Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

48Sa/10/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudkyňou JUDr. Anitou Filovou v právnej veci žalobcu: V. Y., dátum narodenia X.X.XXXX, adresa trvalého pobytu: E. XXXX/XX, XXX XX Q., právne zastúpeného: JUDr. Albín Lancz, advokát, so sídlom Mierová 1435/33, 924 01 Galanta, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, so sídlom Kollárova 31, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: KRPZ-TT-OPP-2-001/2019-ODV z 2. apríla 2019, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-TT-OPP-2-001/2019-ODV z 2. apríla 2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) postupom podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Galante (ďalej aj ako „orgán verejnej správy nižšieho stupňa) č. ORPZ-GA-OPP1-1/2019-P zo 7. februára 2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) tým, že porušil povinnosť ustanovenú v citovaného zákona, keď nadobudnutie vlastníctva zbrane

- BROKOVNICA SAMONABÍJACIA, BENELLI RAFFAELLO, kal. 20, v. č. hlavne: H252959L17 a tela zbrane: X052592P17, ktorú nadobudol dňa 12. decembra 2018 oznámil, predložil zbraň na zaevidovanie a doručil diel „A“ nákupného povolenia až dňa 2. januára 2019.

2. Na ústnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 31.1.2019, bolo žalobcovi oznámené, že je obvinený zo spáchania priestupku podľa , nakoľko vlastníctvo vyššie identifikovanej zbrane oznámil, predložil zbraň na zaevidovanie a doručil diel „A“ nákupného povolenia až dňa 2.1.2019. Na predmetnom ústnom pojednávaní požiadal žalobca o náhradný termín, nakoľko sa chcel dať zastúpiť advokátom. Na druhom ústnom pojednávaní, dňa 7.2.2019, poukázal na zákonný rámec sankcie vzťahujúcej sa k prejednávanému priestupku, a to výlučne v podobe uloženia pokuty. Zdôraznil, že neprichádza do úvahy zákaz činnosti a zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenie zo dňa 2.1.2019, že zdravotný stav mu nedovoľoval vykonať úkon, na ktorý bol povinný a ide o okolnosť, ktorá by sa mala posudzovať v intenciách možnosti odpustenia zmeškanej lehoty.

3. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Galante následne vydalo prvostupňové rozhodnutie, podľa ktorého účastník konania (žalobca) svojím konaním porušil , podľa ktorého držiteľ zbrojného preukazu alebo zbrojnej licencie, ktorý nadobudne vlastníctvo zbrane kategórie A alebo zbrane kategórie B, je povinný nadobudnutie vlastníctva zbrane oznámiť a doručiť diel „A“ nákupného povolenia policajnému útvaru, ktorý vydal nákupné povolenie, do siedmich dní odo dňa nadobudnutia vlastníctva zbrane. Zároveň je povinný v lehote podľa predchádzajúcej vety predložiť zbraň na zaevidovanie () alebo odovzdať ju do úschovy policajnému útvaru (); v prípade nadobudnutia vlastníctva zbrane dedením začne lehota plynúť dňom, keď rozhodnutia o dedičstve nadobudlo právoplatnosť. Svojím konaním sa podľa orgánu verejnej správy nižšieho stupňa účastník konania (žalobca) dopustil porušenia ustanovenia a správny orgán mu za uvedené porušenie uložil pokutu vo výške 30 Eur a povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 16 Eur.

4. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, pričom o odvolaní rozhodol žalovaný tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa potvrdil.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, a nie je to ani sporné medzi účastníkmi správneho súdneho konania, že žalobca bol odo dňa 12.12.2018 až do 2.1.2019 práceneschopný, o čom doložil správnemu orgánu do spisu dňa 11.1.2019 potvrdenie o práceneschopnosti. Zmeškaný úkon pritom vykonal ihneď, ako pominula príčina omeškania. Podľa § 28 ods. 1 správneho poriadku bol účastník konania povinný zároveň požiadať o odpustenie zmeškanej lehoty. Zo záznamu o podanie vysvetlenia zo dňa 2.1.2019 nevyplýva, že by účastník konania požiadal o odpustenie zmeškania lehoty, rovnako takáto skutočnosť nevyplýva ani zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 31.1.2019. V zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 7.2.2019 (čo je viac ako 15 dní od pominutia príčiny zmeškanej lehoty) poukázal na § 28 ods. 1 správneho poriadku, ktorý pojednáva o možnosti odpustenia zmeškanej lehoty. Podľa názoru žalovaného vyjadreného v napadnutom rozhodnutí nebola podaná žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty v termíne do 15 dní od pominutia dôvodov zmeškania. Poukázanie účastníka konania na § 28 ods. 1 správneho poriadku nie je možné chápať ako žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty, nakoľko toto nespĺňa všeobecné náležitosti žiadosti.

6. V intenciách vyššie uvedeného sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, keď uviedol, že predložením nadobudnutej zbrane na zaevidovanie na policajný útvar ihneď po ukončení práceneschopnosti, bola splnená iba jedna z podmienok, ktorú vyžaduje aplikovanie inštitútu odpustenia zmeškanej lehoty. Podobne, na odvolaciu námietku žalobcu, že úkon, ktorým predložil zbraň na evidenciu, sa má posudzovať podľa obsahu, a teda sa má posúdiť ako žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty, žalovaný uviedol, že z jednotlivých vyjadrení žalobcu nevyplýva, že by žiadal o odpustenie zmeškania lehoty. Až v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 7.2.2019 poukázal na ustanovenie § 28 správneho poriadku, ktoré sa aplikuje pri odpustení zmeškania lehoty. Na základe všetkých skutočností preto žalovaný potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa a odvolanie žalobcu zamietol.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)

7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca zastúpený právnym zástupcom domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, a to z dôvodu, že skutok nie je ani priestupkom ani iným správnym deliktom, resp., že v jeho prípade malo dôjsť k využitiu inštitútu odpustenia zmeškania lehoty.

8. Podľa názoru žalobcu, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedošlo k relevantnému vysporiadaniu sa s jeho skutkovými a právnymi tvrdeniami. Vydané napadnuté aj prvostupňové rozhodnutie vychádza podľa žalobcu z nesprávneho právneho posúdenia veci, obe rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť, ako aj pre nedostatok dôvodov, a vychádzajú taktiež z nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu, za súčasného porušenia procesných ustanovení. Žalobca zdôraznil, že v prejednávanom prípade absentujú obligatórne okolnosti skutkovej podstaty prejednávaného priestupku v časti týkajúcej sa konania napĺňajúceho znaky správneho deliktu v rámci zavinenia účastníka konania. Tvrdil, že k nedodržaniu lehoty ustanovenej na predloženie nadobudnutej zbrane k zaevidovaniu došlo v dôsledku choroby brániacej mu subjektu splneniu povinnosti. Podľa žalobcu správny delikt v uvedenej časti vyžaduje nesplnenie povinnosti pozostávajúcej z aktívnej formy konania, nemožno teda

konštatovať naplnenie znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku, nakoľko tieto znaky boli vylúčené jeho práceneschopnosťou. Rovnako žalobca tvrdí, že v danom prípade absentuje zavinenie, keďže nemohol vedieť, že mu v splnení povinnosti zabráni vyššia moc. Nesplnenie jeho povinnosti teda bolo vyvolané objektívnou príčinou oddelenou od neho, ako povinnej osoby. Uvedenú chorobu možno podľa názoru žalobcu vnímať ako okolnosť vylučujúcu protiprávnosť skutku, nakoľko iba v dôsledku tejto skutočnosti nebol schopný splniť si svoju povinnosť.

9. Zároveň žalobca nadviazal na svoju argumentáciu, uvedenú už v odvolaní k napadnutému rozhodnutiu, týkajúcu sa použitia inštitútu odpustenia zmeškania lehoty. Podľa žalobcu, jeho zdravotný stav mu objektívne znemožňoval splniť si svoju evidenčnú povinnosť, avšak ihneď, ako sa jeho zdravotná situácia zlepšila, úkon vykonal a ospravedlnil nesplnenie pôvodnej lehoty s vymedzením dôvodov. Podobne ako v odvolaní, aj v správnej žalobe žalobca argumentoval tým, že právne úkony je treba posudzovať podľa obsahu a nie formy. Z toho žalobca vyvodil, že nemusel realizovať formálne podanie v podobe žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty, ale táto žiadosť vyplynula priamo z jeho konania a z obsahu jeho vyjadrení. Podľa žalobcu teda došlo k splneniu daných náležitostí cestou ústneho podania zo strany žalobcu priamo pri dodatočnom splnení zmeškaného úkonu. Takéto ústne podanie potom, podľa žalobcu, je potrebné považovať za právne perfektné a zo strany orgánu verejnej moci malo byť riadne spísané. Žalobca z toho vyvodzuje, že tento jeho úkon nebol orgánom verejnej správy riadne zaprotokolovaný, čo však nemôže byť použité ako odôvodnenie neaplikovateľnosti žalobcových práv. Žalobca tiež poukázal na nesplnenie poučovacej povinnosti zo strany orgánu verejnej správy, nakoľko orgánu verejnej správy malo byť zrejmé, že žalobcovo podanie smeruje k žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty, a teda ho mal vyzvať na odstránenie vád tejto jeho žiadosti.

10. S poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. KRPZ- TT-OPP-2-001/2019-ODV z 2. apríla 2019, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa č. ORPZ-GA-OPP1-1/2019-P zo 7. februára 2019.

11. Žalobca v správnej žalobe nepožiadal o nariadenie pojednávania vo veci samej [ v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“)]. Žalobca požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu

12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zopakoval dôvody vydania napadnutého rozhodnutia (bod 3 až 6 tohto rozsudku). K žalobnej námietke týkajúcej sa odpustenia zmeškania lehoty uviedol, že účastník konania v zákonnej lehote zmeškaný úkon vykonal - zaevidoval nadobudnutú zbraň, avšak s poukazom na § 28 ods. 1 správneho poriadku bol účastník konania povinný zároveň požiadať o odpustenie zmeškanej lehoty. Samotná žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty v spisovom materiáli v lehote 15 dní od pominutia dôvodov zmeškania absentuje. Účastník konania túto nepodal ani dňa 2. 1. 2019 na záznam o podaní vysvetlenia k priestupku, ani dňa 31. 1. 2019, kedy bol prejednávaný na zápisnicu z ústneho pojednávania, a kedy žiadal o nové prejednanie za prítomnosti advokáta. Účastník konania bol opätovne prejednaný dňa 7.2.2019, kde účastník konania poukázal na subsidiaritu správneho poriadku, čo sa týka § 28 ods. 1 o možnosti odpustenia zmeškanej lehoty. Podľa názoru žalovaného, účastník konania splnil len jednu z podmienok podľa § 28 ods. 1 správneho poriadku na zaevidovanie nadobudnutej zbrane, čiže s námietkami v správnej žalobe účastníka konania nesúhlasí a žalobu navrhuje zamietnuť. Žalovaný vo vyjadrení súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

13. Žalobca repliku nepodal, vyjadrenie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 17.7.2019.

IV. Relevantná právna úprava

14. Podľa , správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

15. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

16. Podľa , držiteľ zbrojného preukazu alebo zbrojnej licencie, ktorý nadobudne vlastníctvo zbrane kategórie A alebo zbrane kategórie B, je povinný nadobudnutie vlastníctva zbrane oznámiť a doručiť diel A nákupného povolenia policajnému útvaru, ktorý vydal nákupné povolenie, do siedmich dní odo dňa nadobudnutia vlastníctva zbrane. Zároveň je povinný v lehote podľa predchádzajúcej vety predložiť zbraň na zaevidovanie () alebo odovzdať ju do úschovy policajnému útvaru (); v prípade nadobudnutia vlastníctva zbrane dedením začne lehota plynúť dňom, keď rozhodnutie súdu o dedičstve nadobudlo právoplatnosť.

17. Podľa , priestupku na úseku zbraní a streliva sa dopustí ten, kto poruší povinnosť podľa alebo ods. 7, alebo ods. 3, , alebo písm. n) alebo alebo písm. f).

18. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na konanie vo veciach upravených týmto zákonom všeobecný predpis o správnom konaní.

19. Podľa § 28 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán zo závažných dôvodov odpustí zmeškanie lehoty, ak o to účastník konania požiada do 15 dní odo dňa, keď pominula príčina zmeškania, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Správny orgán môže tejto žiadosti priznať odkladný účinok.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

20. Krajský súd v Trnave, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), nezistiac dôvod aplikácie ustanovenia , keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom podľa v spojení s vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

21. Správny súd uznesením č.k. z 15. júla 2019 priznal správnej žalobe odkladný účinok a to až do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

22. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca nadobudol vlastníctvo zbrane - BROKOVNICA SAMONABÍJACIA, BENELLI RAFFAELLO, kal. 20, v. č. hlavne: H252959L17 a tela zbrane: X052592P17, dňa 12.12.2018. Medzi účastníkmi konania nebolo ani sporné, že k oznámeniu žalobcu, predloženiu zbrane na zaevidovanie a doručeniu dielu „A“ nákupného povolenia došlo až dňa 2.1.2019, teda po uplynutí 7 dňovej lehoty, ktorú vyžaduje

23. Sporným bodom medzi účastníkmi konania ostala najmä otázka možnosti uplatnenia inštitútu odpustenia zmeškania lehoty. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z vyjadrení žalobcu i žalovaného vyplýva, že dňa 2.1.2019, kedy žalobca vykonal zmeškaný úkon, nepožiadal orgán verejnej správny nižšieho stupňa o odpustenie zmeškania lehoty. Na ústnom pojednávaní dňa 31.1.2019 rovnako nepožiadal o odpustenie zmeškania lehoty a prvýkrát, kedy inštitút zmeškania lehoty spomenul prostredníctvom svojho právneho zástupcu, bolo dňa 7.2.2019, na opätovnom ústnom pojednávaní.

24. Je nesporné, že o odpustenie zmeškania lehoty treba požiadať do 15 dní odo dňa, keď pominula príčina zmeškania, a v tej istej lehote treba urobiť zmeškaný úkon (§ 28 ods. 1 správneho poriadku). Prvým dňom práceschopnosti žalobcu bol 3.1.2019, čo znamená, že žalobca mohol resp. mal o odpustenie zmeškania lehoty požiadať do 18.1.2019. V tejto lehote však žalobca žiadosť preukázateľne nepodal. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že nie je povinnosťou osoby, ktorá zmeškala úkon, aby súčasne pri vykonaní zmeškaného úkonu požiadala o odpustenie lehoty. Ide len o právo na podanie tejto žiadosti, ktoré ale osoba nemusí využiť. Preto nemôže obstáť námietka žalobcu, že už len z toho, že zameškaný úkon vykonal, vyplýva, že zároveň chcel požiadať o odpustenie zmeškania lehoty, čo mal orgán verejnej správy predpokladať a vyzvať žalobcu na odstránenie vád jeho podania. K tejto žalobnej námietke správny súd dodáva, že nemožno od orgánu verejnej správy žiadať,

aby prezumoval, čo účastník konania zamýšľa. Podanie žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty je dobrovoľným úkonom účastníka administratívneho konania, ktorý nemôže orgán verejnej správy urobiť za účastníka, ani ho k takémuto kroku primäť.

25. Správny súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že orgán verejnej správy má bezpochyby povinnosť hodnotiť podania na základe ich obsahu a nie formy, rovnako, ako má povinnosť vyzvať účastníka konania na odstránenie vád podania, avšak v danom prípade nemožno hovoriť o forme podania alebo o odstránení vád podania, nakoľko žiadne podanie urobené nebolo. Orgán verejnej správy nemôže posudzovať obsah podania, ktoré neexistuje a rovnako nemôže účastníka konania vyzvať podľa § 19 ods. 3 správneho poriadku na odstránenie vád podania, ktoré neexistuje. Žiadať od orgánu verejnej správy, aby za účastníka konania vyslovene vykonával niektoré úkony, by bolo postupom nelogickým a nad rámec výkonu jeho povinností.

26. explicitne ustanovuje dve podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, aby správny orgán pristúpil k rozhodnutiu o odpustení zmeškania lehoty. V zmysle správneho poriadku sú týmito podmienkami požiadanie o odpustenie zmeškania lehoty a vykonanie zmeškaného úkonu. Obe tieto podmienky pritom musia byť splnené do 15 dní odo dňa, keď pominula príčina zmeškania, pričom príčinou zmeškania úkonu môžu byť iba závažné dôvody. Ak by zákonodarca zamýšľal pre inštitút odpustenia zmeškania lehoty iba vykonanie samotného zmeškaného úkonu, nebolo by potrebné explicitné ustanovenie zákona o tom, že účastník konania požiada o odpustenie zmeškanej lehoty. Navyše, súčasťou takéhoto podania majú byť aj dôkazy preukazujúce, že účastník úkon nemohol urobiť v lehote. Tieto dôkazy, vo forme potvrdenia o práceneschopnosti, boli správnemu orgánu doložené až dňa 11.1.2019, teda nie pri samotnom úkone žalobcu. Argumentáciu týkajúcu sa uplatnenia inštitútu zmeškania lehoty začal žalobca používať až na ústnom pojednávaní dňa 7.2.2019, teda až po uplynutí lehoty na podanie takejto žiadosti a naviac, ani vtedy výslovne nepožiadal o odpustenie zmeškania lehoty, iba poukázal na uvedené ustanovenie správneho poriadku.

27. Ďalšia žalobná námietka spočíva v tvrdení, že v prejednávanom prípade absentujú obligatórne okolnosti skutkovej podstaty priestupku v časti týkajúcej sa konania napĺňajúceho znaky daného priestupku, pokiaľ ide o zavinenie účastníka konania. Žalobca tvrdil, že neboli naplnené znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku, nakoľko boli vylúčené okolnosťou - chorobou - brániacou povinnému subjektu v splnení povinností a rovnako tvrdil, že správny delikt (priestupok) vyžaduje nesplnenie povinnosti pozostávajúcej z aktívnej formy konania na strane povinnej osoby. Pokiaľ ide o objektívnu stránku skutkovej podstaty priestupku, pri použití zásad správneho trestania ju tvoria obligatórne znaky, ktorými sú konanie, následok a príčinný vzťah medzi konaním a následkom. Konaním sa pritom má na mysli aj opomenutie takého konania, na ktoré bol priestupca podľa okolností a svojich pomerov povinný. V tomto prípade priestupca preukázateľne opomenul splniť svoje povinnosti podľa Ak žalobca tvrdil, že pre správny delikt sa vyžaduje nesplnenie povinnosti pozostávajúcej v aktívnej forme konania, takýto záver nemôže správny súd akceptovať, nakoľko aj opomenutie takého konania, na ktoré bol priestupca povinným, sa považuje za konanie.

28. Podľa žalobcu absentuje v jeho prípade zavinenie, nakoľko nemohol vedieť, že mu v splnení povinnosti zabráni vyššia moc, resp. jeho úmysel nesmeroval k nesplneniu povinnosti. K tejto žalobnej námietke správny súd uvádza, že v zmysle , na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch. Takýmto všeobecným predpisom je o priestupkoch, ktorý v ustanovení výslovne ustanovuje, že na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. V tomto prípade teda nebolo potrebné, aby páchateľ svoju povinnosť nesplnil úmyselne, stačilo aj to, že žalobca vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo dokonca žalobca nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Nedbanlivostné zavinenie, hoci spôsobené chorobou žalobcu, je teda preukázané. Nesplnenie povinnosti pre chorobu je podľa názoru správneho súdu dôvodom ospravedlniteľným, a práve na takýto prípad slúži inštitút požiadania o odpustenie zmeškanej lehoty. Žalobca však svoju možnosť požiadať o odpustenie zmeškania lehoty nevyužil, a tak jeho nedbanlivostný čin treba posudzovať v medziach a vyhodnotiť ho ako priestupok, pričom k dodatočnému odpadnutiu protiprávnosti činu (pre odpustenie zmeškania lehoty) nedošlo, a to z dôvodov výlučne na strane žalobcu.

29. Žalobca v žalobe uviedol, že jeho chorobu možno vnímať ako okolnosť vylučujúcu protiprávnosť skutku. S takouto interpretáciou spomenutého inštitútu sa správny súd nestotožnil. Inštitút okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu upravuje o priestupkoch v ustanovení , podľa ktorého priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia

a) primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo b) nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak.

Ani jedna z týchto skutočností však nie je takého charakteru, aby umožnila analógiu so skutočnosťou, že nesplnenie si povinnosti žalobcu spôsobila choroba.

30. Žalobca preukázateľne nadobudnutie vlastníctva zbrane oznámil a doručil diel „A“ nákupného povolenia policajnému útvaru, ktorý vydal nákupné povolenie, oneskorene. Zároveň nepožiadal správny orgán o odpustenie zmeškania lehoty. Preto orgán verejnej správny nižšieho stupňa rozhodol správne, keď žalobcu uznal za vinného zo spáchania priestupku (t.j. jeho konaním, resp. opomenutím konania, na ktoré bol povinný, došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku) podľa S poukazom na uvedené žalovaný rozhodol vecne správne, keď rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa potvrdil a zamietol odvolanie žalobcu. Preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

31. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v rámci správneho súdnictva žalovanému orgánu verejnej správy náhrada trov konania v zásade neprináleží a správny súd nevzhliadol taký dôvod, pre ktorý by žalovanému náhradu trov priznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť .

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.