Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26C/20/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcov: O. D., G. XXX/XX, D. E. T., nar. XX.XX.XXXX, proti žalovanému: PEXTON Development s.r.o., Zvolenská 3, Bratislava, IČO: 47 367 628, zastúpený: Mgr. Jana Bartošová, advokátka, Kukučínova 23, Šurany, o zaplatenie 610,65 Eur a vydanie vecí, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 610,65 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 610,65 Eur od 08.12.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e .

III. Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa svojou žalobou domáhal zaplatenie sumy 610,65 Eur ako aj vydania všetkých osobných vecí, ktoré mal dňa 07.12.2017 uložené v byte č. X na Y. Q. Č.. X v I.. Spolu so žalobou sa žalobca domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalobcovi povinnosť predmetné veci vydať.

2. Žalobca vo svojej žalobe ďalej uviedol, že v druhej polovici mesiaca august 2017 sa žalovaný spolu s dvoma podnájomcami dohodol na ukončení podnájmu. Pri tejto príležitosti mala byť podľa dohody uzatvorená riadna podnájomná zmluva medzi žalovaným a žalobcom o podnájme časti bytu na obdobie od 01.09.2017 do 31.08.2018. Žalovaný však dňa 21.08.2017 predložil žalobcovi na podpis len ďalší dodatok k nájomnej zmluve zo dňa 26.08.2015 k bytu č. X na Y. Q. Č.. X v I., v zmysle ktorého podnájom dvoch podnájomcov ku dňu 21.08.2017 končí a od 22.08.2017 podnájomcom zostáva žalobca a novým podnájomcom sa stáva p. W. L.. Žalobca s týmto súhlasil po ubezpečení zo strany žalovaného, že ešte pred odchodom pôvodných podnájomcov bude žalobcovi predložená pôvodná zmluva, ktorej znenie stále nemal k dispozícii a pri príležitosti výmeny podnájomcov sa vykoná mimoriadne vyúčtovanie platieb za energie a služby. Žalobca následne mailom opakovane žiadal zaslanie pôvodnej zmluvy, vykonanie odpočtu stavov meračov a vykonanie vyúčtovania zálohových platieb za energie a služby. Platby nájomného za mesiace október až november 2017 žalobca riadne a včas uhradil prevodom z vlastného bankového účtu. Dňa 08.11.2017 žalovaný doručil žalobcovi dokument - Platobný príkaz č. 06/10/2017, na základe ktorého žiadal od žalovaného úhradu vo výške 539,97 Eur. Žalobca sa snažil získať vysvetlenie a riešiť situáciu dohodou so žalovaným. Pod hrozbou odstavenia dodávky plynu žalobca uhradil žalovanému požadovanú sumu 539,97 Eur. Vzhľadom na okolnosti týkajúce sa podnájmu častí bytu vyplývajúce z predloženej mailovej komunikácie žalobca uhradil nájomné a zálohovú platbu za podnájom jednej časti bytu za mesiac december 2017 vo výške 440,- Eur dňa

08.11.2017 a p. W. L. uhradil nájomné a zálohovú platbu za podnájom druhej časti bytu za mesiac december dňa 30.11.2017 vo výške 270,- Eur, t.j. uhradil riadnu platbu vo výške 260,- Eur navýšenú o úrok z omeškania vo výške 10,- Eur. Následne dňa 07.12.2017 doručil žalovaný žalobcovi dokument - Skončenie podnájmu, ktorým žalovaný jednostranne vypovedal nájomnú zmluvu s okamžitou platnosťou a požadoval od žalobcu úhradu ďalšej dlžnej sumy vo výške 1.052,- Eur. Dňa 07.12.2017 žalovaný vymenil aj hlavný zámok a namontoval prídavné zámky na vstupných dverách do bytu. Žalobcovi bol znemožnený prístup do bytu, zostal bez oblečenia, jedla a svojich osobných vecí a to vrátane cestovného pasu a osobného počítača. Žalovaný ani po telefonickej výzve príslušníka Policajného zboru neumožnil žalobcovi vstup do bytu, žalobca preto podal trestné oznámenie. V zázname o podaní vysvetlenia konateľ žalovaného p. Z. Z. opakovane uviedol, že dôvodom podania výpovede podnájomnej zmluvy bolo omeškanie s platbami a preto zadržal veci žalovaného a neumožnil mu užívať predmet podnájmu. podľa záznamu konateľ žalovaného opakovane zdôraznil, že od žalobcu požaduje úhradu, ktorá keď bude uhradená, veci budú v pôvodnom stave vydané.

3. Žalobca vo svojej žalobe ďalej uviedol, že dňa 07.12.2017 zaslal žalovaný žalobcovi a druhému podnájomníkovi mail, ktorý je reakciou na návrh dohody o ukončení nájmu, ktorú p. W. L. doručil žalovanému. Žalovaný opätovne požiadal o uhradenie nájmu za .mesiac december 2017, ktoré už bolo uhradené dňa 08.11.2017 a 30.11.2017 a ďalšie platby bez dôvodu a nároku. Dňa 09.12.2017 žalobca žiadal od žalovaného vysvetlenie údajného dlhu a vydanie svojich osobných vecí. Žalovanému zaslal doklady o úhrade platieb za nájomné a zálohových platieb. Žalovaný dňa 12.12.2017 odpovedal hrubým spôsobom, z ktorého je zrejmé, že o skutočné vyriešenie vecí nemal záujem. Dňa 20.12.2017 žalobca zaslal žalovanému písomné vyjadrenie ku skončeniu nájmu a vyzval žalovaného, aby mu byt sprístupnil za účelom prevzatie osobných vecí, vrátil uhradenú vratnú zálohu a pomernú časť uhradeného nájomného za mesiac december 2017, keďže od 07.12.2017 nemohol predmet podnájmu užívať. Dňa 08.02.2018 žalobca zistil, že jeho osobné veci boli premiestnené na neznáme miesto a z tohto dôvodu dňa 14.02.2018 doplnil trestné oznámenie.

4. Žalovaný so žalobou žalobcu nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Žalovaný k žalobe žalobcu uviedol, že medzi zmluvnými stranami bolo dohodnuté a praxou zaužívané, že v prípade ak podnájomníci chcú byt prenechať do užívania iným osobám musia o tejto skutočnosti vopred informovať žalovaného. Následne sa medzi zmluvnými stranami podpísal dodatok, ktorým došlo k zmene zmluvných strán, a nová zmluvná strana pristúpila k pôvodne uzatvorenej zmluve o nájme bytu. Všetku komunikáciu medzi podnájomníkmi a žalovaným na základe obojstrannej dohody a zaužívanej praxe zabezpečoval jediný podnájomník, a to p. J. Z.. V marci sa žalobca dozvedel, že podnájomníci prenechali byt do užívania ďalšej osobe

- žalobcovi a to bez toho, aby o tejto skutočnosti informovali žalobcu. Po zistení tejto skutočnosti dňa 31.03.2019 žalobca predložil p.J.F. Z. dodatok k nájomnej zmluve určený pre žalobcu a žiadal aby žalobca uvedený dodatok podpísal. V tomto dodatku bolo jasne napísané, že žalobca nastupuje na miesto predchádzajúcej zmluvnej strany a zároveň súhlasí so všetkými bodmi pôvodnej zmluvy o nájme bytu zo dňa 28.05.2015. Žalobca s predmetným dodatkom č.1 súhlasil a voči zneniu zmluvy o nájme nenamietal, jeho tvrdenia o tom, že sa neoboznámil so znením zmluvy považoval žalovaný za účelové, nakoľko uvedenú zmluvu o nájme mal k dispozícii podnájomník p. J. Z., keďže bol jednou z jej zmluvných strán. Žalobca tak mal príležitosť oboznámiť sa so znením zmluvy o nájme bytu od p. J. Z., a to aj pred podpisom dodatku č.1. Žalobca svojim následným konaním dal jasne najavo, že súhlasí s dodržiavaním povinností podľa Zmluvy o nájme bytu a dokonca dňa 21.08.2017 slobodne a vážne podpísal ďalší Dodatok, podľa ktorého od 22.08.2017 podnájomníkmi predmetného bytu ostávajú žalobca a p.W. L.. Ak žalobca nesúhlasil s podmienkami nájmu, mal podľa žalovaného zmluvný vzťah ukončiť a z predmetného bytu sa odsťahovať. Toto neurobil a následne podpísal aj ďalší Dodatok č.2. Žalovaný predložil predmetnú zmluvu o nájme ako dôkaz pri podaní svojej žaloby o zaplatenie 610,65 eur s prísl. a o vydanie veci s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, čím jasne preukázal, že s jej znením bol uzrozumený a mal ju k dispozícii.

5. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca bol jednou zo zmluvných strán a zmluvy o nájme bytu a nie izby. Od začiatku vedel, že jednu vec užívajú viaceré osoby, ktoré sú voči žalovanému zaviazané spoločne a nerozdielne. Vzhľadom na to, že žalobca spolu s podnájomníkom J. Z. začali platiť nájomné oneskorene, upozornil ich žalovaný, že si majú riadne plniť svoje povinnosti, inak bude nútený podnájom ukončiť Žalobca sa mal omeškať s platbami za nájom v mesiaci júl, august a december 2017. Žalovaný taktiež uviedol, že žalobca spolu s J.F. Z. ubytovával na byte rôzne osoby a to väčšinou bez súhlasu a vedomosti žalovaného.

6. Žalovaný uviedol, že veci žalobcu na byte zadržal z dôvodu, že z bytu odišiel podnájomník W. L. bez toho, aby uhradil všetky poplatky spojené s užívaním bytu a žalobca vyslovene uviedol, že mu za nájom bytu nezaplatí. Z tohto dôvodu aj skončil podnájomný vzťah so žalovaným.

7. Žalovaný v rámci svojej obrany voči žalobe taktiež uviedol, že žalobca mu spôsobil škodu, ktorá pozostáva jednak z opráv vykonaných na byte vo výške 1.564,68 Eur a jednak z ušlého zisku vo výške 1.800 Eur za obdobie 3 mesiacov, kedy byt nebol prenajatý.

8. Súd uznesením č.k. -83 zo dňa 07.05.2018 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi predmety špecifikované v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Toto neodkladné opatrenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 06.06.2018 a právoplatnosť dňa 30.05.2018. 9. Dňa 30.01.2019 doručil žalovaný súd vzájomnú žalobu, ktorou sa od žalobcu domáhal zaplatenia sumy 3.364,68 Eur. Súd túto vzájomnú žalobu vylúčil na samostatné konanie uznesením č.k. -156 zo dňa 03.06.2009. 10. Žalovaný vzal svoju žalobu späť v časti, v ktorej sa domáhal vydania vecí špecifikovaných v žalobe, nakoľko tieto mu boli žalovaným po podaní žaloby vydané. Súd v súlade s ods. konanie v späťvzatej časti zastavil. 11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:

12. Z dodatkov k nájomnej zmluve zo dňa 26.08.2015 k bytu č. X na Y. Q. v I. súd zistil, že žalovaný ako nájomca v zmluve označený ako prenajímateľ a podnájomcovia (v zmluve označený ako nájomcovia) J. Z.Ý., Y. G., W. K. a žalobca uzatvorili dodatok k podnájomnej zmluvy, v zmysle ktorého malo dôjsť k 01.04.2017 k zmene jedného z podnájomcov a to tak, že na miesto W. K. nastúpi žalobca. Následne došlo k uzatvoreniu ďalšieho dodatku, ktorým boli opäť menené osoby podnájomcov tak, že J. Z. a Y. G. nájom ukončili a nájomný vzťah pokračoval z W. L. a O. D..

13. Z výpisov z účtu žalobcu súd zistil, že žalobca dňa 26.03.2017 na účet J. Z. sumu 270,- Eur ako vratnú zálohu k nájmu, zároveň v tento deň uhradil rovnakú sumu ako úhradu nájmu za obdobie za mesiac apríl 2017, dňa 08.04.2017 uhradil sumu 270,- Eur, ako nájomné za mesiac máj 2017, dňa 08.05.2017 za mesiac jún 2017, dňa 06.06.2017 za mesiac júl 2017, dňa 06.07.2017 za mesiac august 2017, dňa 05.08.2017 za mesiac september 2017. Na účet žalovaného boli sumy nájomného vo výške 720,- Eur poukázané dňa 03.03.2017, 09.04.2017, 08.05.2017, 09.06.2017, 11.07.2017, 13.08.2017. Dňa 07.09.2017 uhradil žalobca žalovanému sumu 700,- Eur titulom nájomného za mesiac október, dňa 05.10.2017 sumu 700,- Eur ako nájomné za mesiac november 2017, dňa 16.11.2017 žalobca uhradil žalovanému sumu 539,70 Eur a dňa 08.11.2017 sumu 440,- Eur ako nájomné za obdobie decembra 2017. 14. Z platobného príkazu č. 06/10/2017 súd zistil, že žalovaný požiadal všetkých podnájomcov bytu na Y. Q. č. X v I. o úhradu sumy 539,97 Eur. 15. Zo skončenia podnájmu súd zistil, že takto označenou listinou žalovaný vypovedal žalobcovi a W. L. podnájom bytu na Y. Q. Č.. X v I.. Zároveň žalovaný žiadal, aby mu podnájomcovia uhradili sumu 1.052,- Eur. 16. Z faktúr č. PD-180001, PD-180003, PD-180002 súd zistil, že spoločnosť NEO-EVO s.r.o. fakturovala žalovanému sumu 143,- Eur za montáž oceľovej petlice a visiaceho zámku, sumu 1.564,68 Eur za vymaľovanie bytu, opravu pántov na skrinkách, opravu umývadlového sifónu, výmenu sprchovej hlavice, výmenu vypálených žiaroviek a režijné náklady a sumu 158,- Eur za výmenu zámku vchodových dverí. 17. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

18. Podľa prenajatý byt alebo jeho časť možno inému prenechať do podnájmu na dobu určenú v zmluve o podnájme alebo bez časového určenia len s písomným súhlasom prenajímateľa. Zmluva o podnájme upravuje podmienky skončenia podnájmu, najmä možnosť dať výpoveď zo strany prenajímateľa; ak sa nedohodlo inak, platí, že podnájom možno vypovedať bez uvedenia dôvodov v lehote podľa . 19. V konaní nebolo sporné, že žalovaný bol nájomcom bytu č. 6, ktorý sa nachádza na Y. Q. Č.. X v I.. Žalovaný tento byt následne prenechával do podnájmu ďalším podnájomcom, pričom jedným z týchto

podnájomcov sa na základe dodatku k tejto zmluve stal aj žalobca. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalovaný dňa 07.12.2017 znemožnil žalobcovi predmetný byt užívať a to tým, že vymenil zámok na vchodových dverách a namontoval ďalšie prídavné zámky. Žalovaný zároveň zadržiaval a odmietal žalobcovi vydať jeho osobné veci, ktoré sa v byte nachádzali a to dokonca vrátane jeho osobných dokladov (cestovného pasu). Vrátenie týchto vecí podmieňoval uhradením ním stanovených čiastok. 20. Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že žalobca uhradil žalovanému platbu za podnájom predmetného bytu za mesiac december 2017, ako aj žalovaným vyúčtovaný a nepreukázaný nedoplatok, pričom byt od 07.12.2017 nemohol užívať práve v dôsledku konania žalovaného. Nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní pozostáva práve z nároku na vrátenie časti zaplateného podnájmu za obdobie, v ktorom žalobca byt nemohol užívať, ako aj nároku na vrátenie časti zaplatenej zábezpeky. 21. Napriek uvedenému žalovaný nárok žalobcu neuznal, argumentujúc tým, že žalobca (resp. ostatní podnájomníci) spôsobili škodu. Škoda mala pozostávať z nákladov spojených s odstránením poškodení bytu, ktoré mali spôsobiť podnájomníci, ako aj z ušlého zisku, keďže predmetný byt nemal byť v dôsledku týchto poškodení spôsobilý na ďalší podnájom. Žalovaný zároveň považoval ním spôsobené predčasné ukončenie nájmu za porušenie povinnosti dodržať dohodnutú dobu podnájmu, ktorá ho mala oprávňovať sankcionovať žalobcu zmluvnou pokutou podľa čl. V. bod 4 zmluvy. 22. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obrana žalovaného je účelová a nedôvodná. Súd zmluvu, ktorá bola označovaná ako nájomná z hľadiska jej obsahu v súlade s posúdil ako zmluvu o podnájme. Žalovaný ako nájomca bytu č. 6 na Zvolenskej ulici č. 3 v Bratislave prenechal touto zmluvou uvedený byt do užívania podnájomcom. Právne vzťahy žalobcu a žalovaného ako účastníkov zmluvy o podnájme vyplývajú práve zo zmluvy o podnájme. Rovnako tak aj podmienky skončenia podnájmu upravuje zmluva. Ak sa zmluvné strany nedohodli inak, v prípade podnájmu platí, že ho možno vypovedať bez uvedenia dôvodov vo výpovedných lehotách platných pre výpoveď nájmu bytu podľa . Zmluva medzi žalobcom a žalovaným upravovala možnosť jednostranného ukončenia podnájmu zo strany nájomcu a podnájomcu v ustanoveniach čl. V. V zmysle tohto ustanovenia podnájomnej zmluvy bol žalovaný ako nájomca oprávnený ukončiť nájomný vzťah výpoveďou aj vtedy ak bol podnájomca hrubo porušil ustanovenia zmluvy tým, že nezaplatil nájomné alebo prenechal byt do užívania ďalším osobám bez súhlasu nájomcu. Na uvedené dôvody sa žalovaný odvolával aj vo výpovedi podnájmu (označenej ako skončenie podnájmu) zo dňa 07.12.2017. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by bol žalobca, resp. druhý podnájomník W. L. dňa 07.12.2017 v omeškaní s akoukoľvek platbou nájomného alebo úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu. Rovnako tak nebolo preukázané, že by bol žalobca umožnil užívať predmet podnájmu ďalším osobám bez súhlasu žalovaného. Možno tak jednoznačne konštatovať, že výpoveď podnájmu zo strany žalovaného bola neplatná. 23. Odhliadnuc od uvedených skutočností je však nutné konštatovať, že aj v prípade, ak by boli naplnené dôvody pre výpoveď podnájmu podľa čl. V bod 2 písm. a) zmluvy, žalovaný bol v zmysle zmluvy povinný dodržať výpovednú dobu vymedzenú v čl. V bod 3. Výpovedná doba by tak uplynula až 01.03.2018. Žalovaný v žiadnom prípade nebol oprávnený znemožniť žalobcovi užívanie bytu a zadržať mu jeho osobné veci. Zároveň pokiaľ to bol žalovaný, kto fakticky znemožnil žalobcovi predmet podnájmu užívať, nemôže sa domáhať plnenia titulom zmluvnej pokuty za predčasné ukončenie podnájmu. 24. Podľa žalovaného mali byť žalobcom uplatnené nároky znížené o ním neuhradené položky, ktoré označil ako úrok z omeškania (v sume 31,94 Eur), upomienky za omeškané platby (6,60 Eur), odpis energií nad rámec zmluvy (14,- Eur), nedoplatok za energie (106,36 Eur), upratovanie (150,- Eur). Vznik týchto nárokov však žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Až na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 31.10.2019 žalovaný navrhol vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré mali vznik vyššie uvedených nárokov preukázať. Do termínu tohto pojednávania však žiadne takéto dôkazy nepredložil. 25. V zmysle sú sporové strany povinné prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany treba uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana sporu mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Využívanie prostriedkov procesnej obrany alebo prostriedkov procesného útoku nemôže viesť k prieťahom v súdnom konaní a práve sudcovská koncentrácia konania a zákonná koncentrácia konania má prispieť k rýchlemu konaniu a má zabrániť zdržiavaniu konania niektorou zo strán sporu. Účelom sudcovskej koncentrácie konania podľa , o ktorej súd žalovaného opakovane písomne poučil je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor niektorými procesnými úkonmi. Včasnosť predloženia prostriedkov procesnej obrany žalovaného je potrebné vyhodnotiť podľa okolnosti konkrétneho prípadu, pričom vyhodnocovanie včasnosti uplatňovania týchto prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany je na úvahe súdu. Súd starostlivo zvažoval práva a povinnosti jednej aj druhej strany sporu, teda právo žalobcu na spravodlivý proces a na včasné rozhodnutie o žalobe a právo žalovaného, aby mal možnosť

včas uplatniť všetko, čo namieta proti žalobcom uplatnenému právu. Žalovaný takúto možnosť mal, avšak až v priebehu konania len postupne namietal to, prečo odmieta uhradiť uplatnenú pohľadávku žalobcu. Až na pojednávaní dňa 31.10.2019 žalovaná strana navrhla vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi, hoci vzhľadom na to, aké skutočnosti mali byť týmito dôkazmi preukázané je zrejmé, že tieto (ak existujú) mohla žalovaná strana v prípade starostlivého konania predložiť už na začiatku súdneho konania. Ani žalovaný neuviedol žiadne relevantné skutočnosti prečo ním spomínané listinné dôkazy nepredložil už skôr. Pre tieto skutočnosti súd voči návrhom na vykonanie dokazovania prednesených žalovanou stranou uplatnil zásadu sudcovskej koncentrácie konania. 26. V súlade s ust. a na zabezpečenie nájomného vzniká prenajímateľovi v zmysle ustanovenia zákonné záložné právo a to k hnuteľným veciam, ktoré patria nájomcovi alebo osobám, ktoré žijú v spoločnej domácnosti a ktoré boli do prenajatej nehnuteľnosti vnesené, pričom vznik tohto zákonného záložného práva prenajímateľa sa viaže na okamih vnesenia vyššie uvedených hnuteľných vecí do predmetu nájmu a v zmysle ust. zaniká ich odnesením, resp. odstránením skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom. Zároveň platí, že v zmysle ust. disponuje prenajímateľ zádržným právom a môže zadržať hnuteľné veci, ktoré patria nájomcovi, resp. osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti a boli vnesené do predmetu nájmu, a to v prípade, ak sa nájomca sťahuje, alebo ak sa veci odstraňujú a nájomné nájomcom prenajímateľovi nie je zaplatené. Prenajímateľ však musí zároveň do ôsmich dní požiadať o súpis týchto vecí súdom poverenou osobou, alebo musí veci vydať.

27. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalovaný nemal právo veci žalobcu zadržať, nakoľko záložné právo k hnuteľným veciam podľa nevzniká na zabezpečenie nájomného zo zmluvy o podnájme (Rc 28/2007). Neexistuje žiadny rozumný dôvod na posilnenie postavenia nájomcu ako oprávneného vo vzťahu k podnájomníkovi do tej miery, aby účinky záložného práva uvedeného v ustanovení a sa vzťahovali rovnako na osobu nájomcu z titulu zmluvy o podnájme (Rc 28/2007). Touto problematikou, t. j. problematikou vzniku záložného práva k hnuteľným veciam podľa sa zaoberal aj Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí zo dňa 22.02.2006, sp. zn. , v ktorom ako dovolací súd uviedol, že na základe ustanovenia vzniká záložné právo k hnuteľným veciam iba vo vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom, účinky vzniku záložného práva k hnuteľným veciam teda nemožno vťahovať tiež na vzťah medzi nájomcom a podnájomcom, a to ani pri použití analógie, nakoľko nejde o totožnosť dvoch záväzkových vzťahov.

28. Konanie žalovaného, ktorým žalobcovi znemožnil predmet podnájmu užívať a zmocnil sa jeho osobných vecí možno považovať za konanie svojvoľné a protiprávne, ktorým hrubým spôsobom zasiahol do práv žalobcu. Žalovaný už vôbec nebol oprávnený podmieňovať vydanie vecí úhradou nájomného (obzvlášť pokiaľ sa ani nepokúsil o ich súpis).

29. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, podľa ktorej žalobcovi nepatrí nárok na vrátenie alikvótnej časti žalobcom zaplateného nájomného, ako aj časti ním zaplatenej zábezpeky súd aj túto argumentáciu vyhodnotil ako nedôvodnú.

30. Ak žalovaný vo svojej obrane argumentoval škodou, ktorá mu bola spôsobená žalobcom, resp. aj ostatnými podnájomníkmi, z ktorými zdieľal pasívnu solidaritu, bolo jeho povinnosťou preukázať, že na ich strane došlo k naplneniu všetkých predpokladov vzniku ich zodpovednosti za túto škodu. Týmito predpokladmi sú protiprávny úkon alebo kvalifikovaná udalosť (protiprávny stav), vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Všetky tieto predpoklady musia byť naplnené súčasne a bez preukázania existencie ktoréhokoľvek z nich nemôže dôjsť k vzniku zodpovednosti za škodu. Protiprávnym úkonom sa rozumie taký úkon, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Zároveň zasahuje do subjektívnych práv inej fyzickej alebo právnickej osoby či ohrozuje tieto práva. Podstatou protiprávneho úkonu teda všeobecne spočíva v rozpore úkonu (správania sa subjektu) s objektívnym právom. To znamená, že sa subjekt nespráva podľa toho, čo mu ukladá právny predpis, koná inak, ako to vyplýva zo zákona alebo z obsahu záväzkovo-právneho vzťahu.

31. Časť „škody“ mali podľa žalovaného predstavovať náklady na výmenu zámku vchodových dverí ako aj náklady na montáž ďalších prídavných zámkov na tieto dvere. Žalovaný tak za škodu považuje aj také náklady, ktoré súvisia výlučne z jeho protiprávnym konaním a žalovanému nárok na úhradu týchto

nákladov nemohol vzniknúť a ani nevznikol. Dôvodom výmeny zámku a pridania ďalšieho zámku bola tak, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania iba snaha žalovaného protiprávne fyzicky znemožniť žalobcovi ďalšie užívanie bytu a zabrániť mu v prístupe k tomuto bytu.

32. Pri posudzovaní tej časti obrany žalovaného, v ktorej poukazoval na náklady na opravu a práce súvisiace s uvedením prenajatého bytu do pôvodného stavu súd vychádzal zo skutočnosti, že predmetný byt bol v nepretržitom podnájme od minimálne od 01.09.2015 do 07.12.2017, t.j. viac ako 27 mesiacov. V zmysle článku III. bodu 11. zmluvy žalovaný tak, ako aj ďalší podnájomcovia zaviazali dňom skončenia podnájmu odovzdať žalobcovi byt v stave, v akom ho prevzali, s prihliadnutím na obvyklé opotrebovanie. V prípade ak by v priebehu doby podnájmu došlo k poškodeniu bytu alebo k jeho nadmernému opotrebeniu boli podnájomcovia povinní takéto poškodenia odstrániť alebo uhradiť škodu takto spôsobenú, t.j. uhradiť náklady na opravy a práce súvisiace s uvedením bytu do pôvodného stavu.

33. Čo je bežným opotrebením je potrebné posudzovať vo vzťahu ku konkrétnej prenajatej veci. Z poškodení tak, ako boli zachytené vo faktúrach vystavených spoločnosťou NEO-EVO s.r.o., ako aj z fotodokumentácie nemožno považovať za preukázané, že by došlo k nadmernému opotrebovaniu bytu a to aj z dôvodu, že žalovaný vôbec nepreukázal v akom stave bol tento byt podnájomcom odovzdaný. Nie je teda v podstate možné posúdiť, ktoré poškodenia bytu sa na byte vyskytovali už pred jeho odovzdaním podnájomníkom a ktoré naopak vznikli práve počas jeho užívania podnájomníkmi. Toto opotrebenie bytu súd nepovažoval za opotrebenie presahujúce rámec jeho obvyklého užívania. Nepochybne bol prenajatý byt určený na bývanie a tak ho žalovaný ako aj ostatní podnájomníci užívali. Predmet nájmu nemôže byť vrátený v totožnom stave, v akom bol na začiatku nájomného vzťahu odovzdaný prenajímateľom. Vždy je nutné prihliadnuť k obvyklému opotrebeniu veci, ktoré bolo zapríčinené riadnym užívaním veci dohodnutým zmluve alebo vyplývajúcim z obvyklého užívania. Poškodenie stien je len výsledkom bežného každodenného užívania bytu určenému k bývaniu ľudí, ktorí si svoj priestor určený na bývanie zariaďujú nábytkom, zušľachťujú rôznymi predmetmi a tak skvalitňujú bývanie. Taktiež prípadná potreba opravy sifónu, resp. pántov na skrinkách vyplýva z bežného používania týchto súčastí bytu a nie je ju možné považovať za známku nadmerného opotrebenia bytu. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy navyše nevyplýva, že by mal byť prenajatý byt po ukončení podnájmu podnájomníkmi vymaľovaný.

34. Aj na základe tohto faktu možno konštatovať, že opotrebenie bytu pri jeho odňatí žalovaným zodpovedalo obvyklému opotrebeniu vyplývajúceho zo spôsobu užívania veci. Rekonštrukčné práce, ktoré mali byť žalovaným vykonané znamenajú uvedenie prenajatého bytu do stavu pred jeho odovzdaním podnájomníkom, či nie je totožné so zákonnou požiadavkou, dokonca je nad rámec, na odovzdanie prenajatého bytu v stave po skončení nájmu.

35. Pri posudzovaní nároku žalobcu je potrebné si uvedomiť, že v podnájomnej zmluve je možné si dojednať, v akom stave bude predmet podnájmu odovzdaný prenajímateľovi po skončení nájmu. Napríklad, že priestor bude vymaľovaný na bielo, bude odovzdaný bez dier na stenách po obrazoch a pod. Stupeň opotrebenia má zodpovedať riadnemu porovnaním s východzím stavom, t.j. dňom prevzatia veci do nájmu. Je nutné prihliadnuť i k povinnosti opráv, ktoré majú nájomca a podnájomca. Predmet nájmu nie je odovzdaný v pôvodnom stave s prihliadnutím k obvyklému opotrebeniu, ak neboli uskutočnené opravy nájomcom, ku ktorým sa zaviazal v zmluve. Naopak, predmet nájmu je odovzdaný v zodpovedajúcom stave, ak neboli uskutočnené opravy, ku ktorým sa zaviazal prenajímateľ. Stav veci pri prevzatí by mal v konkrétnom prípade vyplývať z nájomnej zmluvy. Zvyčajne je pri prevzatí bytu nájomcom na začiatku zmluvného vzťahu vyhotovovaný preberací protokol. Porovnaním opisu bytu v preberacom protokole vyhotovenom na začiatku vzťahu a následne na konci vzťahu by bolo možné zhodnotiť, či byt bol vrátený v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebovaniu. V prípade, ak z protokolu, ktorý je vyhotovený pri vrátení bytu vyplýva, že jeho stav nezodpovedá stavu bytu pri jeho preberaní, môže sa nájomca domáhať náhrady škody.

36. Súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci z obsahu spisu nevyplýva, v akom stave žalovaný byt na začiatku zmluvného vzťahu podnájomcom odovzdal. Žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že by stav bytu pri jeho odovzdávaní do podnájmu bol zachytený či už v zmluve alebo preberacom protokole Ani pri faktickom skončení užívania predmetu podnájmu žiaden odovzdávací protokol spísaný nebol, keďže žalovaný žalobcu z bytu doslova vyhodil. Ako súd už uviedol, pri nároku na náhradu škody sa vyžaduje, aby bol preukázaný vznik škody, porušenie zmluvnej, alebo zákonnej povinnosti žalobcu, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti a zavinenie žalobcu. Z vykonaného dokazovania

v žiadnom prípade nebolo možné dospieť k záveru, že by žalobca alebo iný podnájomcovia porušili akúkoľvek zmluvnú, alebo zákonnú povinnosť (ako predpoklad vzniku nároku na náhradu škody), ak sa byt v čase jeho protiprávneho odňatia žalobcovi nachádzal v stave zodpovedajúcom stavu zachytenom vo fotografiách predložených žalovaným.

37. Pokiaľ žalovaný považoval odstrániť bežné opotrebenie bytu vzniknuté pri jeho užívaní podnájomníkmi, nemôže sa samozrejme domáhať ani náhrady škody v podobe ušlého zisku spôsobenej tým, že tento byt po dobu rekonštrukčných prác nebolo možné prenajímať.

38. Len pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť, že z obsahu spisu nie je zrejmé ani to, či na strane žalovaného k akémukoľvek vzniku škody vôbec došlo. 39. Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. 40. Rozlišujú sa dva druhy škody a to skutočná škoda a ušlý zisk. 41. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. 42. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel. 43. Skutočná škoda nastáva vtedy, keď dôjde k zmenšeniu majetkovej podstaty poškodeného. Škoda spočívajúca vo vynaložení nákladov na opravu veci k vzniku škody nedochádza vystavením faktúry osobou, ktorá opravu veci vykonala, ale až reálnym zaplatením ceny takejto opravy. To znamená, že aj samotnú škodu nie je možné považovať za preukázané pokiaľ poškodený nepreukáže, že cenu opravy skutočne uhradil. 44. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, má oporu v zákone a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 45. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku zaviazal ho súd v súlade s aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške stanovenej podľa nariadenia vlády SR č. 46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle a . Nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.