Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/190/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Čisovskej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48 proti žalovanému: E. C., O.. X. X. XXXX, V. X. Z. O. V., F. H. XXX/XX, o zaplatenie sumy 1.914,72 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. -62 zo dňa 3.6.2019 takto

rozhodol:

I. M e n í rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 584,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 5.3.2016 až do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.330,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 5.3.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalobca má proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 38 %. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.914,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 5.3.2016 až do zaplatenia, titulom dlhu zo zmluvy o pôžičke, uzavretej dňa 22.9.2014.

3. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa XX.X.XXXX zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 2.000 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach vo výške 55,83 eur a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 3.349,80 eur. V zmluve boli stanovené ročná úroková sadzba vo výške 25,00 %, RPMN vo výške 25,00 %, priemerná hodnota RPMN 18,01 %, celkové náklady spotrebiteľa 1.349,80 eur a termín konečnej splatnosti 09/2019. Do podania žaloby uhradil žalovaný sumu 669,96 eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne

a včas, preto žalobca listom zo dňa 30. 12. 2015 vyzval žalovaného na okamžitú úhradu nedoplatku na splátkach a to vo výške 178,65 eur. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19. 02. 2016 úver zosplatnil.

4. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ust. o ochrane spotrebiteľa, až ods. 4, a , a , , , a . Poukázal tiež na nález Ústavného súdu SR zo dňa 28.2.1995 sp. zn. , v ktorom sa uvádza, že aj keď sú úroky z pôžičky ( ) predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi, neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením a teda, nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi. Mal za to, že pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov. Súd v danom prípade zistil, že priemerná úroková sadzba z úverov v období 08/2014 (pre spotrebiteľské úvery od 1-5 rokov) v období 09/2014 bola vo výške 10,19 % ročne, avšak v zmluve o pôžičke je uvedená sadzba 25 % ročne, čo je sadzba viac ako dvojnásobne prevyšujúca priemernú úrokovú sadzbu uplatňovanú bankami pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek. Tieto ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa , evidentne zhoršujú jeho postavenie a podľa názoru súdu sa priečia dobrým mravom v zmysle . Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že zmluva o úvere je v tejto časti neplatná v zmysle a . Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný žalobcovi zaplatil sumu 669,96 eur, preto ho súd zaviazal na zaplatenie sumy 1.330,04 eur ( t.j. 2.000 eur mínus 669,96 eur) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, keďže sa týkala nárokov, vyplývajúcich z neplatne uzavretej zmluvy.

5. Súd prvej inštancie s poukazom na omeškanie žalovaného s plnením dlhu zároveň priznal žalobcovi z priznanej istiny aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 5.3.2016 až do zaplatenia, s poukazom na ust. a v spojení s ust. nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , platného od 01. 02. 2013.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. a , vychádzajúc zo zásady úspechu. Ustálil, že žalobca mal úspech v rozsahu 69 % a neúspech v rozsahu 31 %. Pomer úspechu a neúspechu predstavuje 38%, preto súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 38 %. Zároveň vyslovil, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

7. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca a to proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcom rozsahu zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil v tom, že dojednaná odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme dojednaného úroku je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania ( a contrario), v rozsahu vyplývajúcom z ust. a spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.10.2019 o 9,10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 10.10. 2019 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. a a .

11. Vychádzajúc z obsahu odvolania odvolací súd dospel k záveru, že je daný odvolací dôvod v zmysle ust. .

12. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis ale nesprávne ho vyložil.

13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v prvom výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 1330,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 5. 3. 2016 do zaplatenia, odvolaním napadnutý nebol, preto nebol ani predmetom prieskumu odvolacieho súdu a nadobudol tak právoplatnosť ( ). Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bol výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcom rozsahu zamietol, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.

14. Žalobca svojimi odvolacími námietkami nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť právneho posúdenia otázky platnosti úverovej zmluvy v časti dohody zmluvných strán o výške úroku. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere je v časti dojednanej úrokovej sadzby neplatná a že z tohto dôvodu žalobcovi neprislúcha nárok na zmluvné úroky.

15. Súd prvej inštancie vyvodil záver o neplatnosti úverovej zmluvy v časti dohody zmluvných strán o úroku vo výške 25 % výlučne na zistení, že priemerná úroková sadzba z úverov v čase uzavretia zmluvy (09/2014) bola vo výške 10,19 % ročne, majúc za to, že uvedená sadzba viac ako dvojnásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu uplatňovanú bankami pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek a teda, evidentne zhoršuje postavenie spotrebiteľa a je v rozpore s dobrými mravmi.

16. Tomuto spôsobu právneho posúdenia veci je potrebné predovšetkým vytknúť, že súd prvej inštancie prednostne neaplikoval ust. , v znení účinnom od 1.6.2014 (t.j. v čase uzavretia zmluvy), ktoré odkazom na vykonávací predpis upravuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Týmto vykonávacím predpisom je , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

17. Podľa ust. veta prvá nariadenia vlády SR č., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov.

18. Podľa ust. § 1a ods. 1 cit. nariadenia, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

19. Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších právnych predpisov, ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa .

20. Výška RPMN je povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. h) cit. zákona, pričom RPMN a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, musí byť vypočítaná na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a musia sa uviesť všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Zároveň je výška RPMN najdôležitejší ukazovateľ ceny úveru pre spotrebiteľa.

21. Z obsahu zmluvy o úvere, z ktorej vychádza uplatnený nárok, jednoznačne vyplýva, že odplata, ktorú mal žalovaný zaplatiť veriteľovi pri výške úveru 2.000 eur, predstavovala sumu 1.349,80 eur pri trvaní

zmluvy 60 mesiacov (5 rokov). Jedinú odplatu pre veriteľa predstavovali úroky - fixná ročná úroková sadzba vo výške 25 %, ktorá je zároveň totožná s výškou RPMN (25 %).

22. Z údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch, ktoré sú obsiahnuté v súhrnných informáciách a údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2014, t.j. v čase uzavretia posudzovanej zmluvy, uverejnených na stránke Ministerstva financií SR vyplýva, že pri nezabezpečených spotrebiteľských úveroch vo výške od 1.500 eur do 6.500 vrátane, pri zmluve so splatnosťou úveru od 1 do 5 rokov predstavovala výška RPMN 18,66 % a vážený priemer hodnôt RPMN za všetky typy úverov 15,52 %. Pri aplikácii citovanej právnej úpravy na posudzovaný prípad teda zákonný limit celkovej odplaty zodpovedá dvojnásobku tejto štatistickej hodnoty, t.j. zákonný limit predstavuje 31,04 %. Z uvedeného je zrejmé, že záver súdu prvej inštancie o tom, že úroková sadzba vo výške 25 % je v rozpore s dobrými mravmi, na viac za situácie, kedy iné náklady neboli s úverom spojené (t.j. RPMN a výška úrokov sú totožné), sám o sebe nemôže obstáť.

23. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak pri dohodnutých úrokoch resp. RPMN vo výške 25 %, ktorá nepresahuje zákonom určené limity, posúdil zmluvu v časti zmluvných úrokov z úveru za neplatnú. Odvolací súd dospel k záveru, že nárok žalobcu bol opodstatnený v celom rozsahu a preto podľa zmenil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 584,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 5. 3. 2016 až do zaplatenia.

24. V súlade s ust. odvolací súd rozhodoval o celom nároku na náhradu trov konania a to v zmysle ust. , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Žalobca mal v spore plný úspech, preto odvolací súd zmenil aj výrok o trovách konania tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).