Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-442-2015.pdf
PDF · 112.95 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/442/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Spišskej Novej Vsi, sudkyňou JUDr. Katarínou Šťastnou, v spore žalobcu: Q.. G. V., E. E. XX, právne zastúpený : JUDr. Ján Buroci, Za Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves proti žalovanému: Obec Buglovce, IČO: 00 328 987, Buglovce 56, právne zastúpený : Mgr. Juraj Berčo, advokát, Spišská Nová Ves, Zimná 59, o vypratanie nehnuteľností takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný vypratať parcelu registra H. Č.. XXX W. I. W. G. XXXXmX H. Y. V. Č.. XXX I. W. A. R..Ú.. E..
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.10.2015 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať parcelu registra ". Č.. XXX W. I. W. G. XXXXmX H. Y. V. Č.. XXX I. W. A. R..Ú.. E.. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný v rozpore s ustanovením zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch likvidoval stavebný odpad, ktorý vznikol pri výstavbe diaľnice, jeho umiestňovaním na poľnohospodársku pôdu v katastri obce Buglovce na parcelách registra R. ". Č.. XXX, XXX/X A. XXX A. XXX/X, pričom parcely R. "." Č.. XXX,XXX, XXX, XXX A. XXX/X sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu, ktorý k uvedenému súhlas nedal. Poukázal, že v konaní na tunajšom súde sp. zn. 2C/382/2015 bolo na jeho návrh nariadené predbežné opatrenie, ktorým bolo žalovanému zakázané pokračovať v porušovaní vlastníckych práv žalobcu. Po nariadení predbežného opatrenia sa situácia zmenila tak, že odpad v rozsahu stoviek ton sa nachádza už len na parcele č. XXX a neoprávnený zásah do vlastníckych práv žalobcu tak žalovaný odstránil len v časti, preto je nútený domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva touto žalobou.
2. Súd rozsudkom zo dňa 21.03.2017 žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania. Žalobca proti tomuto rozsudku podal odvolanie. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 9Co/272/2017
- 60 odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu po vrátení veci je opätovne posúdiť (ne)dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku a ako predbežnú otázku posúdiť, či o hospodárení so spoločnou vecou bolo rozhodnuté v súlade s §139 ods. 2 OZ a či došlo k platnému prehlasovaniu žalobcu ohľadne hospodárenia so spoločnou vecou. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že udelenie súhlasu na terénne úpravy pozemku dané spoluvlastníkmi žalovanému možno považovať za rozhodnutie väčšiny spoluvlastníkov, bude potrebné posúdiť otázku (ne)platnosti tohto právneho úkonu aj z hľadiska § 39 OZ.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 02.07.2019 uviedol, že je absurdné, akým spôsobom žalovaný pristupuje k otázke spoluvlastníctva a rozhodovania spoluvlastníkov. V súčasnosti medzi spoluvlastníkmi prebieha proces ohľadom ich vyjadrenia sa k tomu, či je žalovaný povinný realizovať
terénne úpravy, ktorými by vrátil pozemok do pôvodného stavu t.j. stavu pred realizáciou terénnych úprav v roku 2015, pričom všetci spoluvlastníci okrem žalobcu sa vyjadrili, že s tým nesúhlasia. Samotné návratky sú súkromnou iniciatívou žalovaného, aby sa zbavil svojej povinnosti vypratať pozemok. Žalobca tvrdí, že je absurdné uvažovať, aby takéto návratky boli spôsobilým spôsobom rozhodovania spoluvlastníkov, ak spoluvlastníci k tejto otázke sa nikdy nestretli a žiaden zo spoluvlastníkov ani netuší, či túto výzvu dostali aj iní spoluvlastníci a ako sa k nej postavili. Žalobca ako spoluvlastník o uvedenom nebol informovaný. Uvedené návratky nepreukazujú rozhodnutie spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou. Žalobca poukázal na skutočnosť, že Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Košice, vykonal dňa XX.XX.XXXX za účasti starostu žalovaného miestnu obhliadku, ktorou zistila prítomnosť nelegálnej skládky odpadov javiacich znaky stavebných odpadov ( výkopová zemina ). Inšpekcia postúpila toto konanie na Okresný úrad V., odbor starostlivosti o životné prostredie, ktorý v uvedenej veci začal správne konanie. Rozhodnutím č. W.-V.-W.-XXXX/ XXXXXX-XXX/KZ zo dňa XX.XX.XXXX konanie prerušil, nakoľko tunajší súd vedie konanie sp. zn. 13C/442/2015 o vypratanie nehnuteľnosti, ktoré posúdil okresný úrad ako predbežnú otázku. V rozhodnutí správny orgán uviedol viaceré porušenia zákonných povinností zo strany žalovaného, ktorý bol povinný požiadať o stanovisko orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa zákona č. 220/2004 Z.z. pred tým, ako žalovaný vykonal zásah. Z rozhodnutia OÚ Levoča ďalej vyplýva, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru rovnako postúpilo spis vo veci spáchania priestupku na úseku ochrany životného prostredia. V zmysle vyššie uvedených skutočností je podľa žalobcu nepochybné, že žalovaný na dotknutej nehnuteľnosti navozením odpadu vytvoril nelegálnu skládku odpadov. Vytvorenie nelegálnej skládky odpadu nemôže byť zlegalizované ani samotnými vlastníkmi nehnuteľností, na ktorých sa tento odpad nachádza. Ide o konanie v hrubom rozpore so zákonom a je preto povinnosťou žalovaného nelegálny odpad a teda aj samotnú skládku z pozemku vypratať.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 01.08.2019 poukázal, že žalobca spochybňuje spôsob, akým spoluvlastníci dotknutého pozemku rozhodovali o nakladaní s touto spoločnou nehnuteľnosťou a opätovne uvádza, že sa podľa jeho názoru jednalo o navozenie odpadu na predmetný pozemok. Pokus o doručenie listiny žalobcovi na vyjadrenie súhlasu alebo nesúhlasu s ďalším postupom, či žalovaný je povinný uviesť nehnuteľnosť do pôvodného stavu pred navozením zeminy bol na pojednávaní dňa 25.06.2019 neúspešný, pretože žalobca z pracovných dôvodov nebol prítomný. Následne mu odoslal podielový spoluvlastník JÁ. R. ešte toho istého dňa listinu s názvom "Rozhodovanie o nakladaní s pozemkom" v ktorej ho vyzval, aby sa vyjadril, či súhlasí alebo nesúhlasí s tým, aby Obec Buglovce bola povinná vrátiť predmetný pozemok do pôvodného stavu pred terénnymi úpravami, ktoré realizovala na základe písomného súhlasu podielových spoluvlastníkov. Zároveň k tomuto bola priložená návratka, v ktorej mohol žalobca vyjadriť svoj názor. Žalobca predmetnú zásielku v odbernej lehote neprevzal napriek tomu, že jej obsah mu bol známy, keďže listiny boli predložené krátkou cestou na pojednávaní. Postoj žalobcu považuje žalovaný za vyslovenie súhlasu s tým, aby žalovaný bol povinný vrátiť predmetný pozemok do pôvodného stavu. Dôvodom, pre ktorý podieloví spoluvlastníci (okrem žalobcu) súhlasili s navezením zeminy na predmetný pozemok je to, že tým došlo k zhodnoteniu pozemku. To je aj dôvodom, pre ktorý podieloví spoluvlastníci nesúhlasia s jeho znehodnotením, teda s uvedením do stavu pred terénnymi úpravami. Podaná žaloba tak ignoruje vôľu drvivej väčšiny podielových spoluvlastníkov a preferuje osobné záujmy žalobcu ako menšinového podielového spoluvlastníka pred záujmami všetkých ostatných podielových spoluvlastníkom.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, kde vykonal dokazovanie obsahom skutkových tvrdení a listinnými dôkazmi. Súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu ohľadom vyžiadania si celého spisu z Okresného úradu V., odbor starostlivosti o životné prostredie, ktorý po záverečných prednesoch ešte pred ukončením dokazovania navrhol žalobca z dôvodu, že tento dôkaz nepovažoval za potrebné vykonať, pretože na zistenie relevantných skutočností potrebných pre rozhodnutie vo veci bolo postačujúce znenie celého rozhodnutia s odôvodnením tohto úradu, ktorý bol ako dôkaz na pojednávaní vykonaný.
6. Žalobca v celom rozsahu trval na podanej žalobe a na tom, že podstatou celého sporu je, že stavebný odpad sa má likvidovať presne v súlade so zákonom, preto aj keby takýto súhlas spoluvlastníkov existoval, je vec potrebné posúdiť aj podľa § 39 OZ , kedy aj takýto súhlas nemôže byť vyjadrený v rozpore so zákonom o odpadoch. Trval tiež na tom, že v posudzovanej veci nebol daný súhlas spoluvlastníkov okrem pána R., ktorý ale nie je väčšinový spoluvlastník, pričom žalovaný odpad navozil na parcelu, ku ktorej nemal spoluvlastnícky vzťah a bez súhlasu ostatných.
7. Žalovaný trval na zamietnutí žaloby s tým, že namietal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, ktorý nie je vlastníkom parcely. Parcelu nikdy neužíval ani neužíva a ani nebráni v jej užívaní žalobcovi. Taktiež žalovaný ani nevlastní materiál, ktorý mal byť na parcelu navezený. Mal tiež za to, že nebolo preukázané, že ide o odpad. Poukázal, že XX %. podielových spoluvlastníkov nesúhlasí s tým, aby obec vykonala terénne úpravy, parcelu považujú za zhodnotenú okrem jediného, žalobcu. Tiež mal za to, že žalobný petit je formulovaný neurčito a je nevykonateľný, pretože by mal uvádzať v akom rozsahu a čo sa má odstrániť. Mal za to, že nie je úlohou súdu skúmať v tomto konaní, či bol porušený zákon o odpadoch alebo stavebný zákon, či iný zákon. Žalovaný nič nevykonal ani nič neinicioval, išlo o aktivitu spoluvlastníkov, kde obec bola len koordinátor.
8. Na pojednávaní žalobca uviedol, že celý problém nastal v období, keď sa stavala diaľnica. Bolo to v čase podania žaloby niekedy v auguste XXXX, keď sa navážala zemina a kamenivo a z nepochopiteľných dôvodov bolo toto kamenivo navezené na poľnohospodársku pôdu. Toto navezenie bolo oznamované aj Policajnému zboru. Následne žalovaný pôdu vypratal a tu ďalšiu už nie. Policajný zbor postúpil túto vec obvodnému úradu, ktorý konanie prerušil. Pokiaľ ide o súhlas vlastníkov pozemkov zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý žalovaný predložil, vie, že starosta obchádzal všetkých spoluvlastníkov aby dodatočne tento súhlas podpísali. Súhlas je antidatovaný, čo vie od ostatných spoluvlastníkov s ktorými komunikuje. On sám starostom oslovený na takýto súhlas nebol. Od ostatných spoluvlastníkov vie, že k nim starosta chodil vo večerných hodinách aby to podpísali, pretože to šetrí polícia. Vie však, že spoluvlastníci sa nestretli toho XX.XX.XXXX a ani sa nemohli stretnúť. Túto žalobu podal, pretože je nemysliteľné, aby v právnom štáte niekto, kto nemá akýkoľvek vzťah k pozemku, naviezol na tento pozemok kameninu, pričom nevie, v čí prospech starosta konal, keďže na nakladanie s takýmto odpadom sú potrebné povolenia ako aj povolenia na to, ako tento odpad likvidovať. Ak by aj existoval súhlas spoluvlastníkov, myslí si, že žalovaný nemá žiadne právo navážať takýto odpad na pozemok, nakoľko ide o nelegálnu skládku.
9. Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, že došlo k zhodnoteniu parcely, keďže na ornicu bola navezená kamenina. Ornica je pritom najdrahšia, najúrodnejšia a najbonitnejšia časť pôdy a stále ide o poľnohospodárku pôdu. V súčasnosti na uvedenej parcele rastie burina.
10. Pokiaľ ide o súčasné hlasovanie, ktoré žalovaný predložil, mal žalobca za to, že krajský súd sa jednoznačne vyjadril v tom, že všetci spoluvlastníci sa majú právo vyjadriť v otázke spoločnej veci, pričom v čase, keď mu bola doručovaná táto výzva s návratkou už všetci spoluvlastníci rozhodli a jemu teda nič na vyjadrenie vopred nebolo dané. Ak by sa aj teoreticky vzalo, že došlo k súhlasu všetkých spoluvlastníkov, tak na to nie je možné prihliadať, keďže ide o nelegálnu skládku.
11. Poukázal, že pokiaľ by žalovaný tak ako tvrdí vykonal terénne úpravy, tak aj na to by musel mať súhlas. Muselo by existovať územné rozhodnutie o využití územia, pričom žalovaný všetky tieto zákonné povinnosti obchádza a zákon nerešpektuje. Keďže likvidácia stavebného odpadu je drahá záležitosť, stavebník diaľnice musel mať projekt ohľadom likvidácie tohto odpadu, pričom tým, že došlo k likvidácii odpadu na súkromných pozemkoch určite tento stavebník ušetril finančné prostriedky za likvidáciu, preto sa treba spýtať starostu, v čí prospech a prečo konal. V zmysle zákona o nakladaní odpadov je však jednoznačne stanovené, že takýto odpad sa môže použiť len na výstavbu komunikácii alebo uložiť na skládke, pričom je presne stavovaná cena za tonu odpadu uloženého na skládke. Iným spôsobom likvidovať tento odpad nie je možné.
12. Žalobca uviedol, že v súčasnosti užíva spornú parcelu cez právnickú osobu, má ju v nájme. Ide o dlhodobý nájom, ktorý bol aj v minulosti. Parcela je neproduktívna, nič sa tam nepestuje, stále však ide o poľnohospodársku pôdu. Pred rokom XXXX sa parcela dlho užívala, kosila sa. A teraz sa o ňu stará, aby sa neznehodnotila. Pestovať tam už pri takomto stave nebude nič možné.
13. Žalovaný v osobe starostu G. R. na pojednávaní uviedol, že v čase keď vznikol tento spor už bol starostom Obce Buglovce. Keď sa dokončovala diaľnica, tak diaľničiari mali prebytok výkopovej zeminy. Určite nešlo o stavebný odpad tak, ako to uvádza žalobca. Táto výkopová zemina sa použila na zasypanie krátera, ktorý vznikol v roku 2010 pri povodniach a zosuvoch pôdy a sprístupnila sa tak cesta medzi Klčovom a Hincovcami. Aj po zasypaní tohto krátera bol ešte stále prebytok tejto výkopovej zeminy, preto sa ich diaľničiari pýtali, či nie je nejaký obecný pozemok, kam by to mohli dať, čo im aj umožnili. Keďže neboli vytýčené hranice obecného pozemku, zasiahli aj do pozemkov žalobcu.
Navážanie bolo potom prerušené kvôli podnetu na polícií a následne sa táto výkopová zemina dala na parcelu Č.. XXX, kde sa zasypal starý jarok, ktorý už slúžil len na to, že tam ľudia sypali odpad, preto ich jeden zo spoluvlastníkov pán R. požiadal, či by sa to nedalo touto výkopovou zeminou zasypať. Keď ho o to pán R. požiadal, neriešil nič s ostatnými spoluvlastníkmi, pretože za chrbtom mu stáli tri naplnené nákladné autá. V žiadnom prípade sa však nevykonala nejaká čierna skládka. Sám bol potom spoluvlastníkovi pánovi R.i nápomocný a chodil s ním za spoluvlastníkmi aby sa vyjadrili, či so zasypaním súhlasia. Nebol však iniciátor, ale koordinátor toho všetkého, pretože na to sú tam spoluvlastníci. Za žalobcom nebol, pretože on bol ten, kto na nich dal podnet na políciu. Nevie, odkiaľ žalobca berie, že ide o stavebný odpad a nelegálnu skládku, pretože na obecnom úrade už boli všetky možné úrady a vydané rozhodnutia. Taktiež v zápisnici zo dňa 17.10.2016, keď boli všetky úrady z dôvodu podnetu žalobcu na miestnom šetrení je uvedené, že orná pôda nebola dotknutá a ani sa tam nenachádzala. Taktiež nevie, ako môže žalobca hovoriť o znehodnotení parcely, keď okrem výkopovej zeminy sa tam dosypalo ešte 30cm ornice. V súčasnosti sa tam nachádza trvalý trávnatý porast a nikdy sa tam neoralo. Bonita tejto ornej pôdy nebola taká kvalitná , aby sa tam niekedy sialo a pestovalo. V žiadnom prípadne nikto nemal záujem ani úmysel znehodnotiť pôdu tak ako sa to snaží prezentovať žalobca a má za to, že celý spor vznikol preto, lebo žalobca má s ním osobný problém.
14. Žalovaný tiež poukázal, že žalobca svojimi vyjadreniami vždy naráža na nejaké odmeny a aj od ľudí z obce vie, že sa o ňom vyjadroval v tom zmysle, že vraj za to dostal dobré peniaze, pričom s takýmto správaním žalobcu v žiadnom prípade nesúhlasí. Starostom sa nestal preto, aby zarobil, ale chce, aby dedina bola stále krajšia. Preto sa aj pri výstavbe diaľnice zaujímal o výkopovú zeminu, ktorá katastru pomôže na terénne úpravy a vyrovnávky.
15. Žalobca na doplnenie dokazovania predložil listinné dôkazy, a to odpoveď Slovenskej inšpekcie životného prostredia zo dňa XX.XX.XXXX na podnet upozorňujúci na výskyt nelegálnej skládky odpadov v k.ú. Buglovce ako aj rozhodnutie Okresného úradu V. odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa XX.XX.XXXX číslo : W. -V.-W.-XXXX/XXXXXX-XXX/KZ. Z týchto listinných dôkazov súd zistil, že Slovenská inšpekcia životného prostredia vykonala dňa XX.XX.XXXX obhliadku miesta a v lokalite uvádzanej sťažovateľom bol zistená prítomnosť nelegálnej skládky odpadov javiacich znaky stavebných odpadov ( výkopová zemina ) . Slovenská inšpekcia životného prostredia po tom, čo zistila, že rovnakým podnetom sa zaoberá aj W. V., odstúpila tento podnet W. V., odbor starostlivosti o životné prostredie.
16. Z rozhodnutia Okresného úradu V., odbor starostlivosti o životné prostredie súd zistil, že úrad konanie prerušil z dôvodu tohto súdneho konania. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia súd tiež zistil, že dňa XX.XX.XXXX sa konalo ústne pojednávanie s miestnym zisťovaním, ktorého sa zúčastnil starosta obce Buglovce, Q.. G. V., Okresný úrad Poprad pozemkový a lesný odbor, orgán štátnej správy odpadového hospodárstva a orgán štátnej vodnej správy. Miestnou obhliadkou bolo zistené, že na parcelách Č.. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX bola umiestnená výkopová zemina do výšky cca. X,Xm. P. I. Č.. XXX/X , ktorá je v spoluvlastníctve Q.. G. V. bola táto výkopová zemina odstránená. Dotknutá ostala parcela č. XXX, ktorá je v spoluvlastníctve Q.. G. V. a táto bola navozená na cca. 50%. Starosta obce uviedol, že obecné zastupiteľstvo schválilo úpravu terénu na spomínaných parcelách navozením výkopovej zeminy z výstavby diaľnice spoločnosťou Eurovia CS a uvedené terénne úpravy vykonával so súhlasom väčšiny podielových spoluvlastníkov týchto pozemkov. Na parcelu č. XXX na vrstvu bridlice obec navozí ornicu, čím podľa neho dôjde k skultúrneniu tohto pozemku. Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy na šetrení uviedol, že z uvedených pozemkov sú druh pozemku poľnohospodárska pôda parcely R. Č.. XXX, XXX, XXX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX A. XXX/X. Navážkou z uvedených parciel je dotknutá časť výmery parcely č. R. XXX C. G. XXXXmX G. B. F.. XX - XX%, čo je druh pozemku v registri KNC trvalý trávnatý porast ( parcela R. XXX/XX ). Terénne úpravy - navezenie bridlice na časť výmery parcely R. Č.. XXX boli obcou vykonané bez toho, aby pred zásahmi do poľnohospodárskej pôdy obec požiadala o stanovisko orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa zákona č. 220/2004 Z.z. , čo je povinnosť vyplývajúca zo zákona. Preto uvedený zásah je posudzovaný ako neoprávnený zásah do poľnohospodárskej pôdy resp. jej neoprávnený záber. Obec Buglovce pred vykonaním uvedených terénnych úprav bola povinná vyžiadať si odborné stanovisko pôdnej služby a na základe jej ochranných opatrení orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy následne mal uložiť vlastníkovi alebo užívateľovi vykonať opatrenia na ochranu pre jej poškodením a degradáciou alebo opatrenia na odstránenie nežiaduceho stavu.
17. Žalovaný na doplnenie dokazovania predložil návratky s doručenkami , kde sa jednotlivý podielový spoluvlastníci parcely H. Č.. XXX vyjadrovali, či súhlasia alebo nesúhlasia s tým, aby Obec Buglovce bola povinná realizovať terénne úpravy na pozemku, ktorými by vrátila pozemok do pôvodného stavu pred realizáciou terénnych úprav v roku XXXX. Spoluvlastníci Š. V., X. V., N. W., Q. I., I. V., Q. E. K. R. A. I. Š. vyjadril nesúhlas s navrátením parcely do pôvodného stavu pred realizáciou terénnych úprav z roku 2015. Návratky boli zasielaný spolu so sprievodným listom K. R. P. Z. XX.XX.XXXX označeným ako " Rozhodovanie o nakladaní s pozemkom ". Žalobca si zásielku s listom a návratkou neprevzal v odbernej lehote.
18. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
19. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
20. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
21. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
22. Podľa § 139 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
23. Predmetom tohto sporu bolo vypratanie nehnuteľnosti z dôvodu, že žalovaný v rozpore so zákonom odpadoch umiestnil stavebný odpad na parcele, ktorej je žalobca spoluvlastníkom. V konaní nebolo sporné, že predmetná nehnuteľnosť je v spoluvlastníctve žalobcu, ktorého podiel predstavuje X/XX a že na spornú parcelu Č.. XXX bola navezená výkopová zemina. Spornou skutočnosťou bolo, či žalovaný mal oprávnenie na takéto konanie a sporný bol aj charakter výkopovej zeminy, kedy žalobca tvrdí, že sa jedná o stavebný odpad a žalovaný trval na tom, že terénnymi úpravami zhodnotil parcelu Č.. XXX. Po zrušení prvého rozhodnutia vo veci a jej vrátení na ďalšie konanie bolo dokazovanie zamerané na proces hlasovania ostatných spoluvlastníkov, ktorí mali dňa XX.XX.XXXX vysloviť súhlas s terénnymi úpravami na pozemku parcela č. XXX výkopovou zeminou z výstavby diaľnice D1 a na oprávnenosť konania žalovaného.
24. Skutkovými tvrdeniami žalovaného v osobe starostu mal súd preukázané, že to bol starosta, ktorý inicioval použitie výkopovej zeminy z diaľnice na zasypanie krátera vzniknutého pri povodniach a zosuvoch pôdy za účelom sprístupnenia cesty medzi Klčovom a Hincovcami a keďže množstvo výkopovej zeminy prevyšovalo potreby zasypania tohto krátera, na podnet pána R. ako jedného zo spoluvlastníkov parcely Č.. XXX došlo k zasypaniu aj tejto parcely, pričom z tvrdení starostu jednoznačne vyplynulo, že súhlas ostatných spoluvlastníkov v čase vysypania výkopovej zeminy neriešil a až potom bol pánovi R. nápomocný pri získavaní súhlasu ostatných spoluvlastníkov. Starosta obce taktiež potvrdil, že za žalobcom ohľadom tohto súhlasu neboli, pretože to bol žalobca, ktorý dal na nich na polícii podnet. Z uvedeného mal súd za preukázané, že žalovaný zasypal spornú I. Č.. XXX výkopovou zeminou bez toho, aby mal vopred daný súhlas na takéto konanie od ostatných spoluvlastníkov, ktorých oslovil na vyjadrenie sa až následne, pričom žalobcu ako jedného zo spoluvlastníkov, i keď menšinového, nezapojil do tohto vyjadrenia. Na základe uvedeného skutkového stavu dospel súd k záveru, že dodatočné vyžiadanie si súhlasu a vylúčenie žalobcu ako jedného zo spoluvlastníkov zúčastniť sa procesu rozhodovania je konanie v rozpore s § 139 OZ
25. Z obsahu rozhodnutia Okresného úradu V., odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že na spornú parcelu Č.. XXX bola žalovaným navezená výkopová zemina , bridlica, bez toho, aby pred takýmto zásahom na poľnohospodárskej pôde požiadal o stanovisko orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy s tým, že pred vykonaním terénnych úprav bol žalovaný povinný vyžiadať si odborné stanovisko pôdnej služby a na základe jej ochranných opatrení
mal orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy uložiť vlastníkovi alebo užívateľovi vykonať opatrenia na ochranu pre jej poškodením a degradáciou alebo opatrenia na odstránenie nežiaduceho stavu. Z listu vlastníctva Č.. XXX mal súd preukázané, že sporná parcela č. XXX je evidovaná ako orná pôda. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tom, že pred terénnymi úpravami a navezením výkopovej zeminy oslovil dotknuté štátne orgány na vyjadrenie sa k tomu postupu a nepredložil ani žiaden dôkaz o tom, že výkopovou zeminou malo dôjsť k zhodnoteniu pôdy, ktorá je na liste vlastníctva vedená ako orná pôda. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalovaný nepostupoval v zmysle platných právnych predpisov. To, či výkopová zemina je stavebným odpadom a či došlo k porušenie predpisov zákona o odpadoch bude predmetom posúdenia konania pred okresným úradom, ktoré je prerušené do skončenia tohto súdneho konania.
26. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že k udeleniu súhlasu s terénnymi úpravami pozemku nedošlo zákonom predpokladaným spôsobom a navyše žalovaný postupoval v rozpore s platnými právnymi predpismi, keď bez vopred daného vyjadrenia dotknutých štátnych orgánov vysypal na ornú pôdu výkopovú zeminu. To, že žalovaný v súčasnosti predložil nesúhlas ostatných spoluvlastníkov s terénnymi úpravami, ktoré majú vrátiť nehnuteľnosť do pôvodného stavu, je podľa názoru súdu irelevantné v tomto konaní, pretože samotné navezenie výkopovej zeminy a terénne úpravy boli vykonané neoprávnene.
27. Námietku žalovaného, že nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní s odôvodnením, že nie je vlastníkom ani užívateľom spornej parcely a že konal so súhlasom väčšiny spoluvlastníkov, považoval súd za nedôvodnú. Predmetom tejto žaloby je nárok žalobcu na vypratanie nehnuteľnosti pretože má za to, že žalovaný neoprávnene zasiahol do jeho spoluvlastníckych práv. To, že žalobca je spoluvlastníkom spornej parcely nebolo v konaní sporné a bolo bez pochybností preukázané aj výpisom z listu vlastníctva. Taktiež skutočnosť, že navozenie výkopovej zeminy sa týka parcely č. XXX nebolo v konaní sporné. Pasívna legitimácia v tomto konaní svedčí tomu, kto neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu. Neoprávnenosť zásahu mal súd preukázanú vyššie uvedenými skutočnosťami a to, že tento neoprávnený zásah realizoval žalovaný mal súd vykonaným dokazovaním tiež preukázané, nakoľko ako to potvrdil sám starosta, bol to žalovaný, ktorý vysypal výkopovú zeminu a zrealizoval terénne úpravy spornej parcely. V konečnom dôsledku to vyplýva aj z listinného dôkazu predloženého samotným žalovaným, a to súhlasu vlastníkov pozemkov zo dňa XX.XX.XXXX, kde je pred podpismi spoluvlastníkov uvedený text, že svojim podpisom dávajú súhlas na terénne úpravy pozemku parcela registra H. Č.. XXX , V. Č.. XXX, k. ú. Buglovce, ktoré budú upravené prebytočnou zeminou z výstavby diaľnice D1 a zhotoviteľom terénnych úpravy bude obec Buglovce.
28. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal nehnuteľnosť vypratať.
29. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí , samostatným uznesením , ktoré vydá súdny úradník.
31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
34. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa zásady úspechu. Keďže súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, bol žalobca v konaní plne úspešný, na základe čoho mu súd priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu. Zároveň súd uvádza, že nevzhliadol žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa daný
charakterom sporu alebo postavením strán, pre ktorý by v zmysle § 257 nemal náhradu trov konania priznať.
35. O konkrétnej výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom ukončení veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.