Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_10C-3-2024.pdf
PDF · 88.87 KB
Case nature
Subarea
10C/3/2024
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D., štátne občianstvo SR, zastúpenej MÉSZÁROS BARIAKOVÁ advokátska kancelária s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 344/23, Zvolen, pracovisko Bystrický rad 453/77, Zvolen, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, D. – A., t. č. ÚVTOS a ÚVV Banská Bystrica, štátne občianstvo SR, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
I. Žalovaný je p o v i n n ý nekontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky, formou elektronickej
komunikácie alebo inými prostriedkami.
II. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. Súd poučuje žalovaného ako stranu sporu, ktorej sa týmto neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností vo vzťahu k žalobkyni. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna vecná legitimácia z hľadiska uplatniteľného práva.
odôvodnenie:
1. Dňa 24.01.2024 bol súdu doručený návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovať žalobkyňu, ktorej telesná alebo duševná integrita môže byť takýmto konaním ohrozená.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že účastníci konania sa zoznámili v roku 2012, pričom nikdy neboli manželia, ale žili v partnerskom vzťahu, z ktorého pochádzajú dve maloleté deti. Konanie o úprave práv a povinností účastníkov konania voči maloletým deťom je vedené Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 10P/4/2024. Vzťah účastníkov konania bol od začiatku veľmi komplikovaný, nakoľko žalovaný bol voči žalobkyni vždy agresívny a výbušný. Najskôr sa žalovaný správal voči žalobkyni agresívne len pod vplyvom alkoholu a iných omamných látok, ktorých bol a aj je aktívnym konzumentom. Žalobkyňa bola však do žalovaného ako mladé dievča zaľúbená, a preto spočiatku jeho správanie úmyselne prehliadala a ignorovala. Zároveň počas trvania vzťahu medzi účastníkmi konania bol žalovaný už právoplatne nepodmienečné odsúdený na trest odňatia slobody, a to za ublíženie na zdraví a rovnako aj v minulosti už bol viackrát trestne stíhaný a právoplatne odsúdený práva za násilné trestné činy. Situácia sa vystupňovala cez posledné vianočné sviatky, kedy žalovaný fyzicky zaútočil na žalobkyňu aj pred maloletými deťmi. Žalobkyňa ešte v ten deň odišla s maloletými deťmi zo spoločnej domácnosti k svojím rodičom. Tu žalobkyňa aj s maloletými deťmi strávila celé vianočné sviatky, pričom otec sa
pravidelne a neúprosne dobíjal aj do bytu rodičov žalobkyne, vyzváňal na zvonček, hádzal do okna skalky a sledoval či niektorý z členov rodiny vyjde von z bytu. Maloletý E., syn účastníkov konania, už predtým vždy, keď odchádzal od starých rodičov veľmi plakal a nechcel odísť a teraz, keď sa k starým rodičom dobíjal žalovaný, maloletý E. sa chodil schovávať k starému otcovi a prosil ho, aby to išiel so žalovaným vyriešiť a aby žalovaný potom odišiel a dal im už pokoj. Maloleté deti už v minulosti starým rodičom komunikovali, že žalovaný po žalobkyni veľmi kričí. Žalovaný si dával pozor, aby žalobkyňu fyzicky neatakoval pred maloletými deťmi, a to až do spomínaných vianočných sviatkov, avšak aj do tej doby museli maloleté deti vedieť čo sa odohráva vo vedľajšej izbe. Dňa 02.01.2024 išla žalobkyňa do práce a po vystúpení z vlaku, vo Vlkanovej, kde žalobkyňa pracuje, ju už čakal žalovaný. Snažil sa matku presvedčiť, aby sa k nemu vrátila a tvrdil, že to bude iné než za posledných 12 rokov. Žalobkyňa sa bránila, nechcela so žalovaným komunikovať a už vôbec s ním nechcela nikam ísť, nakoľko už bola rozhodnutá vzťah so žalovaným ukončiť. Hádku žalobkyne a žalovaného videl aj kolega žalobkyne, ktorý sa žalobkyne zastal, na čo ho žalovaný zbil a kolega žalobkyne bol minimálne na dva týždne dočasne práceneschopný a na žalovaného podal trestné oznámenie. Na druhý deň čakal žalovaný žalobkyňu pred prácou už s kladivom v taške, pričom žalobkyni oznámil, že ak sa sním nevráti do ich prenajatého bytu, tak tým kladivom jej alebo hocikomu, kto sa jej zas zastane, ublíži. Žalobkyňa zo strachu o svoj život sa k žalovanému do prenajatého bytu vrátila, tam ju žalovaný v noci opätovne zbil a na nasledujúci deň boli vyzdvihnúť maloleté deti u starých rodičov a spoločne sa vrátili. Žalovaný žalobkyni zobral mobil a spoločne s maloletými deťmi ich v byte zadržiaval, nakoľko žalobkyňa a ani maloleté deti nemohli tento byt opustiť, žalobkyňa nemohla s nikým komunikovať a svojím rodičom mohla poskytnúť informácie o tom, že je v poriadku iba pod dohľadom žalovaného, ktorý jej konkrétne správy diktoval a žalobkyňa z obavy o svoj život a zdravie ako aj z obavy o život a zdravie maloletých detí, sa nemohla žiadnym spôsobom brániť alebo ujsť. Nakoľko sa rodičia žalobkyne s matkou nemohli skontaktovať, podali dňa 05.01.2024 na žalovaného trestné oznámenie, ktoré následne po výpovediach svedkov Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici kvalifikovalo ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby, pričom v tejto veci bolo voči žalovanému aj vznesené obvinenie a celá trestná vec je vedená pod ČVS: ORP-12/2-VYS-BB-2024. Aktuálne je žalovaný vo väzbe lebo dňa 06.01.2024 ho polícia zatkla na železničnej stanici vo Vlkanovej. Žalobkyňa cíti, že má pre správanie žalované zhoršené prežívanie, veľmi trpí už natoľko, že bez ohľadu na príkoria, ktoré jej spôsobí, pociťuje nutnosť postaviť sa na vlastné nohy a ochrániť tak nielen seba, ale najmä svoje maloleté deti. Napriek tomu, že žalovaný je vo väzbe a žalobkyňa si aj zmenila telefónne číslo, aby ju viac žalovaný nemohol kontaktovať a ovplyvňovať, tak žalobkyni posiela z väzby listy. Žalobkyňa pri každom jednom liste pociťuje úzkosť a chce čo najskôr zabudnúť na túto časť svojho života, pričom v listoch ju žalovaný nielen osočuje a uráža, ale aj nelogicky mení rétoriku a striedavo tvrdí, že ju miluje, a zároveň nemiluje. Okrem toho žalobkyňu kontaktuje aj rodina žalovaného, a to z dôvodu, aby žalobkyňa aj naďalej finančne podporovala žalovaného počas jeho pobytu vo väzbe.
3. K návrhu žalobkyňa pripojila: list zo dňa 15.01.2024, list zo dňa 18.01.2024, pozvánku k návšteve obvineného zo dňa 12.01.2024.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 329 ods. 1 CSP, veta prvá, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
10. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
11. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
12. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
13. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
14. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
15. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
16. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov strán neznenie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery.
17. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel k záveru, že návrh je dôvodný.
18. V danom prípade pri podaní takéhoto návrhu na vydanie neodkladného opatrenia prichádza ku kolízii ústavných práv strán sporu, na jednej strane práva žalovaného na slobodu komunikácie a práva žalobkyne na život, zdravie, ľudskú dôstojnosť, osobnú slobodu a právo na súkromie. Pri strete jednotlivých ústavných práv je potrebné veľmi citlivo zvažovať zásah do jednotlivých ústavných práv,
ktorý zásah môže byť uskutočnený len zo zákonných dôvodov, zásah musí byť primeraný a musí tento zásah sledovať legitímny cieľ. Každý človek má právo na rešpektovanie svojho súkromia, právo na slobodné rozhodovanie s kým sa človek stretáva, za akých podmienok a tiež právo sa rozhodnúť, koho človek pustí do svojej intímnej zóny. Tieto práva každého človeka musia ďalší ľudia rešpektovať a nemôžu do tohto všeobecného súkromného práva len tak ľubovoľne zasahovať bez zákonných dôvodov, či bez súhlasu dotknutej oprávnenej osoby.
Súd rozhodol v súlade s § 329 ods. 1 CSP bez výsluchu, resp. bez vyjadrenia druhej strany, nakoľko má za to, že situácia si vyžaduje rýchly zásah súdu. Z predložených listov zo dňa 15.01.2024, zo dňa 18.01.2024 a pozvánky k návšteve obvineného v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici zo dňa 12.01.2024 adresovaných žalobkyni žalovaným mal súd osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Listami žalovaný žiada k jeho osobnej návšteve žalobkyňou vo väzbe, kde sa aktuálne žalovaný nachádza po jeho zatknutí. Súd vzhliadol na to, tak ako uvádza žalobkyňa v návrhu, že k fyzickým útokom a k psychickým nátlakom dochádzalo medzi nimi v dosť v značnej dobe, po dobu 12 rokov a vyústili počas incidentu cez vianočné sviatky a následne v dňoch 02.01.2024 a 03.01.2024 vo Vlkanovej a taktiež dňa 05.01.2024, čo môže narúšať duševnú integritu žalobkyne, pričom postačuje, že súdu sa osvedčená skutočnosť javí ako pravdepodobná, čo je aj v danom prípade. Násilné fyzické a psychické správanie žalovaného voči žalobkyni vyústilo do podania trestného oznámenie na žalovaného zo strany rodičov žalobkyni, keď dňa 05.01.2024 podali na polícii trestné oznámenie, ktoré následne po vypočutí svedkov Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici kvalifikovalo ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby, pričom je voči žalovanému aj vznesené obvinenie a celá vec je vedená pod sp. zn. ČVS: ORP-12/2- VYS-BB-2024. V danej veci súd rešpektuje zásadu prezumpcie neviny, ale zároveň nevylučuje, že žalovaný svojim správaním narúša duševnú integritu žalobkyne, tým, že jej vypisuje z väzby emotívne listy. Žalovaná sama svojim správaním súdu osvedčila, že si zmenila aj telefónne číslo za účelom, aby nebola kontaktovaná žalovaným. Uvedené listy a pozvánka na návštevu môžu vzhľadom na to, ako účastníci žili v priebehu 12 rokov ako druh a družka vplývať na psychickú pohodu žalovanej a kvalitu jej každodenného života. O nepriaznivej situácii v rodine vie súd aj z vlastnej činnosti, pretože žalobkyňa podala na tunajší súd dňa 12.01.2024 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti a tunajší súd o danom návrhu rozhodol uznesením č. k. 10P/4/2024-16 zo dňa 31.01.2024 a zároveň podala aj návrh vo veci samej, ktorý sa vedie pod rovnakou spisovou značkou, a o ktorom sa v súčasnosti koná. Tiež nič nenasvedčuje tomu, že by žalovaní vo svojom konaní, ktoré závažne zasahuje do osobnostných práv žalobcov, mienili prestať, resp. že by nehrozilo jeho ďalšie trvanie a opakovanie.
19. Súd preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel (výrok I.). Toto neodkladné opatrenia má preventívny charakter, má zabrániť prípadným ďalším konfliktom medzi stranami sporu a psychickému týraniu a nátlaku zo strany žalovaného. Súd považuje toto neodkladného opatrenie za trvalé bez potreby obmedziť ho na určitý časový úsek. Nariadením tohto neodkladného opatrenia sa podľa názoru súdu dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami, preto v zmysle ust. § 336 ods. 1 CSP neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej. Avšak zároveň pre prípad, že by sa s takýmto právnym názorom nestotožnil žalovaný a mal za to, že je potrebné za účelom usporiadania predmetných vzájomných sporných práv a povinností riešiť záležitosť súdnou cestou, v súlade s ust. § 337 ods. 1 CSP súd poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností vo vzťahu k žalobkyni. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna vecná legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva. V prípade, že pominú dôvody pre trvanie tohto neodkladného opatrenia, môže súd zároveň na návrh jednej zo strán sporu toto neodkladné opatrenia zrušiť.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Keďže vydaním tohto uznesenia sa konanie končí, súd rozhodol aj o trovách tohto konania (§ 262 ods. 1 CSP). Súd vyhovel návrhu žalobkyne v celom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že návrh žalobkyne bol dôvodný, považoval úspech žalobkyne za 100 %. Z tohto dôvodu priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej strane, t. j. žalovanému v rozsahu 100 % (výrok II.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.