Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Cob-40-2019.pdf
PDF · 114.36 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/40/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: DEKRA s. r. o., Seredská 711, Galanta, IČO: 36 238 562 (právny nástupca pôvodného žalobcu F a E, s. r. o., Radoma - Hradisko 3, IČO: 45 550 891) právne zastúpeného: ADVOKA, s. r. o., Komárnická 36, Bratislava, IČO: 44 449 615, proti žalovanému: TONEX, spol. s r. o., Dunajské nábr. 1152, Komárno, IČO: 31 429 220, právne zastúpeného: Dr. Mária Lubuškiová, advokátka, Pohraničná 889/1, Komárno, o zaplatenie 7 540 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/450/2015-379 zo dňa 18.12.2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/450/2015-379 zo dňa 18.12.2018 z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal plnú výšku náhrady trov konania.
2. V odôvodnení tohto rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca návrhom zo dňa 14.10.2015 sa domáhal proti žalovanému vydania platobného rozkazu na uloženie povinnosti zaplatiť 7 540,- eur s 0,022 %-ným denným úrokom z omeškania zo sumy 7.500,- eur odo dňa 09.10.2015 do zaplatenia a nahradenia trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaná firma TONEX si v marci 2015 objednala u firmy F a E zhotovenie a montáž schodiska do objektu vinárstva v obci Rúbaň. Žalobca prostredníctvom p. R. O. podal žalovanému cenovú ponuku dňa 25.03.2015 a na jej základe bola medzi účastníkmi dňa 30.03.2015 podpísaná zmluva o dielo. Žalobca teda pri vypracovaní cenovej ponuky (a i v čase podpisu zmluvy o dielo) vychádzal len z údajov/podkladov, ktoré mu poskytol žalovaný, teda z jeho zadania (k dispozícii od žalovaného mal žalobca len vizualizáciu schodiska - teda dizajnovú predstavu architekta a jednoduchý pôdorys priestoru, do ktorého sa schodisko malo osadiť, z čoho nebolo možné stavebno- staticky vyvodiť žiadne závery, ani len v rovine odhadov). Po podpise zmluvy o dielo - s ohľadom na plánovaný postup prác - firma TONEX pripravila priestor k relevantnému zameraniu potrebnému pre začatie samotných prác na výrobu schodiska. Zameranie realizovali zamestnanci výrobcu firmy Fabrika Schodow. Následne bola zistená chyba v zadaní. Zistilo sa - a žalovaný aj sám uznal - že existujúca murovaná stena má nedostatočné technické vlastnosti a teda nie je spôsobilá niesť stupnice schodiska. Žalovaným objednaná a tak žalobcom nacenená kovová konštrukcia schodiska s konzolovite votknutými stupňami nebola vyhovujúca pre daný projekt. Bolo nutné po statických prepočtoch zvoliť iné konštrukčné riešenie schodiska, iný systém kotvenia schodiska. Objednávateľovi (žalovanej spoločnosti TONEX) žalobca všetky nové, z toho vyplývajúce rozhodné skutočnosti oznámil (upovedomil ho i o zmene ceny a zmene termínu dodania - veď išlo o konštrukčne iné, technicky i časovo náročnejšie schodisko). Žalobca zaslal žalovanému detailné projekty novej nosnej konštrukcie schodiska, teda dokumentáciu k novému dielu. Žalovaný to všetko akceptoval, bol si vedomý situácie ( najmä mail žalovaného z 16.04.2015 ako reakciu na mail žalobcu z 16.04.2015 a mail žalovaného 20.04.2015 ako
reakciu na mail žalobcu z 19.04.2015), teda strany konania dohodou uzatvorili novú ústnu zmluvu o dielo s iným predmetom s inou cenou a s iným termínom dodania. Dňa 23.06.2015 sa zmluvné strany stretli pri odovzdaní diela. Je faktom, že ešte chýbali isté dokončovacie detaily (drevené krytky uchytenia skiel zábradlia). Objednávateľ diela odmietol ale podpísať preberací protokol. Po výzve k ukončeniu a odovzdaniu predmetného diela zo strany firmy žalobcu odoslal objednávateľ/firma TONEX konsternujúci mail z 17.07.2015. Zhotoviteľ jednoznačne vyhlasuje, že inkriminované dielo nemá žiadne vady. Do dnešného dňa objednávateľ žiadne vady nešpecifikoval, neumožnil zhotoviteľovi dielo ohliadnuť a neprišlo k žiadnemu rokovaniu o prípadnom odstránení verifikovateľných vád diela. Objednané dielo bolo inštalované dňa 23.06.2015 a tak reálne odovzdané objednávateľovi. Termín úhrady dohodnutej kúpnej ceny podľa vystavenej a odsúhlasenej zúčtovacej faktúry č. 15043 už uplynul, a dôsledkom nezaplatenia ceny diela žalovaným sa dostal do omeškania.
3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 8.2.2016, proti ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odpor s odôvodnením. V dôvodoch svojho odporu poukázal na to, že medzi účastníkmi konania zmluvný vzťah vznikol na základe zmluvy o dielo uzavretej dňa 30.03.2015 podľa ustanovení § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Obaja účastníci konania prejavili vôľu zmluvu uzavrieť v písomnej forme, hoci na jej platnosť nie je potrebná písomná forma. V súlade s § 261 a nasl. Obchodného zákonníka ide o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, pretože sa týka ich podnikateľskej činnosti. Žalovaný si na základe kontaktu na žalobcu, dostupnom prostredníctvom internetu na webe e-mailom zo dňa 11.1.2015 vyžiadal od žalobcu vypracovanie cenovej ponuky na schodisko: interiérové samonosné schodisko s oceľovou nosnou konštrukciou s dreveným obkladom stupňov a podesty a zábradlie z bezpečnostného skla. Ako podklad na vypracovanie cenovej ponuky žalovaný odoslal časť projektovej dokumentácie týkajúcej sa interiérového schodiska (rez a pohľad schodiska). Pred vypracovaním cenovej ponuky 19.03.2015 žalovaný e-mailom zaslal žalobcovi vizualizáciu konečného požadovaného tvaru schodiska. Cenová ponuka bola vyžiadaná aj od iného dodávateľa na základe tých istých podkladov, ako od žalobcu. Cenovú ponuku od žalobcu žalovaný obdržal dňa 25.03.2015. Po obdržaní cenovej ponuky od žalobcu žalovaný vyžiadal návrh zmluvy o dielo aj s uvedením predpokladaných termínov realizácie diela, ktorý obdržal dňa 29.03.2015. Na základe obdržaného návrhu zmluvy o dielo žalovaný dohodol osobné stretnutie so žalobcom na podpísanie zmluvy o dielo v zmysle cenovej ponuky zo dňa 25.03.2015, ktorá bola v cene spolu (bez DPH) 9.410.- eur po dohode, (z cenovej ponuky bola po dohode vypustená položka týkajúca sa skla na galérii v cene 730,- eur) ustálená konečná cena diela 8.680,- eur (bez DPH), ktorá spolu s 20 % DPH tvorí celkovú cenu diela vo výške 10.632,- eur a je stanovená dohodou v článku III. prvý odsek zmluvy o dielo ako pevná cena. Dňa 14.04.2015 žalobca doručil žalovanému tzv. „projekt schodiska“, ku ktorému žalovaný telefonicky obratom vyjadril svoje výhrady, pri ktorých mu žalobca oznámil, že hodlá značnou mierou navýšiť a teda zmeniť cenu diela. Dňa 15.04.2015 žalobca písomne emailom zaslal žalovanému ďalšiu tzv. „cenovú ponuku“ diela vo výške 18.358,- eur (bez DPH) s dátumom vyhotovenia „03.04.2015“. Podľa dohodnutého predmetu zmluvy o dielo v článku I a v článku II I. etapa zameranie a vyhotovenie realizačného projektu do 18.4.2015 - sa povinnosť vypracovať aj realizačný projekt, vrátane zamerania na stavenisku v objekte Vinárstvo Rúbaň a nielen dodanie nových schodov, vzťahovala na žalobcu (zhotoviteľa zo zmluvy o dielo). Preto nie je pravda tvrdenie žalobcu v tom zmysle, že malo dôjsť zo strany žalovaného k takému precizovaniu vecného rozsahu, a to na základe objektivizovaných parametrov objektu a výslovného želania objednávateľa, že si to vynútilo stanovenie inej konečnej ceny. Medzi účastníkmi konania nedošlo k zmene zmluvných podmienok, tak ako je to uvedené v návrhu. Zo strany žalovaného došlo výslovne len k odsúhlaseniu termínov realizácie diela s predpokladaným dátumom dodania 14.06.2015, čo v konečnom dôsledku uznáva aj žalobca vo svojom návrhu. Zmluva o dielo medzi účastníkmi zmenená dodatkom nebola, pretože žalovaný nesúhlasil so zvýšením ceny dohodnutej ako cena pevná v zmluve o dielo. Žalovaný nevyužil svoje právo od zmluvy odstúpiť. Ak žalobca trval na zvýšení ceny o dielo tak, ako to vyplýva aj z jeho podaného návrhu, mal možnosť obrátiť sa s návrhom na jej zvýšenie na súd tak, ako je to upravené v § 547 ods. 4 Obchodného zákonníka, ale toto právo nevyužil zrejme z dôvodu, že medzi účastníkmi konania nešlo o cenu diela určenú rozpočtom, ale o cenu pevnú a bol by zrejme v konaní neúspešný, preto žalobca mohol ešte využiť svoje právo a mohol od zmluvy odstúpiť, čo však neurobil. Žalovaný odmieta, že by mal vykonanie diela komplikovať, že nemal dodržať odporúčanú postupnosť technologických procesov v príprave staveniska a že by takýmto svojim konaním mal brániť riadnemu vykonaniu diela žalobcovi. Práve konaním žalobcu pri vykonávaní II. etapy diela: montáž kovovej nosnej konštrukcie (montáž vo večerných hodinách dňa 06.05.2015) bolo v rozpore s uzavretou zmluvou o dielo, čo malo za následok aj spôsobenie škody žalobcom a to poškodením izolačného dvojskla v štrukturálnej fasáde v takej miere, že toto izolačné dvojsklo s rozmermi 1876 x 2835 mm bolo potrebné vymeniť. Táto skutočnosť bola
oznámená žalobcovi dňa 07.05.2015. Náklady výmeny izolačného dvojskla znášal žalovaný v cene 1.640,- eur bez DPH. Žalobca plnil dielo s vadami, o čom svedčia záznamy v stavebnom denníku a čo v konečnom dôsledku uznáva sám vo svojom návrhu. Vady diela boli priebežne zaznamenávané a oznamované žalobcovi. Žalobca nesplnil termín realizácie diela ani v termíne dohodnutom v zmluve o dielo a ani s náhradným termínom, t. j. s dňom dodania 14.06.2015, s ktorým termínom súhlasil žalovaný (e-mail zo dňa 16.04.2015). Bol to žalobca a nie žalovaný, ktorý svojim konaním v rozpore so zmluvou o dielo spôsobil nedodanie diela včas s takými vadami a spôsobenou škodou, ktoré mali za následok zvýšené výdavky žalovaného (musel vymeniť poškodené izolačné dvojsklo a musel vady na diele odstrániť na svoje náklady). Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal dňa 23.06.2015 odmietnuť prevzatie vykonaného diela. Síce povinnosť objednávateľa vykonané dielo prevziať vyplýva priamo z § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka, avšak podľa žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť objednávateľa prevziať dielo, ktoré je nedokončené, teda je nevykonané a vykazuje vady. Žalovaný totiž na uvedené vopred písomne vyzval žalobcu e-mailom z 19.06.2015. Neprevzatie diela a vady diela sú zapísané aj v stavebnom denníku dňa 23.06.2015. Posledné práce žalobca na diele vykonával dňa 16.07.2015 vo večerných hodinách a následne dňa 17.07.2015 žalobca žalovanému telefonicky oznámil ešte výmenu skla, na čo žalovaný reagoval e-mailom, ktorým zakázal vstup žalobcovi do Vinárne Rúbaň a navrhol finančné vyrovnanie bez odovzdania diela. Tento návrh žalobca neakceptoval (viď e-mail zo dňa 25.8.2015) a zaslal „Zálohovú faktúru ZP150001“ zo dňa 12.08.2015, na ktorej úhrade trvá, pritom žiadny pokus z jeho strany ako zhotoviteľa diela o vykonanie a odovzdanie diela už nebol. „Zálohovú faktúru ZP150001“ žalovaný neuznáva, pretože je v rozpore s uzavretou zmluvou o dielo a naviac je chybná aj čo sa týka predmetu, ďalej číselného uvedenia ceny bez DPH, určenia DPH a ceny s DPH. Tento doklad nemá náležitosti daňového dokladu.
4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, na základe ktorého mal za preukázané, že v predmetnom konaní právny vzťah medzi stranami konania je upravený Obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 1), nakoľko strany sú podnikatelia a predmet zmluvy sa týka ich podnikateľskej činnosti. Následne súd skúmal, aký právny vzťah medzi stranami vznikol. Do konania bola založená písomná zmluva o dielo uzatvorená medzi stranami konania. Pri skúmaní jej platnosti súd mal za to (z dôvodu uzatvorenej dohody o všetkých podstatných náležitostiach), že sa jedná o platný záväzkový vzťah, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti zmluvných strán. Povinnosťou žalobcu, ako zhotoviteľa, bolo vyhotoviť a zrealizovať montáž predmetu zmluvy na základe podkladov obdržaných od objednávateľa - časť PD Vinárstvo Rúbaň a dohodnutého projektu dodaného zhotoviteľom a odsúhlaseného objednávateľom. Termín vykonania diela strany dohodli v troch etapách s konečnou lehotou 29.05.2015. Cenu strany dohodli pevnú v sume 10.632.- eur s DPH s nasledovnou splatnosťou: objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť zálohu 50% z ceny pred montážou, v II. etape diela na základe zálohovej faktúry vystavenej zhotoviteľom. Zostávajúcich 50% zaplatí objednávateľ po odovzdaní a prebratí diela a to do 3 dní. Z vyššie uvedenej dohody vyplýva, že pre splatnosť ceny diela (doplatok) je určujúci moment odovzdania a prebratia diela. Počas realizácie diela na návrh žalobcu ako zhotoviteľa došlo k zmene konštrukcie v porovnaní s prvou cenovou ponukou a tým aj nesprávne stanovenými podkladmi (zmena obsahu diela). Predmetnou zmenou došlo i k navýšeniu ceny diela a k zmene termínu realizácie diela. Objednávateľ (žalovaný) predmetný návrh zmeny obsahu diela odsúhlasil emailom zo dňa 16.4.2015 o 14:21 v znení: „V poriadku, súhlasím aj s navrhnutými termínmi podľa možnosti do 31.05.2015.“ Poukazujúc na námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že predmetná dohoda strán založila novú zmluvu o dielo a to ústne uzatvorenú, súd skúmal splnenie podmienok ust.§ 516 (zmena obsahu záväzku) a § 570 (zánik záväzku dohodou) Občianskeho zákonníka. Základnou podmienkou zániku doterajšieho záväzku je, aby z dohody strán nevyplývalo nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť. Ak z dohody jednoznačne nevyplýva, že vôľa strán smerovala k zániku doterajšieho záväzku a k jeho nahradeniu novým záväzkom, potom popri doterajšom záväzku vzniká nový záväzok, ak sú splnené zákonom požadované náležitosti na jeho vznik. Zákon pre dohodu nepredpisuje osobitnú formu, ale ak bola písomná forma predpísaná pre pôvodný záväzok, aj túto dohodu treba uzavrieť písomne (§ 40 ods. 2). Z prednesov štatutárneho zástupcu žalovaného, z prednesov oprávnenej osoby za žalobcu a ani z predložených listinných dôkazov nevyplýva jednoznačne, že vôľa strán smerovala k zániku doterajšieho záväzku a k jeho nahradeniu novým záväzkom. Súd z vykonaného dokazovania mal za to, že žalobca ako zhotoviteľ svojim návrhom mienil navrhnúť zmenu obsahu pôvodnej zmluvy o dielo dôsledkom zmeny technického riešenia predmetu diela, čo mal následný dopad tak na cenu diela, ako i na termín jeho vykonania. Nakoľko v tejto časti žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť na preukázanie splnenia podmienok § 570 Občianskeho zákonníka na zánik záväzku, súd mal za to, že popri doterajšom záväzku vznikol nový záväzok podľa § 516 Občianskeho zákonníka. V časti splnenia
ďalšej podmienky § 516 a to dodržanie písomnej formy dohody o zmene obsahu záväzku súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sži 3/2010 zo dňa 20.01.2011, podľa ktorého „pod pojmom elektronický podpis je nevyhnutné okrem zákonnej definície (§ 3, § 4 zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise v znení neskorších predpisov) zaradiť aj také formy elektronického podpisu, ktoré zákon nedefinuje, ako napr. jednoduché uvedenie mena a priezviska odosielateľa na záver emailovej komunikácie, alebo podpisový vzor, ktorý sa automaticky pripojí k odosielanej e-mailovej správe, alebo akékoľvek iné znaky a označenia, ktoré zmluvné alebo iné strany považujú za identifikačný kód, v súlade s ktorým sú schopné identifikovať odosielateľa. Predmetné druhy elektronických podpisov je nevyhnutné považovať za elektronický podpis v zmysle významu tohto pojmu“. V predmetnom prípade v rámci emailovej komunikácie strany konania splnili túto podmienku. Uzatvorená zmena obsahu pôvodnej zmluvy o dielo neobsahovala ďalšie dojednania (zmeny) týkajúce sa odovzdania diela ani v časti zmeny platobných podmienok, preto súd na posúdenie splatnosti ceny diela vychádzal z podmienok pôvodne dohodnutej zmluvy o dielo. Nakoľko strany konania v zmluve stanovili splatnosť ceny za dielo nasledovne „ostávajúcich 50% zaplatí objednávateľ po odovzdaní a prebratí diela a to do 3 dní.“, súd skúmal, či zo strany žalobcu došlo k splneniu tejto podmienky. Oprávnená osoba za žalobcu pri vykonaní diela bola p. O. a za žalovaného p. P.. P. O. pri výpovedi dňa 30.05.2017 uviedla, že k samotnému odovzdaniu diela malo dôjsť, kedy žalovaný zvolal mailom všetkých svojich subdodávateľov na spoločné odovzdanie. Odovzdania sa zúčastnila ona, montážnici žalobcu v počte 2 montérov. V tom čase ešte dokončovali práce a chýbali už len ozdobné drevené lišty. Konateľ žalovaného a nejaká pani v konečnom dôsledku dielo neprevzal. Jednoducho povedané ignoroval ich prítomnosť. Následne ho telefonicky vyzvala na prevzatie diela, po namontovaní ozdobných líšt cca 2 týždne po plánovanom termíne odovzdania diela. L. P. jej telefonicky odmietol prevziať dielo. Vo výpovedi formou čestného prehlásenia zo dňa 26.019.2017 G. O. uviedla, že na súdnom pojednávaní vo veci zaplatenia diela sp. zn. 5Cb/450/2015 sa nesprávne vyjadrila k otázke odovzdania diela. Dňa 23.06.2015 sa nachádzala v mieste realizácie schodiska vinárstvo Rúbaň. Konateľ firmy Tonex s. r. o, sa dostavil na preberanie diela. Schodisko skontroloval, prešiel. Nevyjadril žiadnu nespokojnosť ani výhrady a tým bolo dielo odovzdané. Povedal, že sa potrebuje vzdialiť ku ostatným „odovzdávkam“ ale že sa o chvíľu vráti a protokol o prevzatí diela aj formálne podpíše. Neurobil tak. Keďže prisľúbil, že súčasne podpíše aj dokument o navýšení ceny mala za to, že sa tomu zámerne vyhol. Na ďalšom pojednávaní svedkyňa p. O. dňa 25.09.2018 uviedla, že pri opätovnom výsluchu na zdôvodnenie rozporu vo výpovedi zo dňa 30.05.2017 a so svojim písomným podaním zo dňa 26.09.2017 uviedla, že mala na mysli odovzdanie diela z hľadiska administratívneho, teda podpísanie protokolu a nie faktického, teda odovzdanie diela do užívania. Dielo bolo hotové, chýbali len ozdobné lišty a v čase uskutočnenia odovzdania pracovníci žalobcu v poobedňajších hodinách montovali a doštelovali bočné sklá. Dielo bolo funkčne hotové. Je pravdou, že chýbali ozdobné lišty, ktoré však nebránia v užívaniu schodísk. Ak by bol žalovaný zhotovil zápisnicu, chcela do toho naznačiť, že dielo je dokončené s nedorobenými lištami a dala by tam termín, kedy by sa mali nedorobky dokončiť. Uvedené sa stalo aj 16.07.2015. Konateľ žalobcu p. P. uviedol, že odovzdanie neprebehlo, k odovzdaniu nedošlo. Dňa 23.06.2015 p. O. bola tam s jedným pánom. Dielo bolo nedokončené, chýbali časti preskleného zábradlia, tak jej oznámil, nech mu zavolá, kedy to bude ukončené. Od tej doby mu v tejto záležitosti nevolala. Cez schody síce prešiel. Po 23.06.2015 bola nejaká komunikácia medzi stranami konania dňa 17.07.2015 mu telefonovala p. O., že deň pred tým asi 16.07.2015 dodali chýbajúcu časť drevených krytov na schody a ešte chcú meniť nejaké sklo. Ďalej uviedol, že v stavebnom denníku práve žiadal dňa 23.06.2015, aby žalobca dielo dokončil do 17:00 hod, nakoľko na druhý deň, t.j. 24.06.2015 už mienil odovzdať celú stavbu objednávateľovi. Zo stavebného denníka vyplýva, že dielo - schody neboli dokončené, mali chybu, vady, ktoré boli podchytené v denníku, a súčasne bola poskytnutá 30-dňová lehota na odstránenie vád. V ten deň svedkyňa ho nekontaktovala, najbližšie až 16.07.2015, kedy mu oznámila dokončenie ozdobných líšt na schodisku a na čo konateľ reagoval emailom dňa 17.07.2015. Tvrdí, že doteraz dielo zo strany žalobcu dodané nie je. Z výpovedí oprávnených osôb strán konania ako i svedkov vyplýva, že v čase pokusu o odovzdanie diela žalobcom žalovanému, dielo nebolo dokončené, teda malo vady, nakoľko nezodpovedalo výsledku určenému v zmluve. Predmetná skutočnosť bola podchytená aj v stavebnom denníku. Ďalším podporným dôkazom o nesplnení podmienky splatnosti ceny diela a to jeho odovzdanie a prebratie je i následný pokus žalobcu o odovzdanie diela dňa 17.07.2015 p. O.. Súd tu poukazuje podľa čl. 2 ods. 2 CSP na rozhodnutie - Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 13.11.2008, sp. zn. 32Odo 1326/2006, v ktorom bolo konštatované: Dielo, ktoré je vadné a má nedorobky, nemožno považovať za dielo vykonané, a to ani vtedy, ak ho objednávateľ prevezme. Pokiaľ medzi zmluvnými stranami nebolo dohodnuté inak, zhotoviteľovi v takom prípade nevznikne právo na zaplatenie ceny diela. Podpísanie zápisnice o odovzdaní diela nie je rozhodujúce na zaplatenie ceny diela, pokiaľ zmluva o dielo výslovne neustanovuje inak. Ak sa teda zmluvné strany nedohodli
výslovne, vznik nároku na zaplatenie ceny diela v nadväznosti na odovzdanie predmetu diela a dielo bolo podľa zápisu v stavebnom denníku odovzdané s nedorobkami, dielo nebolo vykonané riadne, a preto nárok na zaplatenie ceny diela zhotoviteľovi vznikne až jeho riadnym vykonaním. Ďalším rozhodnutím je Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 11.11.2008, sp. zn.: 21 Odo 150/2008, v ktorom súd konštatoval , že zhotoviteľovi vzniká nárok na zaplatenie ceny diela po riadnom vykonaní diela, pričom dielo nie je riadne vykonané, ak má vady. Pokiaľ nebola hodnoverným spôsobom preukázaná existencia vád diela v čase jeho prevzatia, pre ktoré by bolo možné konštatovať, že dielo nebolo riadne vykonané, a ktoré by súčasne objednávateľa zbavovali povinnosti zaplatiť dohodnutú cenu diela, nárok na cenu diela vznikol vykonaním diela. Na vznik tohto nároku nemá vplyv prípadný výskyt vád diela v záručnej lehote. Hlavnou povinnosťou objednávateľa je dielo prevziať.
5. Z obsahu Obchodného zákonníka vyplýva, že uvedené sa vzťahuje na riadne vykonané dielo. Ak by malo dielo vady, objednávateľ by síce mohol dielo prevziať, ale nebola by to jeho povinnosť. Nesplnením povinnosti prevziať dielo objednávateľom vzniká zhotoviteľovi právo domáhať sa prevzatia diela žalobou na súde. Prostredníctvom žaloby o plnenie môže zhotoviteľ žiadať o vyslovenie povinnosti objednávateľa dielo prevziať. Objednávateľ môže namietať, že dielo má vady, t.j. zhotoviteľ bude musieť následne preukázať riadne vykonanie diela. Pokiaľ objednávateľ neprevezme riadne vykonané dielo porušuje tým povinnosť zo záväzkového vzťahu a zároveň sa dostáva do omeškania. Po vykonaní diela má zhotoviteľ objednávateľa oboznámiť s tým, že dielo je riadne vykonané a pripravené na odovzdanie, a to spôsobom dohodnutým v zmluve. Pokiaľ si ale strany spôsob oznámenia nedohodli, zhotoviteľ by tak mal urobiť písomne. Pokiaľ objednávateľ v prípade oneskoreného odovzdania diela zhotoviteľom, nevyužil právo dostúpiť od zmluvy, je povinný dielo prevziať. S povinnosťou objednávateľa prevziať dielo súvisí i povinnosť zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Z dôvodu nesplnenia dohodnutej zmluvnej podmienky na splatnosť ceny diela (jeho doplatku) žalobcom, súd jeho návrh ako nedôvodný zamietol. Súd ďalej poznamenáva vzhľadom na námietky žalobcu, že samotné kolaudačné rozhodnutie pre užívanie stavby Areál kaštiela v Rúbani - Vinárstvo vydané po vykonaní rekonštrukčných prác žalovaným ešte nenahradzuje samo o sebe odovzdanie diela objednávateľovi. Súd tu poukazuje na právny názor, vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 4502/2007 zo dňa 10.01.2008, v ktorom uviedol, že rozhodnutie o povolení k užívaní diela (stavby) nenahradzuje samo o sebe odovzdanie diela objednávateľovi. Na preberací protokol uzatvorený žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako investorom, v ktorom nie sú uvedené žiadne vady a závady diela, o ktorom žalobca tvrdil, že preukazuje, že žalovaným preukazované vady žalobca preukázané mať nemohol, nakoľko ak by existovali boli by podchytené do preberacieho protokolu, súd poznamenáva, že vady diela vyplývajú jednak z prednesov strán konania a svedkov a jednak zo stavebného denníka. Neuvedenie vád časti diela v preberacom protokole medzi žalovaným ako generálnym zhotoviteľom a investorom ešte nepreukazujú, že dielo od žalobcu ako subdodávateľa nemalo vady. Neuvedenie vád v preberacom protokole žalovaný odôvodnil tým, že v tejto časti vady diela z dôvodu jeho neodovzdania odstránil vo vlastnej réžií, ktorú skutočnosť potvrdil svedok O. F.. V časti návrhu žalobcu titulom jeho nároku na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty, ktorú strany v zmluve v čl. 3 dojednali nasledovne: „V prípade nezaplatenia ceny alebo jej časti, zaplatí objednávateľ dodávateľovi pokutu vo výške 5,- eur s DPH za každý deň omeškania. V prípade nedodržania termínu dodania diela označeného v čl. II zaplatí zhotoviteľ objednávateľovi pokutu vo výške 5,- eur s DPH za každý deň. To neplatí, ak nedodržanie termínu dodania nespôsobil zhotoviteľ.“, súd poukazuje na svoj vyššie uvedený záver z ktorého vyplýva, že žalobca žalovanému (objednávateľovi) doteraz dielo neodovzdal podľa dohodnutých zmluvných podmienok, dôsledkom čoho jeho nárok na zaplatenie ceny (doplatku) diela, respektíve jeho splatnosť nenastala. Nakoľko podmienky splatnosti ceny diela neboli splnené, žalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť cenu (doplatok) diela, tým pádom sa nedostal ani do omeškania. Zmluvne dohodnuté podmienky splatnosti zmluvnej pokuty sa viažu práve na prípad, ak objednávateľ svoju peňažnú povinnosť nesplní riadne a včas, čo v predmetnom prípade splnené nebolo. Súd preto žalobu zamietol.
6. Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 261, § 536 a nasl. Obchodného zákonníka o zmluve o dielo, § 516, § 570 a § 571 Občianskeho zákonníka.
7. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 a § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. V rozsiahlom odvolaní (cca 15 strán)
žalobca podal chronológiu predmetu sporu. V plnom rozsahu zotrval na svojich doterajších predmetoch a vyjadreniach. Podľa neho dielo bolo prevzaté ku dňu 23.06.2015 resp. najneskôr k 16.07.2015. V tomto smere za podstatné považuje tvrdenie p. N.. Z. P. - konateľa žalovaného, že p. R. O. (vystupujúca za zhotoviteľa) mu 16.07.2015 oznámila, že dokončené sú už aj pôvodne chýbajúce ozdobné lišty schodiska. Žalovaný sám vypočítal a jednoznačne uznal, že mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku 3 792 eur, pričom pri odpočítaní zmluvnej pokuty za omeškanie zhotoviteľa v čase od 14.06.2015 do 17.07.2015 sám žalovaný počítal omeškanie len do 17.07.2015. Napriek tomu súd dokonca žalobcovi nepriznal plnenie ani v rozsahu nepochybne uznanej istiny 3 792 eur. V tejto časti je teda napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Žalobca preto žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. zmeniť a žalobe vyhovieť.
9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.01.2019 k odvolaniu žalobcu uviedol, že dielo zo strany žalobcu nebolo odovzdané riadne a včas podľa zmluvne dohodnutých podmienok. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a žiada ho potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.
10. Žalobca v replike zo dňa 07.02.2019 opätovne poukázal na čiastočné uznanie záväzku zo strany žalovaného. Zdôraznil, že žalovaný nikdy dielo kvalifikovane nereklamoval. Žalovaný dielo reálne prevzal a dokonca dielo následne odovzdal svojmu zmluvnému partnerovi, pričom žalovaný za predmetné dielo dostal riadne zaplatené. Napriek tomu žalovaný žalobcovi dodnes nezaplatil (neuhradil doplatok ceny diela).
11. Žalovaný sa k tomu podaniu žalobcu nevyjadril.
12. Podaním zo dňa 25.03.2019 žalobca žiadal pripustiť zmenu účastníka na strane žalobcu z titulu postúpenia svojej pohľadávky na spoločnosť DEKRA, s. r. o., Galanta. Odvolací súd uznesením zo dňa 21.05.2019 túto zmenu na strane žalobcu pripustil.
13. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti t. j. pre 01.07.2016 (konanie vo veci začaté dňa 14.10.2015).
14. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je treba zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario).
15. Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobu žalobcu o zaplatenie resp. doplatenie ceny diela zamietol. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že súd na posúdenie splatnosti ceny diela vychádzal z podmienok pôvodne dohodnutej zmluvy o dielo, a preto skúmal, či zo strany žalobcu došlo k splneniu podmienky, že ostávajúcich 50 % zaplatí objednávateľ po odovzdaní a prebratí diela a to do 3 dní. Súd dospel k záveru, že žalobca (zhotoviteľ) žalovanému (objednávateľovi) doteraz dielo neodovzdal podľa dohodnutých zmluvných podmienok, v dôsledku čoho jeho nárok na zaplatenie ceny (doplatku) diela resp. jeho splatnosť nenastala.
16. Takéto odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolací súd nepovažuje za riadne odôvodnenie. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení v súvislosti s odovzdaním diela vôbec nezaoberal a nevyhodnotil argument žalobcu, že k odovzdaniu diela došlo najneskôr dňa 17.07.2015, čo má vyplývať z mailu žalovaného zo dňa 17.07.2015, v ktorom sám žalovaný vypočítava zmluvnú pokutu za obdobie od 14.06.2015 (žalovaným odsúhlasený termín realizácie diela) do 17.07.2015, ktorým dňom žalovaný považuje spoluprácu za ukončenú a súčasne týmto dňom pracovníkom žalobcu zakazuje vstup do areálu Vinárstva Rúbaň a na stavenisko. Za tejto situácie nie je odvolaciemu súdu jasné, ako teda mal žalobca dielo žalovanému odovzdať, keď žalovaný navyše už dielo odovzdal investorovi. V tomto maily žalovaný súčasne matematickým spôsobom vypočítal svoj dlh voči žalobcovi v sume 1 382,50 eura bez DPH (č. l. 140). Tejto sme ostatne korešponduje i obsah úradného záznamu zo dňa 30.05.2017 na č. l. 141. S týmito argumentmi sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal. Rovnako nezaujal stanovisko resp. nerozhodoval o nároku žalobcu na vydanie rozsudku pre uznanie v časti o zaplatenie sumy 1 382,50 eura (č. l. 152, opakovane č. l. 331 a č. l. 377), ktorú sumu sám žalovaný vypočítal.
17. Súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Účastník má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Nevyžaduje sa teda, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (uznesenie NS SR 5Cdo 106/2010 zo dňa 15.07.2010). Je nepochybné, že napadnutý rozsudok tieto kritériá nespĺňa (viď vyššie).
18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
19. V novom rozhodnutí o veci sa súd prvej inštancie musí vysporiadať s vyššie uvedenými relevantnými námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby toto nemalo prvky arbitrárnosti (svojvoľnosti).
20. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.