Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoE-69-2019.pdf
PDF · 85.77 KB
Case nature
Subarea
11CoE/69/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr. Silvia Hýbelová a Mgr. Fedor Benka, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: R. T., nar. XX.X.XXXX, bytom M. R. M. XXX/XX, XXX XX S., za účasti súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka, ktorý je z dôvodu prerušenia výkonu funkcie zastúpený JUDr. Lukášom Liščákom, so sídlom Nám. Sv. Michala 5/A, 920 01 Hlohovec, sp.zn. EX 4043/09, o vymoženie 66,38 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 6Er/2977/2009-27, zo dňa 10. júla 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení § 57 ods. 1 písm. b), h), § 58 ods. 1, § 196, § 197 ods. 1, § 199, § 200 ods. 1, 2, 5, § 203 ods. 2, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte len „Exekučný poriadok“), § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
3. Vecne súd prvej inštancie dôvodil tým, že exekúcia bola zastavená pre uplynutie prekluzívnej lehoty v zmysle § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008. V danej exekučnej veci je exekučným titulom blok na pokutu nezaplatenú na mieste vydaný OO PZ Galanta č. AA 2790980 zo dňa 08.04.2008 ako správnym orgánom podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase vydania rozhodnutia (v ďalšom texte „zákon o priestupkoch“). Lehota stanovená ustanovením § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch je lehotou prekluzívnou, na ktorej plynutie súd prihliada z úradnej povinnosti. Lehota pre výkon rozhodnutia začína plynúť odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia. Exekučný titul, ktorý je podkladom pre výkon prebiehajúcej exekúcie nadobudol vykonateľnosť 23.04.2008. V zmysle citovaného ustanovenia 3-ročná lehota na vykonanie rozhodnutia uplynula dňom 23.04.2011. Uplynutím prekluzívnej lehoty došlo k zániku práva oprávneného vymáhať pohľadávku z exekučného titulu. Súd prvej inštancie konanie preto zastavil z dôvodu uplynutia lehoty na vykonanie pohľadávky oprávneného (pozri rozhodnutie KS v Trnave sp.zn. 11CoE/726/2016 zo dňa 26.03.2018), nakoľko tento dôvod zastavenia predchádzal dôvodu zastavenia pre nemajetnosť povinného. Svoje rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil skutočnosťou, že napriek zastaveniu konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, kedy by trovy znášal povinný v súlade s § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, súd prvej inštancie povinného na zaplatenie trov konania nemohol zaviazať s ohľadom na výsledky súdnym exekútorom vykonaných
lustrácií o majetku povinného, z ktorých je nemajetnosť povinného preukázaná. Súčasne však súd prvej inštancie nemohol zaviazať na úhradu trov konania ani oprávneného, keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, pri ktorom zaviazať oprávneného nie je možné, a nie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
4. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnych zistení skutkového stavu veci. Poukázal na ustanovenie § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku, § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Zastával názor, že nakoľko k novele zákona o priestupkoch, ktorou bolo ustanovenie § 88 ods. 1 zrušené, došlo skôr, ako by uplynula trojročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia obsiahnutá v tomto ustanovení, je potrebné postupovať podľa novelizovanej právnej úpravy, a teda, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. V tomto prípade totiž treba mať na zreteli zásadu, že vznik právneho vzťahu je potrebné posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho vzniku, avšak obsah tohto právneho vzťahu (kam patrí aj otázka preklúzie) je už potrebné, aj vzhľadom na absenciu intertemporálnych ustanovení, posudzovať podľa novelizovanej právnej úpravy. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 4/2008 zo dňa 31.3.2009. Je zrejmé, že exekúcia bola nariadená pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty tak, ako to vyžaduje platná legislatíva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že právo vymáhané oprávneným nezaniklo a exekučné konanie nie je možné zastaviť z dôvodu preklúzie. Vyššie uvedené tvrdenia podporuje aj niekoľko judikátov, z ktorých vyplýva, že rovnaký názor zastávajú všetky krajské súdy, ako aj Najvyšší súd SR (viď. uznesenie sp.zn. 25CoE/2/2019-44, 6MCdo/12/2012, 1CoE/267/2016, 20CoE/13/2016, 7CoE/54/2018-74, 25CoE/111/2016-35, 12CoE/113/2018). K samotnej preklúzii práva uviedol, že sa jedná o hmotnoprávny inštitút zániku práva, a preto je na mieste pri reálnych preklúziách aplikovať pri zastavení exekučného konania ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku (zánik práva), nie neúčinnosť exekučného titulu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Je zrejmé, že v prípade reálnej preklúzie exekučného titulu by následne zo strany súdu nemohlo prísť k vydaniu uznesenia o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného, keďže podkladom pre toto rozhodnutie by bola neplatná zmluva o postúpení pohľadávok medzi Ministerstvom vnútra SR a Slovenskou konsolidačnou, a.s. Na základe vyššie uvedeného považoval návrh oprávneného za čisto účelový s úmyslom vyhnúť sa povinnosti náhrady trov exekúcie v prípade jej zastavenia z dôvodu preukázanej nemajetnosti povinného. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 3CoE/143/2016 zo dňa 15.03.2017. Týmto výrokom došlo k porušeniu ust. § 196, § 199 a § 200 ods. 1. Exekučného poriadku, nakoľko exekučný súd nerešpektoval skutočnosť, že exekútor má v zmysle uvedených ustanovení zákonný nárok na trovy exekúcie a na ich náhradu. Exekútor nie je podnikateľom. Exekútor vykonáva činnosť - nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí, ktorá inak prináleží štátu. Nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je zásahom do jeho Ústavou SR garantovaného práva (čl. 20 Ústavy SR). Výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva. Medzera v právnej úprave nemôže mať za následok porušenie základného práva sťažovateľa garantovaného v Ústave SR. V takomto prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo nielenže neporušoval, ale naopak garantoval (II ÚS 31/04). Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.
5. Vyjadrenie k odvolaniu ani oprávnený a ani povinný nepodal.
6. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.“), postupujúc podľa § 470 C. s. p., pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 57 Exekučného poriadku), či podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie v časti
zastavenie exekúcie je potrebné podľa § 386 písm. b) C. s. p. odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou a že odvolanie v časti trov exekúcie je potrebné podľa § 386 písm. c) C. s. p. odmietnuť ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon nepripúšťa.
9. Podľa § 355 ods. 2 C. s. p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
10. Podľa § 386 písm. b) C. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
11. Podľa § 386 písm. c) C. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
12. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie súdny exekútor. Exekučný poriadok v ust. § 37 priznáva súdnemu exekútorovi postavenie účastníka konania výhradne v takom prípade, keď sa rozhoduje o trovách exekúcie. Vzhľadom na to, že súdny exekútor podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu, t. j. ako v časti zastavenia exekúcie tak aj časti závislého výroku o trovách exekúcie, odvolací súd takéto jeho odvolanie považuje v časti zastavenia exekúcie za odvolanie podané neoprávnenou osobou. Preto v tejto časti odvolanie súdneho exekútora odmietol podľa § 386 písm. b) C. s. p. ako podané neoprávnenou osobou, keďže tento môže byť účastníkom konania len v časti, v ktorej sa rozhoduje o trovách exekúcie.
13. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutia súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Rozhodnutia, proti ktorým odvolanie je prípustné, sú v zákone taxatívne vymedzené v ustanovení § 357 C. s. p., odvolanie proti uzneseniu v exekučnom konaní vo všeobecnosti nie je prípustné, výnimkou je situácia, kedy Exekučný poriadok výslovne odvolanie proti určitému uzneseniu pripúšťa.
14. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 30.6.2016, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
15. Novela Exekučného poriadku účinná od 1. novembra 2013 (z. č. 299/2013 Z. z.) zrušila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.
16. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku bola upravená tak, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu prípustné bolo. Až novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 299/2013 Z. z. vypustila z ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktorá musí byť v Exekučnom poriadku výslovne upravená. Z dôvodovej správy k novele vyplýva, že keďže sa navrhovanou právnou úpravou zásadným spôsobom nemenia ustanovenia o trovách exekúcie a pravidlá rozhodovania exekučných súdov o trovách exekúcie pri jej zastavení boli medzičasom ustálené judikatúrou krajských súdov, vypúšťa sa vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku devolutívny účinok odvolania a súčasne aj právo generálneho prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie.
17. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že neprípustnosť odvolania proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku je zakotvená tak, že sa odvolanie vo všeobecnosti nepripúšťa, pričom výnimkou sú iba tie uznesenia, proti ktorým Exekučný poriadok výslovne odvolanie pripúšťa. Ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku možnosť podať odvolanie proti výroku o trovách exekúcie vypustilo.
18. Nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 10.7.2019, nebolo proti výroku o trovách exekúcie možné podať odvolanie.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie súdneho exekútora odmietol v zmysle § 386 písm. b), c) C. s. p. bez toho, aby sa zaoberal napadnutým uznesením z hľadiska jeho vecnej správnosti.
20. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).