Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24S-153-2018.pdf
PDF · 251.13 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/153/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu: H.M.H. - Drevovýroba Kociha, s.r.o., Kociha 25, 980 52 Kociha, IČO: 36 464 937, zast. advokátkou JUDr. Andreou Andrášiovou, advokátska kancelária Hlavné námestie 14, 979 01 Rimavská Sobota proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101806026/2018 zo dňa 13.09.2018 takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica č. 101806026/2018 zo dňa 13.09.2018 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej len „správca dane") vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti - daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") za zdaňovacie obdobie august 2014 podľa zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH" alebo „zák. č. 222/2004 Z.z."). Daňová kontrola bola začatá 24.11.2014 a bola ukončená doručením Protokolu z daňovej kontroly č. 100373097/2018 zo dňa 14.02.2018 (ďalej len „protokol") s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi dňa 20.02.2018. Žalobca sa k protokolu vyjadril podaním z 09.03.2018. Správca dane prerokoval pripomienky predložené žalobcom vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly dňa 30.09.2018, o čom bola vyhotovená Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101062410/2018 zo dňa 30.05.2018, ktorá bola zároveň poslednou zápisnicou vo vyrubovacom konaní.
Prvostupňové rozhodnutie
2. Správca dane rozhodnutím č. 101116769/2018 zo dňa 06.06.2018 (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane" alebo „prvostupňové rozhodnutie") žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok") určil rozdiel v sume 14.977,24 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014 (nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní 8.444,55 €, vlastná daňová povinnosť určená správcom dane vo vyrubovacom konaní predstavovala 6.532,69 € a rozdiel v sume nadmerného odpočtu predstavoval 14.977,24 €). Zároveň určil žalobcovi lehotu splatnosti vyrubenej dane. Správca dane v rozhodnutí uviedol, že žalobca v predloženom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august
2014 deklaroval dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane v sume 109.567,32 € pre odberateľov v Maďarskej republike. Ďalej uviedol, že kontrolou predložených dokladov správca dane zistil porušenie Zákona o DPH, pričom žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH z faktúr vystavených pre nasledovných odberateľov: a/ RICSMONT ÉS TÁRSA KFT., Kisújszállás, Maďarsko (ďalej len „RICSMONT Kft."), faktúry č. Z20140194, Z20140193, Z20140191, Z20140190, Z20140189, Z20140187, Z20140186, Z20140185, Z20140184, Z20140183, Z20140182, Z20140177, Z20140174, Z20140173 za dodávku tovaru (rezivo, dosky, foršne, hranoly smrekové, laty) v celkovej výške 66.042,48 €. b/ BULLIWOOD KFT., Budapešť, Maďarsko, (ďalej len „BULLIWOOD Kft."), faktúry č. Z20140192, Z20140188, Z20140179, Z20140178 a Z201040175 za dodávku tovaru (rezivo, dosky, foršne, hranoly smrekové, laty, šalovacie dosky) v celkovej výške 23.820,96 €.
3. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca v zdaňovacom období august 2014 deklaroval dodanie tovaru oslobodeného od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH pre spoločnosť RICSMONT Kft. Podľa predložených CMR k faktúram prepravu vykonával F. G., T. motorovým vozidlom s ťahačom ev. č. U a prívesom s ev. č. U Správca dane preveroval dodanie tovaru žalobcom do iného členského štátu EÚ - Maďarska pre odberateľa RICSMONT Kft. a splnenie podmienok platiteľom (žalobcom) na uplatnenie oslobodenia od DPH v zmysle § 43 ods. 1, 5 Zákona o DPH. Za účelom preverenia dodania tovaru zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI"), pričom z odpovede na uvedenú žiadosť zistil, že maďarská spoločnosť nie je zastihnuteľná, IC nadobudnutie tovaru nebolo uvedené v daňových priznaniach. Podľa dostupných dokladov spoločnosť RICSMONT Kft. nadobudla tovar (drevo) zo Slovenska a predalo ho ďalej spoločnosti FENYÖ FALÁNK Kft., Budapešť, tovar bol prepravený dodávateľom stavebných zariadení na adresy uvedené na CMR dokladoch bez vykládky a skladovania Z obchodných miest na Slovensku. Z preverenia vykonaného na základe žiadosti o MVI z Maďarska,slovenský správca dane uviedol, že všetky faktúry, až na niektoré, ktoré presne označil, boli uhradené, hotovosť odovzdával p. A. T. (splnomocnený zástupca RICSMONT Kft.) alebo šofér konateľom žalobcu O. O. alebo S. C., o platbe existujú príjmové pokladničné doklady z ERP. Objednávky robil A. T., ústne alebo telefonicky, splnomocnenie bolo predložené. Žalobcu kontaktoval A. T. a tento robil aj objednávky, žalobca s ním už dlhšiu dobu spolupracoval. Bola uzatvorená kúpna zmluva na odber reziva 13/2014 zo dňa 22.04.2014. S konateľom spoločnosti RICSMONT Kft. žalobca nikdy nejednal, za spoločnosť vždy jednal A. T.. Z vykonaného šetrenia u prepravcu F. G. vyplýva, že F. G. uskutočnil prepravu pre spoločnosť RICSMONT Kft. v zmysle predložených CMR z píly na Slovensku do Maďarska, miesto dodávky je uvedené na vystavených faktúrach za prepravcu aj na CMR, fakturovaná suma za 2., 3. a 4. štvrťrok 2014 je 39.338,- € a táto bola prepravcovi zaplatená v hotovosti pri vykládke tovaru konateľom spoločnosti RICSMONT Kft. Správca dane následne prostredníctvom MVI požiadal o vyjadrenie konateľa spoločnosti RICSMONT Kft. p. Z. M.. Z odpovede vyplýva, že spoločnosť RICSMONT Kft. nepriznala žiadne interkomunitárne nadobudnutie v daňových priznaniach, nepodala súhrnný výkaz, konateľ maďarského subjektu p. M. Z. je nekontaktný. Vzhľadom na informáciu, že žalobca spolupracoval so spoločnosťou RICSMONT Kft. cez p. A. T., ktorý žalobcovi predložil splnomocnenie od p. B. Z., že môže zastupovať spoločnosť RICSMONT Kft. a zároveň predložil splnomocnenie pre p. B. Z. od M. Z., že B. Z. môže zastupovať spoločnosť RICSMONT Kft. maďarský správca dane uskutočnil výsluch svedka p. B. Z., ktorý uviedol, že dostal splnomocnenie od M. Z., že môže konať v mene RICSMONT Kft., ale nezastupoval spoločnosť pri transakciách súvisiacich so slovenskými spoločnosťami. Uviedol, že nepozná slovenskú spoločnosť a nikdy nenavštívil Slovensko, nepozná p. A. T.. Počas transakcií so slovenskými firmami vystupovala osoba menom B. Z., ktorý požiadal B. Z. o jeho podpis a práve spoločnosti zastupované p. B. Z. mohli prepraviť drevo zo Slovenska do Maďarska. Jedna z týchto spoločností bola spoločnosť FENYÖ-FALÓ Kft., druhá FENYÖ-FALÁNK Kft. Preverovaním bolo zistené, že žalobca sa na spoločnosť RICSMONT Kft. nakontaktoval cez A. T., splnomocneného zástupcu spoločnosti RICSMONT Kft. Správca dane vypočul svedka A. T. dňa 23.06.2015, o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní. A. T. vo výpovedi uviedol, že sprostredkoval obchody medzi žalobcom a spoločnosťou RICSMONT Kft., komunikoval s B. Z., ktorý bol splnomocnený spoločnosťou RICSMONT Kft., nevedel sa vyjadriť, či B. Z. bol zamestnancom tejto spoločnosti. Nevedel uviesť, či sa stretol s konateľom spoločnosti M. Z., nikdy nebol v sídle tejto spoločnosti. Ďalej uviedol, že spoločnosť RICSMONT Kft. zabezpečovala prepravu tovaru dodávateľským spôsobom, podľa údajov na CMR sa tovar prepravoval kamiónmi slovenského prepravcu F. G.. Nevedel sa vyjadriť, kto tovar v O. prevzal, vykladalo sa v maďarských skladoch, tovar bol vyložený tak, ako je uvedené na CMR. Správca dane konštatoval, že A. T., splnomocnený zástupca spoločnosti RICSMONT Kft. svojím vyjadrením jednoznačne nepotvrdil, že žalobca dodával tovar práve odberateľskej spoločnosti RICSMONT Kft.,
nakoľko uviedol, že tovar sa vykladal v maďarských skladoch, ktoré bližšie a presnejšie nešpecifikoval. Vo vyrubovacom konaní správca dane nazrel do písomností nachádzajúcich sa v spise k daňovej kontrole na DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2014 vykonanej u F. G., T., o čom vyhotovili úradný záznam zo dňa 22.05.2018. Z odpovede na žiadosť o MVI správca dane zistil, že maďarská daňová správa nepotvrdila žiaden obchod, nebola žiadna faktúra, ani žiadna platba. Konateľom spoločnosti RICSMONT Kft. nebol p. B. Z., ale p. M. Z., ktorý dal B. Z. plnú moc, aby vystupoval v mene spoločnosti, avšak tento nevystupoval v mene maďarskej spoločnosti v obchodoch so slovenskými spoločnosťami. B. Z. nepredložil maďarskej daňovej správe splnomocnenie. Uviedol, že nepozná žalobcu, ani p. F. G., ani p. A. T., nestretol sa s nimi osobne, uviedol, že nebol nikdy na Slovensku, nevedel sa vyjadriť ohľadne dopravy dreva, v mene spoločnosti nepodpisoval žiadny doklad so slovenskou spoločnosťou. P. B. Z. mal použiť jeho meno a pečiatku, keďže konal so slovenskými spoločnosťami dovážajúcimi drevo zo Slovenska. B. Z. neprevzal, ani nevidel faktúry vystavené pre maďarskú spoločnosť za nákup dreva, nebolo nič platené v hotovosti, ani prevodom, neboli prijaté žiadne dodacie listy, nevedel uviesť kde a kedy bolo drevo doručené. Maďarská spoločnosť nepriznala žiadny IC nákup od slovenských obchodníkov, v r. 2014 podala daňové priznanie k DPH a súhrnný výkaz s nulovou hodnotou. Správca dane preveroval následne prepravu pre spoločnosť RICSMONT Kft., ktorú mal podľa predložených CMR vykonať F. G., pričom zistil, že spoločnosť RICSMONT Kft. je nekontaktná, preprava bola uskutočnená tiež O. N. - Autodoprava. Správca dane s F. G. spísal Zápisnicu o miestnom zisťovaní zo dňa 11.05.2015, pričom zistil, že medzi predloženými dokladmi za r. 2014 sa nachádzajú faktúry za prepravu od spoločnosti RICSMONT Kft., BULLIWOOD Kft., Sebi - Haszon Kft., faktúry boli v príslušnom zdaňovacom období zaevidované v evidencii DPH, faktúry za prepravu sú vystavené bez DPH s poznámkou „oslobodenie od DPH" - miesto zdaniteľného plnenia § 15 ods. 1. K faktúram boli doložené aj záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy. Správca dane predvolal F. G. na výsluch svedka, žalobcovi bolo zaslané upovedomenie o vypočutí svedka, avšak žalobca sa výsluchu nezúčastnil. O výsluchu tohto svedka bola spísaná Zápisnica zo dňa 11.05.2015. F. G. vo výpovedi uviedol, že vykonával prepravu od žalobcu pre spoločnosti RICSMONT Kft., BULLIWOOD Kft., Sebi - Haszon Kft. v r. 2014, objednávky dostával od žalobcu, potom ako žalobca dostal objednávky od maďarských spoločností. Tovar prepravoval z Kocihy, tak ako je uvedené na CMR motorovým vozidlom X. a X. Prepravoval stavebné rezivo. Tovar bol naložený vozičkárom O. P., p. G., p. O. vypísal dodací list, skontroloval tovar, tento bol následne vyložený podľa CMR. Tovar si prevzal v spoločnosti RICSMONT Kft. p. Z., ktorý bol sprostredkovateľ - splnomocnený zástupca aj spoločnosti BULLIWOOD Kft. Majiteľom a konateľom bol p. N. R.. F. G. 13.07.2015 predložil správcovi dane Príkaznú zmluvu uzatvorenú medzi F. G. a spoločnosťou RICSMONT Kft. v zast. M. Z. - konateľ zo dňa 25.04.2014, v ktorej spoločnosť RICSMONT Kft. poverila F. G., aby prepravil motorovým vozidlom ŠPZ U a U rezivo o.i. z G. do Maďarska na adresu podľa CMR. Ďalej predložil Príkaznú zmluvu uzatvorenú medzi F. G. a spoločnosťou BULLIWOOD Kft. v zastúpení H. B. zo dňa 15.01.2014, v ktorej spoločnosť BULLIWOOD Kft. poverila F. G. prepraviť motorovým vozidlom rezivo o.i. z G. do Maďarska na adresu podľa CMR. Správca dane nazrel do písomností nachádzajúcich sa v spise k daňovej kontrole na DPH za zdaňovacie obdobie január až júl, september, november a december 2014 vykonanej u F. G. a zistil, že na základe žiadosti o MVI maďarská daňová správa správcovi dane oznámila, že nie je možné zistiť, na ktorú adresu bol tovar doručený, p. B. Z. nepozná dodania, nevedel sa vyjadriť k preprave a uviedol, že p. B. Z. jednal ako zástupca spoločnosti, navštívil p. B. Z. ako povereného zástupcu spoločnosťou RICSMONT Kft. doma a požadoval od neho doklady pre rýchlejšie obchodné transakcie medzi spoločnosťami RICSMONT Kft. a Fenyö Falánk Kft. B. Z. uviedol, že nepodpisoval žiadne faktúry a ani poverenie alebo iný dokument v mene spoločnosti RICSMONT Kft. Uviedol, že nebol v kontakte so slovenskou spoločnosťou ani ako súkromná osoba, ani ako poverený zástupca, nepoznal spoločnosť, nepoznal A. T., na predloženom poverení vystavenom pre A. T. potvrdil svoj podpis, ale tento mal byť uvedený p. Z. B. na uvedených dokladoch pomocou pečiatky. Vyjadril sa, že pravdepodobne p. B. Z. riadil všetky obchody v mene spoločnosti RICSMONT Kft. Zároveň uviedol, že B. Z. zneužil jeho meno a tak mohlo byť umiestnené na dokladoch.
4. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca v zdaňovacom období august 2014 deklaroval dodanie tovaru oslobodeného od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH pre spoločnosť BULLIWOOD Kft., Budapešť, podľa predložených CMR k faktúram, prepravu mal zabezpečovať F. G., T. motorovými vozidlami ťahač ev.č. U a príves/náves ev.č. U Správca dane preveroval dodanie tovaru žalobcom do iného členského štátu EÚ - Maďarska pre odberateľa BULLIWOOD Kft. a splnenie podmienok platiteľom (žalobcom) na uplatnenie oslobodenia od DPH v zmysle § 43 ods. 1, 5 Zákona o DPH. Uviedol, že za účelom preverenia dodania tovaru pre spoločnosť BULLIWOOD Kft. zaslal
žiadosť o MVI, pričom z odpovede na uvedenú žiadosť zistil, že daňovník nie je zastihnuteľný, kontrolóri nemajú žiadne doklady, spoločnosť nepredložila súhrnný výkaz, výkonný riaditeľ sa nedostavil na daňový úrad, od 27.03.2015 sa zmenilo meno spoločnosti na Net Média Hungary Kft., riaditeľom spoločnosti je V. Y.. V súvislosti s preverovaním prepravy tovaru vykonanej F. G. od žalobcu pre spoločnosť BULLIWOOD Kft. správca dane zistil, že maďarská daňová správa nepotvrdila, že prepravné služby boli F. G. spoločnosti BULLIWOOD Kft. poskytnuté. Spoločnosť je v likvidačnej procedúre od 12.11.2015 a bola vymazaná z Obchodného registra 28.02.2017. Bývalý konateľ spoločnosti H. B. je nekontaktný. Spoločnosť podala daňové priznanie k DPH naposledy za 3. štvrťrok 2014 a deklarovala len domáce nadobudnutia. Dodávateľské faktúry boli uhrádzané v hotovosti, hotovosť vyberal R. N., ktorý uviedol, že F. G. prepravoval drevo a predával tovar, tovar bol prevzatý od dodávateľov v priestoroch zákazníkov spoločnosti BULLIWOOD Kft. N. R. nemal viac informácií o transakciách, pretože podľa jeho stanoviska všetko organizoval H. B., vtedajší konateľ spoločnosti BULLIWOOD Kft. Zo zaslanej Zápisnice o výsluchu svedka p. N. R. z 09.02.2016 vyplýva, že majiteľom spoločnosti bol jeho priateľ H. B. a pomáhal mu na základe mandátnej zmluvy. Spoločnosť mala sídlo v paneláku, nedisponovala prevádzkou, skladmi ani inými nehnuteľnosťami, nemala žiadne dopravné prostriedky, zaoberala sa obchodovaním s ihličnatým drevom a rezivom. Potvrdil, že spolupracoval pri doprave tovaru a vystavovaní faktúr, po príchode dodávky na kamióne sprevádzal konateľa spoločnosti, prevzali drevo, zúčastnil sa aj úkonov v banke. N. R. potvrdil, že v prípade potreby vyplatenia faktúr v hotovosti urobil výber v banke. Ďalej potvrdil, že dodávateľmi tovaru boli zahraničné podniky, najmä slovenské spoločnosti, pričom uviedol názvy obcí W., O., „G.". Dodávky privážal ako vodič F. G., objednávky prichádzali mailom a tieto riešil konateľ spoločnosti. Následne tovar bol odpredaný maďarským spoločnostiam, ktorých mená uviedol. Ďalej uviedol, že tovar prichádzajúci zo zahraničia vybavoval a dopravoval zahraničný partner, dodávka bola prebratá, následne dodávateľ vystavil faktúru a spoločnosť BULLIWOOD Kft. vystavila faktúru ich odberateľovi. Ďalej uviedol, že k bankovému účtu mal prístup on aj konateľ spoločnosti, firemnú pečiatku používali obidvaja, p. R. vybral hotovostné sumy v r. 2014 v rozsahu 241.641.760 HUF, tieto sumy odovzdal konateľovi spoločnosti H., ktorý nimi vyplatil slovenských partnerov pri prevzatí dodávky. Správca dane následne v rozhodnutí konštatoval, že na základe vyjadrení N. R. nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru spoločnosťou BULLIWOOD Kft. od žalobcu, jeho výpovede správca dane vyhodnotil ako ničím nepodložené - žiadnymi listinnými dôkazmi, dokladmi a nie je zrejmé, v akom vzťahu bol B. R. k spoločnosti BULLIWOOD Kft., keďže mandátna zmluva nebola správcovi dane predložená. Prepravu tovaru od žalobcu pre spoločnosť BULLIWOOD Kft. mal zabezpečiť F. G.. Podľa zistení správcu dane túto prepravu F. G. spoločnosti BULLIWOOD Kft. aj fakturoval, avšak N. R. sa vyjadril, že spoločnosť BULLIWOOD Kft. nevykonávala dopravu, ani ju neorganizovala.
5. V odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol, že vykonal nahliadnutie do dokumentov vyhotovených pri výkone kontroly DPH u žalobcu za zdaňovacie obdobie január až júl, september, november a december 2014, vyhotovil si kópiu dokumentov: poskytnutie údajov z elektronického mýtneho systému z 10.02.2017 a Poskytnutie informácií o vozidlách registrovaných do elektronického mýtneho systému - odpoveď s prílohami (na CD nahratý výpis z mýtnych transakcií vozidiel a prejazdy kontrolnými bránami). Z odpovede vyplývajú údaje, ktoré vozidlá z požadovaných boli a ktoré neboli zaznamenané elektronickým mýtnym systémom v požadovanom období od 01.01.2014 do 31.12.2015, pričom vozidlo ev.č. U (ťahač) bolo zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme, toto vozidlo využívalo vymedzené úseky ciest v požadovanom období, bol zaslaný detailný výpis v elektronickej podobe. Vo vzťahu k prívesu ev. č. U sa uvádza, že toto vozidlo nebolo zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme s tým, že systém zaznamenáva iba nákladné vozidlá, t.j. ťahače, návesy/prívesy sa v systéme nezaznamenávajú. Z predložených údajov správca dane zistil, že všetky dni, ktoré sú uvedené na CMR k predloženým faktúram sa ťahač U pohyboval z G. smerom na maďarskú hranicu cez hraničný prechod G. alebo S. N.. Správca dane zároveň nahliadol do odpovede na žiadosť o MVI, v ktorej správca dane požiadal maďarskú diaľničnú spoločnosť o preverenie prepravy tovaru dodávateľného žalobcom maďarským spoločnostiam, konkrétne prepravy vykonanej motorovými vozidlami U a U Z odpovede na žiadosť bolo zistené, že motorové vozidlo ev. č. U patrí F. G. a motorové vozidlo U žalobcovi, pričom uvedené subjekty deklarujú platby prostredníctvom kontribútora, sú lístkoví zákazníci. Maďarská diaľničná spoločnosť neposkytla správcovi dane údaje o pohybe motorových vozidiel, z čoho správca dane vyvodil, že nebolo potvrdené, že motorové vozidlá prepravujúce dodaný tovar sa skutočne pohybovali v deklarované dni po trasách uvedených na CMR.
6. Správca dane poukázal v prvostupňovom rozhodnutí na zákonné podmienky uplatnenia oslobodenia od dane pri dodaní tovaru v rámci Spoločenstva, ako aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ s tým,
že splnenie podmienok pre uplatnenie oslobodenia od DPH je povinný preukázať daňový subjekt - žalobca. Správca dane skonštatoval, že po vykonanom preverovaní prijal záver, že žalobca počas daňovej kontroly nepreukázal, že dodal tovar do členského štátu EÚ - Maďarska oslobodený od DPH v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH z faktúr vystavených pre spoločnosti RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft. Vo vzťahu k spoločnosti RICSMONT Kft. správca dane poukázal na zistenia správcu dane tak, ako sú uvedené v bode 3 tohto rozsudku a uviedol, že žalobca predložil vystavené faktúry pre odberateľa RICSMONT Kft., dodacie listy, CMR k faktúram, na základe ktorých deklaruje riadne dodanie fakturovaného tovaru pre túto spoločnosť. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru, avšak uviedol, že jeho existencia ešte nie je dôkazom, že tento tovar bol skutočne dodaný spoločnosti uvedenej na faktúrach RICSMONT Kft. a že platiteľ spĺňa podmienky oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH. Vo vzťahu k spoločnosti BULLIWOOD Kft. poukázal správca dane na zistenia tak, ako sú uvedené v bode 4 tohto rozsudku a uviedol, že žalobca predložil vystavené faktúry pre odberateľa BULLIWOOD Kft., dodacie listy, CMR k vystaveným faktúram, na základe ktorých deklaroval riadne dodanie fakturovaného tovaru pre túto spoločnosť. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru, avšak uviedol, že existencia tovaru ešte nie je dôkazom, že tento tovar bol skutočne dodaný spoločnosti uvedenej na vystavených faktúrach BULLIWOOD Kft. a že žalobca spĺňa podmienky oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane zdôraznil skutočnosť, že žalobca je povinný realizovať svoju činnosť tak a preverovať si svojich obchodných partnerov, aby v akomkoľvek prípade v každej situácii mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Doklady predložené žalobcom ku kontrole, aj keď formálne spĺňajú zákonné náležitosti, nepostačujú na potvrdenie, že žalobca splnil podmienky oslobodenia od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH. To, že v súčasnosti je osoba uvedená na predložených faktúrach nezastihnuteľná, nemôže byť podkladom pre poskytovanie úľav žalobcovi spočívajúcich v obmedzení povinnosti riadne preukázať všetky podklady pre overenie splnenia podmienok oslobodenia od dane. Poukázal na zásadu obchodného práva - zásadu poctivého obchodného styku, z ktorej plynie očakávanie, že jednotlivé daňové subjekty, resp. ich zástupcovia majú presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktoré vykonávajú, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činia. Ak takéto vedomosti daňovému subjektu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Ďalej správca dane poukázal na skutočnosť, že právo nakladať s tovarom ako vlastník má ten, kto je označený na faktúrach. Žalobca nepreukázal, že toto právo vzniklo maďarským daňovým subjektom RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft., tieto odberateľské spoločnosti nepreukázali a nepotvrdili žiadnymi listinnými dôkazmi a dokladmi, že im bol tovar od žalobcu dodaný, nebolo preukázané, že došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na uvedené spoločnosti. Vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu, správca dane prijal záver, že žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle § 43 Zákona o DPH pri faktúrach vystavených pre spoločnosti RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft., na základe ktorých deklaroval dodanie tovaru oslobodeného od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH. Napriek tomu, že žalobca zaúčtoval v účtovníctve a predložil k daňovej kontrole faktúry za dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pri ktorých si uplatnil oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH, nebolo podľa správcu dane preukázané dodanie tovaru platiteľom
- žalobcom do iného členského štátu pre maďarské spoločnosti RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft., žalobca si preto neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH. Pre splnenie zákonných podmienok nepostačuje podľa správcu dane iba predloženie dokladov s predpísaným obsahom, ale doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Z uvedeného vyplýva, že neboli preukázané podmienky pre splnenie oslobodenia od DPH pri dodaní tovaru do členského štátu EÚ. Na základe zistených skutočností správca dane klasifikoval dodanie tovaru žalobcom pre spoločnosti RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft. v auguste 2014 v celkovej sume 89.863,44 € ako dodanie tovaru podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH, pri ktorých vzniká daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 cit. zákona. Správca dane následne uviedol, že žalobca porušil § 19 ods. 1 Zákona o DPH, podľa ktorého daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH. Žalobca nepreukázal, že tovar na základe vystavených faktúr dodal maďarským spoločnostiam RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft., ďalej žalobca nepreukázal, že došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na spoločnosti RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft. a žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, že tovar bol dodaný konkrétnemu odberateľovi deklarovanému na vystavených faktúrach
- maďarským spoločnostiam RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft. Vzhľadom k tomu správca dane po vykonanom preverovaní prijal záver, že žalobca nepreukázal počas daňovej kontroly, že dodal tovar do členského štátu EÚ - Maďarska oslobodený od dane v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH na
základe vystavených faktúr za dodanie tovaru - rezivo, dosky, foršne, hranoly smrekové pre spoločnosti RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft.
7. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že v predmetnom daňovom konaní nebolo preukázané, že k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa došlo, a preto je zrejmé, že nebola splnená zásadná podmienka, na základe ktorej možno plnenie označiť za nadobudnutie v rámci Spoločenstva. Žalobca nepreukázal, že odoslal alebo prepravil tovar na miesto určenia uvedené na faktúrach, a teda nepreukázal, že na nadobúdateľa prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Maďarský daňový subjekt ako nadobúdateľ tovaru, t.j. osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte EÚ má povinnosť odviesť daň z tovaru, aby sa zabezpečila neutralita dane. V tejto súvislosti správca dane poukázal na rozsudok ESD C-409/4, podľa ktorého k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva, a teda k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane, dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď zároveň dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tejto prepravy tovar fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Daňové orgány sú oprávnené preveriť, či došlo k splneniu podmienok jednak nadobudnutia tovaru vo vnútri Spoločenstva, ako aj oslobodenia zodpovedajúcej dodávky od dane, čo v prípade deklarovaného dodania tovaru žalobcom, jeho odberateľom RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft. preukázané nebolo. V ust. § 43 ods. 5 Zákona o DPH sa uvádza zoznam dokladov, ktorými možno dodanie tovaru do iného členského štátu preukázať. Pre toto preukázanie nestačí iba jeho formálne, deklaratórne zdokladovanie, žalobca preukazuje, že tovar skutočne fyzicky opustil územie SR a bol dodaný nadobúdateľovi uvedenému na faktúre, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Vzhľadom k tomu, že pri intrakomunitárnom obchode prechod tovarov cez hranice jednotlivých štátov nie je monitorovaný, nie je možné vylúčiť riziko daňových podvodov, pričom nie je v rozpore s právom Spoločenstva požadovať, aby dodávateľ prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Prijatím dostatočných opatrení by mohol byť postup daňového subjektu (žalobcu) vedúci k prevereniu si dôveryhodnosti osoby nadobúdateľa. Pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby došlo k prevodu ekonomického vlastníctva tovaru, t.j. aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník. Z toho vyplýva, že k dodaniu tovaru z hľadiska DPH by došlo v tom prípade, keby bol tovar fyzicky odovzdaný odberateľovi a odberateľ by tak získal právo disponovať s uvedeným tovarom ako vlastník. Vo vzťahu k otázke prevodu ekonomického vlastníctva správca dane poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci Halifax. Správca dane uzavrel, že žalobca nepreukázal, že tovar na základe vystavených faktúr dodal maďarským spoločnostiam RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft., nepreukázal, že došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník pre tieto spoločnosti a žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, že tovar bol dodaný konkrétnemu odberateľovi deklarovanému na vystavených faktúrach (maďarským spoločnostiam RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft.). Ďalej uviedol, že na preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu k splneniu podmienok oslobodenia od DPH pri dodaní tovaru do členského štátu EÚ u žalobcu zakotvených v § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH je potrebné, aby sám odberateľ prostredníctvom účtovnej a daňovej evidencie, prípadne ďalších relevantných dokladov preukázal, že nadobudol tovar z členského štátu EÚ - Maďarska, pričom spoločnosti RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft. žiadne doklady nepredložili, takže nadobudnutie tovaru týmito spoločnosťami nebolo preukázané. Správca dane zároveň skonštatoval, že za obchod je zodpovedný daňový subjekt, ktorý vystavil faktúru v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH a § 24 Daňového poriadku. Maďarský daňový subjekt je nadobúdateľ, t.j. osoba identifikovaná pre daň a má povinnosť odviesť daň z tovaru, aby sa zabezpečila neutralita dane, čo však maďarské spoločnosti RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft. neurobili. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca navrhol formou MVI preveriť spoločnosti Fenyö-Falánk Kft. a Szabó ÉP-KER Kft., ktorým bol následne tovar dodaný podľa porovnaných dodacích listov, ktoré predložil žalobca, pričom tvrdil, že tieto dôkazy získal od p. Z., konateľa uvedených spoločností. Správca dane k tomuto návrhu žalobcu uviedol, že nie je zrejmé, či spoločnosť RICSMONT Kft. prefakturovala fakturovaný tovar od žalobcu ďalšej spoločnosti, pretože nikto nezískal od účtovníctva doklady spoločnosti RICSMONT Kft., uvedená spoločnosť podala daňové priznanie k DPH, ale IC nadobudnutia nepriznala a súhrnný výkaz podala s nulovou hodnotou. Nie je zrejmé, či spoločnosť Fenyö-Falánk Kft. ako odberateľ prijala túto faktúru, či ju má zaúčtovanú v účtovníctve, či prijala tovar uvedený na základe tejto faktúry a nie je zrejmé a preukázané, či tovar, ktorý je uvedený na tejto faktúre, je ten istý tovar, ktorý mal dodať žalobca pre spoločnosť RICSMONT Kft. To isté platí aj o spoločnosti Z. ÉP-KER Kft. Vzhľadom na uvedené nepožiadal o MVI.
8. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101806026/2018 zo dňa 13.09.2018 (ďalej „rozhodnutie žalovaného") tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí v podstate odcitoval text odvolania žalobcu a jednotlivé zistenia správcu dane, tak ako boli podrobne popísané v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ako aj v bodoch 2 až 7 tohto rozsudku). Žalovaný konštatoval, že sa plne stotožňuje s vyhodnotením získaných informácií, ku ktorým dospel správca dane na základe žalobcom predložených dokladov, ako aj na základe odpovedí na žiadosti o MVI tak, že v prejednávanom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre uskutočnenie intrakomunitárneho obchodu, keďže v príslušnom daňovom konaní zo strany žalobcu nebolo preukázané, že tovar bol dodaný maďarským spoločnostiam RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft., ktoré boli uvedené na vystavených faktúrach ako odberatelia tovaru. Nakoľko sa uvedené nepodarilo preukázať ani šetrením správcu dane, naopak, šetrením sa preukázalo, že nedošlo k prechodu vlastníckeho práva k tovaru na maďarských nadobúdateľov, správca dane podľa žalovaného správne neposúdil žalobcom deklarované dodávky tovaru ako oslobodené v zmysle § 43 Zákona o DPH, ale ako dodanie tovaru v zmysle § 8 ods. 1 Zákona o DPH, pri ktorom vzniká daňová povinnosť v zmysle § 19 Zákona o DPH. Následne odcitoval ustanovenia § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH, ako aj § 8 ods. 1 písm. a/, § 19 ods. 1 a § 22 ods. 1 Zákona o DPH a uviedol, že z uvedených ustanovení Zákona o DPH je zrejmé, že pre splnenie zákonných podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH nepostačuje iba predloženie dokladov s predpísaným obsahom a účtovné zaevidovanie týchto dokladov, ale doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Z vykonaného šetrenia správcu dane podľa žalovaného vyplýva, že neboli preukázané podmienky pre splnenie oslobodenia od dane (odberatelia nepriznali nadobudnutie tovaru, so správcom dane nespolupracujú, sú nekontaktní, nepodávajú daňové priznania k DPH, ani súhrnné výkazy, nepriznali interkomunitárne dodanie tovaru , nepotvrdilo sa právo nakladania s tovarom ako vlastník nepotvrdilo sa nadobudnutie prepravných služieb od F. G.). Poukázal na podmienky, ktoré musia byť podľa § 43 Zákona o DPH splnené na to, aby išlo o intrakomunitárny obchod, ktorý je oslobodený od dane a to jednak, že tovar bol prepravený do iného členského štátu a že tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň. Nestačí pritom, že táto osoba je formálne registrovaná, ale musí mať aj reálnu možnosť odviesť daň a je na dodávateľovi (v tomto prípade na žalobcovi), aby sa uistil, že dodávka bude vnútri spoločenstva zdanená, čo vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-409/04. Žalovaný mal za to, že žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal, že zákonné podmienky boli z jeho strany ako platiteľa splnené, a preto je postup správcu dane pri nepriznaní nároku na oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH v súlade s platnými právnymi normami. Žalovaný zdôraznil, že samotné faktúry, ktorými platiteľ deklaruje dodanie tovaru jednotlivým odberateľom do iného členského štátu, nie sú dôkazmi, ktoré by jednoznačne preukazovali, že k dodaniu tovaru došlo, najmä za podmienok sporných zistení týkajúcich sa intrakomunitárnej transakcie u slovenského platiteľa a deklarovaných odberateľov v Maďarsku. Žalovaný sa tiež stotožnil s konštatovaním správcu dane uvedenom v napadnutom rozhodnutí, že daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov, ďalej že správca dane skúma uskutočnenie obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym a že doklady predložené ku kontrole, aj keď formálne spĺňajú právne náležitosti, nepostačujú na potvrdenie, že žalobca splnil podmienku nároku na oslobodenie od dane. Daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie obchodu pre osobu uvedenú v predkladaných faktúrach, pokiaľ si oslobodenie od dane pri dodávkach tovaru do iných členských štátov uplatňuje. To, že v súčasnosti sú jednotliví odberatelia nezastihnuteľní, resp. nespolupracujú so správcom dane, nemôže byť podkladom pre poskytnutie úľav žalobcovi. Žalovaný uviedol, že správca dane nie je povinný dokazovať uskutočnenie obchodu. Dôkazné bremeno pri preukazovaní práva na oslobodenie od dane z dôvodu dodania tovaru do iného členského štátu je na žalobcovi.
9. Žalovaný sa ďalej v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu nasledovne: K odvolacej námietke ohľadne povinnosti správcu dane odvolávať sa pri svojej argumentácii na príslušné ustanovenia právnej normy, čo v prejednávanom prípade absentuje, žalovaný uviedol, že správca dane v napadnutom rozhodnutí uviedol všetky zistenia a závery v chronologickom slede tak, ako k nim dospel vykonávaným šetrením počas výkonu daňovej kontroly, pričom nevykonával len formálnu kontrolu dokladov, ale skúmal reálnosť zdaniteľných obchodov. Správca dane podľa žalovaného v napadnutom rozhodnutí podrobne popisuje jednotlivé vykonávané úkony v rámci medzinárodného aj tuzemského šetrenia, na základe ktorých dospel k záverom, ktoré následne vyhodnocuje a to aj s poukázaním na porušenie príslušných právnych predpisov. K tvrdeniu žalobcu, že je zodpovedný
za správnosť údajov uvedených na faktúre a jej včasné vyhotovenie, ale nezodpovedá za konanie odberateľa, žalovaný uviedol, že v rozhodnutí neuvádza, že žalobca je zodpovedný za konanie svojho odberateľa, ale splnením formálnej povinnosti spočívajúcej v predložení faktúr, dodacích listov, prepravných dokladov a CMR, prípadne zmlúv, daňový subjekt ešte nepreukázal, že došlo k splneniu zákonných podmienok na ním uplatnené oslobodenie dodania tovaru od dane v súlade s § 43 Zákona o DPH, pretože nestačí byť len držiteľom týchto listinných dôkazov a tieto správcovi dane predložiť, ale je potrebné preukázať obsah skutočností uvedených v týchto listinách. Správca dane je oprávnený a zároveň povinný vierohodnosť a pravdivosť údajov uvedených v týchto dôkazoch preverovať. V prípade, ak správca dane deklarované zdaniteľné obchody spochybní, je len na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť vyvrátil, inak mu nie je možné priznať uplatnený nárok. Z judikatúry súdov vyplýva, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru o služieb zaťažuje žalobcu a že samotné formálne preukázanie dodávok tovaru a služieb nie je postačujúce, keďže faktúra, ale aj ďalšie listinné dôkazy, sú relevantnými len ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočné reálne plnenie. K námietke žalobcu, že žiadna legislatívna norma nezakazuje zrealizovať dodávky tovaru v tuzemsku do iného členského štátu na iné miesto, ako je miesto sídla odberateľa uvedeného na faktúre aj s poukázaním na Metodický pokyn Finančného riaditeľstva SR k uplatňovaniu § 43 Zákona o DPH, na judikatúru Súdneho dvora EÚ a na výpovede maďarským správcom dane vypočúvaného N. R. (mandatára spoločnosti BULLIWOOD Kft.) a A. T. (splnomocnenca spoločnosti RICSMONT Kft.), ktorí vo svojich výpovediach dosvedčili, že tovar zo Slovenska bol skutočne prepravený do Maďarska a že následne ho firmy BULLIWOOD Kft. a RICSMONT Kft. odpredávali domácim, t.j. maďarským odberateľom, žalovaný uviedol, že dôvodom neuznania oslobodenia od dane nebolo zistenie, že dodávka tovaru do iného členského štátu bola realizovaná mimo adresu sídla odberateľa, toto sa v odôvodnení rozhodnutia správcu dane neuvádza. Dôvodom neuznania oslobodenia od dane je fakt, že neboli splnené zákonné podmienky stanovené v § 43 Zákona o DPH, ktoré sú podrobne popísané v napadnutom rozhodnutí, nakoľko žalobca nepreukázal a ani šetrením správcu dane sa nepodarilo zistiť, že fakturovaný tovar bol reálne dodaný konkrétnym vo faktúrach uvedeným nadobúdateľom v Maďarsku. K odvolacej námietke, v ktorej žalobca poukázal na nesprávny úsudok správcu dane ohľadne nepreukázania dodávky tovaru na základe vystavených faktúr maďarským spoločnostiam RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft. len na základe nekompletných informácií získaných od maďarského správcu dane v rámci MVI napriek tomu, že každá dodávka tovaru do Maďarska je účtovne zaevidovaná, každá preprava tovaru je zdokumentovaná formou prepravného listu CMR vrátane všetkých náležitostí v ňom vyžadujúcich v zmysle § 43 ods. 5 písm. b/ Zákona o DPH a každé dodanie tovaru je vyfakturované v zmysle § 71 cit. zákona, pričom faktúry obsahujú náležitosti uvedené v zmysle § 74 cit. zákona, žalovaný uviedol, že nie je pravdou, že správca dane nepriznal daňovému subjektu ním nárokovanú DPH z dôvodu neuznania dodávky tovaru do iného členského štátu ako oslobodenej od dane podľa § 43 cit. zákona len na základe podľa názoru žalobcu nekompletných informácií získaných z odpovedí na žiadosť o MVI. Uviedol, že z napadnutého rozhodnutia správcu dane je zrejmé, že správca dane mal zistený skutkový stav dostatočne na to, aby vydal napadnuté rozhodnutie, pričom pri rozhodovaní správca dane nevychádzal len z dôkazov získaných v rámci MVI, ale aj z dôkazov predkladaných žalobcom, ktoré však nepovažoval za dostatočné k preukázaniu splnenia zákonných podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 cit. zákona. Konštatoval, že napadnuté rozhodnutie nie je ani v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, na ktorú žalobca v odvolaní poukazuje. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že žalobca nepredložil také relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali materiálnu podstatu veci, t.j. reálne dodanie tovaru tak, ako bolo deklarované predloženými listinami - faktúrami, dodacími listami, CMR dokladmi, zmluvou, potvrdením o prevzatí tovaru a dokladmi o platbe zo strany odberateľa. Žalobca síce predkladal uvedené listinné doklady, ktorými deklaroval, že k dodaniu tovaru došlo tak, ako je v nich uvedené, šetrením správcu dane sa však tvrdenia žalobcu deklarované listinnými dôkazmi nepotvrdili, lebo nebolo preukázané, a to ani kontrolovaným žalobcom a nepodarilo sa to preukázať ani šetrením správcu dane, že tovar bol skutočne dodaný maďarským odberateľom ako kupujúcim uvedeným na faktúrach. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, že správca dane sa pri svojich záveroch opieral len o nekompletné informácie získané od maďarského správcu dane v rámci MVI. Zdôraznil, že žalobca musí spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázať splnenie zákonnej podmienky stanovenej v § 43 Zákona o DPH, t.j. že tovar na základe vystavených faktúr dodal práve maďarským spoločnostiam tak, ako to deklaroval predloženými faktúrami, čo však v danom prípade neučinil. Dôkazná povinnosť daňového subjektu je nielen povinnosťou tvrdenia, ale je spojená aj s povinnosťou doložiť svoje tvrdenia dôkazmi, pričom správca dane pri hodnotení dôkazov nevychádzal len z faktúr a ďalších listinných dokladov predložených žalobcom, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry a s nimi súvisiace doklady odrážajú skutočnosť a
či im neabsentuje materiálny podklad. Žalobca podľa žalovaného nepredložil v priebehu daňovej kontroly ani v priebehu vyrubovacieho konania žiadne relevantné dôkazy, ktorými by vierohodným spôsobom preukázal svoje tvrdenia, že dodal tovar do iného členského štátu tým osobám identifikovaným pre daň v tomto inom členskom štáte, ktoré uvádza na predložených faktúrach. Správca dane v snahe zistiť skutkový stav v rámci vykonávaného šetrenia požiadal o MVI správcu dane v inom členskom štáte, o preverenie obchodov medzi žalobcom a maďarskými spoločnosťami RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft., pričom v odpovediach maďarského správcu dane, ktoré považuje žalovaný za relevantné, je uvedené, že vykonaným preverovaním maďarskej daňovej správy nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru maďarskými spoločnosťami a ani nadobudnutie prepravných služieb od F. G.. K odvolacej námietke, že správca dane rozhodol a neuznal dodávky tovaru do iného členského štátu ako oslobodené od dane podľa § 43 Zákona o DPH len na základe informácií získaných v rámci MVI, že maďarské daňové subjekty RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft. sú nezastihnuteľné, pričom nebral vôbec na zreteľ, že podmienky na oslobodenie od dane v zmysle slovenskej legislatívy boli splnené a že je prakticky nemožné a nemysliteľné, aby sledoval každého obchodného partnera, pričom poukázal na rozsudok ESD v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 žalovaný uviedol, že s týmito námietkami sa podrobne vysporiadal s tým, že k preverovaným zdaniteľným obchodom žalobca síce predložil požadované doklady, avšak zo žiadneho z týchto dokumentov nie je zrejmé, že tovar bol dodaný práve odberateľovi uvedenému na faktúre. K námietke, že nie je možné sledovať každého obchodného partnera a k rozsudkom ESD žalovaný uviedol, že uvedené rozsudky sa týkajú odlišného prípadu, ktorý s prejednávaným prípadom nemá zjavnú súvislosť. V prejednávanom prípade je podstatné, že neboli splnené zákonné podmienky stanovené v § 43 ods. 1 Zákona o DPH, nakoľko žalobca žiadnym vierohodným spôsobom nepreukázal a ani šetrením správcu dane sa nepodarilo zistiť, že tovar uvedený na faktúrach bol reálne dodaný nadobúdateľom v Maďarsku uvedeným vo faktúrach. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že pokiaľ došlo k daňovému podvodu, tak sa tak stalo jedine na maďarskej strane medzi prvým odberateľom a druhým odberateľom dodaného tovaru, čo majú riešiť maďarské orgány činné v trestnom konaní, žalovaný uviedol, že to, že nie je možné uznať daňovým subjektom uplatnené oslobodenie od dane automaticky neznamená, že ide o daňový podvod na maďarskej strane, nie je však vylúčené, že maďarskí daňovníci sa mohli dopustiť podvodného konania. Žalovaný poukázal na to, že žalobca má povinnosť počínať si v obchodných vzťahoch opatrne, s primeranou obozretnosťou. Žalovaný zdôraznil, že na to, aby sa určitá transakcia mohla kvalifikovať za nadobudnutie v rámci EÚ, je nevyhnutné uskutočniť celkové posúdenie všetkých objektívnych skutkových okolností relevantných pre stanovenie, či nadobudnutý tovar skutočne opustil územie členského štátu dodania a ak áno, v ktorom členskom štáte dôjde k jeho konečnej spotrebe, keďže dodanie tovaru a jeho nadobudnutie v rámci EÚ predstavujú v skutočnosti jednu a tú istú hospodársku transakciu. Na účely riadneho výberu DPH je nevyhnutné, aby príslušné daňové orgány overili, či došlo k splneniu podmienok jednak nadobudnutia tovaru vo vnútri EÚ, ako aj oslobodenia zodpovedajúcej dodávky od dane. Z rozhodnutia správcu dane podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že správca dane mal zistený skutkový stav potrebný na vydanie rozhodnutia, pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov získaných v rámci kontroly vyrubovacieho konania, ako aj z dôkazov predložených žalobcom. Žalovaný uviedol, že rozhodnutie správcu dane má presvedčivo a dostatočne štruktúrované odôvodnenie, v ktorom sú uvedené všetky dôkazy, skutkový stav, dôvody a úvahy správcu dane a spĺňa zákonom stanovené náležitosti v § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný konštatoval, že správca dane postupoval v súlade s § 3, § 24, § 63 Zákona o DPH (správne malo byť uvedené - Daňového poriadku), keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré zaobstaral v súlade s § 24, dospel k záveru o nedodržaní podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 Zákona o DPH v kontrolovanom zdaňovacom období. Žalovaný uzavrel, že správca dane vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v § 3 Daňového poriadku, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
Žaloba
10. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu 14.11.2018 domáhal, aby správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného. Poukázal na podstatné dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného a uviedol, že so závermi žalovaného nesúhlasí, pretože žalobca splnil všetky náležitosti na vrátenie nadmerného odpočtu DPH a má za to, že rozhodnutím a postupom žalovaného bol ukrátený na svojich právach. Rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné, nevychádzajúce z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a tvrdil, že žalovaný vec nesprávne
posúdil. Žalobca tvrdil, že rozhodnutie je v rozpore s platnou daňovou legislatívou, pretože každé zdaniteľné plnenie (dodávku tovaru) do Maďarska má žalobca doložené dokladmi, ktoré vyžaduje ust. § 43 Zákona o DPH v jeho ods. 5 (dokonca aj nad jeho rámec), pretože každá dodávka tovaru do Maďarska je účtovne zaevidovaná, každá preprava tovaru je zdokumentovaná formou prepravného listu CMR, vrátane všetkých náležitostí v ňom vyžadujúcich v zmysle § 43 ods. 5 písm. b/ Zákona o DPH, každá CMR okrem predpísaných náležitostí o.i. je dokladom a potvrdením, že tovar bol dodaný do Maďarska, čo je potvrdené podpisom fakturačného odberateľa a zároveň i odberateľa, kde bol tovar vyskladnený (spravidla sa jednalo o stavebniny, resp. veľkosklady), každé dodanie tovaru je vyfakturované v zmysle § 71 Zákona o DPH, pričom faktúry obsahujú náležitosti uvedené v § 74 Zákona o DPH, faktúry boli vystavené v predpísanej lehote. Ďalšími preukaznými dokladmi potvrdzujúcimi skutočnú realizáciu dodávok tovaru do Maďarska boli: zmluva s maďarským odberateľom, dodacie listy, potvrdenia o prevzatí tovaru v inom členskom štáte EÚ a doklady o platbe zo strany odberateľa. Žalobca uviedol, že správca dane ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach neuvádzajú absenciu niektorého z vyššie uvedených zákonom predpísaných dokladov podmieňujúcich oslobodenie tovaru od dane pri dodaní do iného členského štátu EÚ za príslušné kontrolované zdaňovacie obdobie. Na podporu svojich tvrdení, že žalobcom deklarovaný tovar za kontrolované zdaňovacie obdobie bol skutočne dodaný do Maďarska, žalobca poukázal aj na vyjadrenie splnomocnenca firmy RICSMONT Kft. p. A. T., ktorý popísal priebeh obchodovania a potvrdil dodávky tovaru do Maďarska, vyjadrenie mandatára firmy BULLIWOOD Kft. p. N. R., ktorý v zápisnici pre maďarského správcu dane potvrdil dodanie tovaru žalobcu maďarským odberateľom, vyjadrenie prepravcu tovaru do Maďarska p. F. G., ktorý vo svojej výpovedi popísal priebeh od nakládky tovaru u žalobcu až po vykládku tovaru v Maďarsku, potvrdil dodanie tovaru do Maďarska a predložil listinné dôkazy o dodaní tovaru do Maďarska. Žalobca namietal, že správca dane ani žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali so skutočnosťou, že žalobca ako dôkazový materiál predložil správcovi dane kópie faktúr medzi maďarskými daňovými subjektmi svedčiacimi o tom, že žalobcom dodaný tovar bol fakturačným odberateľom následne fakturovaný maďarskému daňovému subjektu, kde bol tovar vyskladnený. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Správca dane i žalovaný vo svojich rozhodnutiach uviedli, že žalobca nepreukázal, že tovar dodal do členského štátu EÚ Maďarska oslobodený od DPH v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH, avšak neuvádza, prečo neprihliadol na vykonané dôkazy a považoval ich za nedostačujúce, pretože tieto podľa názoru žalobcu bez akýchkoľvek pochybností preukazujú faktické (reálne) dodanie tovaru do Maďarska. Žalobca namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil s konštatovaním správcu dane, že daňový subjekt je povinný viesť svoju existenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade a v každej situácii mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov, avšak podľa názoru žalobcu žalovaný konštatuje povinnosti daňového subjektu vo všeobecnej rovine bez uvedenia konkrétnej formy a obsahu, ako má daňový subjekt vykonávať uvedenú činnosť a zároveň bez odkazu na legislatívnu normu, ktorá by uvedené činnosti žalobcovi predpisovala a podmieňovala tým nárok na odpočet DPH, resp. oslobodenie dodávky tovaru od DPH. Žalobca tvrdil, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly zrejme nedôsledne prešetril danú aktivitu zo strany žalobcu, keďže žalobca pred realizáciou každého dodania tovaru odberateľom do členského štátu EÚ vždy a nielen pred prvým zrealizovaním obchodným prípadom overoval u každého odberateľa IČ DPH, pričom pri každej kópii odberateľskej faktúry je priložené potvrdenie o existencii (platnosti) prideleného IČ DPH odberateľa, kontroloval výpis z Obchodného registra dodávateľov, ale aj odberateľov a uvedené aktivity vykonávané zo strany žalobcu sú nad rámec legislatívnej normy a sledovali jediný cieľ - minimalizovať riziko daňových podvodov zo strany jeho obchodných partnerov. Žalobca mal za to, že neexistuje právna norma, ktorá by predpisovala dodávateľovi vykonávať uvedené aktivity a podmieňovala týmto nárok na odpočet DPH, resp. oslobodenie dodaného tovaru od dane. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o dôkaznej povinnosti daňového subjektu žalobca uviedol, že dôkazná povinnosť ako súčasť daňového konania nie je len povinnosťou žalobcu voči správcovi dane, ale má ju aj správca dane v prípade, ak spochybňuje doklady predložené daňovým subjektom o realizácii intrakomunitárnych dodávok tovaru, t.j. ak má podozrenie, že daňový subjekt sa dopustil, resp. bol súčasťou daňového podvodu. Žalobca s poukazom na § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH, ktorý určuje podmienky, za akých si daňový subjekt môže odpočítať daň, uviedol, že správca dane nepredložil žiadne objektívne dôkazy, na základe ktorých rozhodol o tom, že právo na odpočet DPH žalobcovi neprináleží. Žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR č.k. 3Sžf/1/2010 z 19.08.2010, v ktorom sa NS SR odvoláva na rozsudky ESD v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, ktorého podstata podľa žalobcu spočíva v tom, že daňové úrady nemôžu od podnikateľov chcieť, aby preverovali obchodných partnerov. Žalobca vyjadril nesúhlas s názorom žalovaného, že uvedené
rozsudky ESD nemajú zjavnú súvislosť s prejednávaným prípadom. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 23.08.2013 sp. zn. 5Afs 83/2012.
11. Žalobca ďalej namietal, že správca dane ani žalovaný sa nijako nevysporiadali so skutočnosťou, že v daňovom konaní predložil ďalšie dôkazy, že tovar bol vyvezený do Maďarska, konkrétne kópie faktúr medzi maďarskými daňovými subjektami svedčiacimi o tom, že žalobcom dodaný tovar bol fakturačným odberateľom následne fakturovaný maďarskému daňovému subjektu, kde bol tovar vyskladnený. Žalobca pritom navrhoval, aby správca dane vykonal i ďalšie dôkazy, a to formou MVI preveriť spoločnosti Fenyö-Falák Kft. a Z. ÉP-KER Kft., ktorým bol tovar následne dodaný podľa dodacích listov. Správca dane tieto dôkazy nevykonal a vo svojom rozhodnutí sa ani nezaoberal tým, ako vyhodnotil žalobcom predložené dôkazy. Žalobca vyslovil nesúhlas s tým, že žalovaný v takomto postupe správcu dane nevzhliadol pochybenie. Správca dane sa so žalobcom predloženými dôkazmi nezaoberal a nijako neodôvodnil, prečo na tieto dôkazy neprihliadol, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, a preto považoval žalobca rozhodnutie žalovaného a správcu dane za nepreskúmateľné. Žalobca s poukazom na argumentáciu žalovaného, ktorý v rozhodnutí na str. 14 uviedol, že „v odpovediach maďarského správcu dane je uvedené, že vykonaným preverovaním nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru maďarskými spoločnosťami..." uviedol, že v žiadnom vyhlásení maďarského správcu dane z MVI nie je toto konštatované, len sa konštatuje, že maďarské spoločnosti neboli zastihnuteľné. Správca dane nepožiadal maďarského daňového správcu, aby vykonal kontrolu u subjektov, kde bol tovar vyskladnený. Žalobca zaobstaral listinné dôkazy/faktúry medzi maďarskými spoločnosťami, správca dane však na tieto dôkazy neprihliadal. Ďalej žalobca uviedol, že dodávky tovaru do Maďarska sa realizovali a smerovali v zmysle príkazu (ústne resp. písomne) maďarského fakturačného odberateľa priamo na miesto (veľkosklady resp. stavebniny), ktoré žalobcovi vopred určil. Preprava tovaru bola realizovaná kamiónmi tretích subjektov a náklady spojené s prepravou boli na účet odberateľa. Fakticky sa jednalo o prepravné podmienky ex works. Dodávkou tovaru do iného členského štátu mimo adresu sídla odberateľa nie je zahraničný odberateľ zbavený práva nakladania s tovarom a žalobca zároveň uviedol, že žiadna legislatívna norma nezakazuje zrealizovať dodávky tovaru z tuzemska do iného členského štátu na iné miesto ako je miesto sídla odberateľa uvedeného na faktúre.
12. Žalobca napokon namietal procesné pochybenie správcu dane. Poukázal na to, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly vypočul svedkov: A. T. 23.06.2015, O. M. 20.05.2015, M. U. 18.05.2015, F. W. 12.05.2015, F. G. 11.05.2015, V. B. 20.05.2015, L.. V. N. 02.06.2015, P. H. 17.06.2015 a O. N. 20.05.2015. Upovedomenia o vypočutí svedkov boli doručované vždy na protipodpis konateľovi a prokuristovi spoločnosti žalobcu. Títo si s odstupom času nespomínajú na osobné preberanie písomností. Podpis prokuristu je odlišný. Takýto postup je neštandardný. Správcom dane vyhotovené upovedomenia o vypočutí svedkov sa v dátume konania výsluchu svedkov nezhodujú s dátumom ich vypočutia. Vo vyššie uvedených prípadoch správca dane podľa žalobcu hrubo porušil zákonom stanovený postup (§ 25 ods. 4 Daňového poriadku), čím uprel žalobcovi jedno zo základných práv počas výkonu daňovej kontroly ustanovených v § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. Žalobca konkrétne namietal, že: a) pri vypočutí svedka O. M. správca dane uviedol, že vypočutie svedka sa uskutočnilo 20.05.2015, avšak na kópii upovedomenia o predvolaní svedka je uvedený dátum predvolania svedka na 25.05.2015, navyše v upovedomení sa neuvádza menovite, o akého svedka sa jedná. Žalobca poukázal na skutočnosť, že upovedomenie správca dane nezaslal doporučene poštou, ale písomný dokument osobne prevzal jeden z konateľov spoločnosti a prokurista. b) pri vypočutí svedka F. G. správca dane v rozhodnutí uviedol, že vypočutie svedka sa uskutočnilo 11.05.2015, avšak na kópii upovedomenia o predvolaní svedka je uvedený dátum predvolania svedka na 12.05.2015, t.j. samotné vypočutie svedka malo byť o deň skôr, ako je uvedené na dokumentácii správcu dane. Správca dane súčasne v upovedomení menovite neuvádza, o akého svedka sa jedná, oznámenie nie je doručené poštou, ale na protipodpis jedného z konateľov spoločnosti a prokuristu. Uvedené upovedomenie by nebolo zaslané včas, tak ako to predpokladá Daňový poriadok, pretože výsluch svedka sa mal konať v deň prevzatia, resp. podľa upovedomenia nasledujúci deň po prevzatí. c) v prípade upovedomenia o predvolaní svedka p. A. T. bolo síce oznámenie zaslané na adresu žalobcu poštou, dátum vypočutia svedka uvedený na oznámení je zhodný s dátumom vypočutia uvedeného svedka v rozhodnutí správcu dane, avšak správca dane pochybil tým, že na poslednú chvíľu zmenil adresu a čas vypočutia svedka. Pôvodne mal byť svedok vypočúvaný v priestoroch jeho podnikania vo T. 23.06.2015 o 10.00 hod., kam sa zástupca žalobcu dostavil, na uvedenom mieste však v uvedený čas nikto nebol, pričom správca dane medzitým zmenil miesto výsluchu na Daňový úrad Rimavská Sobota a
to v čase o 12.00 hod. Z administratívneho spisu vyplýva, že údajne správca dane telefonicky o zmene miesta a času výsluchu svedka žalobcu upovedomil, čo však podľa žalobcu nie je pravdou, v dôsledku čoho správca dane žalobcovi uprel jeden z jeho základných právnych nárokov. Jedná sa o neštandardný postup správcu dane, ak vôbec uvedené úkony vykonal tak, ako popisuje. d) v prípade vypočutia svedkyne A. B. - táto bola vypočúvaná 20.05.2015, avšak na upovedomení je uvedený dátum 25.05.2015, pričom na upovedomení nie je uvedené menovite, o akého svedka sa jedná, e) svedkyňa M. U. bola vypočutá správcom dane 18.05.2015, avšak na upovedomení bol uvedený dátum 19.05.2015. Na upovedomení nebolo uvedené meno svedkyne, f) v prípade vypočúvaných svedkov L.. P. N., O. H. a O. N. správca dane nepredložil písomné dokumenty o zaslaní upovedomenia o vypočutí svedkov. Žalobca napokon argumentoval, že zákonnosť rozhodnutia správcu dane musí byť podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia. Žalobca navrhol, aby bolo napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c/, e/, f/, g/ zák. č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Vyjadrenie žalovaného
13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na to, že u žalobcu vykonal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti podľa Zákona o DPH za zdaňovacie obdobie august 2014, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol zo 14.02.2018, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie doručil žalobcovi 20.02.2018. Ďalej poukázal na priebeh vyrubovacieho konania a vydané rozhodnutie správcu dane i rozhodnutie žalovaného. Následne sa vyjadril k jednotlivým žalobným bodom nasledovne: K žalobnému bodu 1., v ktorom žalobca namietal, že rozhodnutie správcu dane i žalovaného sú vydané v rozpore s platnou legislatívou, žalovaný uviedol, že správca dane mal zistený skutkový stav potrebný na vydanie rozhodnutia a pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov získaných v rámci kontroly, vyrubovacieho konania, ako aj z dôkazov predložených žalobcom. K námietkam žalobcu v uvedeným v bode 2. žaloby ohľadne konštatovania žalovaného, že je povinnosťou žalobcu viesť evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade v každej situácii mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov, žalovaný uviedol, že nie je úlohou správcu dane, aby žalobcovi stanovoval konkrétnu formu a obsah vykonávania tejto činnosti, opätovne poukázal na základnú zásadu obchodného práva - zásadu poctivého obchodného styku a to v súvislosti s dôkaznou povinnosťou žalobcu, ktorý prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Zdôraznil, že dôkazná povinnosť je na strane žalobcu a v prípade, ak správcovi dane vzniknú pochybnosti ohľadne faktúrami deklarovaných zdaniteľných obchodov, musí žalobca tieto pochybnosti vyvrátiť a musí preukázať, že tovar odovzdal tomu, koho označil na faktúre formálne a zároveň musí predložiť dôkazy, že obchod sa reálne uskutočnil. Žalobca síce k preverovaným zdaniteľným obchodom predložil doklady - faktúry doklady o preprave tovaru, dodacie listy a rôzne iné dokumenty, avšak zo žiadneho z týchto dokumentov podľa žalovaného nie je zrejmé, že fakturovaný tovar bol skutočne dodaný práve tomu odberateľovi/ odberateľom, ktorý je uvedený na faktúre/faktúrach. Žalovaný zotrval na svojich názoroch uvedených v napadnutom rozhodnutí s tým, že zopakoval argumentáciu týkajúcu sa posudzovania transakcie ako nadobudnutie v rámci Európskej únie, pričom je potrebné uskutočniť celkové posúdenie všetkých objektívnych skutkových okolností, ktoré sú relevantné pre stanovenie, či nadobudnutý tovar skutočne opustil územie členského štátu dodania a ak áno, v ktorom členskom štáte dôjde k jeho konečnej spotrebe. Poukázal na povinnosť splnenia zákonných podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH a konštatoval, že nepostačuje iba predložený doklad s predpísaným obsahom a účtovné zaevidovanie týchto dokladov, ale že doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Zopakoval, že z vykonaného šetrenia správcu dane vyplynulo, že neboli preukázané podmienky pre splnenie oslobodenia od dane (odberatelia ani štatutárni zástupcovia nie sú kontaktní, maďarské spoločnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie nepodali daňové priznanie k DPH ani súhrnný výkaz, nepriznali intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, šetrením maďarského správcu dane sa u týchto spoločností nepotvrdilo právo nakladania s tovarom ako vlastník a nepotvrdilo sa ani nadobudnutie prepravných služieb od daňového subjektu F. G., ktorý mal podľa medzinárodných nákladných listov vykonať prepravu tovaru). Pokiaľ žalobca v bode 3. žaloby poukázal na rozsudok NS SR č. 3Sžf/1/2010 a rozsudky ESD a vyjadril nesúhlas s konštatovaním žalovaného ohľadne dôkazného bremena pri
uskutočnení obchodu, žalovaný uviedol, že z ustálenej judikatúry súdov je zrejmé, že ak správca dane zdaniteľné obchody spochybní, je na žalobcovi, aby pochybnosti vyvrátil, inak nie je možné priznať nárok na oslobodenie od dane pri deklarovanom dodaní tovaru do iného členského štátu. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru a služieb zaťažuje žalobcu a samotné formálne preukázanie dodávok tovaru a služieb nie je postačujúce. K námietkam žalobcu uvedeným v bode 4. žaloby týkajúcim sa nevysporiadania sa správcu dane ako aj žalovaného so skutočnosťou, že v daňovom konaní boli žalobcom predložené aj ďalšie dôkazy preukazujúce skutočné vyvezenie tovaru do Maďarska, žalovaný uviedol, že ani správca dane, ani žalovaný nespochybnil existenciu tovaru ako takého, spochybnili len skutočného odberateľa/odberateľov tohto tovaru v inom členskom štáte, ktorým podľa predložených faktúr mali byť maďarské spoločnosti RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft. Uviedol, že ak správcovi dane vzniknú pochybnosti (ktoré v tomto prípade vznikli), že transakcie prebehli tak, ako boli deklarované spornými faktúrami, teda medzi osobami uvedenými na faktúrach, dôkazná povinnosť je na strane žalobcu, aby tieto pochybnosti vyvrátil, pretože žalobca musí spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázať splnenie zákonnej podmienky ustanovenej v § 43 Zákona o DPH, čo však žalobca v danom prípade neučinil. Žalobca síce predkladal listinné dôkazy, ktorými deklaroval, že k dodaniu tovaru došlo tak, ako je v nich uvedené, šetrením správcu dane sa však jeho tvrdenia deklarované listinnými dôkazmi nepotvrdili, lebo nebolo preukázané a to ani žalobcom a nepodarilo sa to preukázať ani šetrením správcu dane, že tovar bol skutočne dodaný maďarským odberateľom uvedeným na faktúrach. Skutočnosť, na ktorú v žalobe poukazuje žalobca a ktorá má byť dôkazom preukazujúcim vyvezenie uvedeného tovaru do Maďarska, a to že tovar dodaný žalobcom maďarským spoločnostiam RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft. bol následne týmito spoločnosťami fakturovaný ďalšiemu maďarskému daňovému subjektu, kde bol vyskladnený, je v prejednávanom prípade podľa žalovaného irelevantná. K námietkam žalobcu uvedeným v bode 5. žaloby týkajúcim sa odpovedí maďarského správcu dane, v ktorých je uvedené, že vykonaným preverovaním maďarskej daňovej správy nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru maďarskými spoločnosťami, s čím žalobca nesúhlasil z dôvodu, že v žiadnom z vyhlásení maďarského správcu dane v rámci zaslaných odpovedí MVI nie je takéto konštatovanie uvedené (uvedené je len, že v danej veci neboli zastihnuteľní a vypočúvaní konatelia maďarských spoločností RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft.) žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil v priebehu daňovej kontroly ani v priebehu vyrubovacieho konania žiadne relevantné dôkazy, ktorými by vierohodným spôsobom preukázal svoje tvrdenia, že dodal tovar do iného členského štátu tým osobám identifikovaným pre daň v tomto inom členskom štáte, ktoré uvádza na predložených faktúrach, preto správca dane v snahe zistiť skutkový stav čo najobjektívnejšie v rámci vykonávaného šetrenia požiadal žiadosťou o MVI správcu dane v inom členskom štáte o preverenie obchodov medzi žalobcom a maďarskými spoločnosťami RICSMONT Kft.a BULLIWOOD Kft. V odpovediach maďarského správcu dane, ktoré žalovaný považoval za relevantné, je uvedené, že vykonaným šetrením neboli preukázané podmienky pre splnenie oslobodenia od dane z dôvodu, že odberatelia, ako aj ich štatutárni zástupcovia sú nekontaktní, maďarská daňová spoločnosť nepodala daňové priznanie k DPH, ani súhrnný výkaz, nepriznala interkomunitárne nadobudnutie tovaru, u týchto spoločností sa nepotvrdilo právo nakladania s tovarom ako vlastník a že sa nepotvrdilo ani nadobudnutie prepravných služieb F. G., ktorý mal podľa CMR vykonať prepravu tovaru, čo správca dane i žalovaný vyhodnotili tak, že vykonaným preverovaním maďarskej daňovej správy nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru maďarskými spoločnosťami. K námietkam žalobcu uvedeným v bode 6. žaloby ohľadne výsluchu konkrétnych svedkov, pri ktorom mal správca dane hrubo porušiť legislatívne stanovený postup, čím uprel žalobcovi jedno zo základných práv ustanovených v § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku poukazujúc na nedostatky uvedené v upovedomeniach o vypočutí svedka žalovaný uviedol, že preskúmaním rozhodnutia správcu dane nezistil porušenie § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. Pokiaľ žalobca namietal porušenie zákona spočívajúce v tom, že vo všetkých prípadoch boli upovedomenia o vypočutí svedkov doručované len na protipodpis (teda osobne) konateľovi a prokuristovi spoločnosti a neboli doručované žalobcovi ako daňovému subjektu, je podľa žalovaného irelevantné, nakoľko z § 25 ods. 4 Daňového poriadku je zrejmé, že správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu, čo v prejednávanom prípade bolo vždy dodržané. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu znášaním trov konania zo svojho.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutie správcu dane, ktorému predchádzal, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, pričom
vec prejednal bez nariadenia pojednávania, pretože žiadny z účastníkov nenavrhol, aby správny súd vec prejednal na pojednávaní. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 17.09.2019. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 31.10.2019 (§ 137 ods. 3 SSP).
15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o DPH v znení úč. do 30.09.2014 (ďalej len „ Zákon o DPH") predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska.
17. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
18. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
19. Podľa § 19 ods. 1, 2 Zákona o DPH (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
20. Podľa § 43 ods. 1 až 5 Zákona o DPH (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. (2) Oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet. (3) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.
(4) Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania ( § 8ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1. (5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.
21. Podľa § 49 ods. 1, 2 Zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
22. Podľa § 51 ods. 1 Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
23. Podľa § 72 ods. 1, 2 Zákona o DPH (1) Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri a) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, b) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, keď je osobou povinnou platiť daň príjemca tovaru alebo služby, a to aj, ak je dodanie tovaru alebo služby oslobodené od dane, c) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v treťom štáte pre zdaniteľnú osobu, d) dodaní tovaru formou zásielkového predaja s miestom dodania v tuzemsku, e) dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43, f) prijatí platby pred dodaním tovaru podľa písmen a) až d), g) prijatí platby pred dodaním služby podľa písmen a) až c). (2) Zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá dodá službu s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte alebo treťom štáte, je povinná vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri dodaní služby a prijatí platby pred dodaním služby.
24. Podľa § 3 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (4) Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy. (5) Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. (7) Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. (8) Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. (9) Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. (10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len "finančné riaditeľstvo") a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 1)
25. Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
26. Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.
27. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
28. Podľa § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.
29. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
30. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie október 2014. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe.
31. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH. Ďalej namietal, že žalovaný (ani správca dane) neuviedol absenciu niektorého zo zákonom predpísaných dokladov podmieňujúcich oslobodenie tovaru od dane pri dodaní do iného členského štátu EÚ za kontrolované zdaňovacie obdobie október 2014 a neuviedol, z akého dôvodu neprihliadol na žalobcom predložené a v žalobe konkrétne označené dôkazy: prepravné doklady - CMR obsahujúce všetky náležitosti, ktoré sú dokladom a potvrdením o tom, že tovar bol dodaný do Maďarska, opatrené pečiatkou a podpisom fakturačného odberateľa a zároveň aj odberateľa, kde bol tovar vyskladnený a faktúry obsahujúce náležitosti podľa § 74 Zákona o DPH, ako aj ďalšie dôkazy potvrdzujúce skutočnú realizáciu dodávok tovaru do Maďarska (zmluvy s maďarskými odberateľmi, dodacie listy, doklady o platbe zo strany odberateľa, potvrdenie o prevzatí tovaru v inom členskom štáte EÚ). Žalobca zároveň v žalobe poukázal na podporné dôkazy na svoje tvrdenie, že žalobcom deklarovaný tovar bol skutočne dodaný do Maďarska. Žalobná námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu, resp. nesprávneho hodnotenia niektorých dôkazov, bola dôvodná. Podľa § 43 ods. 5 Zákona o DPH v znení platnom a účinnom v zdaňovacom období október 2014 platiteľ je povinný preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane, a teda dodanie do iného členského štátu kópiou faktúry a podľa písm. b/ cit. ustanovenia, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, ako poštovým podnikom, kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou, prevzatie tovaru v inom členskom štáte. Žalobca predložil ako dôkaz o vyvezení tovaru fakturovaného maďarským odberateľom prepravné doklady (CMR), podľa ktorých preprava bola vykonaná prostredníctvom zmluvného dopravcu F. G. pre spoločnosti RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft. Žalovaný nezaložil svoje rozhodnutie týkajúce sa dodávok tovaru maďarským odberateľom na tom, že žalobcovi takýto doklad - určený v § 43 ods. 5 písm. b/ Zákona o DPH - chýba. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že splnenie podmienok oslobodenia od DPH pri dodaní tovaru do členského štátu EÚ žalobca nepreukázal s tým, že splnenie týchto podmienok u žalobcu nespočíva len v ich formálnej deklarácii, t.j. predložení dokladov s predpísaným obsahom. Pokiaľ žalovaný vyhodnotil žalobcom predložené dôkazy v zmysle § 43 ods. 5 písm. b/ Zákona o DPH ako formálne, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, ak konštatoval, že žalobca predloženými dokladmi stanovenými v § 43 ods. 5 Zákona o DPH nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane. Žalobca (okrem predložených faktúr) predložením CMR - medzinárodných prepravných listov vyčerpal dôkazné bremeno na preukázanie skutočností o dodaní tovaru uvedeného v prepravnom doklade odberateľovi uvedenému v prepravnom doklade a na miesto v ňom uvedené, t.j. o vyvezení tovaru do iného členského štátu, a teda o splnení podmienok na oslobodenie od platenia DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH platí, že ak daňovník dôkazné bremeno vyčerpal, dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane. Správca dane v prípade, ak má na základe iných zistených skutočností pochybnosti o splnení tejto podmienky, musí preukázať, že išlo o doklad falošný (nestačí teda len spochybniť pravosť CMR), alebo vo svetle judikatúry ESD musí správca dane preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie práva. Preto nestačí prepravu spochybniť na taký skutkový záver, ako urobil žalovaný, a to, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok vyžadovaných zákonom pre uplatnenie si oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Za takejto dôkaznej situácie správca dane musí vykonaným dokazovaním vyvrátiť žalobcom predkladaný dôkaz o splnení zákonom stanovenej podmienky, alebo preukázať jeho vedomosť o prípadnom podvode na strane jeho odberateľa, resp. odberateľov. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že zo svojej rozhodovacej činnosti sú mu známe prípady, kedy správca dane takýto dôkaz o falošnosti CMR získal, keď napríklad zistil, že vozidlá uvedené v CMR sú vozidlá, ktorými technicky nebolo možné predmetný deklarovaný tovar prepraviť (napr. pre nedostatok kapacity, nosnosti), alebo sa jednalo o vozidlá vyradené z cestnej premávky, resp. v prípade, že vozidlá boli zachytené v elektronickom mýtnom systéme na úplne odlišnej trase pri preprave tovaru pre iný subjekt, odlišný od odberateľa deklarovaného na faktúre a CMR. Žalobca vo vzťahu k vývozu tovaru do Maďarska deklarovaným maďarským odberateľom v prípadoch, keď to preukazoval prepravným dokladom (CMR) o vykonaní
prepravy treťou osobou (dopravcom R. G.) správne poukázal na to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je podložené vykonaným dokazovaním, pričom správne poukázal na ďalšie žalobcom predložené resp. správcom dane zabezpečené dôkazy, ku ktorým nebolo v konaní prihliadnuté, resp. ktoré neboli správcom dane resp. žalovaným vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach, resp. neboli vyhodnotené vôbec. Nemožno napríklad vyvrátiť, resp. spochybniť žalobcom predložený dôkaz - CMR obsahujúci potvrdenie odberateľa o prevzatí tovaru tým, že maďarskí odberatelia sú nekontaktní. Z vykonaného dokazovania napokon nevyplynuli ani závery o falošnosti CMR.
32. Žalobca v bode 2. správnej žaloby uviedol všeobecné tvrdenia a názory (napr. že žalovaný konštatuje povinnosti žalobcu vo všeobecnej rovine bez uvedenia konkrétnej formy a obsahu, ako má žalobca vykonávať svoju činnosť - povinnosť viesť evidenciu a preverovať si svojich obchodných partnerov, ďalej že správca dane zrejme nedôsledne prešetril danú aktivitu zo strany žalobcu, s poukazom na svoje úkony pred realizáciou každého dodania tovaru, že správca dane neuviedol žiadnu legislatívnu normu, ktorá by predpisovala dodávateľovi vykonať aktivity) bez toho, aby uviedol ich konkrétny vzťah k zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti. Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody (ich dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia) konkretizovať na daný prípad. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi je správny súd pri prieskume limitovaný (§ 134 ods. 1 SSP).
33. Žalobca v žalobe namietal, že správca dane založil svoj záver na skutočnostiach, ktoré netvoria dôkazné bremeno žalobcu, argumentujúc tým, že pokiaľ správca dane spochybňuje doklady predložené žalobcom, t.j. má podozrenie, že žalobca sa dopustil, resp. bol súčasťou daňového podvodu, má dôkaznú povinnosť správca dane a v prípade zamietnutia práva na odpočítanie dane je povinnosťou správcu dane predložiť objektívne dôkazy, že toto právo žalobcovi neprináleží. Žalobca tvrdil, že správca dane žiadne objektívne dôkazy nepredložil a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2010, ako aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-80/11 a C-142/11. Uvedená námietka žalobcu je nedôvodná. Správny súd predovšetkým považuje za potrebné poukázať na to, že rozhodnutie žalovaného (i správcu dane) nie je založené na tom, že žalobca nesplnil podmienky stanovené v § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH, naopak v rozhodnutí správcu dane sa výslovne uvádza, že kontrolou predložených dokladov neboli zistené porušenia § 49 až § 54 Zákona o DPH. Rozhodnutie žalovaného (i správcu dane) nebolo založené ani na tom, že správca dane má podozrenie, že žalobca sa dopustil, resp. bol súčasťou (či už vedomou alebo nevedomou) daňového podvodu. Z uvedeného dôvodu nie je možné na preskúmavaný prípad aplikovať žalobcom označené rozsudky. Ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v § 24 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Daňového poriadku. V preskúmavanom prípade žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2014 deklaroval dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane podľa § 43 Zákona o DPH z faktúr vystavených pre odberateľov RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft. Dôkazné bremeno preukázania skutočností rozhodných pre splnenie podmienok stanovených v § 43 ods. 1, 5 Zákona o DPH na uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH je na žalobcovi. Žalobca predkladal v daňovom konaní dôkazy, ktorými preukazoval splnenie podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane dodávky tovaru do iného členského štátu (Maďarska) odberateľom uvedeným na preverovaných faktúrach v zdaňovacom období október 2014 (maďarské spoločnosti RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft.). Rozhodnutie žalovaného (i správcu dane) je založené na tom, že žalobca nepreukázal, že tovar uvedený v preverovaných faktúrach dodal odberateľom uvedeným na vystavených faktúrach - maďarským spoločnostiam RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft. do iného členského štátu, t.j. že žalobca nepreukázal počas daňového konania, že dodal tovar do iného členského štátu EÚ (Maďarska) oslobodený od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH na základe vystavených faktúr za dodanie tovaru pre vyššie uvedené spoločnosti. Správny súd vo vzťahu k záverom žalovaného (i správcu dane), že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH poukazuje na bod 31 tohto rozsudku, v ktorom správny súd považoval takýto záver za výsledok nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu.
34. Žalobca v žalobe namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane i žalovaného s tým, že správca dane, ani žalovaný sa nevysporiadali so žalobcom predloženými ďalšími dôkazmi o vyvezení tovaru do Maďarska, pričom za takéto dôkazy žalobca označil kópie faktúr medzi maďarskými
subjektami, ktoré podľa žalobcu majú svedčiť o tom, že žalobcom dodaný tovar bol fakturačným odberateľom následne fakturovaný maďarskému daňovému subjektu, kde bol tovar vyskladnený. Súčasne namietal, že navrhol vykonať ďalšie dôkazy (vypočutie ďalších svedkov - zástupcov ním označených maďarských spoločností, resp. zabezpečenie ich vyjadrení), avšak správca dane tieto dôkazy nevykonal a vo svojom rozhodnutí neuviedol, ako žalobcom predložené dôkazy vyhodnotil. Uvedená námietka žalobcu je nedôvodná. Nemá oporu v predloženom administratívnom spise tvrdenie žalobcu, že v daňovom konaní predložil ďalšie dôkazy, že tovar bol vyvezený do Maďarska (kópie faktúr medzi maďarskými spoločnosťami), ani tvrdenie žalobcu, že navrhol vykonať vypočutie ďalších svedkov - zástupcov maďarských subjektov ohľadne dodania tovaru medzi maďarskými spoločnosťami. Predloženie takýchto dôkazov, resp. návrhov na vykonanie dokazovania nevyplýva ani Zápisníc vyhotovených správcom dane, v ktorých oboznamoval žalobcu s výsledkami daňovej kontroly (Zápisnica zo 06.04.2017 a 30.05.2017), ani zo Zápisnice z 18.09.2017 o prejednaní pripomienok žalobcu k protokolu z daňovej kontroly, ani zo Zápisnice o oboznámení žalobcu s úkonmi vykonanými správcom dane v rámci vyrubovacieho konania zo dňa 05.03.2018). Nespôsobuje preto nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane skutočnosť, že sa správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia s uvedenými skutočnosťami nevysporiadal. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca predložil ním vyššie označené dôkazy i návrhy na dokazovanie v odvolacom konaní (na podaní označenom ako odvolanie absentuje text, že toto podanie obsahuje nejaké prílohy). Námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného preto nie je dôvodná. Správny súd poukazuje zároveň na skutočnosť, že ani prípadné čiastkové nedostatky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nespôsobujú jeho nepreskúmateľnosť. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný sa bez bližšieho odôvodnenia nevyjadril k návrhu žalobcu na prekonzultovanie veci s Metodickým oddelením Finančného riaditeľstva SR, táto skutočnosť rovnako nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného nespôsobuje.
35. Nebola dôvodná ani žalobná námietka uvedená v bode 5. správnej žaloby. Žalobca poukázal na tvrdenie žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého „vykonaným preverovaním maďarskej daňovej správy nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru ani maďarským daňovým subjektom" a následne uvádza, že dodávky tovaru do Maďarska boli realizované podľa príkazov maďarského fakturačného odberateľa na miesto, ktoré žalobcovi určil. Argumentoval, že dodávkou tovaru do iného členského štátu mimo adresu sídla odberateľa nie je zahraničný odberateľ zbavený práva nakladania s tovarom (s poukazom na § 19 ods. 1 Zákona o DPH a na dôkazy, ktoré podľa žalobcu potvrdzujú dodanie tovaru na územie Maďarska) a vyslovil nesúhlas so záverom správcu dane, podľa ktorého žalobca zbavil odberateľov uvedeným na faktúrach práva nakladania s tovarom ako vlastným tým, že tovar bol dodaný na inú adresu, ako adresu odberateľov, resp. tým, že odberatelia neboli zahraničným správcom dane zastihnuteľní. Správny súd uvádza, že rozhodnutie žalovaného, ani rozhodnutie správcu dane, nie je založené na tom, že dôvodom neuznania oslobodenia od dane je zistenie správcu dane, že dodávka tovaru do iného členského štátu by bola realizovaná mimo adresu sídla na faktúre deklarovaného odberateľa. Rozhodnutie žalovaného (správcu dane) nebolo založené ani na tom, že odberatelia neboli zahraničným správcom dane zastihnuteľní. Dôvodom neuznania oslobodenia od dane bol záver žalovaného (i správcu dane), že neboli splnené zákonom stanovené podmienky v § 43 Zákona o DPH. Vyslovenie nesúhlasu so žalobcom tvrdeným záverom správcu dane (ktorý navyše nebol dôvodom neuznania oslobodenia od dane) nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že k dodaniu tovaru do iného členského štátu EÚ a k prevodu práva nakladať s tovarom žalobcu ako vlastným, došlo na spoločnosť BULLIWOOD Kft. svedčí aj dôkazový materiál v prílohe odvolania žalobcu k rozhodnutiu správcu dane (tvrdená následná fakturácia tovaru žalobcom spoločnosťou BULLIWOOD Kft. na iných maďarských daňovníkov), správny súd uvádza, že administratívnom spise sa ako príloha odvolania nenachádzajú žalobcom označené faktúry, ani z odvolania nevyplýva, že by obsahovalo nejaké prílohy. Napriek tomu správny súd uvádza, že žalobcom označené dôkazy (faktúry) medzi maďarskými spoločnosťami by nebolo možné považovať za dôkazy osvedčujúce dodanie tovaru deklarovaného žalobcom pre odberateľov uvedených na správcom dane kontrolovaných faktúrach pre odberateľa BULLIWOOD Kft., keďže v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH relevantným dôkazom o odoslaní tovaru do iného členského štátu (v prípade, ak prepravu zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou, ako poštovým podnikom), je kópia dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, t.j. CMR.
36. Žalobca v žalobe napokon namietal procesné pochybenia správcu dane v súvislosti s vypočutím svedkov F. G., A. T. a O.X. a tvrdil, že správca dane porušil postup stanovený v § 25 ods. 4
Daňového poriadku, čím uprel žalobcovi právo vyplývajúce z ust. § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. Konkrétne namietal, že upovedomenie o predvolaní svedkov F. G. a O. M. správca dane nedoručil žalobcovi poštou, ale tieto upovedomenia osobne odovzdal jednému z konateľov žalobcu a prokuristovi žalobcu. Doručenie písomného upovedomenia o výsluchu svedkov F. G. a O. M.alobcovi prostredníctvom konateľa a prokuristu (osobne), t.j. nie poštou na adresu žalobcu, nie je v rozpore so zákonom. Z ust. § 25 ods. 4 Daňového poriadku vyplýva pre správcu dane povinnosť o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. Z administratívneho spisu vyplýva, že písomné upovedomenie zo dňa 07.05.2015 o vypočutí svedkov F. G. a O. M. doručil správca dane konateľovi žalobcu a prokuristovi žalobcu osobne, pričom konateľ i prokurista potvrdili svojím podpisom osobné prevzatie písomného upovedomenia o termíne výsluchu svedka F. G. i O. M. dňa 11.05.2015, o termíne výsluchu uvedených svedkov bol teda žalobca včas písomne upovedomený a správca dane postupoval v súlade s § 25 ods. 4 Daňového poriadku, keďže toto ustanovenie neukladá správcovi dane povinnosť písomné upovedomenie o výsluchu svedka doručiť žalobcovi alebo jeho zástupcovi výlučne poštou. Tvrdenie žalobcu, že konateľ si na prebratie takéhoto dokumentu od správcu dane z odstupom času nespomína, nemá žiaden vplyv na zákonnosť postupu správcu dane. Žalobca ďalej namietal, že správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol iné dátumy vypočutia svedkov, než boli uvedené v upovedomeniach o predvolaní svedkov, konkrétne správca dane uviedol, že vypočutie svedka F. G. sa uskutočnilo 11.05.2015, hoci v upovedomení o predvolaní svedka je uvedený dátum 12.05.2015, obdobne uviedol, že vypočutie svedka O. M. sa uskutočnilo 20.05.2015, hoci v upovedomení o vypočutí tohto svedka je uvedený dátum 25.05.2015. Z administratívneho spisu, ktorého súčasťou sú zápisnice o pojednávaní, predmetom ktorých boli výsluchy svedkov F. G. a O. M. (ďalej len „zápisnica o výsluchu svedka"), správny súd zistil, že dátumy vypočutia týchto svedkov uvedené v rozhodnutí správcu dane sú totožné s dátumami uvedenými na predmetných zápisniciach o výsluchu svedkov, avšak v texte zápisníc o výsluchu svedkov sú uvedené dátumy výsluchov tak, ako boli uvedené v upovedomení o výsluchu svedkov, ktoré boli prevzaté zástupcom žalobcu. Konkrétne v Zápisnici o výsluchu svedka F. G. označenej č. Q. a dátumom 11.05.2015 sa uvádza, že výsluch svedka F. G. sa uskutočnil dňa 12.05.2015 o 12.30 hod. (str. 2 predmetnej zápisnice), t.j. výsluch svedka bol vykonaný v skutočnosti v deň uvedený v písomnom upovedomení o výsluchu svedka doručenom žalobcovi. Obdobne v Zápisnici o výsluchu svedka O. M. označenej č. Q. a dátumom 20.05.2015 sa uvádza, že výsluch uvedeného svedka O. M. sa v skutočnosti konal 25.05.2015 o 10.00 hod. (str. 2 predmetnej zápisnice), t.j. v deň uvedený v písomnom upovedomení o výsluchu svedka doručenom žalobcovi. Nesprávne uvedenie dátumu výsluchu svedkov F. G. a O. M. v zápisniciach o výsluchu svedkov (uvedený údaj bol následne prevzatý do protokolu z daňovej kontroly i rozhodnutia správcu dane) predstavuje len zrejmú nesprávnosť, ktorá nemá vplyv na zákonnosť postupu správcu dane v súvislosti s upovedomením žalobcu o termíne výsluchov uvedených svedkov. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol preukázateľne oboznámený s termínom výsluchov týchto svedkov a v takto oznámených termínoch boli predmetné výsluchy aj vykonané. Žalobca nevyužil možnosť zúčastniť sa na uvedených výsluchoch a nevyužil teda ani možnosť klásť uvedeným svedkom otázky. Nemohlo teda dôjsť k porušeniu namietaných práv v zmysle Daňového poriadku. Napokon žalobca v žalobe ani netvrdil, že výsluchy boli vykonané v iný deň, ako bol žalobca upovedomený správcom dane a svedkovia vo svojich výpovediach potvrdili vykonanie prepravy tovaru do Maďarska tak, ako to tvrdil aj samotný žalobca. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane v upovedomeniach o vypočutí svedkov F. G. a O. M. neuviedol menovite, o akého svedka sa jedná, správny súd uvádza, že žalobca neuviedol, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia správcu dane, resp. jeho postupu. V tejto súvislosti správny súd napriek tomu uvádza, že neuvedenie mena a priezviska svedka, o výsluchu ktorého správca dane upovedomuje daňový subjekt (žalobcu), je možné považovať za vadu, resp. pochybenie, avšak nejde o takú vadu, ktorú by bolo možné považovať za podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a ktorá by mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia správcu dane, pretože správca dane v upovedomení uviedol, že výsluch svedka má byť vykonaný v súvislosti s preverením uskutočnenia zdaniteľných obchodov pre žalobcu v zdaňovacom období október (resp. august) 2014, t.j. uviedol, čo malo byť predmetom výsluchu. Táto skutočnosť (neuvedenie mena a priezviska svedka v upovedomení o výsluchu svedka) teda podľa názoru správneho súdu sama o sebe nezakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd zároveň poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva, že ak by sa aj v procesnom postupe orgánu verejnej správy vyskytli vady konania, rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania. Pokiaľ žalobca namietal, že upovedomenie o výsluchu svedka F. G. nebolo žalobcovi zaslané včas, pretože výsluch svedka sa mal konať nasledujúci deň po prevzatí upovedomenia, správny súd túto námietku vyhodnotil ako nemajúcu vplyv na zákonnosť postupu
správcu dane, keďže konateľ žalobcu, ani prokurista žalobcu pri osobnom prevzatí upovedomenia o výsluchu tohto svedka dňa 11.05.2015 nenamietali, že termín výsluchu svedka nariadený na deň 12.05.2015 im nevyhovuje, alebo že sa na predmetný výsluch nemôžu dostaviť, resp. nestihnú sa naň pripraviť a ani nepožiadali o presun, resp. zmenu termínu predmetného výsluchu. Žalobca napokon namietal, že správca dane pochybil, keď zmenil adresu a čas vypočutia svedka A. T., pričom správca dane podľa žalobcu nepravdivo uviedol v dokumentácii, že o tejto skutočnosti telefonicky upovedomil žalobcu. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane písomne upovedomil žalobcu o mieste, termíne a čase výsluchu svedka A. T. (upovedomenie o výsluchu tohto svedka bolo preukázateľné poštou žalobcovi doručené dňa 29.05.2015 s tým, že svedok mal byť vypočutý dňa 23.06.2015 o 10.00 hod. v mieste jeho podnikania vo T.). Zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. Q. z 23.06.2015 vyplýva, že svedok A. T. bol vypočutý dňa 23.06.2015 a výsluch sa konal na Daňovom úrade v Banskej Bystrici, pobočka Rimavská Sobota od 12.00 hod. Z úradného záznamu č. Q. vyhotoveného správcom dane v súlade s § 19 ods. 7 Daňového poriadku dňa 23.06.2015 vyplýva, že správca dane dňa 23.06.2015 žalobcovi telefonicky oznámil zmenu miesta a času výsluchu svedka A. T.. Žalobca žiadnym relevantným dôkazom nespochybnil údaje uvedené v úradnom zázname správcu dane 23.06.2015 o telefonickom oznámení zmeny miesta a času vypočutia svedka A. T.. Uvedená námietka preto nie je spôsobilá privodiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ žalobca namietal procesné pochybenia správcu dane vo vzťahu k výsluchom svedkov V. B. a M. U. (neuvedenie mena a priezviska svedkýň v upovedomení o výsluchu svedka, uvedenie iného dňa vykonania výsluchu svedkýň v protokole z daňovej kontroly, ako bol deň uvedený v upovedomení o výsluchu svedkýň) správny súd uvádza, že ani prípadné pochybenia správcu dane, resp. vady v postupe správcu dane, nespôsobia nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, keďže rozhodnutie žalovaného nie je založené na zisteniach vyplývajúcich z výsluchov uvedených svedkýň. Predmetom výsluchu V. B. bolo vykonanie prepravy pre spoločnosti Fefa Kft., Edelény Kft. a T-PALETA Kft. a predmetom výsluchu M. U. bolo dodanie tovaru žalobcovi od spoločnosti JALYS s.r.o., ktoré neboli správcom dane spochybnené. Obdobne vo vzťahu k výsluchom L.. A. N., O. H. a O. N. namietané nedoručenie upovedomenia o výsluchu svedkov žalobcovi by nespôsobilo nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, pretože L.. N. a O. H. boli vypočutí ako konatelia dodávateľských spoločností Glob-pneu s.r.o. a HV TRADE plus s.r.o., pričom zistenia vyplývajúce z výsluchu uvedených svedkov i svedka O. N., nie sú podkladom pre rozhodnutie správcu dane i žalovaného o neuznaní splnenia podmienok pre oslobodenie od dane za zdaňovacie obdobie august 2014 a dodávky od týchto spoločností pre žalobcu neboli správcom dane spochybnené. Správny súd navyše pre úplnosť uvádza, že napr. z administratívneho spisu správcu dane týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia máj 2014 (č.k. 23S/49/2019) správny súd zistil, že žalobca bol o výsluchu svedka O. N. upovedomený dňa 11.05.20 v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku. Napokon uvedené dôkazy (výsluchy svedkov V. B., M. U., L.. N., O. H. a O. N.) neboli uvedené v rozhodnutí správcu dane, ani v rozhodnutí žalovaného, ako podklady pre vydanie týchto rozhodnutí.
37. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a e/ SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní orgán verejnej správy vyhodnotí žalobcom predložené dôkazy z hľadiska splnenia podmienok pre oslobodenie dodávok tovaru do iného členského štátu podľa § 43 Zákona o DPH a vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Pre úplnosť správny súd uvádza, že v zmysle § 191 ods. 3 SSP môže správny súd zrušiť rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy - správcu dane len na návrh žalobcu, avšak žalobca v preskúmavanej veci takýto návrh nepodal.
38. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu správny súd priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania, o ktorých výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
39. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozhodnutie nepodpísala členka senátu M.. M. D. z dôvodu jej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho písomného vyhotovenia.