Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cob/16/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: DSV, s. r. o., so sídlom Vámbéryho nám. 55, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 250 848, proti žalovanému: STAVOMEX, s.r.o. so sídlom Farská 3, 949 01 Nitra, IČO: 36 547 506, zastúpený NAGYOVÁ & PARTNERS advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Farská 8, 949 01 Nitra, IČO: 47 233 923, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu č. k. -333 zo dňa 06.09.2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. -333 zo dňa 6. septembra 2018 p o t v r d z u j e.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra výrokom I. rozsudku č. k. -333 zo dňa 06.09.2018 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 663,38 eura ako nezaplatenej ceny opravy motorového vozidla vykonanej žalobcom pre žalovaného. Výrokom II. v rozsudku súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. Súd prvej inštancie poukázal na argumentáciu žalobcu, podľa ktorej oprava motorového vozidla žalovanej obchodnej spoločnosti (Q. XX, EČ: H. XXX L.) bola vykonaná na základe objednávky P.. S. N., jej konateľa. Pri oprave bol vymenený hlavný a pracovný spojkový valec. Opravené vozidlo bolo odovzdané osobne p. P.. N. dňa 11.02.2010 spolu s faktúrou. Potvrdil, že dňa 12.08.2008 bol na motorovom vozidle žalovaného riešený podobný problém so spojkou. Nič nenasvedčovalo tomu, že hlavný spojkový valec (STC000110) a pracovný spojkový valec (ST4542006) boli poškodené dôsledkom chyby materiálu. Na ich životnosť mal vplyv okrem stavu mechanickej časti spojky aj ľudský faktor. Z uvedeného dôvodu nebola výmena hlavný spojkový valec a pracovný spojkový valec dňa 11.02.2010 riešená ako oprava v rámci garancie. Za vykonané opravy a servis vozidla žalovaného, boli vystavené vždy len faktúry. K faktúram neboli vystavované žiadne dodacie listy. Opravy spolu so servisom pre žalovaného boli zaplatené až do spornej faktúry. To, že faktúra nebude zaplatená žalovaným sa dozvedel žalobca po zaslaní upomienky v októbri 2010. Písomne namietaná výška opravy zo strany žalovaného nebola, až do podania návrhu na súd. K opravám pri ktorých bol menený valec spojky a pracovný valec spojky uviedol, že boli na vozidle v servise žalobcu vykonané dve opravy. Prvá bola dňa 12.08.2008 a druhá dňa 06.08.2009 s tým, že za túto opravu bola faktúra vystavená až dňa 11.02.2010. Žalovaný nereklamoval opravu spojky ani ako vadu materiálu, ani ako chybu práce. Spojka, ktorá bola menená v auguste 2008 a opätovne v auguste 2009 nebola zaslaná na reklamáciu dodávateľovi, nakoľko

túto skutočnosť neuznal za potrebnú. Pokiaľ ide o faktúru z 12.08.2008, položky ako spojkový valec a pracovný valec boli položkami, ktoré boli menené aj v auguste 2009. V čase, keď bolo vozidlo dotiahnuté do servisu v auguste 2009, žalovaný nereklamoval opravu spojky z augusta 2008, ani vadu predchádzajúcej opravy.

3. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na obranu žalovaného, podľa ktorej bolo vozidlo v oprave u žalobcu naposledy v auguste 2009 po tom, čo sa pokazilo priamo na diaľnici. Vozidlo bolo odtiahnuté žalobcovi a vyskytla sa na ňom rovnaká vada, akú odstraňoval pri oprave dňa 12.08.2008. Žalovaný považoval opravu za bezodplatnú, nakoľko išlo o opakujúcu sa vadu, ktorú žalobca podľa všetkého nesprávne opravil už predtým. Predmetná vada spojky sa aj po opätovnej oprave znovu vyskytla v apríli 2010, ktorú vadu dal žalovaný opraviť z dôvodu straty dôvery k žalobcovi v inom servise v Českej republike. Po uvedenej oprave sa už vada spojky na vozidle nezopakovala. Žalovaný nenamietal, že v auguste 2009 bola vykonaná oprava na motorovom vozidle. Poukázal na to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že spojkový valec a pracovný valec na motorovom vozidle skutočne dodal, respektíve vymenil. Žalobcom nebol odovzdaný, ani podpísaný žiadny dodací list, ani oznámené, aká závada bola na vozidle odstránená. Až po zaslaní upomienky na zaplatenie faktúry bola zaslaná faktúra za zaplatenie servisných prác. Faktúra nebola vrátená, napriek tomu, že s ňou nesúhlasil. Trval na tom, že žalovaný mal nárok na bezplatnú opravu z titulu nároku vád s poukazom na predchádzajúcu opravu motorového vozidla. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal uprene unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu a žalobu zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -279 zo dňa 11.04.2017 tak, žalobe vyhovel. Na základe odvolania žalovaného bola vec prejednaná tunajším odvolacím súdom, ktorý uznesením č. k. -315 zo dňa 19.04.2018 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. V ďalšom súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na ustanovenia , , , a , až 3 a na ustanovenia , 151 ods. 1 a 2 a . Súd prvej inštancie následne skonštatoval, že v konaní nebolo sporné, že na vozidle žalovaného boli vykonané opravy dňa 12.08.2008 a dňa 06.08.2009. Sporným však bolo, či žalobca použil pri oprave vozidla v auguste 2009 náhradné diely uvedené vo faktúre č. 2010042 zo dňa 11.02.2010, ktorú vystavil za výmenu pracovného valca spojky s výtlačným ložiskom ST 4542006 a hlavného hydraulického valca spojky STC 100156. Rovnako bolo sporné, či mal žalovaný za opravu vozidla vykonanú v auguste 2009 zaplatiť z dôvodu, či sa nejednalo o opravu, na ktorú sa vzťahovala záruka z opravy vykonanej dňa 12.08.2008. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že žalobca daňovým dokladom č. 126071 zo dňa 04.08.2009 preukázal, že zakúpil náhradný diel ST4542006 a účtovným dokladom PV09-00591 zaplatenie faktúry za náhradné diely vo výške 703,57 eura, medzi ktorými bol aj náhradný diel STC 100156. Žalobca však nepreukázal tvrdenie, že spojkový valec a pracovný valec na motorovom vozidle pri oprave MV v auguste 2009 vymenil, resp. či fakturované diely skutočne použil pri oprave motorového vozidla, ani či táto výmena bola dôvodná. Žalobca nepreukázal tvrdenie o dohode so žalovaným, že za opravu zo dňa 06.08.2009 vystaví faktúru až s dátumom 11.02.2010, ani tvrdenie, že došlo 2x k odvedeniu DPH z faktúry vystavenej v auguste 2009 na výmenu a opravu spojky vo výške 663,38 eura a opätovnú fakturáciu vo februári 2010 a následne až začiatkom roku 2010 k opravnému hláseniu zasielaný na Daňový úrad v rámci odpočtu DPH. Žalovaný k oprave motorového vozidla zo dňa 06.08.2009 uviedol (vo vyjadreniach zo dňa 13.05.2013, 06.03.2017, 21.06.2017, 30.11.2017) také vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, ktorými účinne poprel skutkové tvrdenia žalobcu tvrdené v žalobe a vo vyjadrení zo dňa 06.06.2017, čo malo za následok pri hodnotení dôkazov súdom ten záver, že žalobca v rámci procesného útoku neuniesol bremeno tvrdenia ohľadom rozsahu a ceny opravy vykonanej dňa 06.08.2009 na motorovom vozidle žalovaného. Nakoľko žalobca k tvrdeniam žalovaného zo dňa 13.05.2013, 06.03.2017, 21.06.2017, 30.11.2017 neuviedol také skutkové tvrdenia, ktorými by ich účinne poprel, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza pri rozhodovaní. Z uvedeného dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nebola dôvodná a žalobu zamietol.

6. Súd prvej inštancie tiež poukázal na závery pribratého znalca, podľa ktorých nebolo možné ustáliť, či porucha opravovaná 06.08.2009 bola spôsobená nekvalitným vykonaním prvej opravy vykonanej dňa 12.08.2008. Uviedol však aj, že bolo krajne nepravdepodobné, aby došlo k poruche v dôsledku bežnej

prevádzky a preto možno predpokladať, že druhá oprava rovnakej poruchy bola spôsobená nekvalitným vykonaním prvej opravy.

7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na tak, že plne úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na .

8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včasné odvolanie. Argumentoval tým, že sporná oprava motorového vozidla žalovaného bola dojednaná ústne, pričom konateľ žalovaného P.. N. bol o potrebe výmeny chybných a poškodených dielov spojky telefonicky informovaný a s takýmto postupom súhlasil. Po oprave konateľ žalovaného dňa 06.08.2009 vozidlo prevzal bezvadnom stave spolu s faktúrou č. 2009318 na sumu 663,38 eura a zo servisu odišiel. Po písomnej upomienke, aby faktúru uhradil, požiadal o jej „prepísanie“ na aktuálny dátum, pričom svoju požiadavku odôvodnil tým, že pôvodnú faktúru do účtovníctva zabudol dať. Vzhľadom na dovtedy dobré vzťahy medzi stranami žalobca pristúpil k navrhovanému riešeniu a dňa 11.02.2010 vystavil faktúru č. 2010042 na sumu 663,38 eura. Žalovaný ju však aj napriek sľubom neuhradil.

9. Žalobca odvolávajúc sa na svoje skúsenosti tvrdil, že životnosť vymenených náhradných dielov je veľmi rozmanitá; od 1 do 4 rokov, prípadne od 10 000 do 75 000 km. Vplyv na ich životnosť mal vo veľkej miere užívateľ motorového vozidla. Opodstatnenosť reklamácie žalovaného žalobca z odborného hľadiska ihneď po rozobratí spojky v servise vylúčil.

10. Za neprijateľné žalobca označil tvrdenia žalovaného, že nie je dokázané použitie nových a bezchybných dielov pri oprave. Predmetné náhradné diely sa nedajú nijako upraviť a možnosti žalobcu pri odovzdaní vozidla predviesť, že pri oprave boli použité nové bezchybné diely vzhľadom na ich umiestnenie vnútri spojky je veľmi problematické, až nemožné. Žalobca mal možnosť sa presvedčiť o výsledku opravy tým, že vozidlo po aplikácii týchto dielov bolo 100 % funkčné. Žalobca vzhľadom na charakter náhradných dielov kategoricky tvrdil, že tieto sú buď funkčné alebo sú nepoužiteľné, pričom podľa neho platí, že nie je možno chybná alebo nedokonalá montáž týchto dielov. Znalecký posudok znalca P.. E. F. - C. preto označil za nespoľahlivý. Podľa žalobcu písomný dôkazný materiál a svedecké výpovede G. K. a Q. H. boli dostatočné na preukázanie žalobcových tvrdení.

11. Z uvedených dôvodov sa žalobca svojím odvolaním domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť sumu 663,38 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa 26.02.2010 do zaplatenia.

12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žalobca podľa jeho názoru odvolanie neodôvodnil v súlade , ale len opísal svoju verziu skutkového stavu, ktorú oprel o svoje osobné vyjadrenia, postoje a názory. Jeho tvrdenia v konaní neboli preukázané, resp. boli vyvrátené znaleckým posudkom. Za nepravdivé žalovaný označil tvrdenie žalobcu, podľa ktorého dňa 01.09.2009 došlo k ústnej dohode o oprave vozidla, nakoľko predmetné vozidlo sa pokazilo až dňa 04.08.2009, čo potvrdzuje aj listinný dôkaz predložený žalovaným. Tvrdenia žalobcu v bode 3. a 4. odvolania [že zástupca žalovaného (P.. A. N. K..) prevzal faktúru spolu s autom dňa 06.08.2009; žalobca bol požiadaný P.. A. N. K.. o vystavenie novej faktúry; auto bolo odovzdané dňa 06.08.2009 v bezvadnom stave] žalovaný vyvrátil, čo potvrdil aj svedok A. N. K.. Žalobca nepreukázal tieto svoje tvrdenia, čím neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení.

13. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd prvoinštančný rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania.

14. Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že v odvolaní nesprávne uviedol dátum dohody o oprave, pričom k tejto v skutočnosti došlo dňa 04.08.2009. V ďalšom žalobca už iba opakuje svoje tvrdenia uvedené v odvolaní a záverom dodáva, že žalovaný mu (zrejme po 1. meritórnom rozhodnutí) telefonicky navrhol dohodu na nižšej čiastke ako podmienku toho, že nepodá odvolanie.

15. Žalovaný vo svojej následnej duplike uviedol, že žalobca ohľadne svojich skutkových tvrdení uvádzaných v replike neuniesol dôkazné bremeno.

16. Žalobca súdu zaslal ešte vyjadrenie k duplike žalovaného, v tomto však argumentačne iba variuje dosiaľ uvedené.

17. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec dňa 31.10.2019 bez nariadenia pojednávania v súlade s (ďalej len ). Odvolací súd po prejednaní veci v medziach podaného odvolania ( a 380 ) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v danom prípade neopodstatnené, keďže rozsudok prvoinštančného súdu je vecne správny.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v súlade s sa v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku.

19. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu tak v oblasti skutkových zistení, ako aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vo svojom odvolaní už neprichádza so žiadnymi pre posúdenie veci podstatnými novými tvrdeniami, rozhodnutie súdu prvej inštancie vo svojom odôvodnení dáva vyčerpávajúcu odpoveď na všetky žalobcom použité prostriedky procesného útoku, pričom odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje.

20. V rámci zdôraznenia správnosti napadnutého rozhodnutia ( ) a vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní () považuje odvolací súd za potrebné upriamiť pozornosť na nasledovné, pre posúdenie veci podstatné okolnosti. Ako už uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podstatným pre zamietnutie žaloby bolo, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani len o takej základnej a pre posúdenie veci podstatnej skutkovej okolnosti, že opravu objednanú žalovaný vykonal v rozsahu zodpovedajúcom jej cene vyčíslenej vo faktúre vystavenej žalovanému. Už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že spojkové komponenty pri oprave uskutočnenej v auguste 2009 skutočne vymenil, a či ich prípadná výmena bola dôvodná.

21. V ostatnom odvolací súd už len poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa , a ako vecne správne potvrdil.

23. O nároku na trovy odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle v súvislosti s a tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní v zmysle samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - 423 ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí,

ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.