Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_15Co-35-2019.pdf
PDF · 114.58 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/35/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: A. U. C., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. Z. X, F. F., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ján Segeč, s. r. o., so sídlom Skuteckého 26, Banská Bystrica, IČO: 47 258 039, proti žalovanému: Y.. A. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. X, F. F., zastúpený: JUDr. Janka Kmeťová, advokátka so sídlom Ul. Prof. Sáru 44, Banská Bystrica, IČO: 37 590 758, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 06. 12. 2018, č. k.: 20C/57/2017-109, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalobcu prikázal do ich výlučného vlastníctva; vo výroku, ktorým žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na úplné vyrovnanie jeho podielu vo výške 38 680,- Eur a o trovách konania p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že: „Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalobcu patrí do výlučného vlastníctva žalobkyne:
- osobné motorové vozidlo L. E. v zostatkovej hodnote 3500 Eur,
- trojizbový byt vedený na LV č. XXXX, kat. ú. T., byt. č. X, vchod X, X. poschodie, súp. č. XXXX s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu XXX/XXXXX v zostatkovej hodnote 70 000 Eur,
Hnuteľné veci - Zariadenie trojizbového bytu T.:
- obývacia stena, sedačka, práčka, sušička, televízor, konferenčný stolík v zostatkovej hodnote 2500 Eur,
Do výlučného vlastníctva žalovaného patrí:
- osobné motorové vozidlo Q. E. v zostatkovej hodnote 13 000 Eur,
- motocykel zn. V. v zostatkovej hodnote 6500 Eur,
- štvorkolka zn. Z.-AM I. v zostatkovej hodnote 8000 Eur,
a/ Hnuteľné veci - Zariadenie domu v Z.:
- stôl, stoličky 4 ks JYSK v zostatkovej hodnote 100 Eur,
- gauč v zostatkovej hodnote 350 Eur,
- konferenčný stolík Mercury Market v zostatkovej hodnote 40 Eur,
- rúra na pečenie Elektrolux v zostatkovej hodnote 200 Eur,
- paplóny, obliečky, riady, hrnce v zostatkovej hodnote 250 Eur,
b/ Hnuteľné veci - Zariadenie chaty na V.:
- gauč do obývačky v zostatkovej hodnote 300 Eur,
- komoda v spálni v zostatkovej hodnote 50 Eur,
- kuchynská linka v zostatkovej hodnote 500 Eur,
- sporák s rúrou zn. BEKO v zostatkovej hodnote 250 Eur,
- chladnička s mrazničkou zn. BEKO v zostatkovej hodnote 150 Eur,
- umývačka riadu zn. BEKO v zostatkovej hodnote 200 Eur,
- televízor zn. Samsung v zostatkovej hodnote 200 Eur,
- televízor zn. Samsung v zostatkovej hodnote 300 Eur,
- digestor zn. BEKO v zostatkovej hodnote 30 Eur,
- úspory v zostatkovej hodnote 20 000 Eur.
Žalovanému prikazuje Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX uzatvorenú so L. L., a. s. F..
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému na úplné vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 38 680 Eur, v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalobkyňa a žalovaný sú povinní zaplatiť štátu súdny poplatok každý vo výške 1896,25 Eur, v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov tohto konania.“
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa návrhom podaným na okresnom súde dňa 6. októbra 2017 domáhala vyporiadania BSM, keď poukázala na to, že rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 8. októbra 2014. Žiadala vyporiadať majetok, ktorý je uvedený vo výroku rozsudku, pričom tvrdila, že do BSM patrí aj nehnuteľnosť v Z. - montovaný dom, ktorý nadobudli v auguste 2013 za 35.000 EUR. Poukázala na uzavretú úverovú zmluvu, prostriedky z ktorej boli poskytnuté matke žalovaného, ktorá ich aj spláca. Žiadala zohľadniť investície zo spoločného majetku na majetok otca žalovaného na rekreačnú chatu V., ktorú kompletne prestavili, a to vo výške 60.000 EUR. Tiež nadobudli úspory vo výške 20.000 EUR. Žiadala taktiež zohľadniť investície, ktoré boli vynaložené do výlučného vlastníctva žalovaného, a to na rekonštrukciu dvojizbového bytu, v ktorom žili od roku 2004 do roku 2010. 3. Žalovaný vo vyjadrení potvrdil rozsah vecí uvedených vo výroku rozhodnutia, pričom uviedol, že trojizbový byt za sumu 70.000 EUR nadobudli tak, že kúpna cena bola uhradená vo výške 51.780 EUR zo sumy, ktorú získal predajom svojho dvojizbového bytu, ktorý bol jeho výlučným vlastníctvom. Sumu 51.780 EUR žiadal zohľadniť vo svoj prospech. K tvrdeniu žalobkyne vo vzťahu k nehnuteľnosti v Z. namietal, že montovaný dom nadobudol jeho otec A. C. a je vo vlastníctve jeho otca, so žalobkyňou tento dom len užívali. Súhlasil s tým, aby záväzok vyplývajúci z úveru bol určený jemu, keďže z tohto úveru neboli zadovážené žiadne hodnoty patriace do BSM. K investíciám do chaty na V. argumentoval, že spoločné finančné prostriedky na túto nehnuteľnosť neboli vynaložené, rekonštrukcia sa vykonávala na účet majiteľa nehnuteľnosti (jeho otca). 4. Okresný súd konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že zostatková hodnota trojizbového bytu je 70.000 EUR, ani zostatková hodnota všetkých hnuteľných vecí, ako aj to, že výlučné finančné prostriedky žalovaného vo výške 51.780 EUR boli použité na kúpu trojizbového bytu. Spornou bola skutočnosť, či dom v Z. patrí do masy BSM, či boli vykonané investície zo spoločných finančných prostriedkov do výlučného vlastníctva otca žalovaného na rekreačnú chatu V.. Súd zároveň konštatoval vznesenú námietku žalobkyne ohľadom sumy 51.780 EUR, pretože táto nebola uplatnená v trojročnej prekluzívnej lehote, ktorá začala plynúť dňom právoplatnosti rozvodu manželstva.
5. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že manželstvo bolo uzavreté dňa 21. 8. 2004, rozvedené bolo rozsudkom, ktorý sa stal právoplatným dňa 8. 10. 2014. Na základe zhodných tvrdení strán sporu zahrnul do masy BSM veci uvedené vo výroku rozhodnutia, pričom konštatoval, že masa BSM má hodnotu 126.420 EUR, čo nebolo sporným. 6. Námietku žalobkyne vo vzťahu k uplatnenému vkladu žalovaným vo výške 51.780 EUR nepovažoval za dôvodnú, pretože žalovaný nárok uplatnil v zákonom stanovenej trojročnej prekluzívnej lehote, keď žaloba bola na súd podaná dňa 6. 10. 2017 a trojročná prekluzívna lehota by uplynula 8. 10. 2017, pričom zdôraznil, že žaloba bola podaná na súde len 2 dni pred uplynutím trojročnej doby od zániku BSM. Žalovanému bola žaloba doručená až 13. 11. 2017, teda po uplynutí trojročnej doby, kedy sa prvýkrát mohol k tvrdeniam žalobkyne vyjadriť, prípadne uplatniť svoj nárok. Na základe dokazovania dospel k záveru, že do masy BSM nemožno zahrnúť montovaný dom v Z., pretože žalobkyňa nepreukázala, že bol zakúpený počas trvania manželstva zo spoločných finančných prostriedkov, naopak, bolo preukázané, že dom v Z. nadobudol otec žalovaného, A. C. na základe kúpnej zmluvy. Súd taktiež nezohľadnil investície z majetku BSM do majetku rodičov žalovaného, na rekonštrukciu rekreačnej chaty na V., pretože žalobkyňa svoje tvrdenie nepreukázala. Taktiež súd nezarátal investície zo spoločného majetku do dvojizbového bytu vo výlučnom vlastníctve žalovaného, čo žalobkyňa tiež nepreukázala tieto, pričom tieto závery vyplynuli z výsluchu strán sporu a svedkov. 7. Na základe zistenej masy BSM potom pristúpil k výpočtu zohľadniac vyššie uvedené skutkové zistenia, pričom na vyrovnanie podielu žalovaného uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému 38.680 EUR, zároveň rozhodol o trovách konania ako aj povinnosti strán sporu zaplatiť súdny poplatok. 8. Proti rozsudku sa odvolala žalobkyňa, a to proti výroku I. a III., teda výroku, ktorým súd vyporiadal BSM a výroku, ktorým zaviazal žalobkyňu na vyplatenie podielu. Rozsudok žiadala zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 9. Uviedol odvolacie dôvody, ktoré majú spočívať v tom, že neboli splnené procesné podmienky; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné; rozhodnutie súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 10. Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia videla v tom, ako sa súd vysporiadal s výlučným vkladom žalovaného vo výške 51.780 EUR do BSM, pričom poukázala na odôvodnenie rozhodnutia v bode 22. Žalobu na súd podala dňa 6. 10. 2017, trojročná prekluzívna lehota na podanie žaloby uplynula 8. 10. 2017. Žalovaný urobil predmetom tohto konania svoj výlučný vklad do BSM vo výške 51.780 EUR až po uplynutí tejto lehoty, pričom poukázala na ustanovenie § 149 a 150 OZ. 11. Poukázala na to, že s prehĺbením dispozitívneho charakteru noriem upravujúcich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov platí, že manželia nemusia pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zvoliť jediný spôsob, ale môžu kumulovať rôzne spôsoby. Ohľadne časti majetku uzavrú dohodu, časť urobia predmetom konania o vyporiadaní BSM a zvyšok bude vyporiadaný na základe zákonnej domnienky. V prípade podania žaloby na vyporiadanie BSM súdom, ktorej predmetom je len časť spoločného majetku, je súd týmto rozsahom viazaný, pričom súd nie je viazaný navrhnutým spôsobom vyporiadania. Súd tak môže do vyporiadania zahrnúť len ten majetok, ktorý účastníci výslovne urobili predmetom vyporiadania. Z toho vyplýva, že v konaní o vyporiadanie BSM môže súd vyporiadať len ten majetok, ktorý účastníci konania navrhli k vyporiadaniu do troch rokov od jeho zániku. Podľa predchádzajúcej súdnej praxe nebol súd viazaný návrhmi účastníkov konania, ani čo sa týka rozsahu vyporiadania a ani spôsobu vyporiadania. Podľa jej názoru prehĺbením dispozitívneho charakteru noriem upravujúcich BSM ešte viac platí, že v prípade, pokiaľ jeden z manželov uskutočnil vklad zo svojho výlučného vlastníctva do BSM a chce, aby súd v rámci vyporiadania BSM tento jeho vklad vyporiadal, musí ho urobiť premetom konania za súčasného splnenia ďalšej podmienky, že sa tak stane v lehote troch rokov od zániku BSM. Pokiaľ žalovaný tak urobil až po uplynutí lehoty troch rokov od zániku BSM, mal súd správne ohľadne tejto jeho pohľadávky uplatniť zákonnú domnienku podľa § 149 ods. 4 OZ a pri vyporiadaní BSM na ňu neprihliadať. 12. K otázke spravodlivosti/nespravodlivosti vzniknutej situácie (podanie žaloby tesne pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty) poukázala na zásadu, v zmysle ktorej „práva patria bdelým“. K argumentácii súdu v bode 22 odôvodnenia uviedla, že žalobu môže podať každý z bývalých manželov. Pokiaľ žalovaný túto žalobu nepodal aj napriek investícii zo svojho výlučného majetku do BSM, je to jeho rozhodnutie, ktorého dôsledky si musí znášať sám. V prípade prijatia opačného záveru by potom postavenie žalobkyne na základe rozhodnutia súdu bolo z hľadiska povinnosti finančného vyrovnania horšie, ako v prípade, kedy žalobu na vyporiadanie BSM nepodávala a zostala pasívna ako žalovaný.
13. Následne s poukazom na Ústavu SR ako aj Dohovor namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ktorú povinnosť súd porušil. Podľa jej názoru rozsudok nesie znaky arbitrárnosti a nie je preskúmateľný, keď súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti namietala, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore s legitímnym očakávaním žalobkyne v tom smere, akým postupom súd rozhodne a s akým obsahom môže súd prvej inštancie v tomto konaní rozhodnúť, keď v rámci predbežného právneho posúdenia súd na pojednávaní dňa 22. 11. 2018 uviedol, že nezapočíta vnos z výlučného vlastníctva žalovaného do spoločného majetku vo výške 51.870EUR z dôvodu, že nárok na vyporiadanie nebol uplatnený do troch rokov od zániku BSM zo strany žalovaného. 14. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril. 15. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, na základe ktorého dospel správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aj správne aplikoval príslušné právne normy relevantné pre rozhodnutie vo veci. Žalobkyňa v odvolaní uviedla dôvody odvolania, ktoré však následne v ďalšom texte odvolania v celom rozsahu nezdôvodnila, pričom za podstatu odvolania možno považovať nesúhlas s rozhodnutím súdu vo vzťahu k výlučnému vkladu žalovaného do spoločného majetku vo výške 51.780 EUR, keď namietala, že žalovaný svoj vklad uplatnil až po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty, pričom zdôraznila, že žalovaný nebol dostatočne bdelý pri uplatňovaní svojho práva a svoj nárok neuplatnil preto včas. Z tohto dôvodu uplatnená suma nemohla byť predmetom vyporiadania. Okrem toho akademicky poukázala na rozhodovaciu prax, z ktorej vyvodzuje, že súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Napriek rozsiahlej teoretickej argumentácii konkrétne neuvádza, v čom táto vada, ktorú aj vytýka, mala spočívať. V tejto súvislosti zdôraznila námietku arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Z odvolania vyplýva, že odvolanie podala aj proti výroku I, avšak konkrétne nenamietala správnosť rozhodnutia, neuviedla, v čom je nesprávne. 18. Konkrétna námietka spočívala v odklonení sa záveru súdu od záveru, ktorý súd vyriekol v rámci predbežného právneho posúdenia na pojednávaní dňa 22. 11. 2018. 19. Ak žalobkyňa namietala, že neboli splnené procesné podmienky, k tejto námietke neuviedla žiadne konkrétne dôvody, z ktorých by bolo možné vyvodiť, o aké pochybenie súdu išlo. Taktiež nie je zrejmé, v čom videla pochybenie, ak namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože počas konania nebolo sporné, že žalovaný predal dvojizbový byt a táto suma bola použitá na nákup bytu trojizbového, ktorý bol predmetom vyporiadania BSM. Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, že táto suma bola vynaložená na zakúpenie nového bytu. Taktiež žalobkyňa konkrétne neuvádza, prečo považuje rozhodnutie sa nepreskúmateľné, hoci dostatočne argumentuje a vytýka vadu, prečo považuje rozhodnutie sa nesprávne. Ani výtka ohľadom záveru, že rozhodnutie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nie je bližšie konkretizovaná ani odôvodnená. Aj z týchto dôvodov odvolací súd nevie zaujať k tejto námietke relevantný záver. Žalobkyňa bližšie nekvalifikovala ani inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Jedinou relevantnou námietkou, ktorú žalobkyňa namietala a ku ktorej aj argumentovala je, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to posúdenie vkladu žalovaného vo výške 51.780 EUR vo vzťahu k uplynutiu trojročnej lehoty, kedy je možné podľa názoru žalobkyne takýto nárok uplatniť. Vo vzťahu k tomu žalobkyňa správne následne v odvolaní uvádza, že nesprávnosť napadnutého rozhodnutia práve vidí v tom, ako sa súd vyporiadal s výlučným vkladom žalovaného. 20. K námietkam ohľadom zmeny právneho názoru vo vzťahu k započítaniu vkladu finančných prostriedkov žalovaného odvolací súd z obsahu spisu, predovšetkým z pojednávania zo dňa 8. 3. 2018 zistil, že žalobkyňa sa priamo vyjadrila, že uznáva investíciu žalovaného do bytu, ktorý patrí do BSM, vo výške 51.780 EUR, ktoré boli z výlučných prostriedkov žalovaného. Žalobkyňa opakovane ani na pojednávaní dňa 24. 4. 2018 tento záver neurobila sporným. Okresný súd prvýkrát pojednával dňa 8. 3. 2018. Podľa § 181 CSP po vyvolaní veci a úkonoch podľa § 180 žalobca prednesie podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa § 167. Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže odkázať na svoje písomné podanie (ods. 1.) Podľa ods. 2 po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové
tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu. 21. Okresný súd na tomto pojednávaní zisťoval, čo je sporné a čo nie, súd však vyčerpávajúco neurčil, ktoré skutkové tvrdenia sú sporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná, na tomto pojednávaní taktiež neurobil predbežné právne posúdenie veci. Odvolací súd k tomuto uvádza že je potrebné prihliadnuť na určité špecifikum konania, predmetom ktorého je vyporiadanie BSM, pričom do popredia vystupuje zistenie masy BSM, jej ustálenie je skutkovo často náročné, pričom právna úprava nie je rozsiahla ani zložitá, aby tvorila potrebu právneho posúdenia tak, ako to má na mysli citované ustanovenie. Právna úprava je v podstate vyjadrená v dvoch paragrafoch. Podstatné je zistenie skutkového stavu a jeho posúdenie, pričom následná aplikácia právnych noriem nie je sporná a je predvídateľná. 22. Je pravdou, že na pojednávaní dňa 22. 11. 2018 súd konštatoval, že nezapočíta vklad žalovaného z výlučného vlastníctva do spoločného majetku vo výške 51.780 EUR, avšak ešte pred rozhodnutím vo veci na pojednávaní dňa 6. 12. 2018 súd poopravil svoj záver s tým, že uviedol predbežné právne posúdenie, resp., ako posúdi skutkovú otázku ohľadom vkladu žalovaného, keď dospel k záveru, že vklad žalovaného bude akceptovať, pričom zdôraznil, že závery o trojročnej prekluzívnej lehote vyplývajú z rozhodnutia českého súdu. Následne súd umožnil sa k tomuto záveru vyjadriť, právni zástupcovia pristúpili k záverečným rečiam a súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Obligatórne určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení zo strany súdu a obligatórne predbežné právne posúdenie veci sú podľa zákonodarcu kľúčovými inštitútmi pre zrýchlenie civilného sporového konania, ako aj prostriedkom na predídenie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí. V danom prípade nejde o prekvapivé rozhodnutie, pretože na základe vykonaného dokazovania súd predom uviedol svoje posúdenie a následne umožnil stranám vyjadriť sa k nemu. Nie je akceptovateľná námietka žalobkyne, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore s legitímnym očakávaním, pretože, ako je vyššie uvedené, s vkladom žalovaného počas konania súhlasila. 23. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa môže v nevyhnutnej miere odkloniť od pôvodných predbežných záverov aj vo vzťahu k skutkovej stránke veci a k dokazovaniu, vo vzťahu k predbežnému právnemu posúdeniu. Tieto závery majú pre súd iba predbežný charakter. Treba prihliadnuť aj na to, že sudca v aktuálnom štádiu procesu objektívne nemôže vychádzať z výsledkov riadneho dokazovania a ku konkrétnemu právnemu záveru môže dospieť až po vyčerpávajúcom dokazovaní. Objektívne právo je súd vždy spôsobilý interpretovať, avšak záväzne aplikovať ho môže až na definitívne zistený skutkový stav v procesnom zmysle (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkonová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 67217 s.). V prípade predbežného právneho posúdenia veci nie je súd takto formulovaným záverom striktne viazaný, pretože opak by viedol k absurdným dôsledkom k deformovaniu rozhodovacieho procesu. Súd sa odklonil od posúdenia vkladu žalovaného (nie od právneho posúdenia), čo má vplyv na konečné rozhodnutie vo veci, vo vzťahu k právnej istote svoj názor pred vyhlásením rozhodnutia odôvodnil a strany sporu sa mali k nemu možnosť vyjadriť, taktiež svoje závery v odôvodnení rozhodnutia náležite odôvodnil. 24. K nosnej námietke ohľadom akceptácie vkladu žalovaného odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s právnym názorom, že došlo k prehĺbeniu dispozitívneho charakteru noriem upravujúcich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ako aj k možnosti kumulácie rôznych spôsobov vyporiadania, čo vyplýva aj z praxe súdov v dôsledku novej právnej úpravy, keď už povinnosťou súdu nie je zisťovať celý rozsah masy BSM a túto vyporiadať. V zmysle § 149 ods. 1 OZ platí, že ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. V konaní bolo preukázané, že BSM zaniklo, potom platí, že jeho vyporiadanie sa musí vykonať podľa zásad uvedených v § 150 OZ. Jednou zo zásad tu upravených je, že pri vyporiadaní každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. V konaní bolo nesporným a bolo preukázané, že žalovaný vynaložil zo svojho výlučného majetku na spoločný majetok sumu 51.780 EUR, ktorou bola vyplatená časť kúpnej ceny za byt, ktorý sa stal predmetom vyporiadania BSM. 25. V zmysle ust. § 149 ods. 4 OZ platí, že ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí pri ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. V konaní bolo preukázané, že k vyporiadaniu dohodou nedošlo, žalobkyňa podala návrh na súd o vyporiadanie BSM. Zákon jednoznačne upravuje, že až v prípade, že návrh nebol v 3 ročnej lehote od zániku BSM podaný na súde, nastupuje domnienka, že veci sú v podielovom
spoluvlastníctve. Ako je uvedené, platí to aj pri spoločných majetkových právach. Vklad žalovaného nie je však spoločným majetkovým právom a nemožno aplikovať domnienku podľa citovaného ust. § 149 ods. 4 OZ. Je splnená podmienka, že návrh bol podaný do troch rokov a vyporiadanie BSM sa vykoná podľa zásad § 150 OZ, čo okresný súd aj dodržal. Zo žiadneho ustanovenia expressis verbis nevyplývajú tvrdenia žalobkyne. 26. Pokiaľ ide o judikatúru NS ČR, treba zdôrazniť, že nie je prameňom práva v Slovenskej republike, pričom predstavuje určitú inšpiráciu pre riešenie právnych problémov. Aj v tam riešených prípadoch ide o špecifické prípady, ktoré nemožno jednoznačne považovať za univerzálne, keď ide napr. o „nekonečné“ rozširovanie masy BSM počas konania na súde aj po uplynutí trojročnej lehoty, čo značne skomplikovalo ukončenie sporu a vydanie rozsudku, ak strana sporu donekonečna predkladala nové veci, či pohľadávky, ktoré sa mali vyporiadať, čo vzbudzovalo pochybnosť o ich existencii v čase podania návrhu. 27. Je síce pravda, že aj žalovaný mohol podať návrh na vyporiadanie BSM, zákon mu to priamo neukladá ako povinnosť. Nie je rozhodujúce, kto návrh na vyporiadanie BSM podá, môže to urobiť ktokoľvek z bývalých manželov. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom aj odôvodnením súdom prvej inštancie, že v prípade, že žalobkyňa podala návrh na vyporiadanie BSM dva dni pred uplynutím trojročnej lehoty, nebráni to vyporiadaniu BSM podľa zásad uvedených v § 150 OZ, keď podmienka v tomto ustanovení bola splnená. Postoj žalobkyne odvolací súd, vzhľadom na jej tvrdenia a vyjadrenia počas konania, považuje za rozporuplný, keď nerozporovala vklad žalovaného, bolo preukázané že sú to peniaze žalovaného, napriek tomu v rozpore s elementárnou spravodlivosťou namieta túto sumu. Žalovaný až pri prvom svojom úkone, kedy mal možnosť k veci sa vyjadriť, uplatnil svoj nárok v súlade so zásadami uvedenými v § 150 OZ. Odvolací súd je toho názoru, že námietka žalobkyne a výklad práva, na ktorý sa odvoláva, je v rozpore s ustanovením § 3 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom, že v danom prípade je potrebné aplikovať zásadu práva, ktoré patrí bdelým, pretože rozhodnutie musí byť aj spravodlivé. Je nepochybné, že v rozhodovanej veci okresný súd správne postupoval a prihliadol aj na špecifickosť danej námietky. Ak žalobkyňa namieta, že v takomto prípade je jej postavenie horšie, ako keby žalobu nepodávala, odvolací súd uvádza, že vzhľadom na svoje vyjadrenia si musela byť vedomá vkladu výlučných prostriedkov žalovaného do spoločného majetku. Spravodlivé vyporiadanie majetku z BSM by malo s prihliadnutím na všetky okolnosti dávať záruku rozumného, účelného a spravodlivého rozdelenia majetku, ktorý bol nadobudnutý počas manželstva, ako aj zohľadnenia ďalších skutočností, na ktoré pamätá ustanovenie § 150 OZ. Potom špekulácia o výhodnosti, či nevýhodnosti podanej žaloby nesie znaky, ktoré nasvedčujú tomu, že žalobkyňa nemala v úmysle spravodlivo BSM vyporiadať, ale získať nedôvodnú výhodu, čo odvolací súd nemôže akceptovať. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje nielen za správne, ale aj spravodlivé. Odvolací súd preto potvrdil rozsudok v napadnutej časti a súvisiacom výroku o trovách konania. 28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému však podľa obsahu spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, ani žiadne neuplatnil, preto mu ich odvolací súd nepriznal. 29. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).