Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/85/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu F. L., s. r. o., so sídlom A., C. XX, L. XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. A. T., advokátom so sídlom H., N. XXX/X, proti žalovaným 1/ V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. W., H. XXX/XX, 2/ V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. W., H. XXX/XX, obaja zastúpení O.. I. F., advokátkou so sídlom W. nad S., O. XXXX/XX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 05. septembra 2018, č.k. -65, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaní 1/, 2/ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu o určenie vlastníckeho práva. Výrokom II. žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.02.2017 domáhal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX, k.ú. W. nad S. a to rodinného domu s.č. XXXX a parciel reg. „C“ parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX (ďalej tiež „predmetné nehnuteľnosti“). Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav: Z listu vlastníctva č. XXX zistil, že žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi stavby rodinného domu s. č. XXXX a pozemkov parciel reg. „C“ parc. č. XXXX/X a XXXX v k.ú. W. nad S.. H. nadobudnutia predstavuje kúpna zmluva zavkladovaná pod č. V 2835/2013. Z kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že ňou predávajúci - žalobca odpredával žalovaným ako kupujúcim predmetné nehnuteľnosti do ich bezpodielového spoluvlastníctva za kúpnu cenu 60000 eur a kupujúci ich do svojho bezpodielového spoluvlastníctva kupujú. V bode V.2 a V.3 kúpnej zmluvy bolo dojednané, že prvú časť kúpnej ceny v sume 25 380 eur uhradí kupujúci predávajúcemu pri podpise zmluvy hotovostným vkladom na účet predávajúceho č. XXXXXXXXXX/XXXX v X. N. Z., a.s. a druhú časť kúpnej ceny v sume 34 620 eur uhradí kupujúci padávajúcemu prostredníctvom úveru čerpaného v A. N., a.s. na účet predávajúceho č. XXXXXXXXXX/XXXX v X. N. Z., a.s. do troch dni od právoplatného povolenia zápisu vlastníckych práv do katastra nehnuteľností. V bode VIII.5 Zmluvy bolo dojednané, že predávajúci splnomocňujú kupujúceho v prípade potreby k podpísaniu a podaniu Návrhu na vklad vlastníckeho práva v mene predávajúceho. Rozhodnutím Okresného úradu Ilava, katastrálneho odboru bol povolený vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy v prospech žalovaných. Návrh podala žalovaná 2/ dňa 04.12.2013 a právne účinky vkladu nastali 16.12.2013. Číslo vkladu je S V liste „odstúpenie od kúpnej zmluvy, výzva na zaplatenie žalobca“ zo dňa 20.01.2014 adresovanom žalovanej 2/, ktorá bola aj ako jediná uvedená v záhlaví tohto listu, žalobca uviedol, že kupujúci 1/, 2/ uhradili predávajúcemu cenu len v sume 34 620 eur a stále sú povinní uhradiť predávajúcemu časť kúpnej ceny v sume 25 380 eur. V liste „odstúpenie od kúpnej

zmluvy, výzva na zaplatenie žalobca“ zo dňa 20.01.2014 adresovanom žalovanému 1/, ktorý bol aj ako jediný uvedený v záhlaví tohto listu, žalobca uviedol, že kupujúci 1/, 2/ uhradili predávajúcemu cenu len v sume 34 620 eur a stále sú povinní uhradiť predávajúcemu časť kúpnej ceny v sume 25 380 eur. Nakoľko kupujúci 1/, 2/kúpnu cenu v celej výške riadne a včas neuhradili predávajúci odstupuje od kúpnej zmluvy v celom rozsahu. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa , , , , , , , , , , , , ; Súd ďalej uviedol, že dňa 12.06.2013 došlo medzi žalobcom a žalovanými k uzavretiu kúpnej zmluvy tým, že došlo k jej písomnému návrhu a prijatiu medzi žalobcom a žalovanými ( , , , ). Na jej základe vznikol žalobcovi záväzok, t.j. povinnosť predmetné nehnuteľnosti žalovaným predať a žalovaným vznikol záväzok ich kúpiť ( , , ). Rozhodnutím o povolení vkladu nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam žalovaní. Na uvedenom závere nič nemení to, že návrh na vklad podala iba žalovaná 2/ nakoľko v zmysle postačí, ak návrh podá účastník právneho úkonu, a je nerozhodné, či ho podajú všetci účastníci zmluvy alebo iba jeden z nich. Navyše sa jedná o správnoprávne rozhodnutie, pri ktorom sa uplatňuje prezumpcia jeho správnosti, ktorým je súd viazaný, pokiaľ nebolo zrušené v správnom konaní, či v rámci správneho súdnictva. tvrdeniu žalobcu, že vklad bol dosiahnutý podvodným konaním, ktoré malo spočívať v tom, že kupujúci vylákali predmetnú kúpnu zmluvu z banky, a tá nikdy nemala slúžiť k nadobudnutiu vlastníckeho práva súd uvádza, že v danej veci bolo preukázané a nesporné medzi stranami, že žalovaní si kúpnu zmluvu z banky skutočne vyžiadali, aby ju následne použili za účelom podania návrhu na vklad. Avšak v žiadnom prípade v tomto konaní nemožno vidieť podvodné nadobudnutie vlastníckeho práva. K námietke žalobcu, že nemal vôľu previesť nehnuteľnosti pred zaplatením kúpnej ceny, súd uvádza, že z vykonaného dokazovanie vyplýva, že kúpna cena zaplatená bola pred podaním návrhu na vklad, teda táto námietka bola nedôvodná. Navyše bolo v rozpore s písomným vyhotovením zmluvy, kde sa uvádzalo, že druhá časť kúpnej ceny mala byť zaplatená až po vykonaní vkladu. V danom prípade bolo tak potrebné chrániť vôľu žalovaných, nakoľko nebolo preukázané, že by tí mali o neexistencii vôle žalobcu previesť vlastnícke právo kúpnou zmluvu pred uhradením kúpnej ceny vedomosť a dôverovali tak vôli prejavenej v kúpnej zmluve. Predpokladmi, ktoré museli byť kumulatívne splnené nato, aby odstúpenie od zmluvy vyvolalo právne účinky, a tým pádom by došlo k určeniu, že žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností (, ), boli v zmysle jednak nezaplatenie kúpnej ceny a jednak poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty žalovaným na jej zaplatenie pred odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty predstavuje výzvu veriteľa, aby dlžník, ktorý je vo omeškaní zaplatil svoj dlh. Jej účelom je ozrejmiť dlžníkovi, že omeškania môže mať preňho nepriaznivé následky, a tým spĺňa varovnú funkciu. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že kúpna cena v sume 60.000 eur zaplatená žalobcovi bola. Uvedené preukazovalo najmä prehlásenie žalobcu, výpis z účtu ako i výsluch svedka, z ktorých, ako súd uviedol v predchádzajúcej časti rozsudku, mal súd za preukázané zaplatenie kúpnej ceny. Nakoľko tak žalovaní neboli v omeškaní s úhradou kúpnej ceny, odstúpenie od zmluvy nebolo spôsobilé vyvolať zrušenie zmluvy a nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu. Dôkazné bremeno, povinnosť preukázať poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty na zaplatenie kúpnej ceny zaťažovalo žalobcu, ktorý uvedenú skutočnosť tvrdil, pričom žalovaní ju rozporovali. Súd konštatoval, že žalobca toto nepreukázal. V danej veci svoje tvrdenia o vyzývaní žalovaných na zaplatenie kúpnej ceny ničím nepreukázal. Žalobca tak ohľadne toho neuniesol svoje dôkazné bremeno a teda žiadna predchádzajúca výzva na zaplatenie nebola vykonaná resp. dodatočná primeraná lehota na zaplatenie, ktorú je v zmysle potrebné pred odstúpením od zmluvy poskytnúť, poskytnutá nebola. Nakoľko tak žalovaním nebola poskytnutá dodatočná lehota na odstúpenie od zmluvy, odstúpenie nebolo spôsobilé vyvolať zrušenie zmluvy a nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu. Ďalším dôvodom pre ktorý odstúpenie nemohlo vyvolať účinky bolo jeho nedoručenie žalovanému 1/. Z uvedených dôvodov (absencia predchádzajúcich výziev na zaplatenie, absencia dôvodu na odstúpenie od kúpnej zmluvy, nakoľko cena bola uhradená a nedoručenie odstúpenia jednému z kupujúcich) tak nedošlo k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy s účinkami jej zrušenia a zmluvu je naďalej platná. Teda žalovaní sú naďalej vlastníkmi predmetných nehnuteľností, a preto súd žalobu zamietol. K námietke žalovaných, že odstúpenie je neurčitý právny úkon, nakoľko na jeenej strane žalobca vyhlasuje, že odstupuje od zmluvy a na strane druhej vyzýva na zaplatenie súd uvádza, že uvedené nespôsobuje neurčitosť odstúpenia, nakoľko prejav vôle žalobcu, že odstupuje od zmluvy je nepochybný. To, že zároveň vyzýva na doplatenie kúpnej ceny, t.j. ceny pre ktorej nezaplatenie odstupuje na jeho prejave vôle odstúpiť od zmluvy nič nemení. V prípade, ak by bolo dostúpenie účinné a došlo by aj k zaplatenie nedoplatku, by sa žalobca stal

vlastníkom predmetných nehnuteľností a zároveň by sa bezdôvodne obohatil. Teda by vznikol záväzok z bezdôvodného obohatenia, avšak na odstúpenie od zmluvy by vznik tohto záväzku nemal vplyv. Žalovaný mali vo veci plný úspech, keď súd žalobu žalobcu zamietol, a preto im súd priznal právo na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za nesprávny, nakoľko podľa žalobcu súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca namietal, že mu nikdy nebola zo strany žalovaných uhradená časť kúpnej ceny vo výške 25.380.- eur. Vyhodnotenie dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie, ako bola výpoveď žalovanej 2/ a výpoveď svedka F. O. bolo podľa žalobcu nesprávne, účelové a nepravdivé. Svedok F. O. je synom žalovanej 2/, teda blízkou osobou a jeho výpoveď bola vykonaná len pre účely tohto súdneho konania s úmyslom poškodiť žalobcu. V prehlásení zo dňa 20.05.2013 žalobca vyhlásil, že prijal úhradu prvej časti kúpnej ceny vo výške 25.380,- eur, a to pripísaním finančných prostriedkov na bankový účet žalobcu, pričom k pripísaniu tejto sumy na účet žalobcu zo strany žalovaných nikdy nedošlo. V súdnom konaní predložené listiny ako Kúpna zmluva zo dňa 10.06.2013 a Prehlásenie zo dňa 20.05.2013 sú listiny podpísané zo strany žalobcu, slúžiace výlučne pre účely banky ako prílohy k čerpaniu hypotekárneho úveru zo strany žalovaných. Tieto listiny v žiadnom prípade nemali slúžiť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ako prílohy k návrhu na vklad do príslušného katastra nehnuteľností. Listiny Kúpna zmluva zo dňa 10.06.2013 a Prehlásenie zo dňa 20.05.2013 boli vyhotovené každá len v jednom origináli, pričom tieto boli odovzdané banke. Katastrálnemu úradu boli následne bez vedomia žalobcu k návrhu na vklad do katastra nehnuteľnosti, zo strany žalovaných predložené notársky overené kópie, vyhotovené z originálu Kúpnej zmluvy zo dňa 10.06.2013 predloženej banke. Žiadna zo zmluvných strán a ani kataster nehnuteľností nedisponuje originálmi predmetných listín, keďže originál bol vyhotovený len jeden a ten je súčasťou spisu k hypotekárnemu úveru v banke. Žalobca nemal vedomosť o podaní návrhu na vklad do katastra nehnuteľností žalovanými, pričom žalobca nikdy nebol so žalovanými na takomto postupe ani len ústne dohodnutý a žalobca nikdy nemal vôľu previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na žalovaných bez riadneho uhradenia celej kúpnej ceny. Žalobca sa domnieval, že zamestnanec banky, sprostredkúvajúci hypotekárny úver pre žalovaných, vydal žalovaným originál Kúpnej zmluvy zo dňa 10.06.2013, z ktorého si žalovaní vyhotovili notárky overené kópie, ktoré neskôr použili v katastrálnom konaní k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Taktiež písomné Prehlásenie potvrdzujúce úhradu 1. Časti kúpnej ceny je datované zo dňa 20.05.2013 a Kúpna zmluva je datovaná zo dňa 12.06.2013, pričom v zmysle článku I. odsek 2 Prehlásenia, malo dôjsť k úhrade 1. časti kúpnej ceny vo výške 25.380,- eur ku dňu podpisu Kúpnej zmluvy, teda nie je reálne možné, aby žalobca už ku dňu 20.05.2013 Prehlásením potvrdil úhradu 1. Časti kúpnej ceny ku ktorej malo dôjsť až dňa 12.06.2013 pri podpise Kúpnej zmluvy. Žalobca sa domnieva, že nebolo pre súdom prvej inštancie dostatočne preukázané, že skutočne došlo zo strany žalovaných k úhrade časti kúpnej ceny vo výške 25.380,- eur, a teda, že táto skutočnosť je objektívnym dôvodom odstúpenia od zmluvy s následkom zmeny vlastníka predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca sa ďalej domnieval, že odstúpenie od Kúpnej zmluvy zo dňa 10.06.2013 adresované žalovaným bolo žalovaným riadne zo strany žalobcu doručené, a teda malo za následok odstúpenie od zmluvy a jej neplatnosť. V tejto súvislosti poukázal na súdnu prax (Stanoviská a rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych - Zbierka stanovísk NS a súdov SR 3/2011) z ktorého vyplýva, že dôjdením do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi (môže objektívne oboznámiť). Súdna prax za rozhodujúce považuje objektívne hľadisko - ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že odstúpenie od Kúpnej zmluvy zo dňa 10.06.2013 doručené len jednému z manželov má za následok doručenia takejto zásielky i druhému manželovi, nakoľko sa táto dostala do sféry dispozície druhého manžela, a teda že žalovaný 1/ mal objektívne možnosť sa s obsahom doručenej zásielky oboznámiť, zvlášť v prípade, keď zásielka bola doručená na spoločnú adresu žalovaných 1/, 2/. Žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaní 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že rozsudok súdu prvej inštancie považujú za vecne správny a navrhujú ho potvrdiť v celom rozsahu. Skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní opakovane poukazujú na skutočnosti uvedené na súde prvej inštancie. Žalovaní zastávajú názor, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď na základe výsledkov vykonaného

dokazovania rozhodol tak, že žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade Ilava, katastrálny odbor, zamietol. Žalovaní majú za to, že kúpna cena bola uhradená v plnom rozsahu, ktorá skutočnosť bola pred súdom prvej inštancie jednoznačne preukázaná listinnými dôkazmi - prehlásením žalobcu, výpisom z účtu ako i výsluchom svedka. Preto dôvod odstúpenia od zmluvy tvrdený žalobcom nie je daný, a teda žalobca nemohol platne od kúpnej zmluvy odstúpiť s účinkami jej zrušenia. Žalovaní 1/, 2/ tiež namietali, že odstúpenie od zmluvy si žalovaný 1/ nemal možnosť prevziať, zásielka nebola v jeho dispozičnej sfére, nakoľko sa v čase jej doručovania nachádzal v zahraničí, ktorá skutočnosť bola preukázaná listinným dôkazom. Podľa žalovaných zároveň odstúpenie od kúpnej zmluvy nemohlo vyvolať zrušenie zmluvy ani z dôvodu, že žalovaným nebola poskytnutá dodatočná primeraná lehota na zaplatenie kúpnej ceny, ktorú je v zmysle pred odstúpením od zmluvy potrebné poskytnúť. Podľa žalovaných, žalobca svoje tvrdenie o údajnom vyzývaní žalovaných na zaplatenie kúpnej ceny ničím nepreukázal, teda neuniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom na uvedené žalovaní žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle a (ďalej len „“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť z nasledovných dôvodov:

5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že kúpna cena v sume 60.000 eur zaplatená žalobcovi bola. Dospel tiež k záveru, že odstúpenie od kúpnej zmluvy žalobcom nevyvolalo právne účinky, keďže kúpna cena bola vyplatená, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a tiež nepreukázal poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty na zaplatenie kúpnej ceny. Zároveň konštatoval, že odstúpenie od kúpnej zmluvy ako adresovaný právny úkon nebolo žalovanému 1/ doručené, čo bolo ďalším dôvodom, pre ktorý odstúpenie nemohlo vyvolať zamýšľané účinky. Z týchto dôvodov (absencia predchádzajúcej výzvy na zaplatenie, absencia dôvodu na odstúpenie od kúpnej zmluvy, nakoľko kúpna cena bola zaplatená a nedoručenie odstúpenia jednému z kupujúcich), keďže nedošlo k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy s účinkami jej zrušenia, súd žalobu zamietol.

6. Odvolací súd má predovšetkým za potrebné uviesť, že odvolacie námietky, ktoré uvádzal vo svojom odvolaní žalobca boli totožné s tvrdeniami, ktoré uplatnil žalobca už v konaní pred súdom prvej inštancie, a s ktorými sa súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu podrobne zaoberal a na ktoré v zmysle odvolací súd v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza:

7. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný, adresovaný právny úkon, ktorý sa stáva účinným tým, že dôjde do dispozičnej sféry adresáta. V zmysle možno odstúpiť od zmluvy, len ak je to v zákone (v alebo v inom zákone) pre konkrétny prípad stanovené, alebo ak bolo odstúpenie dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy. V prípade kúpnej zmluvy, predávajúci je oprávnený odstúpiť od kúpnej zmluvy aj pre nezaplatenie kúpnej ceny, avšak iba za podmienok podľa , t. j. potom, čo kupujúcemu poskytol dodatočnú primeranú lehotu na zaplatenie kúpnej ceny.

8. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobca ako predávajúci uzatvoril dňa 10.06.2013 so žalovanými 1/, 2/ ako kupujúcimi kúpnu zmluvu (ďalej len „kúpna zmluva“), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. W. nad S., a to rodinný dom s.č. XXXX a parc. reg. „C“ parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“). Podľa dojednania v kúpnej zmluve, malo dôjsť k odovzdaniu k zaplateniu prvej časti kúpnej ceny vo výške 25.380,- eur pri podpise zmluvy (t. j. dňa 10.06.2013) a druhej časti kúpnej ceny vo výške 34.620,- eur prostredníctvom úveru čerpanom v A. banke, a.s.. V bode 5. kúpnej zmluvy predávajúci splnomocnil kupujúceho v prípade potreby k podpísaniu a podaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností v mene predávajúceho ako aj k vykonaniu opráv prípadných chýb v písaní, počítaní a iných zrejmých nesprávnosti vo vyhotovení návrhu na vklad a kúpnej zmluvy.

9. V konaní bola sporná otázka vyplatenia kúpnej ceny, pri absencií vyplatenia ktorej by za podmienok podľa , žalobca ako predávajúci mohol od kúpnej zmluvy odstúpiť z účinkami, ktoré by kúpnu zmluvu zrušovali. Vykonaním dokazovaním bolo preukázané že druhá časť kúpnej ceny, t. j. suma 34.620,- eur bola na účet žalobcu vyplatená. Túto skutočnosť preukázal výpis z účtu žalovaného 1/, z ktorého vyplýva, že táto suma bola dňa 17.06.2013 pripísaná žalobcovi. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že žalobcovi bola vyplatená aj prvá časť kúpnej zmluvy, t.j. suma 25.380 eur. Túto skutočnosť preukázalo samotné prehlásenie žalobcu zo dňa 20.05.2013. Tieto skutočnosti potvrdil aj svedok F. O.. Zároveň je potrebné poukázať na to, že v konaní nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by spochybňovali vierohodnosť svedeckej výpovede, ako namietal žalobca. Odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn. -29, z ktorého vyplýva, že spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania. Pokiaľ žalobca namietal, že došlo k vyplateniu prvej časti kúpnej zmluvy ešte pred podpisom samotnej kúpnej zmluvy, túto skutočnosť súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dostatočne vysvetlil, a teda, že ku skoršiemu odovzdaniu kúpnej ceny došlo v dôsledku toho, že pôvodný návrh kúpnej zmluvy, ktorý mal byť podpísaný dňa 20.05.2013 vykazoval vady, v dôsledku čoho bol tento návrh kúpnej zmluvy bankou vrátení, a preto nedošlo k podpis tejto kúpnej zmluvy v rovnakom čase ako k odovzdaniu prvej časti kúpnej ceny. Táto skutočnosť však nepredstavuje dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy žalobcom a nemá vplyv ani na platnosť samotnej kúpnej zmluvy. Nakoľko k vyplateniu celej kúpnej ceny žalovanými žalobcovi došlo, žalobcovi nevznikol dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy.

10. Pokiaľ žalobca namietal, že kúpna zmluva zo dňa 10.06.2013 a prehlásenie zo dňa 20.05.2013 mali slúžiť výlučne pre účely banky ako prílohy k čerpaniu hypotekárneho úveru zo strany žalovaných a v žiadnom prípade nemali slúžiť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ako prílohy k návrhu na vklad do príslušného katastra nehnuteľností, odvolací súd túto námietku nepovažoval za dôvodnú. Žalovaní boli zmluvnými stranami kúpnej zmluvy, a preto majú právo s listinou kúpnej zmluvy disponovať a rovnako tak s listinami týkajúcimi sa kúpnej zmluvy a preukazujúcimi, že došlo k vyplateniu prvej časti kúpnej ceny. Odvolací súd nevidí dôvod, pre ktorí by tieto listiny nemohli byť aj podkladom pre správne konanie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností. Zo samotnej kúpnej zmluvy vyplýva, že žalobca za účelom vkladového konania splnomocnil žalovaných (bod 5. kúpnej zmluvy) v prípade potreby k podpísaniu a podaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností.

11. Súd prvej inštancie ďalej správne uviedol, že k odstúpeniu do kúpnej zmluvy nemohlo dôjsť ani z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že by žalovaným poskytol dodatočnú primeranú lehotu na zaplatenie kúpnej ceny. Pokiaľ žalobca tvrdil, že mu nebola zaplatená kúpna cena v zmysle zmluvy, bolo jeho povinnosťou postupovať podľa a žalovaným poskytnúť dodatočnú lehotu na splnenie si ich povinnosti, a to riadne vyplatenie kúpnej ceny. Ani prípadná samotná skutočnosť, že nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny nie je dôvodom na odstúpenie od kúpnej zmluvy podľa .

12. Dôvodom, pre ktorý by ani za stavu, že by žalobcovi nebola kúpna cena vyplatená a tento poskytol žalovaným dodatočnú lehotu na zaplatenie kúpnej ceny v rámci ktorej k jej zaplateniu nedošlo, odstúpenie od kúpnej zmluvy nevyvolalo účinky zrušenia kúpnej zmluvy, by bola ja tá skutočnosť, že žalobca žalovaným odstúpenie od kúpne zmluvy riadne nedoručil. Žalobca síce argumentuje v tejto súvislosti teóriou dôjdenia prejavu vôle do dispozície jej adresáta, opomína však skutočnosť, že v danej veci išlo o právny úkon, ktorý je adresovaný. Ani prípadné dôjdenie prejavu vôle do dispozičnej sféry osoby, ktorej sa takýto prejav vôle podľa jeho obsahu môže týkať (napr. na spoločnú adresu manželov) nie je možné považovať za jej riadne doručenie, keďže tento tejto osobe nebol adresovaný. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani to, že bol adresovaný inej osobe (v danom prípade tiež žalovanému 2/) ako manželke žalovaného 1/. Žalobca síce zasielal odstúpenie od kúpnej zmluvy adresované aj žalovanému 1/, avšak toto nebolo žalovanému 1/ doručené. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil, že aj toto by bol dôvod pre ktorý by odstúpenie od kúpnej zmluvy žalobcom nemohlo vyvolať jeho účinky vo vzťahu k predmetnej kúpnej zmluve.

13. Vzhľadom na uvedené, nakoľko boli odvolacie námietky žalobcu nedôvodné, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa a potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods.1, § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní boli úspešný žalovaní 1/, 2/. Odvolací súd preto žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).