Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-215-2016.pdf
PDF · 157.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-14C/215/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: C.. U. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, X., zastúpeného: Mgr. Miroslavom Šandríkom, advokátom so sídlom Stražovská 625/1, Vrbové proti žalovaným: 1) L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V.M. XXX/XX, X., 2) C. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX/XX, X., obaja žalovaní zastúpení: JUDr. Jurajom Jurovským, advokátom so sídlom Vajanského 1955/58 Piešťany, za účasti intervenienta na strane žalovaných: Union poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051, o zaplatenie 1.642,85 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný 1) a žalovaný 2) majú n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
III. Intervenient na strane žalovaných m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 11.10.2016 a doplnenou podaním zo dňa 21.02.2017 a zo dňa 25.08.2017 domáhal uloženia povinnosti žalovaným 1) a 2) /ďalej len ako „žalovaní“/ zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 1.642,85 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 27.07.2016 do zaplatenia.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je užívateľom osobného motorového vozidla V. J. EČ: P. XXX N. (ďalej len ako „vozidlo žalobcu“), ktoré bolo dňa 16.03.2016 zaparkované pred rodinným domom na F. ulici vo X., pričom v čase asi o 14:30 hod. tohto dňa žalovaný 2) prechádzal po tejto ulici na nákladnom motorovom vozidle O. Z. EČ: P. XXX N., pričom v snahe predísť kolízii s oproti idúcim motorovým vozidlom I. I. EČ: P. XXX N. musel pribrzdiť, v dôsledku čoho sa kovový náklad na korbe nákladného motorového vozidla dal do mierneho pohybu, pričom časť tohto kovového nákladu poškodila žalobcovo vozidlo. Po kolízii so žalobcovým autom sa spustil alarm, žalovaný 2) zastavil, pristúpil k žalobcovmu autu, kedy už vyšla z rodinného domu žalobcova manželka - W. M.D., ktorej poškodenie motorového vozidla oznámila očitá svedkyňa udalosti - U. O.. Poškodenie žalobcovho vozidla videl aj svedok - L. M., obaja očití svedkovia pozorovali poškodenie žalobcovho auta - vysunutie predného blatníka a poškriabanie dverí. Žalovaný 2) sa za vzniknutú situáciu ospravedlňoval a prosil manželku žalobcu aby nevolala políciu, že škodu uhradí. Poistná udalosť bola nahlásená a viedla sa v Union poisťovni pod sp. zn.: XXXX-XXXX. Žalobca dal vozidlo opraviť v autorizovanom servise, vystavenú faktúru č. XXX XXXXXX zo dňa 12.05.2016 na sumu 1.642,85 € zaslal poisťovni na preplatenie, ktorá mu však oznámila, že po vyjadrení žalovaného 1) zo dňa 6.4.2016, že jeho nárok na náhradu škody nebol preukázaný, nakoľko žalovaný 1) nepotvrdil svoje zavinenie, a preto uvedenú faktúru žalovaní
neakceptovali a škodu neuhradili. Žalobca poukázal na ust. § 427 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka prostriedkov procesného útoku, žalobca okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení označil tieto dôkazy: čestné prehlásenie U. O. a L. M., oznámenie škodovej udalosti z PZP, žiadosť o zaslanie dokladov, komunikácia medzi žalobcom a poisťovňou, písomní vyjadrenie žalovaného 1) zo dňa 6.4.2016, výzvy žalovaným na úhradu spôsobenej škody.
3. K doručenej žalobe sa žalovaní vyjadrili písomným podaním zo dňa 24.05.2018 (č.l. 65), v ktorom navrhovali žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaní uviedli, že popierajú svoju zodpovednosť za škodu, ktorú mali údajne spôsobiť žalobcovi ako i opísanie skutkové stavu tejto veci tak ako je obsahom žaloby. Uviedli, že dňa 16.03.2016 žalovaný 2) ako vodič motorového vozidla O. Z. EČ: P. XXX N. prechádzal po ulici F. vo X., obchádzal motorové vozidlo V. J., EČ: P. XXX N., pričom pred jeho obídením spomalil a zastavil, nakoľko v protismere išlo iné motorové vozidlo (žalobcom označené ako I. I. EČ: P. XXX N.). Po obídení vozidla V. žalovaný 2) začul zvukovú signalizáciu alarmu tohto vozidla, preto po 20-30 metroch od tohto vozidla zastal a išiel sa naň pešo pozrieť spolu so spolujazdcom P. B., ktorý sa potom vrátil naspäť do motorového vozidla O. Z. a čakal na žalovaného 2). V tejto dobe na uvedenej ulici nebola žiadna osoba, až neskôr sa objavil L. M., ktorý stál na rohu ulice pri svojom bydlisku a približne vo vzdialenosti 40 metrov pozoroval časť rozhovoru žalovaného 2), už za prítomnosti žalovaného 1) a manželky žalobcu, ktorá vyšla na ulicu zrejme po zaznení alarmu. Pri rozhovore manželky žalobcu a žalovaných táto volala pána M., aby prišiel k nim, ten však mávol rukou a odišiel. Po skončení obhliadky vozidla žalobcu sa rozhovor manželky žalobcu a žalovanými uskutočnil vo dvore rodinného domu žalobcu. Na vozidle žalobcu nebolo žiadne viditeľné poškodenie, ktoré by mohlo byť spôsobené pri obchádzaní motorovým vozidlom žalovaného 1), manželka žalobcu ukázala na dva škrabance na dverách vodiča, ktoré vzhľadom na skutočnosť, že vozidlo bolo zaprášené - neumyté, bolo nespochybniteľné, že ide o škrabance z predchádzajúceho staršieho obdobia. Potom bola spísaná „Správa o nehode“. Na druhý deň po tejto udalosti telefonicky žalobca oznámil žalovanému 1), že dodatočne zistil poškodenie - dieru na kufrových dverách. Žalovaný 1) uvedené poškodenie odmietol. Žalovaný 2) popiera, že by manželke žalobcu ponúkol náhradu v sume 300,- € v súvislosti s uvedenou vecou. Zo samotnej Správy o nehode vyplýva rozpor v označení miesta poškodenia žalobcovho vozidla a polohy obidvoch vozidiel v nákrese. Žalovaní popreli obsah predložených čestných prehlásení pani O. a pána M., z dôvodu neprítomnosti p. O. pri udalosti, ani po nej, ani pri rozhovore žalovaných s manželkou žalobcu a pri p. M. z dôvodu jeho neprítomnosti pri vyššie uvedenom rozhovore. Dôvodom neplnenia poisťovne nebolo len popretie zodpovednosti žalovaným 1), ale predchádzalo mu vyšetrenie celej poistnej udalosti. Čo sa týka prostriedkov procesnej obrany, žalovaní okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení označili tieto dôkazy: žalobu v spise 14C/215/2016, čestné prehlásenie L. M. a U. O. zo dňa 28.09.2016, Správa o nehode zo dňa 16.03.2016,stanoviska Union poisťovne zo dňa 1.6.2016, výsluch svedka - P. B..
4. V písomnom podaní zo dňa 6.12.2018 sa žalobca vyjadril k podaniu žalovaných zo dňa 24.05.2018, pričom uviedol, že zodpovednosť žalovaných za škodu je daná, čo potvrdili viacerými krokmi - žalovaný 2) ako vodič vozidla O. po spôsobení škody nepoprel zavinenie, ihneď ponúkol manželke žalobcu na opravu 300,- €, čo ona odmietla. Finančnú ponuku počula aj svedkyňa U. O.. Žalobca a žalovaný 2) (pozn. súdu - podľa svedkyne M. ako i tvrdenia žalovaného 1/ túto správu spísal žalobca zo žalovaný 1) potom bez námietok spísali dňa 16.03.2016 Správu o nehode. Žalovaný 1) sa vyjadril, že to s poisťovňou vybaví. Žalobca sa vyjadril, že svedkyňa O. pri obchádzaní jeho vozidla nákladným vozidlom O. Z. začula hrmot, škripot, všimla si rozhýbaný náklad na plošine auta, vzápätí sa spustil alarm. Pri obchádzaní V. si svedkyňa O. všimla značne poškodený blatník a veľké škrabance na dverách auta. Z uvedeného svedectva vyplýva, že zlá technika jazdy (brzdenie - zrýchlenie) spôsobil pohyb zle upevneného kovového nákladu, jeho pohyb cez bočnicu, čím došlo k poškodeniu stojaceho vozidla žalobcu. Žalovaný 2) po príchode k V. začal zatláčať vytrhnutú časť blatníka naspäť, čo mu manželka žalobcu zakázala, aby nespôsobil ešte väčšiu škodu. Žalovaný 2) ponúkol 300,-€ na opravu vozidla. Žalobca poprel tvrdenie, že sa jednalo o staršie škrabance, auto bolo zakúpené dňa 12.01.2016 a bolo nepoškodené, s tým, že prečo by potom bola spísaná Správa o nehode.
5. V písomnom podaní zo dňa 11.01.2019 (tzv. duplika) sa žalovaní vyjadrili k podaniu žalobcu zo dňa 6.12.2018, s tým, že žalovaný 2) nikdy neponúkol manželke žalobcu ani samotnému žalobcovi žiadnu sumu z právneho dôvodu náhrady škody. Žalovaní opätovne popreli prítomnosť svedkyne O. pri rozhovoroch manželky žalobcu so žalovanými. Spochybnili, ako žalobca môže opisovať priebeh skutkového stavu, keď nebol prítomný pri tejto udalosti, ani bezprostredne po nej pri následných
rozhovoroch. Žalovaný 2) poprel rozhovor manželky žalobcu so závozníkom P. B., nakoľko tento sedel vo vozidle O.. Žalobcom uvádzané poškodenie jeho vozidla nemohlo byť spôsobené pri jeho obchádzaní motorovým vozidlom žalovaného 1), tento záver prijala aj poisťovňa, na základe zistení z obhliadky motorového vozidla žalobcu.
6. Písomným podaním zo dňa 04.02.2019 oznámila spoločnosť: Union poisťovňa, a.s. vstup do konania ako intervenient na strane žalovaných, na čo bola zástupcom žalovaných vyzvaná v zmysle § 86 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Uviedla, že na výsledku sporu majú ako intervenient právny záujem, nakoľko v čase vzniku škodovej udalosti, pri ktorej vznikla žalobcovi škoda uplatňovaná žalobou, mal intervenient so žalovaným 1) uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení č. XX-XXX-XXXXXXXX, na základe ktorej by v prípade neúspechu žalovaných mal povinnosť žalobcovi uhradiť škodu. Súčasne sa vyjadril k samotnej žalobe, ktorú neuznal, z dôvodu, že nesporným je len tvrdenie o spustení alarmu na vozidle žalobcu, pri obchádzaní tohto vozidla motorovým vozidlom O. Z. žalovaným 2). Sporným je vznik a rozsah poškodenia. Intervenient poukázal na to, že podľa správy o nehode zo dňa 16.03.2016 bol na vozidle žalobcu poškodený len ľavý blatník a ľavé dvere, pričom žalovaný 1) v správe o nehode výslovne neuznal zavinenie a nikde sa neoznačil za vinníka. Z miesta nehody neexistujú žiadne fotografie preukazujúce polohy vozidiel ani skutočnosť, že náklad na vozidle O. Z. sa počas prepravy skutočne uvoľnil. Intervenient ďalej uviedol, že žalovaný 1) mu poslal oznámenie škodovej udalosti zo dňa 22.03.2016, v ktorom uviedol, že nárok poškodeného nepovažuje za oprávnený, stým, že železný šrot nevypadol z auta a bol uložený vyššie, ako bolo poškodenie vozidla žalobcu. Dňa 18.3.2016 technik poisťovne vykonal obhliadku vozidla žalobcu, ktorú fotograficky zdokumentoval, pričom zo zápisu vyplýva poškodenie (deravý) predného blatníka, poškodenie predných ľavých dverí a deformovanie ľavého predného blatníka. Poškodenie 5 dverí vozidla nebolo žalobcom nahlásené, neuvádza sa ani v správe o nehode. Dňa 7.4.2016 bola vykonaná doobhliadka vozidla žalobcu, pri ktorej technik uviedol aj poškodenie spodnej časti zadného kufra. Dňa 11.4.2016 bola vykonaná obhliadka vozidla O. Z., pri ktorej bolo zistené , že vozidlo nie je poškodené, k stretu vozidiel teda neprišlo, čo nie je sporným ani medzi stranami sporu. Z fotografií je evidentne zrejmé, že korba vozidla O. Z. je oveľa vyššie ako boli poškodenia na vozidle žalobcu, a teda nemohlo dôjsť len k vysunutiu nákladu, ale len k jeho vypadnutiu z korby, inak by náklad nedokázal vykonať také poškodenie vozidla žalobcu. Na základe tohto šetrenia dospel intervenient k záveru, že popis vzniku a priebehu nehodového deja deklarovaný žalobcom nie je technicky prijateľným vzhľadom k poškodeniam vozidiel ako celku. Ako dôkazy označil: oznámenie škodovej udalosti - poistený, fotografie poškodeného vozidla, zápis o poškodení vozidla, fotografie O. Z., výsluch: L. M., U. O., P. B. a W. M..
7. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré sa dostavili strany sporu, ich zástupcovia a intervenient na strane žalovaných. Súd otvoril pojednávanie (§ 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), následne určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 CSP).
8. Zástupca žalovaných súhlasil s vykonaním dokazovania (§ 85 CSP) tak ako to navrhol intervenient podaním zo dňa 4.2.2019, výsluch svedkov bol podporený i zástupcom žalobcu.
9. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca je užívateľom, resp. držiteľom osobného motorového vozidla popísaného v žalobe, ktoré bolo poškodené. Žalovaný 1) je prevádzkovateľom tohto vozidla, žalovaný 2) vodičom, ktorý v deň opísaný v žalobe mal spôsobiť žalobcovi škodu. Táto vznikla tým, že pri predchádzaní motorového vozidla žalovaným 2) došlo k uvoľneniu nákladu, ktorý spôsobil škodu na motorovom vozidle žalobcu. Po nehode sa účastníci dohodli na vyriešení veci prostredníctvom povinného zmluvného poistenia, žalovaný 1) však svoj ústny súhlas neskôr vzal späť a trval na tom, že žalovaný 2) nespôsobil škodu, a teda žalovaný 2) nie je zodpovedný za škodu na majetku.
10. Zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že popiera akúkoľvek zodpovednosť za škodu, či už objektívnu, čo sa týka žalovaného 2), a to vzhľadom na okolnosti tejto udalosti, a najmä poškodenia žalobcovho motorového vozidla. Tak ako to opisuje žalobca v žalobe nemohlo dôjsť motorovým vozidlom žalovaného 1) k poškodeniu motorového vozidla žalobcu. Tento záver potvrdzujú listinné dôkazy, a to priložená fotodokumentácia a stanovisko intervenienta - vyjadrením k žalobe a vyplýva z technického zisťovania poškodenia motorového vozidla žalobcu pri riešení poistnej udalosti intervenienta. Vzhľadom
na tieto okolnosti považoval žalobu za nedôvodnú a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovaným 1), 2) nárok na náhradu v rozsahu 100 %.
11. Intervenient na pojednávaní uviedol, že zo svedeckých výpovedí vyplýva, že na korbe motorového vozidla O. Z. bol uložený náklad - šrot, ktorý podľa svedkyne O. prečnieval len v zadnej časti cez korbu a svedkovia zhodne uviedli, že z korby motorového vozidla O. Z. nič nevypadlo. Taktiež uviedol, že v rámci šetrenia nehodovej udalosti bola vykonaná ohliadka poškodeného motorového vozidla V., bolo vykonané zameranie tohto poškodenia, ktoré bolo v rozsahu 40 - 50 cm od zeme, taktiež bolo vykonané aj zameranie pri motorovom vozidle O. Z., pričom bolo zistené, že ak by malo dôjsť k poškodeniu motorového vozidla V. vyčnievajúcim predmetom z motorového vozidla O. Z., s prihliadnutím na umiestnenie korby na tomto vozidle, by tento náklad musel byť uložený na úrovni kolies. Navyše poškodenie zadných piatich dverí žalobcom bolo nahlásené až dodatočne v apríli 2016 a z technického hľadiska nie je možné, aby došlo najprv k poškodeniu zadnej časti vozidla a súčasne k poškodeniu ľavej časti vozidla vo výškovej úrovni, tak ako bolo uvedené.
12. Žalobca súdu na pojednávaní uviedol, že poškodenie 5-tych dverí si všimol až po obhliadke poisťovňou zo dňa 18.03.2016, čo následne aj poisťovni telefonicky oznámil.
13. Žalovaný 1) súdu na pojednávaní uviedol, že správu o nehode so žalobcom vypisoval on, tlačivo priniesla pani M., túto spisovali takpovediac automaticky, lebo videl poškodenie vozidla, až následne v rámci šetrenia poisťovňou bolo zistené, že takýmto spôsobom k poškodeniu nemohlo prísť. Nevedel sa vyjadriť, prečo v správe o škodovej udalosti označil za vinníka vodiča jeho vozidla.
14. Žalovaný 2) súdu na pojednávaní uviedol, že pri obiehaní motorového vozidla žalobcu išli v jeho tesnej blízkosti, ako prešli okolo, spustil sa alarm vozidla, načo spolujazdcovi uviedol, že asi niečo vyviedli, asi niečo spadlo, preto zastavili a išiel sa pozrieť k vozidlu, poškodenie na ňom nebolo viditeľné, jediné čo si všimol, bolo vyčnievanie súčiastky v ľavej prednej časti, ktorú sa snažil zatlačiť naspäť. Následne p. M. chcela zavolať políciu, načo jej uviedol, aby tak nerobila, keďže sa nič vážne nestalo, potom prišiel jeho syn, ktorý spísal správu o nehode. Ako prvý pri vozidle žalobcu bol on so spolujazdcom. Vozidlom prevážali plechy, náklad cez korbu neprečnieval. Po zastavení vozidla neboli na ceste žiadne popadané veci. Ak by niečo z korby vozidla pri obiehaní vozidla žalobcu vypadlo, škrabance by boli vo zvislom smere a nie v horizontálnom.
15. Čo sa týka navrhovaného dokazovania výsluchmi žalovaných (podanie zástupcu žalovaných zo dňa 25.3.2019), súd navrhované dokazovanie nevykonal, vo vzťahu k žalovaným postupoval s poukazom na ust. § 150 ods. 2 CSP, teda zisťoval od nich ďalšie skutkové tvrdenia vo vzťahu k priebehu spornej udalosti, procesný priestor na ich výsluch podľa súdu nebol daný (k tomu § 195 ods. 1 CSP).
16. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi svedkov, listinnými dôkazmi: čestnými prehláseniami, výzvami žalobcu na náhradu škody, faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 12.05.2016, zákazkovým listom, žiadosťou o vystavenie krycieho listu, písomnými stanoviskami Union poisťovne, vyjadrením klienta zo dňa 6.4.2016, písomnou komunikáciou medzi žalobcom a Union poisťovňou, oznámeniami škodovej udalosti, fotografiami predmetných vozidiel, zápisom o poškodení vozidla, správou o nehode a a zistil tento skutkový stav: 17. V čestnom prehlásení U. O. zo dňa 22.09.2016 bolo uvedené, že táto bola 16.03.2016 na ulici F. vo X. okolo 14.30 hod. priamym svedkom udalosti, keď videla nákladné auto O. Z., EČ: P. XXX N. ako brzdí, nakoľko mu v priamej jazde stálo vozidlo V. J., EČ: P. XXX N., pričom nákladné vozidlo sa snažilo zabrániť kolízii s vozidlom I. I., EČ: P. XXX N.. Vodič nákladného vozidla pokračoval v jazde a v tom okamihu začula hrmot a uvidela aj mierny pohyb neupevneného kovového nákladu, naloženého na korbe nákladného vozidla. Ustúpila mimo vozovku asi 5 metrov pred stojacím vozidlom V., keď bolo nákladné vozidlo na úrovni stojaceho vozidla V. začula škripot a následne sa spustil alarm. Šofér nákladného vozidla pokračoval ďalej, po niekoľkých metroch zastavil, na dverách vodiča osobného vozidla V. si všimla škrabanec a vysunutý predný blatník. To už vychádzala z brány p. M., ktorej ukázala, čo sa stalo. Vodič nákladného vozidla - žalovaný 2) vyšiel z auta a šiel smerom k nim. P. M. mu ukázala, čo sa stalo, nechala ich spoločne si to vysvetliť, pokračovala ďalej, pričom započula ako žalovaný 2) vraví, že na opravu jej dá 300,- eur.
18. Z čestného prehlásenia L. M. zo dňa 22.09.2016 vyplýva, že dňa 16.03.2016 o cca. 14.30 hod. sa vo X. vracal jeho autom I. I., EČ: P. XXX N. domov, pričom na ulici F.j si všimol pani O. na ľavej strane ulice ako sa približuje k zaparkovanému vozidlu V. J..obchádzal v protismere zaparkované vozidlo V. J. P. XXX N., pričom oproti prichádzajúci O. Z. bol nútený pribrzdiť, lebo mal v ceste prekážku V. J.. Svoje vozidlo zaparkoval na ulici X. U. cca. 25 - 30 metrov od vozidla V. J. X a vzápätí počul alarm. Vystúpil z vozidla, videl, že žalovaný 2) kráčal zo zaparkovaného vozidla naspäť k V. J., to už vyšla z domu p. M.. Žalovaný 2), ktorý poškodil označené motorové vozidlo sa násilím snažil vrátiť vyvalený blatník V. na pôvodné miesto, na čo ho p. M. upozornila, aby to nerobil, pretože môže spôsobiť ešte väčšiu škodu. Ponúkal jej finančné odškodnenie cca. 300,- eur, len aby nevolal políciu.
19. Z písomnej žiadosti žalobcu o úhradu škody zo dňa 22.07.2016 vyplýva, že bola adresovaná žalovanému 2) a jej obsahom bola výzva na úhradu podľa priloženej faktúry za opravu do 5 dní od doručenia listu, pričom dôvodom bola skutočnosť, že dňa 16.03.2016 o 14.30 hod. bola jeho zaparkovanému vozidlu na ulici F. spôsobená škoda, za ktorú žalovaný 2) zodpovednosť uznal. Písomnosť bola doručená 26.07.2016, prevzal ju syn.
20. Z písomnosti zo dňa 20.06.2016 vyplýva, že žalobca ju adresoval žalovanému 1) a žiadal úhradu opravy jeho vozidla, ktorému bola dňa 16.03.2016 o 14.30 hod. spôsobená škoda, pričom žalovaný 2) sa k zodpovednosti za ňu na mieste hlásil. Písomnosť bola doručená dňa 23.06.2016, prevzala ju p. M. - PS XX/XX/X.
21. Z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 12.05.2016, splatnej 26.05.2016, vystavenej na meno žalobcu vyplýva, že ňou spoločnosť ARAVER a.s., IČO: 67 92 91 vyúčtovala žalobcovi sumu k úhrade 1.642,85 eura. Faktúra obsahovala rozpis vykonaných prác vo výške 420,- eur, materiál vo výške 670,55 eura a lakovacieho materiálu vo výške 278,49 eura, t.j. 1.369,04 eura bez DPH + 20 % DPH = 1.642,85 eura. Vystaveniu faktúry predchádzal Zákazkový list zo dňa 18.04.2016 s popisom požadovaných prác žalobcom. Žalobca dňa 18.04.2016 požiadal o vystavenie krycieho listu, požiadal o úhradu poistného plnenia z poistnej udalosti č. XXXX-XXXX.
22. Z písomného stanoviska Union poisťovne (ďalej len ako „poisťovňa“) k riešeniu škodovej udalosti č. XXXX-XXXX zo dňa 01.06.2016 vyplýva, že je adresovaná žalobcovi ako poškodenému motorového vozidla V. J., W.: P. XXX N., pričom z obsahu vyplýva, že po opätovnom dôkladnom prešetrení predmetnej škodovej udalosti a zohľadnení všetkých relevantných skutočností nebol preukázaný právny základ na poskytnutie poistného plnenia. Súčasne je uvedené, že ich klient nepriznáva zavinenie, danú udalosť nevyšetrovala polícia, nie je daná jeho zodpovednosť za spôsobenú škodu z povinného zmluvného poistenia vozidla O. Z.. Súčasťou bolo vyjadrenie klienta, že dňa 06.04.2016, z obsahu ktorého vyplýva, že ho napísal žalovaný 1), pričom uviedol, že šofér ani závozník si nie sú vedomí, že by spôsobili poškodenie auta, pri obchádzaní stojaceho vozidla, títo nezaregistrovali náraz, ani zvukový prejav nárazu, vodič zastavil len na podnet spustenia alarmu stojaceho vozidla. Poškodenia, ktoré sú uvedené v správe podľa žalovaného 1) nekorešpondujú s možnosťami nárazu časťami nášho auta, ktoré by mohli prísť do kontaktu s autom poškodeného. Súčasne žalovaný 1) odmietol aj tvrdenie o poškodení zadného auta (diera), ktorú v čase údajného poškodenia nikto nezaregistroval a bola dodatočne nahlasovaná poškodeným.
23. Z písomného stanoviska poisťovne k škodovej udalosti č. XXXX-XXXX zo dňa 13.05.2016 vyplýva, že pri šetrení škodovej udalosti poisťovňa zistila skutočnosti, na základe ktorých nie je nárok žalobcu na náhradu škody preukázaný (§15 zákon č. 381/2001 Z.z.).
24. Z predložených listín vyplýva, že medzi žalobcom a poisťovňou - intervenientom bola uskutočnená písomná komunikácia vo vzťahu k riešeniu škodovej udalosti č. XXXX-XXXX.
25. Z oznámenia škodovej udalosti z PZP - poškodený zo dňa 19.04.2016 vyplýva, že bola vyhotovená žalobcom k poistnej udalosti č. XXXX-XXXX, poškodený bol žalobca, dátum, miesto nehody: 16.03.2016 o 14.30 hod. na ulici F. vo X., poškodeným vozidlom bolo V. J., EČ: P. XXX N., ktoré stálo na okraji ulice F., pričom z popisu nehody vyplýva, že vodič O. Z. údajne zabrzdil a časť nákladu zletela z korby prederavila karosériu V.. Rozsah poškodenia bol ľavý, predný blatník, len ľavé dvere, piate dvere. Nehoda nebola vyšetrovaná políciou, nakoľko si to vinník neželal. Ako vozidlo, ktorého prevádzkou bola spôsobená
škoda, bolo uvedené vozidlo O. Z., bielej farby, EČ: P. XXX N., ktorého držiteľom je žalovaný 2) a vodičom bol žalovaný 1).
26. Z oznámenia škodovej udalosti z PZP - poistený zo dňa 22.03.2016 vyplýva dátum, miesto nehody: 16.03.2016 o 14.30 hod. na ulici F. vo X., poistníkom a držiteľom vozidla O. Z. je žalovaný 1), vodičom tohto vozidla v čase nehody bol žalovaný 1) Pri popise nehody v bode 6. je uvedené, že pri obchádzaní stojaceho V. sa spustil jeho alarm, vodič zastavil, majiteľ auta tvrdí, že nákladom bolo poškodené vozidlo V., ale železný šrot nevypadol z auta a bol uložený vyššie ako bolo poškodenie auta. V bode 7. je uvedené, že nehodu zavinil vodič auta poisteného, nie poškodený, bez spoluviny, nehodu polícia nevyšetrovala z dôvodu, že auto bolo poškriabané, považovali to za bezpredmetné. Poškodeným vozidlom bolo V. J. P. XXX N. modrozelenej farby, majiteľom je žalobca, toto auto bolo zaparkované na ceste. V bode 16 bolo uvedené, že nárok poškodeného nepovažuje za oprávnený.
27. Z fotografií založených na čl. 26 a 27 spisu vyplýva poškodenie - diera a škrabanec na motorovom vozidle tmavej farby. Fotografie založené na čl. 101 - 107 spisu zobrazujú poškodenie motorového vozidla V. J. (diera a škrabance) s pomocnou meracou tyčou, taktiež zobrazujú vozidlo O. Z., so pomocnou meracou tyčou vo vzťahu k výške korby tohto vozidla a miesta poškodenia vozidla žalobcu.
28. Zo zápisu o poškodení vozidla k škodovej udalosti č. XXXX-XXXX zo dňa 18.03.2016 vyplýva, že poškodeným je žalobca, resp. jeho vozidlo V. J. P. XXX N., pričom rozsah poškodenia bol predný ľavý blatník, predné ľavé dvere, lem ľavého blatníka. Zo zápisu o poškodení vozidla k škodovej udalosti č. XXXX-XXXX zo dňa 7.5.2016 (správny dátum mal byť 7.4.2016 - viď. podanie intervenienta zo dňa 4.2.2019, fotografia na č.l. 103) vyplýva aj poškodenie spodnej časti zadného kufra.
29. Zo správy o nehode zo dňa 16.03.2016 vyplýva čas nehody 14:30 hod. vo X. medzi vozidlami V. J. P. XXX N. a O. Z. P. XXXCA, ktorého vodičom bol žalovaný 2), pričom poškodeným vozidlom bolo V. J. v rozsahu: ľavý blatník a ľavé dvere.
30. Z výsluchu svedka L. M. vyplýva, že asi pred tromi rokmi išiel motorovým vozidlom I. I. P. XXX N., čas si presne nepamätal, pričom ako zastavil pred svojim rodinným domom a vystúpil, videl prejsť po ulici F. biele motorové vozidlo s korbou, začul náraz (tupý náraz ako by bucnutím kladiva po betóne) a spustil sa alarm, preto sa išiel pozrieť čo sa stalo. Asi 30 metrov od vozidla žalobcu bolo zaparkované biele vozidlo, pri vozidle žalobcu videl žalovaného 2), ktorý sa ručne pokúšal napraviť podblatník na ľavej strane (strane vodiča), žalovaný 2) uviedol mu, že do toho nabúral, že to vypadlo. Potom prišla pani M., žalovaný 2) ju žiadal aby nevolala políciu. Pani M.Č. uviedla: „nabúrali ste mi auto“, na to žalovaný 2) vytiahol peňaženku a uviedol, že to zaplatí. Potom svedok odišiel preč, žalovaný 2) a pani M. sa ďalej dohadovali. Vrátil sa po 20 minútach, to už tam bol aj žalovaný 1). Žalobcovi uviedol, aby spísali správu o nehode. Svedok uviedol, že biele vozidlo malo náklad - železo (bordel), ktorý pretŕčal aj cez bočnice tohto vozidla. Svedok uviedol, že z vozidla nič nevypadlo. Svedok potvrdil prítomnosť p. O., p. B. (ako spolujazdca žalovaného 2). Svedok iné vozidlo v čase spustenia alarmu prechádzať nevidel po tejto ulici.
31. Z výsluchu svedkyne U.. W. M. vyplýva, že je manželkou žalobcu. V daný deň (marec 2016) zaparkovala vozidlo pred ich rodinným domom. Bola v dome keď započula silný hukot alarmu ich vozidla, preto vybehla von, ako prišla k vozidlu, zistila jeho poškodenie - ľavý blatník u vodiča bol pretrhnutý, čiastočne zdvihnutý, taktiež boli poškodené ľavé dvere u vodiča a ľavé zadné dvere, jednalo sa o hlbšiu ryhu. Asi 20 metrov od ich vozidla bolo odstavené nákladné vozidlo O., ako prišla k ich vozidlu, žalovaný 2) sa pokúšal mechanicky rukami zatlačiť blatník na pôvodné miesto, uviedla mu, aby to nerobil, aby to viac nepoškodil. Pri vozidle bola aj p. O.. Žalovaného 2) upozornila aj na poškodenie dverí. Žalovaný 2) nesúhlasil s privolaním polície ponúkol jej 300,-€, s čím nesúhlasila. Potom išla do domu pre manžela, ako sa vrátila k ich vozidlu, prišiel k nej p. M.. Žalovaný 2) jej uviedol, že všetko vybaví jeho syn, ktorého aj telefonicky privolal, tento sa dostavil do 15 minúť, uviedol že sa všetko vybaví a netreba volať políciu. Počas celej doby žalovaný 1) ani žalovaný 2) neuviedli nič také, že by túto nehodu nespôsobili, celá komunikácia bola v tom smere, že vykonajú všetko aby sa vec vyriešila. Následne jej manžel spísal so žalovaným 1) správu o nehode. S pani O. sa rozprávala až následne., čo vec najprv riešila s jej manželom a žalovanými. Počas spusteného alarmu sa k vozidlu približoval pán M..
32. Z výsluchu svedkyne U. O. vyplýva, že v marci 2016 ulici F. videla ako odbočovalo motorové vozidlo zn. I. z ulice N. na ulicu F. a následne odbočilo na ulicu X. U.. Ako išla po ulici F. tak videla prechádzať
po tejto ulici nákladné motorové vozidlo (s nákladom - kovové predmety) a nakoľko bolo na tejto ulici zaparkované motorové vozidlo žalobcu zn. V., ktoré mu tvorilo prekážku, muselo ho nákladné vozidlo obísť, preto ustúpila bokom na trávnatú plochu, aby som tak umožnila obídenie motorového vozidla. Potom započula šramot, kovový škripot a spustil sa alarm na vozidle žalobcu. V danom momente stála opodiaľ od motorového vozidla žalobcu vo vzdialenosti 8 - 10 metrov a pokračovala smerom k tomuto motorovému vozidlu žalobcu. Ako k nemu prišla, z rodinného domu vychádzala p. M. a tejto ukázala, čo má na aute. Jednalo sa o škrabanec od zadných dverí až po blatník na strane vodiča. K vozidlu kráčal aj žalovaný 2), ktorému p. M. uviedla: „Pozrite, vy ste nám poškodili auto.“ Potom žalovaný 2) pozeral, čo sa stalo, ona pokračovala v chôdzi ďalej, započula len toľko z komunikácie, že: „to sa spraví“ , započulo niečo o sume 300,-€. Následne komunikovala p. M. so žalovaným 2). V čase nehody bol p. M. na ulici X. U., t.j. vo vzdialenosti asi 10-15 metrov, tento potom prišiel smerom k p. M., s ktorou sa aj rozprával. Náklad (kovové predmety) bol na vozidle rozhádzaný, tento náklad zo zadnej časti pretŕčal. Nevidela, ani nepočula, že by nejaký náklad z vozidla spadol.
33. Z výsluchu svedka P. B. vyplýva, že žalovanému 2) pomáhal s odvozom kovového šrotu, bol spolujazdcom, žalovaný 2) bol vodičom nákladného vozidla O., pričom ako išli po ulici F., obišli zaparkované vozidlo V., toto začalo húkať - alarm, preto zastavili a išli sa pozrieť čo to húka, všimol si škrabanec ma ľavých zadných dverách, potom išiel do auta. Pri obchádzaní vozidla V. nič nepočul, počas jazdy im nič nevypadlo. Náklad na vozidlo nakladal on, náklad nebolo potrebné upevňovať, nakoľko auto nebolo plné, počas jazdy náklad vizuálne kontroloval. Žalovaný 2) išiel zazvoniť na dom, aby to nebolo na nich, nakoľko tam boli oni prítomní.
34. Zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že vykonaným dokazovaním, svedeckými výpoveďami bolo zistené, že na motorovom vozidle žalobcu vznikla škoda. Táto bola preukázaná listinnými dôkazmi a faktúrami o oprave, z ktorej je zrejmá jej výška. Pokiaľ ide o zodpovednosť žalovaných, resp. žalovaného 1), ide o zodpovednosť objektívnu, nakoľko škoda vznikla z dôvodu, ktorý má príčinu v povahe prevádzky, t.j. motorového vozidla. Šetrením poisťovne bolo zistené, že nemohlo dôjsť k stretu prevádzok, to znamená motorového vozidla žalobcu a motorového vozidla žalovaného, ale nevylučujú iný dôvod a inú príčinu k akej mohlo dôjsť ku škode. Z judikatúry súdov SR poznáme veľa prípadov, ktoré poukazujú aj na škody spôsobené prevádzkou vozidla nepriamo, ako príklad je možné uviesť odletené kamene z vozovky, zle zabezpečený materiál a pod.. Všetky tieto škody sú považované za škody, ktoré sú spôsobené osobitnou povahou prevádzky, teda motorového vozidla. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, čo potvrdili aj žalovaný 2), svedok, ktorý bol spolujazdcom žalovaného 2) ako aj svedok p. O., že auto žalobcu začalo signalizovať po tom, ako vozidlo žalovaného prešlo popri ňom. Z uvedeného je zrejmé, že muselo dôjsť k stretu prevádzok, máme za to, že nepriamo. Ďalší svedkovia, ktorí vypovedali v uvedenej veci, počuli aj zvuky, ktoré opísali, ktoré mohli byť spôsobené práve materiálom alebo iným predmetom, ktorý sa už nemusel nachádzať na motorovom vozidle, keď bolo obhliadané pracovníkom poisťovne. Keďže ide o objektívnu zodpovednosť navrhujeme, aby súd zaviazal žalovaného 1) k náhrade škody žalobcovi, nakoľko škoda bola spôsobená osobitnou povahou prevádzky vozidla, ktorého je vlastníkom. K uvedenému neexituje žiadny priamy dôkaz, ale viaceré nepriame dôkazy ako aj spôsob vedenia motorového vozidla vodiča, ktorého uhýbací manéver mohol spôsobiť vzniknutú škodu a mohol spôsobiť pohyb materiálu na korbe alebo pod korbou vozidla, nakoľko z týchto nepriamych dôkazov je zrejmé, že k uvedenej udalosti došlo v uvedenej chvíli. Výpoveďami svedkov bolo zistené, že v danej chvíli okrem vozidla svedka p. M., ktoré išlo vo svojom jazdnom pruhu a vozidla žalovaného, ktorý išiel v jazdnom pruhu, v ktorom bola prekážka, motorové vozidlo žalobcu, neboli žiadne iné motorové vozidlá, ktoré by mohli spôsobiť uvedenú škodu. Máme za to, že žalovaný 1) od počiatku uznal zavinenie pri poškodení vozidla žalobcu, svoje rozhodnutie zmenil až časom, keď sa pravdepodobne zmenili vzťahy medzi žalobcom a žalovaným, to považujeme skôr za osobné vzťahy, ktoré nesúvisia s pojednávaním. Z tohto dôvodu mohol zmeniť svoj uznaný nárok a ten začal popierať.
35. Zástupca žalovaných v záverečnej reči uviedol, že žalovaná strana popiera žalobou uplatňované nároky a žalobu považuje za nedôvodnú. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, z výpovede svedkov, že by títo svedkovia videli priamo ako motorové vozidlo žalovaného 1) alebo náklad na ňom uložený poškodili motorové vozidlo žalobcu, alebo že by potvrdili, že z motorového vozidla žalovaného 1) vypadol nejaký náklad, ktorý by mohol poškodiť motorové vozidlo žalobcu. Bez ohľadu na zásadné rozpory vo výpovediach svedkov navrhnutých žalujúcou stranou a svedkom navrhnutých žalovanou stranou a výpoveďami žalovaných 1 a 2, sú rozpory vo výpovediach samotných svedkov navrhnutých žalujúcou stranou. Napríklad svedok M. uvádza, že uvedená udalosť sa mala stať doobeda okolo 11:00 hod.,
čo potvrdzuje nepriamo aj svojím denným režimom, v skutočnosti sa táto udalosť mala stať poobede okolo 14:30 hod.. Ďalej sú rozpory tohto svedka v jeho čestnom vyhlásení a v samotnej svedeckej výpovedi na pojednávaní. Tvrdenia, čo začul a či bol prítomný sa ukázali ako nepravdivé, v čestnom vyhlásení uvádza, iba to, že začul alarm na motorovom vozidle žalobcu a pri svedeckej výpovedi uvádza, že začul aj zvuk s popisom o aký zvuk išlo. Je rozpor medzi svedeckou výpoveďou p. M. a svedkyne p. M., ktorá uvádza, že pri rozhovore so žalovanými 1, 2 bola len ona, a nie aj svedok M.. Ďalej aj to, že svedkyňa M. potvrdila vo výpovedi na rozdiel od p. M., že tento sa nerozprával so žalovaným 2). Treba zvýrazniť, že svedkovia M. a O. potvrdili, že z nákladu motorového vozidla žalovaného 1) nič nevypadlo. Svedok B. potvrdil, že pri obiehaní motorového vozidla žalobcu nič nepočul, po udalosti na ulici nikoho nevidel a rovnako aj to, v zhode so svedkami s M. a O., že z nákladu korby motorového vozidla žalovaného 1) nič nevypadlo. Čo sa týka zmeny postoja žalovaného 1), z domnienky, že jeho vozidlom bola spôsobená škoda žalobcovi, je významná skutočnosť zo záverov z obhliadky pracovníka intervenienta, z ktorého jednoznačne bolo konštatované, že tak nákladom ako aj samotným vozidlom žalovaného 1), vzhľadom na označené poškodenia na vozidle žalobcu nemohlo v žiadnom prípade dôjsť. V tejto súvislosti poukázal na vyjadrenie intervenienta na pojednávaní dňa 14.05.2019. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nemohlo dôjsť prevádzkou motorového vozidla žalovaného 1) k poškodeniu vozidla žalobcu a to ani za takých okolností ako opisovala žalujúca strana s odkazom na judikatúru, kde by malo prísť k poškodeniu nejakým nákladom, kameňom a pod.. Vzhľadom na tieto skutočnosti a na vykonané dokazovanie, kde žalobca jednoznačne nepreukázal, že by bolo jeho vozidlo poškodené motorovým vozidlom žalovaného 1), nie sú splnené zákonné podmienky na vyvodenie zodpovednosti za spôsobenú škodu žalovaným 1) z titulu objektívnej zodpovednosti ani žalovaného 2), a preto žalovaná strana navrhuje, aby vážený súd zamietol žalobu v celom rozsahu a priznal žalovaným 1) a 2) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
36. Intervenient v záverečnej reči uviedol, že sa v plnom rozsahu sa pridržiava vyjadrenia právneho zástupcu žalovaných. Má za to, že žalobca nepreukázal, že škoda na jeho motorovom vozidle vznikla v dôsledku prevádzky motorového vozidla žalovaného 1). Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, že došlo ku kontaktu motorového vozidla žalovaného 1) a vozidla žalobcu, ani ku kontaktu naloženého nákladu z motorového vozidla žalovaného 1) a žalobcu. Z technického hľadiska považuje vznik takejto škody za nemožný, poukázal na to, že vypísaním správy o nehode žalovaný 1) neuznal svoju vinu, resp. zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Považuje nárok žalobcu v plnom rozsahu za neoprávnený, žalobu za nedôvodnú a navrhol, aby súd žalobu zamietol, priznal intervenientovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
37. Podľa § 81 CSP, intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania.
38. Podľa § 82 ods.1 CSP, intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o spore podľa § 86 písomným podaním.
39. Podľa § 85 CSP, ak intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, netvoria nerozlučné spoločenstvo podľa § 77, vyžadujú prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany podľa § 149 až 154 uplatnené intervenientom súhlas tejto strany; inak na ne súd neprihliada.
40. Podľa § 191 ods.1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
41. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
42. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
43. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
44. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
45. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
46. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
47. Ako vyplýva z ustanovenia § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona, t.j. v režime procesného dokazovania a režime prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Z uvedeného vyplýva, že súd rozhoduje na základe tzv. „formálnej pravdy“, bez povinnosti súdu zisťovať materiálnu pravdu (skutočný stav veci). Z toho potom vyplýva, že skutkový stav môže (nemusí) byť odlišným stavom od stavu skutočného, no pre súd je v rámci mantinelov pre jeho rozhodovanie relevantným práve stav skutkový. V rámci zisťovania skutkového stavu dokazovaním súd v zmysle § 191 ods.1 CSP dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. V súvislosti s dokazovaním je potrebné uviesť, že pre stranu v sporovom konaní je z hľadiska jej úspechu v spore podstatným unesenie jej dôkazného bremena, inak rozhodnutie súdu bude v jej neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí (povinnosť tvrdenia - § 150 ods. 1 CSP). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer sporových strán. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Uvedeným postupom a zásadami sa súd spravoval aj v danej veci sporových strán.
48. Po vykonanom dokazovaní a zistení skutkového stavu súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť, a to práve z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom, keď z vykonaných dôkazov a takto zisteného skutkového stavu neboli zistené (preukázané) zákonnom stanovené predpoklady na vyvodenie zodpovednosti žalovaných /u žalovaného 1) v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka a u žalovaného 2) v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka)/, preto nebolo možné ani súdnym rozhodnutím ich zaviazať k náhrade škody uplatňovanej žalobcom v tomto konaní. Nesporným v konaní bolo, že na vozidle žalobcu bolo poškodenie, pričom nespornou bola i tá skutočnosť, že vozidlo žalobcu bolo opravované, cena opravy bola vyúčtovaná faktúrou vo výške 1.642,85 €, t.j. žalovanej istiny. Nesporným taktiež bolo, že vozidlo žalobcu bolo zaparkované na ulici F. vo X., a že dňa 16.03.2016 v čase okolo 14:30 hod. okolo neho prechádzalo, resp. obchádzalo ho motorové vozidlo O. Z., ktoré vodičom bol žalovaný 2) a vlastníkom (prevádzkovateľom) žalovaný 1). Nesporným bolo i spustenie alarmu na vozidle žalobcu pri obchádzaní tohto vozidla žalovaným 2), ktorého spolujazdcom vo vozidle bol svedok P. B..
49. I napriek tomu, že aktívna vecná legitimácia žalobcu nebola žalovanou stranou priamo spochybnená, súd len v krátkosti uvádza (keďže zo zisteného stavu vyplýva, že poškodené vozidlo je v BSM žalobcu a jeho manželky), že jeho aktívna vecná legitimácia je v danom spore daná, a to v zmysle § 145 ods. 2 OZ, podľa ktorého z právnych úkonov (t.j. aj uplatnenia nároku na náhradu škody) týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne, t.j. žalobca je dostatočne aktívne vecne legitimovaný ( k tomu pozri napr. rozsudok KS Banská Bystrica sp. zn. 17Co/964/2015 zo dňa 27.04.2017). Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie, žalobca správne vychádzal pri podaní žaloby v zmysle § 427 OZ vo vzťahu k žalovanému 1) ako vlastníkovi (prevádzkovateľovi) vozidla O. Z., ktorým mala byť žalobcovi na jeho vozidle spôsobená škoda a taktiež správne v zmysle § 420 OZ vo vzťahu k žalovanému 2) ako vodičovi vozidla, ktorým mala byť žalobcovi na jeho vozidle spôsobená škoda. Ako už bolo súdom uvedené, neúspech v konaní u žalobcu je však daný neunesením jeho dôkazného bremena vo vzťahu k jeho tvrdeniam, na podklade ktorých vyvodzoval voči žalovaným ako zodpovednostným subjektom nárok na náhradu škody.
50. Povinnosť tvrdenia bola síce žalobcom v konaní splnená, keď nárok na náhradu škody voči žalovaným v žalobe postavil na tom podstatnom tvrdení, že žalovaný 2) prechádzal po ulici F. na nákladnom motorovom vozidle O. Z. EČ: P. XXX N., pričom v snahe predísť kolízii s oproti idúcim
motorovým vozidlom I. I. EČ: P. XXX N. musel pribrzdiť, v dôsledku čoho sa kovový náklad na korbe nákladného motorového vozidla dal do mierneho pohybu, pričom časť tohto kovového nákladu poškodila žalobcovo vozidlo. Ťažiskovým vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody je podľa súdu tá časť tvrdenia žalobcu, že „...kovový náklad na korbe nákladného motorového vozidla dal do mierneho pohybu, pričom časť tohto kovového nákladu poškodila žalobcovo vozidlo“. Ostatné časti vyššie uvedeného tvrdenia neboli rozhodujúcim tvrdením vo vzťahu k úspešnému uplatneniu nároku na náhradu škody. Ak by vykonaným dokazovaním bolo preukázané toto ťažiskové tvrdenia žalobcu, výsledok sporu by mal opačný charakter. Výsluchmi svedkov bolo zhodne zistené, že motorové vozidlo O. Z. prevážalo kovový náklad (odpad, šrot), no nebolo v konaní preukázané, že by sa tento prevážaný náklad dal do pohybu a týmto by bolo spôsobené poškodenie vozidla žalobcu. Na to, aby žalobca v danej veci mohol uvažovať o úspechu v spore, bolo potrebné aby vo vzťahu k žalovanému 1) ako vlastníkovi (prevádzkovateľovi) vozidla O. Z. boli splnené tri predpoklady vzniku jeho (objektívnej) zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku, a to 1. udalosť vyvolaná osobitnou povahou dopravného prostriedku, 2. škoda a 3. príčinná súvislosť medzi danou udalosťou a vznikom škody. Splnenie týchto predpokladov však v konaní preukázané nebolo, keďže nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že práve pohybom kovového nákladu bola spôsobená škoda na vozidle žalobcu. Absentuje tu teda príčinná súvislosť medzi udalosťou vyvolanou osobitnou povahou dopravného prostriedku a vznikom škody. Obdobne to bolo vo vzťahu k žalovanému 2) ako vodičovi vozidla O. Z., keď predpoklady vzniku jeho zodpovednosti za škodu (§ 420 OZ) boli štyri: a to 1. porušenie právnej povinnosti, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a 4. zavinenie vodiča. Okrem existencie škody na vozidle žalobcu nemožno hovoriť o splnení ostatných predpokladov u žalovaného 2), nakoľko žalobca jednak ani len netvrdil akú právnu povinnosť žalovaný 2) porušil, a ako už bolo uvedené vo vzťahu k žalovanému 1), nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že práve pohybom kovového nákladu na vozidle, ktoré žalovaný 2) riadil ako jeho vodič bola spôsobená škoda na vozidle žalobcu, teda absentuje tu tiež príčinná súvislosť medzi vznikom škody a prípadným porušením právnej povinnosti. To, že pri obchádzaní vozidla žalobcu sa spustil alarm (preukázané dokazovaním), ešte neznamená, že došlo k poškodeniu tohto vozidla kovovým nákladom tak, ako to tvrdil žalobca (z ktorého tvrdenia bol súd povinný vychádzať), prípadne že došlo k stretu týchto vozidiel, čo žalovaná strana, resp. intervenient na strane žalovaných vylučovali a netvrdil to ani samotný žalobca. Bolo by vecou odborného posúdenia možných príčin spustenia alarmu (nemožno vylúčiť tesnú blízkosť iného vozidla, technickú poruchu, nastavenie citlivosti alarmu atď.), čo však v konaní zisťované (preukazované) nebolo a bolo by to aj nadbytočným zisťovaním. Spustenie alarmu vozidla nepreukazuje poškodenia tohto vozidla, nemožno to s absolútnou istotou vyvodiť. Čo sa týka skutkového stavu vyplývajúceho zo svedeckých výpovedí, ani jednej zo svedkov nebol priamym svedkom, ktorý by videl ako kovový náklad vozidla O. Z. poškodzoval vozidlo žalobcu (tvrdenie žalobcu). Svedok M. započul (tupý) náraz, svedkyňa O. šramot (kovový škripot), pričom všetci svedkovia zhode počuli alarm na vozidle žalobcu. Žiadny zo svedkov nevypovedal, že by bol nejaký náklad spadnutý na zem (mimo vozidla O. Z.), pričom svedkyňa O. bola v bezprostrednej blízkosti danej udalosti. Svedkyňa O. uviedla, že pretŕčal zo zadnej časti korby, čo však vylučuje, aby z tohto dôvodu došlo k poškodeniu vozidla žalobcu na takých miestach, pri zohľadnení, že vozidlo O. obchádzalo bočnou stranou vozidlo žalobcu. Svedok M. síce uviedol, že náklad pretŕčal z bočnej strany (bez bližšej špecifikácie v akom rozsahu, na kotrom mieste, atď.), avšak vzhľadom na výšku korby vozidla O. Z. a miest poškodení vozidla žalobcu sa toto ako príčina tohto poškodenia súdu javí ako nemožná, opak preukázaný v konaní nebol. K možným dôvodom spustenia alarmu sa súd vyjadril vyššie. Vyjadrenia svedkov ohľadom ponúkanej sumy 300,-€ žalovaným 2) boli pre účely ustálenia zodpovednosti za spôsobenú škodu na strane žalovaných potom podľa súdu už druhoradým, a to vzhľadom na existujúce rozpory, resp. pochybnosti vo vzťahu k samotnému spôsobeniu škody spôsobom tvrdeným žalobcom. Žiadny iný možný spôsob poškodenia vozidla žalobcu v dôsledku obchádzania jeho vozidla nákladným vozidlom O. Z. z dokazovanie nevyplynul, nebol zistený.
51. I keď nemožno vylúčiť, že i nepriamymi dôkazmi možno dospieť v konaní k takému skutkovému stavu, ktorý bol niektorou sporovou stranou v konaní tvrdený, musí sa však jednať o také nepriame dôkazy, ktoré na seba logicky nadväzujú, zapadajú do seba, neodporujú si a predstavujú dostatočný základ na prijatie záveru, ktorý možno použiť na prijatie takého súdneho rozhodnutia, ktorým bude sporovej strane uložená (požadovaná) povinnosť na plnenie. V danom konaní súd k takémuto záveru nedospel. I keď súdu boli predložené i listinné dôkazy, najmä čo sa týka riešenia poistnej udalosti predmetnej škodovej udalosti, tieto neboli pri nazeraní na ne ako na celok (v ich vzájomnej súvislosti) presvedčivé do takej miery, ktorá by znamenala unesenie dôkazného bremena žalobcom. Pochybností, ktoré do značnej miery (podstatnej) spochybňovali nárok žalobcu, bolo viacero. To bolo aj jedným z dôvodov,
prečo nedošlo zo strany poisťovne k poistnému plneniu, čo bolo na strane poisťovne doplnení následným šetrením poistnej udalosti. Existenciu závažných pochybností možno vyvodiť napr. z popisu nehody uvedenej v oznámení škodovej udalosti - poškodený zo dňa 19.04.2016, že časť nákladu zletela z korby a prederavila karosériu V., čo však preukázané nebolo. Nemožno opomenúť ani obranu intervenienta na strane žalovaných, že obhliadkou vozidla O. Z. nebolo zistené poškodenie tohto vozidla, teda že k stretu vozidiel neprišlo (čo napokon ani žalobca netvrdil), a že z fotografií je evidentne zrejmé, že korba vozidla O. Z. je oveľa vyššie ako boli poškodenia na vozidle žalobcu, a teda nemohlo dôjsť len k vysunutiu nákladu, ale len k jeho vypadnutiu z korby, inak by náklad nedokázal vykonať také poškodenie vozidla žalobcu. Vypadnutie nákladu však preukázané nebolo. Na základe tohto šetrenia dospel intervenient k záveru, že popis vzniku a priebehu nehodového deja deklarovaný žalobcom nie je technicky prijateľným vzhľadom k poškodeniam vozidiel ako celku. V oznámení škodovej udalosti - poškodený zo dňa 19.04.2016 žalobca rozsah poškodenia uvádzal iný (navyše aj 5-te dvere) ako pri správe o nehode zo dňa 16.03.2016 (poškodené len ľavé dvere a ľavý blatník). Spôsob poškodenia (diera) pri leme predného kolesa ako i na zadných 5-tych dverách taktiež vyvoláva pochybnosti o priebehu takéhoto možného poškodenia, zohľadňujúc pritom aj značne rozdielnu výšku týchto poškodení na vozidle V. ako i výškovú konštrukciu vozidla O. Z. (č.l. 101 - 107). Ďalej v samotnom oznámení škodovej udalosti - poistený zo dňa 22.03.2016 je rozpor, keď ako vinník nehody je v bode 7. uvedený vodič vozidla O. Z., no podľa bodu 16. poistený (žalovaný 1) nárok poškodeného nepovažuje za oprávnený. Súčasne bolo žalovaným 1 uvedené, že železný šrot z jeho auta nevypadol. Poškodenie 5-tych dverí vozidla žalobcu nebolo ním ani pôvodne nahlásené, neuvádza sa ani v správe o nehode. V danom prípade sa podľa súdu objavilo množstvo nejasností, pochybností, ktoré žalobcom tvrdenú „verziu“ o poškodené jeho auta oslabovali podstatným spôsobom tak, že nebolo možné prijať nespochybniteľný záver o zodpovednosti žalovaných. Žalovaní sa aj vyjadrili, čo ich viedlo k spísaniu správy o nehode, na podklade ktorej v spojení s ostatnými listinami nebolo možné prijať jednoznačný záver o priebehu škodovej udalosti a vzniku a miery poškodenia vozidla žalobcu.
52. Čo sa týka predložených čestných prehlásení, osoby podávajúce toto čestné prehlásenie boli v konaní vypočuté ako svedkovia, pričom ich výpovede sa do značnej miery podľa súdu zhodovali s obsahom ich čestných prehlásení, vyhodnotenie ich svedeckých výpovedí už bolo súdom dané.
53. Vzhľadom na nekonzistentnosť, rozpornosť v spôsobe vzniku poškodenia ako aj rozsahu poškodenia vozidla žalobcu z predložených listinných dôkazov ako dôkazov nepriamych, výsledkov svedeckého dokazovania nedospel súd k zisteniu takého skutkového stavu (na základe ktorého je súd povinný rozhodnúť), ktorý by mohol byť spoľahlivým, presvedčivým a zákonom požadovaným (ust. §§ 420 a 427 OZ) podkladom na vyhovenie žaloby žalobcu, a preto ju ako nedôvodnú zamietol.
54. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
55. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
56. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
57. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalovaným 1) a 2) (výrok II.) ako i intervenientovi na strane žalovaných (výrok III.) priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, nakoľko títo mali plný úspech vo veci (§ 255 ods. 1 CSP), keďže žaloba žalobcu bola zamietnutá. Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v štyroch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).