vozidiel. Súd mal za to, že práve vykládku materiálu z korby vozidla možno zaradiť pod pracovnú činnosť tohto vozidla, kedy vozidlo nevykonáva prepravu a ide teda o pracovnú činnosť vozidla ako pracovného stroja. Nesúhlasil s argumentom žalobcu, že ku škodovej udalosti došlo v dôsledku živelnej udalosti - zosuvom podmáčanej pôdy, pretože z priebehu škodovej udalosti je zrejmé, že k prevráteniu vozidla došlo pri a v dôsledku jeho činnosti, keď pri vykonávaní pracovnej činnosti vozidla sa následne v rozmáčanom teréne vozidlo podšmyklo a prevrátilo. Usúdil, že za príčinu škodovej udalosti nie je možné považovať zosuv podmáčanej pôdy, nakoľko takáto udalosť nenastala samovoľne, ale naopak, až ako dôsledok činnosti poškodeného vozidla. S poukazom na uvedené súd ustálil, že k poškodeniu vozidla došlo pri jeho pracovnej činnosti ako pracovného stroja, pričom podľa čl. XIII ods. 1 písm. f) VPP - KASKO žalovaného, ktoré boli súčasťou poistných zmlúv, poistenie sa nevzťahuje na udalosti, pri ktorých došlo k poškodeniu alebo zničeniu vozidla alebo jeho časti pri jeho činnosti ako pracovného stroja. Súd preto dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na poskytnutie poistného plnenia od žalovaného v zmysle uzatvorených poistných zmlúv, žalobu v tejto časti považoval za nedôvodnú. Nestotožnil sa však s tvrdením žalovaného o existencii ďalšieho dôvodu výluky z poistenia, a to výluky podľa čl. XIII ods. 1 písm. e) VPP - KASKO, kedy k poškodeniu vozidla došlo v dôsledku nesprávnej obsluhy. Mal za to, že nedodržanie prevádzkového návodu vozidla vodičom tým, že vyklápal náklad na rozmočenom teréne, nie je možné zaradiť pod žalovaným uvádzanú výluku, nakoľko v danom prípade sa nejednalo o nesprávnu údržbu alebo technickú obsluhu vozidla, ale o nesprávne zvolený postup vodiča pri vysýpaní zeminy z korby vozidla. Keďže súd dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na poskytnutie poistného plnenia od žalovaného, mal za to, že neposkytnutie poistného plnenia žalovaným nemožno považovať za porušenie jeho zmluvných povinností, preto nemal preukázané porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným, a ustálil, že nie je daná povinnosť žalovaného nahradiť žalobcovi uplatnený nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku vo výške 12.945,63 eur. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania súd konštatoval, že nakoľko ustálil, že žalobca nemá právo na zaplatenie istiny, je zrejmé, že sa žalovaný s plnením tejto sumy nedostal do omeškania, preto žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Nestotožnil sa so záverom súdu, že k vzniku škody došlo pri činnosti vozidla ako pracovného stroja, pretože takýto záver nie je možné ustáliť z vykonaného dokazovania. Uviedol, že znalecký posudok

dáva odpoveď na to, či vozidlo je pracovným strojom alebo nie, a v tejto súvislosti znalecký posudok jednoznačne uvádza, že nespĺňa podmienky pre zaradenie do kategórie pracovného stroja, preto ani ku škode nemohlo dôjsť pri činnosti vozidla ako pracovného stroja. Zdôraznil, že kategorizácia vozidla jednoznačne určuje, ktoré vozidlá sa považujú za pracovné stroje a ktoré nie, a predmetné vozidlo, na ktorom vznikla škoda, nemožno zaradiť do kategórie pracovný stroj. Dodal, že po vyhlásení napadnutého rozsudku si dal vypracovať ďalší znalecký posudok ako súkromný znalecký posudok. Konštatoval, že z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že vozidlo, v zmysle kategorizácie vozidiel podľa nespĺňa podmienky pre zaradenie do kategórie PS pracovný stroj samohybný, pretože nemá vlastný zdroj pohonu a nespĺňa podmienky pre zaradenie do kategórie PN pracovný stroj nesený, pretože je určený na prepravnú činnosť, pričom do kategórie 04 bolo predmetné vozidlo zaradené i políciou v osvedčení o evidencii vozidla, číslo S. XXXXXX. Ďalej poukázal na to, že podľa znaleckého posudku, pri posudzovaní i z právneho hľadiska, či je prípojné vozidlo zn. L. A. D., evidenčné číslo: J. strojom, je nutné uviesť, že predmetný príves nemôže vykonávať vyklápanie nákladu bez ťahača, pričom ťahač, ku ktorému musí byť príves pripojený, zabezpečuje svojím agregátom hydraulický olej pod tlakom, ktorý cez hydraulický piest nadvihuje korbu pri vyklápaní nákladu, teda ťahač i príves sú pri vyklápaní nákladu jeden celok. Zdôraznil, že z vykonaného dokazovania, osobitne zo znaleckého posudku, vyplýva, že k poistnej udalosti nedošlo pri činnosti vozidla ako pracovného stroja. Mal za to, že z právneho hľadiska je uplatnenie výluky z poistenia zo strany žalovaného nesprávne, preto vzniká povinnosť žalovaného poskytnúť poistné plnenie podľa platne uzatvorenej poistnej zmluvy a na uvedenom závere nič nemení ani vyjadrenia znalca v znaleckom posudku o príčine dopravnej nehody, pretože príčina dopravnej nehody, a teda aj poistnej udalosti, je pre vznik nároku na poistné plnenie právne irelevantná. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 20.10.2006 vznikla na vozidle žalobcu škoda, pričom primárnou príčinou vzniku poistnej udalosti bola živelná udalosť - zosuv podmáčanej pôdy. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 26.782,32 eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne od 18.06.2008 do zaplatenia a žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému mu vo výške 100 %, resp. aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.

3. Dňa 29.10.2019 bol Krajskému súdu v Bratislave, ako súdu odvolaciemu, zo strany žalobcu - odvolateľa predložený Znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa 30.9.2019, na ktorý poukázal odvolateľ v podanom odvolaní.

4. Ďalšie vyjadrenie nebolo podané.

5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. -194 zo dňa 07.09.2018 je potrebné potvrdiť ako vecne správny. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave.

6. Podľa (ďalej len „“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

7. Podľa , súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

8. Podľa , právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

9. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).

10. Podľa , ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, spôsobenú pracovnou činnosťou motorového vozidla ako pracovného stroja s výnimkou škôd zapríčinených jeho jazdou.

11. Podľa čl. XIII ods. 1 písm. f) Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových a prípojných vozidiel (VPP - KASKO), poistenie sa nevzťahuje na udalosti, pri ktorých došlo k poškodeniu alebo zničeniu vozidla alebo jeho časti pri jeho činnosti ako pracovného stroja.

12. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd sa v zmysle stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č.k. -194 zo dňa 07.09.2018, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

15. V konaní nebolo sporné, že dňa 20.10.2006 v katastri mesta Bánovce nad Bebravou došlo k vzniku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené vozidlo žalobcu (ťahač návesov a náves), a to tak, že „pri vysýpaní materiálu došlo k jeho priľnutiu ku korbe a k následnému prevráteniu celého vozidla aj s návesom“, pričom žalobca túto škodovú udalosť žalovanému riadne nahlásil. Spornou bola skutočnosť, či ku škodovej udalosti došlo pri činnosti vozidla ako pracovného stroja, alebo pri jazde vozidla, t.j. v čase keď vozidlo vykonávalo prepravu. Argumentácia žalobcu v odvolacom konaní sa zakladala na tom, že k poistnej udalosti nedošlo pri činnosti predmetného vozidla ako pracovného stroja. Svoje tvrdenia opieral o znalecký posudok, ktorý uvádza, že predmetné vozidlo nespĺňa podmienky pre zaradenie do kategórie pracovného stroja, preto ani ku škode nemohlo dôjsť pri činnosti vozidla ako pracovného stroja. Uviedol, že kategorizácia vozidla jednoznačne určuje, ktoré vozidlá sa považujú za pracovné stroje a ktoré nie, a predmetné vozidlo, na ktorom vznikla škoda, nemožno zaradiť do kategórie pracovný stroj. Odvolací súd sa s takouto argumentáciou žalobcu nestotožnil. Na tomto mieste je potrebné poukázať na priebeh škodovej udalosti, ktorý súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil tak, že vodič poškodeného vozidla p. I. zacúval na miesto vysypania nákladu a následne zistil, že nedošlo k úplnému vysypaniu materiálu z korby, po tomto zistení vodič opakovane čiastočne zdvihol korbu za účelom úplného vysypania materiálu a v snahe o odlepenie tohto materiálu z korby začal popoťahovať s vozidlom jedenkrát dozadu a následne dopredu, avšak počas tohto popotiahnutia došlo k bočnému podšmyknutiu v rozbahnenom teréne a následnému prevráteniu ťahača aj s návesom na ľavý bok. Vzhľadom na uvedený priebeh škodovej udalosti je zrejmé, že k poškodeniu vozidla nedošlo počas jazdy vozidla. Naopak, je potrebné zdôrazniť, že vozidlo za istých okolností funguje ako pracovný stroj a v takom prípade ide o činnosť pracovného stroja. V tejto súvislosti sa odvolací súd plne stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, uvedeným v bode 49. odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého „Súd mal za to, že je potrebné rozlišovať medzi použitím vozidla ako dopravného prostriedku a medzi jeho použitím ako pracovného stroja. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k poškodeniu vozidla nedošlo pri jeho preprave - jazde, vozidlo sa počas vzniku škodovej udalosti nepohybovalo a neprepravovalo z jedného miesta na iné. K poškodeniu vozidla došlo pri vykládke materiálu, a to jeho vysypaním z korby vozidla. Pohyb vozidla a zaradenie rýchlostného stupňa v tomto prípade slúžili len účelu vysypania materiálu prilepeného ku korbe. V zmysle uvedeného mal súd za jednoznačne preukázané, že k poškodeniu vozidla došlo pri pracovnej činnosti vozidla (vykládke tovaru) nie pri jeho jazde.“ Okrem toho, ako správne uviedol žalobca, znalecký posudok dáva odpoveď na to, či vozidlo je pracovným strojom alebo nie, kedy na základe kategorizácie vozidiel, predmetné vozidlo nemožno zaradiť do kategórie pracovný stroj, pretože nespĺňa podmienky pre zaradenie do kategórie PS

pracovný stroj samohybný, z dôvodu že nemá vlastný zdroj pohonu a nespĺňa podmienky pre zaradenie do kategórie PN pracovný stroj nesený, nakoľko je určený na prepravnú činnosť. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že predmetné vozidlo nemožno zaradiť do kategórie pracovný stroj, nie je právne významná, nakoľko aj vozidlo, ktoré nemožno v zmysle kategorizácie zaradiť medzi pracovné stroje, môže vykonávať pracovnú činnosť, ako to bolo aj v prípade predmetného vozidla, kedy vykládku vozidla možno zaradiť pod činnosť vozidla ako pracovného stroja. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť uvedená v znaleckom posudku, že predmetný príves nemôže vykonávať vyklápanie nákladu bez ťahača, kedy ťahač a príves sú pri vyklápaní nákladu jeden celok. Podľa odvolacieho súdu, uvedený záver znaleckého posudku žiadnym spôsobom nevylučuje, že by predmetné vozidlo v danom prípade nemohlo vykonávať pracovnú činnosť. Odvolací súd preto nepovažoval záver odvolateľom doloženého Znaleckého posudku č. XXX/XXXX za majúci vplyv na právne posúdenie merita veci.

16. Vzhľadom na vyššie popísaný priebeh škodovej udalosti sa odvolací súd nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že primárnou príčinou vzniku poistnej udalosti bola živelná udalosť - zosuv podmáčanej pôdy. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že škodová udalosť bola zapríčinená nedodržaním prevádzkového návodu sklápacieho sedadlového návesu a porušením Vyhlášky č. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri prevádzke, údržbe a opravách vozidiel. Z uvedeného je potom zrejmé, že škodová udalosť nenastala samovoľne, ale v dôsledku činnosti vozidla, keď pri vykonávaní pracovnej činnosti vozidla sa následne v rozmáčanom teréne, toto podšmyklo a prevrátilo. V tomto smere odvolací súd odkazuje na bod 49. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie uvedeným bližšie zaoberal.

17. Podľa čl. XIII ods. 1 písm. f) VPP-KASKO poistenie sa nevzťahuje na udalosti, pri ktorých došlo k poškodeniu alebo zničeniu vozidla alebo jeho časti pri jeho činnosti ako pracovného stroja. Nakoľko súd mal preukázané, že k poškodeniu vozidla došlo pri jeho pracovnej činnosti ako pracovného stroja, dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na poskytnutie poistného plnenia od žalovaného v zmysle poistných zmlúv, a to vzhľadom na výluku z poistenia v zmysle čl. XIII ods. 1 písm. f) VPP-KASKO. Keďže súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o neexistencii nároku žalobcu na poskytnutie poistného plnenia od žalovaného, je zrejmé, že neposkytnutie poistného plnenia zo strany žalovaného nemožno považovať za porušenie jeho zmluvných povinností v zmysle uzavretých poistných zmlúv, vzhľadom na čo nebolo preukázané porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného, ako jedného z predpokladov na vznik zodpovednosti za škodu. Z tohto dôvodu žalovaný nebol povinný nahradiť žalobcovi uplatnenú náhradu škody z titulu ušlého zisku. Keďže žalobca nemal právo na zaplatenie istiny, žalovaný sa nemohol dostať do omeškania s plnením, preto žalobcovi nevznikol ani nárok na úroky z omeškania.

18. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. ).

19. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -194 zo dňa 07.09.2018 potvrdil ako vecne správny.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s v spojení s tak, že žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).