Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cpr-7-2019.pdf
PDF · 85.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-3Cpr/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcu: Univerzitná nemocnica Martin, so sídlom Kollárova 2, 036 01 Martin, IČO: 00365327, zast. JUDr. Gabriela Reichová, advokátka, so sídlom Pavla Mudroňa 26, 036 01 Martin, IČO: 42071135, proti žalovanej: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, N., o zaplatenie 1.000,00 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.000,00 eur od 01.03.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1.000,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.000,00 eur od 01.03.2018 do zaplatenia. Žalobca uviedol, že so žalovanou uzatvorili dňa 29.01.2018 Dohodu o uznaní dlhu a o splátkach. Predmetom dohody bolo uznanie dlhu žalovanej voči žalobcovi vo výške 1.000,00 eur. V zmysle bodu 3. Dohody o uznaní a o splátkach sa žalovaná zaviazala splácať žalobcovi sumu 1.000,00 eur v pravidelných mesačných splátkach v sume 30,00 eur počnúc mesiacom február 2018 vždy do posledného dňa mesiaca (bod 4. dohody). Napriek podpísaniu uvedenej dohody žalovaná neuhradila ani jednu splátku, čím sa v zmysle bodu 5. uvedenej dohody stal zročným celý dlh. Žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vyzvali písomnou výzvou zo dňa 30.04.2018, ktorú žalovaná neprevzala. Žalovanej následne zaslali výzvu na zaplatenie zo dňa 24.08.2018 prostredníctvom právnej zástupkyne ako doporučenú listovú zásielku. Žalovaná si túto výzvu prevzala, avšak nijakým spôsobom na ňu nereagovala a k úhrade dlžnej sumy nedošlo. Okrem zaplatenia istiny sa domáha zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.000,00 eur od 01.03.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 15.10.2018 pod č.k. 30Up/751/2018 platobný rozkaz v zmysle návrhu žalobcu. Vzhľadom k tomu, že platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk, Okresný súd Banská Bystrica žalobcu vyzval listom zo dňa 21.12.2018 navrhnúť pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci v zmysle CSP. Žalobca svojím písomným podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica toto navrhol. Následne Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Žilina prípisom zo dňa 22.01.2019, o čom bol upovedomený aj právny zástupca
žalobcu. Okresný súd Žilina prípisom zo dňa 18.04.2019 postúpil vec Okresnému súdu Ružomberok ako súdu kauzálne príslušnému na konanie o individuálnych pracovnoprávnych sporoch v zmysle § 23 CSP.
3. Vzhľadom k tomu, že žalovanej sa nepodarilo doručiť žalobu na adresu jej trvalého pobytu a súdu sa šetrením nepodarilo zistiť jej aktuálne bydlisko, súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zmysle § 116 ods. 2 CSP.
4. Pojednávania konaného dňa 26.09.2019 sa nezúčastnila žalovaná, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané na adresu trvalého pobytu na základe fikcie. Preto súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej.
5. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní dňa 31.10.2019 zotrval na podanej žalobe a na doplnenie uviedol, že žalovaná ako zamestnankyňa uzatvorila so žalobcom ako zamestnávateľom prac. zmluvu zo dňa 23.10.2017 s dňom nástupu do práce 01.11.2017 na prac. miesto sestra. Pri vzniku prac. pomeru v prvom výplatnom termíne jej bol vyplatený náborový príspevok vo výške 1.000,00 eur. Tento náborový príspevok, teda nárok naň vyplýva z dodatku č.13 ku kolektívnej zmluve zo dňa 22.11.2013, ktorým práve bol dohodnutý tento náborový príspevok za účelom získania zdravotníckych zamestnancov v povolaní sestra pri lôžku. Príspevok jej teda bol vyplatený vo výplate za mesiac november 2017. Následne došlo ku skončeniu prac. pomeru so žalovanou v skúšobnej dobe a v dôsledku toho vznikol zamestnávateľovi, čiže žalobcovi nárok na vrátenie tohto príspevku, pretože v prac. zmluve sa žalovaná zaviazala zotrvať v prac. pomere najmenej 24 mesiacov, čo teda nebolo dodržané. Samotná žalovaná požiadala žalobcu o možnosť splatiť tento príspevok, v čom jej vlastne žalobca vyšiel v ústrety a bola uzatvorená dohoda o uznaní dlhu a o splátkach, ktorú ale žalovaná ani raz nedodržala a teda z uvedených dôvodov zotrval na podanej žalobe a žiadal súd, aby jej súd vyhovel v celom rozsahu.
6. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to najmä s pracovnou zmluvou uzavretou medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnankyňou dňa 23.10.2017 s nástupom do práce 01.11.2017, dodatkom č.13 ku kolektívnej zmluve zo dňa 22.11.2013 uzavretým medzi žalobcom ako zamestnávateľom a odborovou organizáciou Základná odborová organizácia pri UNM zo dňa 30.11.2017, výplatnou páskou žalovanej u žalobcu za mesiac november 2017, skončením pracovného pomeru žalobcom v skúšobnej dobe zo dňa 26.01.2018, ako aj žiadosťou žalovanej adresovaná žalobcovi o úhradu príspevku pri nástupe do práce v splátkach zo dňa 26.01.2018, dohodou o uznaní a splátkach zo dňa 29.01.2018.
7. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Podľa § 119 ods.2,3 Zákonníka práce: (2) Mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Pre člena družstva, u ktorého je podľa stanov podmienkou členstva pracovný vzťah, možno mzdové podmienky upraviť aj uznesením členskej schôdze. (3) V mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 1 ods.4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
8. Žalobca v spore voči žalovanej uplatňoval nárok na sumy vo výške 1.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.000,00 eur od 01.03.2018 do zaplatenia, pričom uplatnená istina predstavuje nárok na vrátenie náborového príspevku vyplateného pri nástupe do zamestnania zo strany žalobcu žalovanej v nadväznosti na skutočnosť, že žalovaná nezotrvala v pracovnom pomere po dobu 24 mesiacov. Žaloba bola doručená žalovanej v súlade s ustanovením § 116 CSP. Žalovaná bola v spore pasívna.
9. Súd mal preukázanú existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou - pracovného pomeru na základe uzavretej pracovnej zmluvy medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnankyňou dňa 23.10.2017, dohodnuté pracovné zaradenie: sestra, deň nástupu do práce: 01.11.2017, dohodnuté miesto výkonu práce: Univerzitná nemocnica Martin, Kollárova 2, Martin, dohodnutý pracovný pomer na dobu určitú do 31.10.2019. V ustanovení XI. ods. 2 pracovnej zmluvy zmluvné strany dohodli, že ak bude zamestnancovi poskytnutý náborový príspevok zo strany zamestnávateľa a zamestnanec nezotrvá u zamestnávateľa v pracovnom pomere po dobu 24 mesiacov, s výnimkou ukončenia pracovného pomeru zo stany zamestnávateľa podľa § 63 ods. písm. a) až c) Zákonníka práce, zaväzuje sa zamestnanec tento príspevok vrátiť v plnej výške zamestnávateľovi. Zároveň zamestnanec dal súhlas na vykonanie zrážky zo mzdy v plnej výške poskytnutého náborového príspevku za mesiac, v ktorom bol ukončený pracovný pomer, prípadne sa zaviazal ho uhradiť do 30 dní od ukončenia pracovného pomeru u zamestnávateľa.
10. Taktiež súd mal preukázané nasledovné skutočnosti: Z Dodatku č. 13 ku Kolektívnej zmluve zo dňa 22.11.2013 uzavretej medzi žalobcom ako zamestnávateľom a Základnou odborovou organizáciou pri UNM, ul. Kollárova 2, Martin zo dňa 30.11.2017 čl. 36a bod 2. vyplynula možnosť zamestnávateľa poskytnúť náborový príspevok vo výške 1.000,- eur za podmienky uzatvorenia pracovného pomeru so zamestnávateľom v rozsahu 1,0 a so záväzkom zotrvať v pracovnom pomere po dobu dvoch rokov od nástupu. Ak zamestnanec nezotrvá v pracovnom pomere za vyššie uvedených podmienok, musí náborový príspevok zamestnávateľovi vrátiť v plnej výške. Z výplatnej pásky žalovanej vyhotovenej žalobcom za mesiac november 2017 vyplynulo, že žalobca vyplatil žalovanej sumu 1.000,- eur v mzde za mesiac november 2017 - položka odmena ostatné. Žalobca listom zo dňa 26.01.2018 ukončil so žalovanou pracovný pomer v skúšobnej dobe podľa § 72 Zákonníka práce dňom 31.01.2018. Žalovaná listom zo dňa 26.01.2018 požiadala žalobcu o úhradu príspevku pri nástupe do práce na splátky z dôvodu jej obmedzených finančných možností. Následne dňa 29.01.2018 uzatvorili žalobca so žalovanou dohodu o uznaní a splátkach, z ktorej vyplynulo, že žalovaná uznala dlh voči žalobcovi predmetný dlh vo výške 1.000,- eur čo do dôvodu aj výšky a zaviazala sa ho uhradiť v celom rozsahu žalobcovi pravidelnými mesačnými splátkach vo výške 30,- eur počnúc mesiacom február 2018 (do posledného dňa v tomto mesiaci) a ďalšími splátkami mesačne vždy do posledného dňa v mesiaci, až do úplného splatenia tohto záväzku s tým, že v prípade nezaplatenia čo len jednej splátky stáva sa zročný celý dlh.
12. Súd má za to, že uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy istiny vo výške 1.000,- eur je dôvodný čo do základu aj výšky, nakoľko žalovaná žalobcovi vyplatený náborový príspevok vo výške 1.000,- eur v nadväznosti na zistenú skutočnosť nezotrvania v pracovnom pomere u zamestnávateľa po dobu 24 mesiacov doposiaľ nevrátila, hoci sa k tomu zaviazala podľa dojednania v pracovnej zmluve XI. ods. 2. Je nepochybné, že žalovaná si bola vedomá svojho dlhu voči žalobcovi, nakoľko ho požiadala o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach. Žalobca jej žiadosti vyhovel, avšak k úhrade z jej strany nedošlo ani len čiastočne. Rovnako súd je tohto názoru, že dôvodný je aj nárok na zaplatenie príslušenstva uplatnenej sumy, a to úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.000,00 eur od 01.03.2018 do zaplatenia, nakoľko žalovaná tým, že neuhradila žalobcovi dlžnú sumu vo výške 1.000,- eur do 30 dní od ukončenia pracovného pomeru u zamestnávateľa, dostala sa dňom nasledujúcim do omeškania zo zaplatením tejto peňažnej sumy. Výška úroku z omeškania je v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 a § 1 ods. 4 Zákonníka práce.
13. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
14. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%, nakoľko žalobca bol v spore úspešný v celom rozsahu, keďže súd jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu na rozdiel od žalovanej, ktorý v spore úspešná nebola, a to s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP.
Podľa § 262 ods.1,2 CSP:
(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.