Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cob-25-2019.pdf
PDF · 96.8 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/25/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Andreja Radomského, v sporovej veci žalobcu: Štefan Bálint, miesto podnikania Zámočnícka 111/3, 900 42 Dunajská Lužná, IČO: 44913907, zastúpeného JUDr. Radovanom Bilým, advokátom, so sídlom Kukorelliho 1505/52, 066 01 Humenné, IČO: 40 119 203, proti žalovanému: Jaroslav Pliška, miesto podnikania 069 01 Pichne 37, IČO: 34568077, zastúpenému JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom, so sídlom Hlavná 61, 080 01 Prešov, IČO: 42 238 935, o zaplatenie 1.000,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 11Cb/89/2015-274 z 5.9.2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 11Cb/89/2015-305 z 11.3.2019, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 985,- eur v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.
2. Vychádzal zo zistenia, že podanou žalobou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.000,- eur titulom neuhradenia faktúry č. XXXXX zo dňa 1.3.2013, ktorou žalovanému vyúčtoval dohodnutú cenu za vykonané dielo - montážne práce na stavbe L. O. Y. L.. Medzi stranami sporu bola ústne uzatvorená zmluva o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného montážne práce na stavbe L. O. L.. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca montážne práce pre žalovaného na predmetnej stavbe vykonával, sporný bol rozsah vykonaných prác, ako aj dohodnutý spôsob odmeňovania za vykonanú prácu. Medzi stranami sporu bola dohoda o cene za vykonané dielo tak, že žalovaný zaplatí žalobcovi hodinovú odmenu za vykonané montážne práce. Táto skutočnosť vyplynula nielen z výpovede samotného žalobcu, ale aj z výpovede svedka E.Á. V., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že so žalovaným boli o odmeňovaní za vykonanú prácu dohodnutí ústne, a to tak, že im bude platiť 5,- až 6,- eur za odpracovanú hodinu. Takúto dohodu o hodinovej odmene za vykonané práce potvrdili aj ďalší pracovníci pracujúci ako živnostníci pre žalovaného na predmetnej stavbe vo februári 2013, a to B. J., E. G. a A. K. vo svojich čestných prehláseniach. Svedkovia, ktorých vypočutie navrhol žalovaný, a to A. Y. a E. P., ktorí tiež v rozhodnom čase pracovali na stavbe L. O. L. a R. L. síce vypovedali, že dohoda o odmene bola úkolová, živnostníci pracujúci pre žalovaného boli odmeňovaní, napr. podľa počtu vymenených okien, avšak ani oni nevedeli tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom preukázať, okrem toho ich výpovede boli nejasné a mohli byť ovplyvnené jednak skutočnosťou, že A. Y. je švagrom žalovaného a stále pre neho pracuje ako aj tým,
že výpoveď E. P. bola viac o tom, čo nevie ako o tom čo vie. Čestné prehlásenia Z. F., H. D. a R. Š., ktorí vyhlásili, že pre žalovaného pracovali na rôznych stavbách za úkolovú odmenu, resp. za m2 v tomto smere nemali žiadnu výpovednú hodnotu, nakoľko títo živnostníci, resp. pracovníci, pracovali pre žalovaného v období rokov 2001-2002, 2009 a 2011-2012. Š. S. vo svojom čestnom prehlásení uviedol, že pre žalovaného pracoval aj v rozhodnom čase na rovnakom pracovisku ako žalobca, a to za dohodnutú odmenu podľa množstva a kvality vykonanej práce, avšak ani s ním vystavených faktúr, ktoré mu žalovaný uhradil nebolo možné zistiť dohodu o cene za vykonané dielo, keďže formulácia „Fakturujem vám za prevedené montážne práce na stavbe L. O. Y. L. 1.000,- eur“ nevypovedala nič o tom, akým spôsobom bola predmetná odmena vypočítaná. V jeho čestnom prehlásení sa okrem iného uvádzalo aj to, že žalobca dvakrát vypomáhal na stavbe R. L. pri vykládke materiálu, pričom je ťažké si predstaviť dohodu o úkolovej odmene pri tomto druhu práce, rovnako, ako je to pri iných druhoch prác, ktoré pre žalovaného žalobca vykonával. Súd teda dospel k názoru, že medzi stranami sporu bola dohoda o hodinovej odmene za vykonanú prácu vo výške 5,- až 6,- eur za hodinu. Žalobca si účtoval 5,- eur za hodinu. Tomuto nasvedčovali aj žalovaným predložené faktúry ostatných pracovníkov
- živnostníkov, ktoré boli vystavené na sumy 1000,- eur, 655,- eur, 850,- eur, 1150,- eur. Pokiaľ išlo o rozsah žalobcom vykonaných prác pre žalovaného v mesiaci február 2013, nakoľko sa súdu nepodarilo získať stavebný denník od strán sporu ani od spoločnosti O. R. R.. K.. S.., pre ktorú žalovaný vykonával práce na stavbe L. O. L., aj tu vychádzal súd prvej inštancie z výpovede žalobcu a svedka E. V., ako aj čestných prehlásení B. J., E. G. a A. K., ktorí uviedli, že počas zimných mesiacov sa pracovalo 9 hodín denne a v letných mesiacoch 10 hodín denne v 21 až 23 dňových turnusoch. Pri 5,- eurovej hodinovej odmene za 197 odpracovaných hodín tak žalobcovi patrila náhrada vo výške 985,- eur, ktorú súd žalobcovi priznal, pretože žalovaný nepreukázal, že by žalobcovi za mesiac február 2013 vyplatil prináležiacu dohodnutú odmenu a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie postupom podľa § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobca mal v konaní iba nepatrný neúspech, preto mu súd vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
4. Proti rozsudku, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Odvolanie podal z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a rozhodnutie zaťažil nepreskúmateľnosťou, čím porušil právo žalovaného na spravodlivý proces a odňal mu možnosť konať pred súdom.
6. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, keď bez ďalšieho prisvedčil svedeckým výpovediam navrhovaných žalobcom, že za vykonávanú prácu bola dojednaná hodinová odmena. V konaní bolo vykonané dokazovanie, ktoré svedeckými výpoveďami preukazovalo, že odmena bola tzv. úkolová, odmena za vykonanie určitej vopred dojednanej činnosti. Súd prvej inštancie nedal odpoveď, prečo neuveril výpovedi svedka A. Y.. Svedok E. P. vypovedal, že odmena za vykonanú prácu bola úkolová. Pokiaľ ide o vystavenú faktúru „fakturujem Vám za prevedené montážne práce na stavbe L. O. Y. L. 1000 eur“, táto potvrdzuje uvádzané skutočnosti, že odmena bola úkolová. Nie je možné sa stotožniť so záverom, že je ťažké si predstaviť úkolovú odmenu za vykládku materiálu. Úkolová odmena môže byť dohodnutá počtom kilogram vyložených, počtom nákladiakov/avia/áut, resp. iných prostriedkov vykladaných a iné. Z obchodných zvyklostí je zrejmé, že odmena pri živnostníkoch je dohodnutá ako úkolová. Je tomu tak z dôvodu, že pokiaľ by bola dojednaná dohoda hodinová, nie je problém pre živnostníka urobiť tzv. prestoj v práci, resp. robiť rovnakú prácu za dlhší čas, pomalšie, teda z jeho pohľadu pri vyššej mzde, ktorú si naviac on sám môže ovplyvňovať a z pohľadu objednávateľa naopak pri vyšších vopred neodhadnuteľných nákladoch. Z tohto dôvodu je zvyklosťou dojednanie odmeny úkolovej. Mylným je potom aj záver, ako súd dospel k počtu odpracovaných hodín. Uvedené skutočnosti sú nepravdepodobné, nakoľko sa nie vždy pracuje rovnaký počet hodín, samozrejme niekedy viac, niekedy menej, a keďže ide o stavebné, montážne práce, sú ovplyvnené aj počasím. Teda aj z tohto pohľadu je výpočet hodín nesprávny. Nie je správne vychádzať ani z prehlásení, v ktorých je uvedené, že svedkom žalovaný nezaplatil a z uvedeného usudzovať, že preto nebolo zaplatené ani žalobcovi. V tomto smere sa dokazovanie neviedlo. Za tejto dôkaznej situácie, keďže svedkovia
vypovedali odlišne, mal súd vychádzať z ďalších dôkazov, ktoré potvrdzovali skutočnosť, že dohoda bola úkolová. Tento záver podporujú aj obchodné zvyklosti.
7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.
8. Konštatoval, že tvrdenia žalovaného k vyrovnaniu záväzku voči žalobcovi nie sú pravdivé, o čom svedčí aj fakt, že aj ďalší živnostníci potvrdili, že im za rozhodné obdobie odmena za vykonanú prácu vyplatená nebola. Vyplácanie hodinovej odmeny za vykonanú prácu bolo dostatočne preukázané jednak výpoveďami svedkov (E. V.), výsluchom žalobcu, ako i listinnými dôkazmi (čestnými prehláseniami). Každý zo živnostníkov uviedol, že v rozhodnom období pracoval pre žalovaného na základe hodinovej odmeny, podľa počtu odpracovaných hodín vo výške 5,- až 6,- eur za hodinu práce. Žalobca bol vždy odmeňovaný na základe hodinovej odmeny, čo vyplýva i z výpovede svedka E. V.. Ani znenie textu na faktúre nesvedčí o dohode o úkolovej odmene. Faktúry boli vždy vystavované na základe počtu odpracovaných hodín zaznamenaných v stavebnom denníku, ktoré na stavbe L. O. viedol J.. B. J. a na stavbe R. ich viedol žalovaný. Na základe odpracovaných hodín bola vždy určená konečná suma, ktorú potom každý živnostník uviedol do faktúry za dané obdobie. Dohadovanie úkolovej odmeny by ani reálne nebolo možné, keďže živnostníci si chodili na stavby aj vzájomne vypomáhať a vykonávali aj rôzne práce. Žalobca pri výpočte odmeny za vykonanú prácu vychádzal z najnižšej hodinovej odmeny, ktorá bola žalovaným vyplácaná, t.j. vo výške 5,- € za hodinu. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že faktúra č. X/XXXX, t.j. odmena za práce za mesiac február 2013 žalobcovi uhradená nebola. V súvislosti s počtom hodín, ktoré mal žalobca odpracovať pre žalovaného v mesiaci február 2013, súd prvej inštancie vychádzal zo skutočností a z hodnotenia výpovedí svedka E. V. a čestných prehlásení ďalších živnostníkov, ktorí s ním pracovali v danom mesiaci na stavbe L. O. Y. L.. Títo presne popísali, koľko hodín denne pracovali, koľko hodín pracovali mesačne a aká bola hodinová odmena za vykonanú prácu. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobcovi priznal uplatnený nárok vo výške 985,- eur.
9. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
10. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, výrok rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odvolaním napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol, a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).
11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.
12. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal, a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i pred odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
13. Podľa § 536 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
14. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
15. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
16. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej žalobca pre žalovaného vykonával montážne práce na stavbe L. O. Y. L.. Faktúrou č. XXXXX zo dňa 1.3.2013 fakturoval žalobca žalovanému za tieto práce za 2/2013 sumu 1.000,- eur. Faktúra bola splatná 20.2.2014, pričom žalovaný túto faktúru neuhradil.
17. Podstata odvolania žalovaného spočíva v tom, že za montážne práce na stavbe L. O. Y. L. bola medzi žalobcom a žalovaným dojednaná tzv. úkolová odmena, a nie tzv. hodinová odmena, s odvolaním sa na svedecké výpovede J.. Y. a J.. P..
18. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním bolo bezpečne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bolo dojednané vyplácanie tzv. hodinovej odmeny, a to predovšetkým výpoveďou svedka E. V., ktorý vypovedal, že na základe komunikácie so žalobcom vedel, že medzi žalobcom a žalovaným bola dohodnutá hodinová odmena, ale podporne aj čestnými prehláseniami B. J., E. G., A. K., ktorí pracovali pre žalovaného v rozhodnom období (2/2013), a každý z nich uviedol, že v tomto období pracovali pre žalovaného na základe hodinovej odmeny. Čo sa týka svedeckých výpovedí J.. Y. a J.. P., na ktoré sa v podanom odvolaní odvolával žalovaný, tak ich svedecké výpovede nevypovedajú nič o spôsobe odmeny dojednanej medzi žalobcom a žalovaným, vypovedajú len o spôsobe odmeny dojednanej medzi nimi a žalovaným. Ani znenie textu na faktúre nesvedčí o tom, že medzi žalobcom a žalovaným bola dohodnutá úkolová odmena, ako sa mylne domnieva žalovaný. V súvislosti s počtom hodín, ktoré mal žalobca odpracovať pre žalovaného v mesiaci 2/2013, výpoveďou svedka E. V., ako aj čestnými prehláseniami ďalších živnostníkov, ktorí v tom čase pracovali na stavbe L. O. Y. L., bolo bezpečne preukázané, koľko hodín denne pracovali, koľko hodín pracovali mesačne a aká bola hodinová odmena za vykonanú prácu. Ani odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie nemal dôvod ich tvrdeniam neuveriť.
19. S poukazom na vyššie uvedené sú preto odvolacie námietky žalovaného nedôvodné, resp. nespôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie.
20. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.
21. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).