Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-149-2019.pdf
PDF · 89.93 KB
Case nature
Subarea
8CoP/149/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky A. K. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na S. ul. č. XX v S. proti manželovi navrhovateľky O. K. nar. X.X.XXXX bývajúcemu na S. ul. č. XX v S. t.č. na S. ul. č. X V S. v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom K. Q. nar. XX.XX.XXXX a G. nar. X.XX.XXXX zastúpeným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o odvolaní manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 20.3.2019 č.k. 11P/5/2019 - 58 takto
rozhodol:
Zastavuje odvolacie konanie o odvolaní proti výroku I. a výroku II. napadnutého rozsudku.
Zrušuje rozsudok vo výroku III. a IV. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a jej manžela uzavreté 6.10.2001, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu S. IV vo zväzku č. XX ročník XXXX na strane XX pod por. č. XXXa na čas po rozvode zveril mal. deti K. do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Manžela navrhovateľky - otca zaviazal prispievať na výživu mal. Q. 200 Eur mesačne a na výživu mal. G. 180 Eur mesačne, ktoré je povinný zaplatiť vždy k 15. dňu v mesiaci dopredu matke počnúc právoplatnosťou rozsudku. Styk otca s maloletými neupravil a o trovách účastníkov konania rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznáva.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel navrhovateľky s návrhom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) Civilného sporového poriadku. Vytkol konajúcemu súdu, že tento nevykonal dôsledné dokazovanie, čím porušil jeho procesné práva a pri rozhodovaní vychádzal výlučne z výpovede navrhovateľky, ktorej tvrdenia označil za zavádzajúce, vykonštruované a účelové. Odvolanie voči výroku o rozvode odôvodnil tým, že nesúhlasí s odôvodnením príčin rozvratu manželstva, ktoré podľa jeho názoru neboli v konaní náležite zistené. V tejto súvislosti obšírne opísal genézu vývoja manželského spolužitia s navrhovateľkou a sumarizoval, že príčiny rozvratu manželstva sú prevažne na strane navrhovateľky. Nesúhlasil so zverením mal. detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky a žiadal, aby boli maloletí zverení do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá by sa realizovala v týždenných intervaloch. Zdôraznil, že k deťom má veľmi dobrý vzťah, dokáže sa o ne postarať, zabezpečiť im všetko potrebné a na striedavej starostlivosti má eminentný záujem. Poukázal na judikatúru súdov, podľa ktorej ak sú obaja rodičia schopní a ochotní postarať sa o deti, striedavá starostlivosť by mala byť prvoradou pri rozhodovaní o tom, ako súd upraví zverenie dieťaťa. Citoval ust. § 24 ods. 2 a 4 a § 43 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolanie proti výroku o výživnom odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nerešpektoval
pri rozhodovaní o výške výživného zásadu vyjadrenú v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Konštatoval, že vzhľadom na výšku jeho mesačného príjmu 1200 Eur mesačne, je ochotný prispievať po 130 Eur mesačne na každé dieťa. Poukázal na to, že hradí hypotéku a všetky služby spojené s bývaním v byte (spolu cca 500 Eur), v ktorom žijú mal. deti s navrhovateľkou, čo potvrdila aj navrhovateľka. Vytkol konajúcemu súdu, že túto skutočnosť vôbec nezohľadnil. Svoje mesačné výdavky vyčíslil na 739,39 Eur mesačne. Namietal výšku výdavkov vyčíslených navrhovateľkou, ktorá je podľa jeho názoru neprimerane vysoká a túto žiadnym spôsobom nezdokladovala.
3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu manžela uviedla, že s odvolaním nesúhlasí a navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Vyslovila názor, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o rozvode vychádzal zo skutočností, ktoré boli riadne zistené a tiež na základe hodnoverných a pravdivých dôkazov. Konajúci súd dal obom účastníkom rovnaký priestor, aby sa k veci kvalifikovane vyjadrili, preto podľa jej názoru neboli v konaní porušené žiadne manželove práva. Poukázala na to, že manžel v odvolaní tvrdí diametrálne odlišné skutočnosti o rozpade manželstva ako v jeho vyjadrení k návrhu na rozvod a tieto označila za účelové a zavádzajúce. Vo vzťahu k odvolaniu voči výroku o výchove maloletých detí vyslovila názor, že mal. deti odmietajú striedavú starostlivosť a chcú ostať s ňou, pričom ich vôľu manžel nerešpektuje a napriek nej sa domáha striedavej starostlivosti. V tejto časti zotrvala na vyjadreniach, ktoré predniesla v konaní pred súdom prvej inštancie, že nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou, pretože nie je v súlade s potrebami detí a ich vôľou. Na vyjadrenia manžela o kvalite jej starostlivosti o deti reagovala kontra argumentačne a označila ich za nepravdivé. Pokiaľ ide o odvolanie voči výroku o výživnom, namietala výšku manželových mesačných výdavkov a zdôraznila, že hypotéka na byt s mesačnou splátkou 257 Eur bola k aprílu 2019 splatená, pričom manžel prestal hradiť aj platby spojené s užívaním bytu. Z uvedeného dôvodu sa jej mesačné výdavky navýšili o 484 Eur a mesačné výdavky manžela sú 254,72 Eur a nie 739,39 Eur ako uvádza v podanom odvolaní.
4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu manžela konštatoval, že v priebehu konania vykonal šetrenie rodinných pomerov a pohovorov s mal. deťmi, ktoré prejavili vôľu ostať po rozvode s navrhovateľkou a odporučil zohľadniť ich prejavený názor. V závere navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.
5. Manžel v odvolacej replike reagoval na vyjadrenia navrhovateľky kontra argumentačne a zdôraznil, že jej vyjadrenia o vôli detí sú iba jej domnienkami. Zdôraznil, že nevie o tom, že by sa niekto detí pýtal s kým chcú po rozvode ostať a pokiaľ sa ich pýtal kolízny opatrovník pri návšteve u nich doma, vyslovil názor, že ich ovplyvnila navrhovateľka, pretože on pri tom nebol prítomný. Vo vzťahu k tvrdeniam navrhovateľky o zastavení platieb spojených s užívaním bytu uviedol, že tak urobil preto, že už v predmetnom byte nebýva, pričom toto zníženie výdavkov nie je trvalé, pretože si bude musieť nájsť nové bývanie. K odvolaniu priložil potvrdenie o úvere č. 449355522, z ktorého vyplýva, že konečná splatnosť hypotéky je k 20.6.2019, preto sú podľa jeho názoru tvrdenia navrhovateľky o tom, že hypotéka bola v apríly 2019 splatená nepravdivé tak ako aj jej ďalšie tvrdenia. Opätovne namietal navrhovateľkou vyčíslenú výšku nákladov maloletých a v tejto súvislosti vyslovil názor, že ich zámerne vyčíslila nepravdivo. Konštatoval, že s deťmi sa už nestretáva tak často, pretože navrhovateľka stretnutia podmieňuje jej súhlasom. Zdôraznil, že deti neboli doposiaľ právoplatne zverené do starostlivosti žiadneho z rodičov, preto nesúhlasí s tým, aby si od nej musel vopred žiadať súhlas k stretnutiam. Aj preto je podľa jeho názoru striedavá starostlivosť najlepším riešením. V ostatnom ide o obsiahle úvahy manžela o príčinách rozvratu manželstva a osobe navrhovateľky, obsah ktorých, vzhľadom na skutočnosť, že do veci nepriniesli žiadne nové svetlo, nebolo potrebné pojať do odôvodnenia tohto rozhodnutia.
6. Navrhovateľka v odvolacej duplike zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach, ktoré z rovnakých dôvodov, ako u manžela, nebolo potrebné pojať do tohto rozhodnutia.
7. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa písomným podaním vyjadril manžel, v ktorom obšírne namietal postup zisťovania rodinných pomerov a názoru maloletých detí, pričom tento označil za neprofesionálny a neobjektívny.
8. Konania o rozvod manželstva a konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 369 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
11. Podľa § 369 ods. 3 CSP ak sa odolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
12. Podľa § 369 ods. 4 CSP ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) skôr, ako pristúpil k rozhodnutiu o odvolaní manžela navrhovateľky preskúmal, či boli splnené podmienky pre nariadenie odvolacieho konania. Z predloženého spisu zistil, že manžel navrhovateľky podaním z 24.7.2019 zobral späť odvolanie v časti proti výroku I. a II. rozsudku Okresného súdu Košice I z 20.3.2019 č.k. 11P/5/2019 - 58, t.j. proti výroku o rozvode manželstva a výchove mal. detí na čas po rozvode. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 369 ods. 3 a 4 CSP odvolacie konanie v tejto časti zastavil. 14. Predmetom prieskumu odvolacie súdu zostal výrok o určení vyživovacej povinnosti otca na obe mal. deti a výrok o úprave styku s mal. deťmi. 15. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, 16. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodne tak, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu. Jedným z princípov, predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces, je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 191 CSP a § 220 ods. 1 CSP), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu (účastníci). Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, pričom súd musí dbať v argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu (tu účastníkov). 17. Civilný sporový poriadok zakotvuje v § 220 ods. 2 CSP požiadavku preskúmateľnosti rozhodnutia. V zmysle tohto zákonného ustanovenia súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca (účastník) domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný (druhý účastník) a aké dôkazy predložil, alebo označil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán (účastníkov), ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
18. Riadne odôvodnenie rozhodnutia je jedným zo základných atribútov práva na spravodlivý proces. Nie je prípustné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, z ktorého by nebolo možné zistiť, z akých dôkazných prostriedkov súd čerpal svoje zistenia. Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (rozsudok ESĽP García Ruiz c. Španielsko z 21.01.1999).
19. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ust. § 391 CSP v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
20. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá vyššie uvedeným
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko odôvodnenie rozhodnutia súdu o výživnom zo strany otca pre maloleté deti v rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení síce obšírne rozpísal zákonné podmienky pre určovanie výšky výživného na mal. dieťa (bod. 44 až 47 odôvodnenia), s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, tieto však zostali v rovine všeobecných tvrdení, pretože z ďalšieho odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, ako ich konajúci súd posúdil vo vzťahu k prejedávanej veci. V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol iba príjem matky a otca, ostatnými okolnosťami, významnými pre posúdenie výšky vyživovacej povinnosti zo strany otca voči maloletým deťom (odôvodnené potreby a náklady maloletých detí, majetkové pomery rodičov a pod.), sa nezaoberal a následne svoje rozhodnutie o výške výživného vôbec neodôvodnil. Obmedzil sa len na všeobecné tvrdenie, že určené výživné zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca bez toho, aby stručne jasne a výstižne odôvodnil, na základe akých skutočností dospel k tomuto záveru, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil.
21. Vzhľadom na vyššie uvedenú nepreskúmateľnosť napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie nemohol odvolací súd vyhodnotiť dôvodnosť alebo nedôvodnosť odvolacích námietok otca maloletých detí a nebolo možné tento nedostatok rozsudku napraviť v odvolacom konaní.
22. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci samej.
23. Podľa § 391 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a novo rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
24. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať dôsledné dokazovanie v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, najmä riadne vykonať dokazovanie ohľadom odôvodnených potrieb a nákladov oboch maloletých detí, ako i možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, na základe ktorých zistení opätovne rozhodne o výške výživného zo strany otca pre každé z maloletých detí s účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva a svoje rozhodnutie odôvodniť podľa ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky správne.
25. Odvolací súd, ktorý v danom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku IV. o neurčení styku otca s maloletými deťmi na čas po rozvode, ktorý otec (ako vyplýva z obsahu odvolania) napadol formálne odvolaním preto, že sa domáhal striedavej osobnej starostlivosti. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia rezultuje, že súd prvej inštancie pri úprave styku zohľadnil zhodný prednes účastníkov, ktorí styk nežiadali upraviť.
26. Posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že od vyhlásenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nastali nové skutočnosti, priamo súvisiace s rozhodnutím o úprave styku, ktoré môžu mať za následok iné rozhodnutie vo veci. Ako vyplýva z priebehu konania na odvolacom súde, otec podaním doručeným Krajskému súdu v Košiciach 24.7.2019 zobral svoje odvolanie voči výroku o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti matky späť, z čoho možno vyvodiť záver, že sa zmieril s touto formou porozvodovej starostlivosti. Na druhej strane je potrebné akcentovať jeho vyjadrenia v odvolacej replike, kde uviedol, že matka podmieňuje jeho stretnutia s deťmi svojím súhlasom, nota bene rodičia sa na realizácii styku nevedia dohodnúť a otec sa jeho úpravy domáha.
27. Konštatuje, že nové skutočnosti neboli predmetom konania pred súdom prvej inštancie, pretože ani nemohli byť, nakoľko nastali až po vyhlásení napadnutého rozhodnutia, nemohol odvolací súd sám vo veci rozhodnúť, pretože by tým účastníkom konania odňal možnosť konať pred súdom, preto rozsudok vo výroku IV. podľa ust. § 389 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
28. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie vykonať dôsledné dokazovanie v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, najmä riadne vykonať dokazovanie ohľadom toho, či sa rodičia vedia dohodnúť na úprave styku alebo trvajú na tom, aby súdnym rozhodnutím upravený nebol (§ 25 ods. 2 Zákona o rodine), opätovne rozhodnúť o úprave styku a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 CSP, teda aby jeho závery boli logicky správne, presvedčivé a spätne preskúmateľné.
29. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).