Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_10C-15-2019.pdf
PDF · 75.18 KB
No categories available
10C/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: N. J., Y.. XX.X.XXXX, E. L. R. XXX, XXX XX, G., proti žalovanému: N. I., Y.. XX.XX.XXXX, E. G. XX, XXX XX, N., v konaní o zaplatenie 2.100 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 2.100 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
- 700 € od 13.12.2016 do zaplatenia,
- 1.400 € od 12.4.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa konanie zastavuje.
III. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
IV. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 7.3.2019 a doplnenou podaním žalobcu z 13.5.2019, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 700 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 1.9.2016 do zaplatenia a sumy 1.400 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.2.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že žalovanému v januári 2016 požičal sumu 700 € a v auguste 2016 sumu 1.400 €, ktoré sumy sa žalovaný zaviazal splácať podľa dohodnutého splátkového kalendára. Žalovaný mu však požičané sumy nevrátil napriek tomu, že ho žalobca o to opakovane žiadal prostredníctvom sociálnej siete. Naviac žalobca žalovanému zaslal aj výzvu na úhradu - pokus o zmier z 26.6.2018. Keďže žalovaný nereagoval, bol žalobca nútený obrátiť sa žalobou na súd.
3. Na pojednávaní dňa 31.10.2019 žalobca po tom, čo bol informovaný sudkyňou v zmysle ust. § 181 ods. 2 C.s.p., zobral čiastočne žalobu späť a žiadal zaplatenie spolu sumy 2.100 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 700 € od 13.12.2016 a zo sumy 1.400 € od 12.4.2017 do zaplatenia. Teda žiadal menší úrok z omeškania v nižšej sadzbe a za kratšie obdobie, než žiadal v pôvodnej žalobe.
4. Na pojednávaní žalobca uviedol, že žalovaný mu doposiaľ nič z požičanej sumy nevrátil a to, že žalovanému požičal, preukazujú podpísané splátkové kalendáre, resp. dlžobné úpisy, ktoré pripojil do súdneho spisu.
5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril napriek tomu, že po opakovaných šetreniach po pobyte žalovaného bolo nakoniec zistené miesto jeho pobytu, na ktorom sa zdržiava a je uvedené v záhlaví tohto rozsudku. Žalobu spolu s uznesením, aby sa žalovaný sa k žalobe vyjadril, poučením súdu a s prílohami žaloby, žalovaný prevzal do vlastných rúk 22.8.2019. Tým, že žalovaný skutočnosti tvrdené žalobcom nerozporoval, považovali sa za nesporné v zmysle ust. § 151 ods. 1 C.s.p.. Napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie sa žalovaný dňa 31.10.2019 na pojednávanie nedostavil.
6. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listín, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu a to dvoch dlžobných úpisov, ktoré pripojil žalobca.
7. Takto vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav veci:
8. Žalovaný podpísal listinu nazvanú Dlžobný úpis, ktorým sa zaviazal vrátiť žalobcovi sumu 1.400 € v splátkach 11.9. 100 €, 11.10. 500 €, 11.11. 100 €, 11.12. 250 €, 11.1. 100 €, 11.2. 100 €, 11.3. 150 € a 11.4. 100 €. Z tohto vyplýva, že 11.4.2017 bol zročný celý dlh, ktorý vznikol žalovanému titulom pôžičky vo výške 1.400 €, ktorú žalobca žalovanému poskytol tak, ako uviedol v auguste 2016 (túto skutočnosť žalovaný nerozporoval). Z ďalšej listiny, ktorú pripojil do spisu žalobca a je podpísaná žalovaným, súd zistil, že žalovaný touto listinou potvrdil, že 13.1.2016 prevzal od žalobcu 700 €, ktoré mu žalobca poslal na účet a sumu sa zaväzuje splácať v dohodnutých splátkach, vždy k 12. dňu v mesiaci a to vo februári 2016 - 50 €, v marci 2016 - 50 €, v apríli 2016 - 50 €, v máji 2016 - 100 €, v júni 2016 - 50 €, v júli 2016
- 50 €, v auguste 2016 - 50 €, v septembri 2016 - 100 €, v októbri 2016 - 50 €, v novembri 2016 - 50 € a v decembri 2016 - 100 €. Z toho vyplýva, že 12.12.2016 mala byť žalobcovi vrátená celá požičaná suma 700 €. Ak tomu tak nebolo, tak 13.12.2016 bol žalovaný v omeškaní s vrátením požičanej sumy. Ani túto skutočnosť žalovaný nerozporoval.
9. Majúc preukázané tieto skutočnosti vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, súd dospel k presvedčeniu, že zvyšok uplatneného nároku je uplatňovaný dôvodne a zákonne. Nárok žalobcu na vrátenie poskytnutej pôžičky nachádza právnu oporu v ust. § 657 a § 658 Obč. zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.).
10. Podľa § 657 Obč. zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
11. Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka a v ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zákonníka.
12. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Vyššie uvádzané Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. upravuje výšku úrokov z omeškania tak, že táto je o 5 %-uálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 13.12.2016, ale aj k 12.4.2017, bola výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky 0 % ročne, z čoho vyplýva, že zvýšenie o 5 % potom predstavuje 5 % úrok z omeškania ročne. Súd z tohto dôvodu vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav žalobe vyhovel v celom rozsahu.
14. V tej časti, kde žalobca zobral žalobu späť v časti úrokov z omeškania, súd konanie podľa § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v konaní plne úspešný a preto má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.