Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Cob-13-2019.pdf
PDF · 102.49 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/13/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Peter Sopko, LL.M., so sídlom Paulínska 24, Trnava, správca konkurznej podstaty úpadcu SlovakSport, s.r.o. v konkurze, so sídlom Piaristická 2, Nitra, IČO: 36 358 037, zastúpený: JUDr. Hana Sopko, LL.M., advokátka, so sídlom Tehelná 9/A, Trnava, IČO: 42 359 023, proti žalovanému: 2M media, s.r.o., so sídlom Staničná 8, Nitra, IČO: 36 562 033, zastúpený: JUDr. Mária Vančová, advokátka, so sídlom Štefánikova trieda 84, Nitra, IČO: 50 525 191, o zaplatenie 38 901,29 eura s príslušenstvom, na odvolanie oboch strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 27Cb/32/2017 - 116 zo dňa 23.05.2018 v znení opravného uznesenia č. k. 27Cb/32/2017 - 172 zo dňa 13.11.2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 27Cb/32/2017 - 116 zo dňa 23.05.2018 v znení opravného uznesenia č. k. 27Cb/32/2017 - 172 zo dňa 13.11.2018 v napadnutých častiach I., II., IV. výroku z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V napadnutej časti III. výroku odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia p o t v r d z u j e.
Žiadnemu z účastníkov konania n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie sumy 38 901,29 eura s príslušenstvom tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 376,30 eura, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11 266,88 eura s úrokom z omeškania 9,05 % ročne zo sumy 2 376,30 eura odo dňa 01.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 11 266,88 eura odo dňa 01.12.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok). Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta (III. výrok). Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 29,86 % (IV. výrok).
2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 282, § 284, § 285 CSP, § 269 ods. 2, § 358, § 359 Obchodného zákonníka, § 54 ods. 2, 3, 4, § 87 ods. 1, 2, 3 ZoKR, § 369 ods. 1, 2 Obch. zák.
3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že žalobca sa žalobou podanou dňa 15.03.2017 na Okresnom súde Nitra domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť 38 901,29 eura s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 32R/2/2015 zo dňa 18.06.2015 bol vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti SlovakSport, s.r.o. Po preskúmaní správcovského spisu novoustanovený správca (žalobca) zistil, že predchádzajúci správca Q.. A. uzatvoril so žalovaným dňa 01.07.2015 Dohodu
o spolupráci pri zabezpečovaní plynulého fungovania televízneho vysielania (ďalej len Dohoda), na základe ktorej prevzal vysielanie úpadcu žalovaný. Dohoda bola ukončená výpoveďou zo dňa 28.10.2015, a to ku dňu 30.11.2015. Podľa článku III/ Dohody sa žalovaný zaviazal, že v prípade predčasného ukončenia spolupráce uhradí všetky záväzky, ktoré budú od obchodných partnerov vyúčtované. Žalobca preto fakturoval žalovanému záväzky od obchodných partnerov a tiež náhradu nákladov podľa článku II/ odsek 4 Dohody nasledovne: faktúrou č. K20151101 sumu 36 524,99 eura za České rádiokomunikace, a.s., faktúrou č. K20151106 sumu 1 140 eur za BENESTRA, s.r.o., faktúrou č. K20151107 sumu 36,30 eura za DIGI SLOVAKIA, s.r.o.. Náhradu nákladov podľa článku II/ odsek 4 Dohody žalobca fakturoval faktúrou č. K20151101 sumu 1 200 eur. Žalovaný doručil dňa 21.12.2015 žalobcovi jednostranný zápočet pohľadávok zo dňa 15.12.2015, ktorým vzájomne započítal pohľadávky žalobcu s pohľadávkami žalovaného za platby, ktoré mali byť za úpadcu uhradené voči veriteľovi České rádiokomunikace, a.s. Podľa žalobcu je jednostranné započítanie pohľadávok neplatné, nakoľko žalovaný si ním uvádzané pohľadávky v jednostrannom zápočte zo dňa 15.12.2015 neprihlásil v súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, čím došlo k tomu, že pohľadávky z faktúr č. K20151101, K20151102, K20151106 a K20151107 ostali neuspokojené a nezanikli zápočtom. Hoci započítanie nebolo platné, takýto prejav žalovaného smerujúci k započítaniu pohľadávok, znamená, že vôľa žalovaného smerovala k uznaniu jeho záväzku voči konkurznej podstate. Na neplatnosť započítania bol žalovaný žalobcom upozornený mailom zo dňa 08.02.2017. Žalovaný uznal časť nároku žalobcu, a to vo výške 1 200 eur z faktúry č. 20151102, pohľadávku vo výške 1 140 eur z faktúry č. 20151106 a pohľadávky vo výške 36,30 eura z faktúry č. 20151107. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 23.05.2018 súhlasil s čiastočným uznaní a navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie, pričom na zvyšku nároku žaloby zotrval. Vzhľadom na uvedené o časti nároku spolu vo výške 2 376,30 eura (z toho vo výške 1 200 eur z faktúry č. 20151102, 1 140 eur z faktúry č. 20151106 a vo výške 36,30 eura z faktúry č. 20151107), rozhodol súd rozsudkom pre uznanie, keďže boli na také rozhodnutie splnené podmienky v zmysle Civilného sporového poriadku. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku, ktorý predstavuje refakturáciu nákladov za České rádiokomunikace, a.s. z faktúry č. K20151101 na sumu 36 524,99 eura (čl. 11), dospel súd k záveru, že na úhradu týchto nákladov žalobca nemá nárok, keďže medzi stranami nebola uzatvorená žiadna zmluva, ktorá by ukladala žalovanému uhradiť tieto náklady. Je nepochybné, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva - Dohoda o spolupráci pri zabezpečovaní plynulého fungovania televízneho vysielania zo dňa 01.07.2015. V danom prípade sa jedná o inominátnu zmluvu uzatvorenú za účelom zabezpečenia prevádzky podniku (úpadcu SlovakSport, s.r.o.) po vyhlásení konkurzu. Spoločnosť 2M media, s.r.o. ako žalovaný teda mala zabezpečiť prevádzku (vysielanie) SlovakSport, s.r.o. (žalobcu). Súd vychádzal najmä z uvedenej Dohody, keď z článku II. odsek 2 Dohody je zrejmé, že kontinuálne vysielanie bolo možné zabezpečovať aj na základe zmlúv ďalšími subjektmi. Existencia takýchto zmlúv však nebola v konaní preukázaná. Iná dohoda s českými rádiokomunikáciami uzavretá nebola, bolo potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že žalovaný dňa 15.12.2015 vykonal jednostranný zápočet (čl. 15). V zmysle jednostranného zápočtu žalovaného zo dňa 15.12.2015 došlo podľa súdu k uznaniu nároku žalobcu, keďže zo započítania je možné určiť, že žalovaný akceptoval pohľadávky refakturované žalobcom aj voči českým rádiokomunikáciam. Prejavená vôľa žalovaného započítať svoju pohľadávku voči pohľadávke žalobcu stačí na to, aby bol úkon akceptácie pohľadávky žalobcu vykonaný žalovaným platný, pretože z neho vyplýva vôľa a úmysel žalovaného uznať pohľadávku žalobcu, avšak túto nezaplatiť, ale spôsobiť jej zánik inak. Aj keď sa na písomnosti nenachádza spojenie „uznanie záväzku“, neznamená to, že takéto podanie nespĺňa náležitosti podľa ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka. Súd obsah jednostranného zápočtu zo dňa 15.12.2015 preto vyhodnotil ako uznanie záväzku. Nároky z faktúr č. 9900133671 a č. 9900134545 je podľa súdu možné započítať, keďže ide o nároky za obdobie júl 2015 a august 2015, pričom z právneho posúdenia sa jedná o pohľadávky proti podstate, ktoré sa v zmysle ZoKR neprihlasujú prihláškou, ale uplatňujú sa u správcu. ZoKR neustanovuje žiadnu formu, ani tlačivo a podľa súdu je takýmto uplatnením aj doručenie jednostranného zápočtu správcovi. Skutočnosť, že správcovi bol jednostranný zápočet zo dňa 15.12.2015 doručený, žalobca v konaní nespochybnil. Pohľadávky žalobcu a žalovaného sa v danom prípade stretli dňa 30.11.2015 (deň splatnosti faktúry vystavenej správcom čl. 11), keďže žalovaný ním započítavané pohľadávky uhradil dňa 28.08.2015, resp. 29.09.2015, čo je zrejmé z predložených výpisov z účtu (čl. 53). Týmto dňom (30.11.2015) teda došlo k zániku pohľadávky žalobcu v rozsahu 25 258,11 eur (14 143,53 + 11 114,58), nakoľko
zánik pohľadávky nastáva okamihom, kedy sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretli a nie až od kompenzačného prejavu. Vo zvyšnej časti (13 643,18) súd započítanie neuznal, keďže nie je možné započítať pohľadávku, ak to vylučuje zákon. Týmto zákonom v danom prípade je ZoKR. Z predložených dôkazov je zrejmé, že v prípade faktúry č. 9900132787 ide o nárok žalovaného za obdobie pred vyhlásením konkurzu a tento nie je možné započítať v zmysle § 54 ZoKR. Táto pohľadávka, ktorú žalovaný uhradil ( čl. 52 ), sa vzťahuje na obdobie mesiaca jún 2015, teda ide o pohľadávku, ktorú bolo v zmysle ZoKR potrebné prihlásiť v konkurze zákonným spôsobom, keďže sa nejedná o pohľadávku proti podstate. Žalovaný si túto pohľadávku neprihlásil do konkurzu, čo potvrdil aj žalovaný vo svojej výpovedi a tiež je to zrejmé z písomných vyjadrení žalobcu. O nároku na náhradu trov konania súd vo vzťahu k žalobe rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keď určil, že žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 29,86 % (výrok IV/ rozsudku). Úspech žalovaného v konaní predstavoval 64,93 % (25 258,11 eur) a neúspech žalovaného v konaní predstavoval 35,07 % (13 643,18 eur). Čistý úspech žalovaného tak predstavuje rozdiel vo výške 29,86 % ( 64,93 % - 35,07 % ).
4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, a to v časti III. a IV. výroku, ktorými súd vo zvyšku žalobu zamietol a rozhodol o náhrade trov konania. Podaným odvolaním žiadal, aby odvolací súd v týchto častiach zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a žalobcovi prizná náhradu trov konania, resp. aby napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení podaného odvolania poukázal na to, že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho predpokladu, že každá pohľadávka, ktorá vznikla voči úpadcovi po vyhlásení konkurzu, je pohľadávkou proti podstate, a teda ju nie je potrebné prihlasovať prihláškou (§ 28 ods. 1 ZKR). Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že pohľadávky žalovaného voči úpadcovi, ktoré mu vznikli uhradením faktúr č. 9900133671 a 9900134545 voči spoločnosti České rádiokomunikace, a.s., sú pohľadávkami proti podstate, a teda ich nie je potrebné prihlasovať prihláškou. Úhradu faktúr č. 9900133671 a 9900134545 voči spoločnosti České rádiokomunikace, a.s. zo strany žalovaného nemožno subsumovať pod žiaden z prípadov podľa § 87 ods. 2 ZKR. V zmysle Dohody neexistovala žiadna zmluvná povinnosť úpadcu voči žalovanému, tomuto regresne nahrádzať platby, ktoré žalovaný uhradí za úpadcu po vyhlásení konkurzu. Ak teda žalovaný uhradil niektoré faktúry vystavené úpadcovi spoločnosťou České rádiokomunikace, a.s., plnil za úpadcu záväzok, mohol by žalovanému vzniknúť nanajvýš nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a § 454 OZ. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia však nemožno subsumovať pod dikciu § 87 ods. 2 ZKR, bolo ho podľa § 54 ods. 2 ZKR potrebné prihlásiť v konkurze prihláškou postupom podľa § 28 ods. 1 ZKR, čo sa neudialo. Ak by úhrada faktúr č. 9900133671 a 9900134545 voči spoločnosti České rádiokomunikace, a.s. zo strany žalovaného predstavovala pohľadávku proti podstate, čo žalobca dôrazne popiera, túto by bolo potrebné si najprv podľa § 87 ods. 7 ZKR uplatniť u správcu. Takéto uplatnenie pohľadávky proti podstate by muselo spĺňať základné náležitosti právneho úkonu vyžadované na jeho platnosť, najmä jeho určitosť a adresnosť. Zo započítacieho prejavu žalovaného zo dňa 15.12.2015 však nemožno vyvodiť žiadny prejav vôle žalovaného, ktorý by smeroval k uplatneniu konkrétnej pohľadávky, a tiež akej pohľadávky a z akého právneho dôvodu. Započítací prejav smeruje výlučne k započítaniu pohľadávok a z jeho textu nevyplýva, že by bola pohľadávka uplatňovaná ako pohľadávka proti podstate, a ani to, o akú pohľadávku čo do právneho dôvodu má ísť.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, a to v častiach I., II. a IV. výroku, ktorými súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť na plnenie a rozhodol o náhrade trov konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v častiach I. a II. výroku zmenil tak, že žalobu v týchto častiach zamietne a žalovanému prizná plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. V odôvodnení podaného odvolania poukázal na to, že súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 376,30 EUR, a to na základe uznania nároku žalovaným. Avšak v danom prípade neboli splnené procesné podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, čo predstavuje prípustnosť daného odvolania a odvolací dôvod v zmysle § 356 písm. a) Civilného sporového poriadku. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku žalobcu, ktorý predstavuje refakturáciu nákladov za České rádiokomunikace, a.s. z faktúry č. K20151101 na sumu 36 524,99 EUR, prvostupňový súd správne dospel k záveru, že na úhradu týchto nákladov žalobca nemá nárok, keďže medzi stranami nebola
uzatvorená žiadna zmluva, ktorá by ukladala žalovanému uhradiť tieto náklady. Žalovaný nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 36 524,99 EUR naďalej popiera. Medzi strana bola uzatvorená zmluva - Dohoda o spolupráci pri zabezpečení plynulého fungovania televízneho vysielania zo dňa 01.07.2015. Započítanie a uznanie záväzku sú dva rozličné právne úkony, ktoré vyvolávajú odlišné právne následky. Konajúce osoby sú pri zápočte a uznaní záväzku vedené rozdielnym úmyslom a smerujú k rozdielnym výsledkom. Nemožno sa stotožniť s názorom súdu, ktorý bez akejkoľvek opory v zákone vyhodnotil jednostranný zápočet ako uznanie dlhu, ktorý žalovanému v podstate nevznikol, s čím sa stotožnil aj prvostupňový súd v bode 42 odôvodnenia. Takýto záver by bolo možné uskutočniť až v prípade, ak by dlžník písomne zachytil prejav vôle smerujúci k uznaniu záväzku v zmysle § 323 Obchodného zákonníka. Záväzok v čase vykonania jednostranného zápočtu (podľa názoru prvostupňového súdu v čase uznania dlhu) žalovaným neexistoval, nakoľko nikdy ani nevznikol. Žalovaný v priebehu dokazovania túto skutočnosť preukázal a uniesol bremeno tvrdenia a dôkazu o tom, že v dobe vykonania jednostranného zápočtu tento dlh neexistoval. Skutočnosť, že správcovi bol jednostranný zápočet zo dňa 15.12.2015 doručený, žalobca v konaní nespochybnil a táto skutočnosť bola preukázaná aj z emailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným. Keďže sa jedná o sumu za faktúry, ktoré uhradil žalovaný za účelom prevádzkovania podniku, tieto bolo možné započítať proti pohľadávke žalobcu. Súd teda správne vyhodnotil, že pohľadávky, ktoré súd akceptoval na započítanie, si žalovaný uplatnil u správcu jednostranným zápočtom zo dňa 15.12.2015 a tieto nebolo podľa § 87 ZoKR potrebné prihlasovať prihláškou. Predmetná faktúra č. 9900132787 za šírenie zemského digitálneho vysielania v štandarde DVB-T MUX 8 za jún bola vystavaná dňa 30.06.2015 a splatná dňa 30.07.2015. Služba bola teda dodávateľom účtovaná až po vyhlásení konkurzu. V danom prípade teda bola faktúra vystavená ako aj splatná a zároveň uhradená až po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. Zároveň teda ani nevznikol žiadny zákonný titul, na základe ktorého by si predmetnú pohľadávku mal žalovaný prihlásiť prihláškou do konkurzu. Ide o pohľadávku, ktorá vznikla aj úpadcovi po vyhlásení konkurzu v súvislosti s prevádzkovaním podniku. Je teda zrejmé, že ide o pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a je pohľadávkou proti podstate a tieto sa v súlade § 28 ods. 1 ZoKR neprihlasujú prihláškou. Žalobcovi teda nevznikol nárok ani na úroky z omeškania ako ani na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatneným predmetnej pohľadávky vo výške 40 eur. Žalovaný žiada priznať nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %, ako aj pred odvolacím súdom v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP.
6. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný s tým, že v časti III. výroku považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne. Ďalej poukázal na to, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva - Dohoda o spolupráci pri zabezpečení plynulého fungovania televízneho vysielania zo dňa 01.07.2015, na ktorú poukazuje právny zástupca žalobcu, avšak zo žiadneho článku predmetnej dohody nevyplýva povinnosť žalovaného uhradiť žalobcovi náklady účtovaného spoločnosťou České rádiokomunikace, a.s.. Navyše ustanovenie č. III Dohody sa vzťahuje iba na prípad uvedený v prvej vete daného ustanovenia „ak bude znemožnené ďalšie prevádzkovanie podniku“. Z vykonaného dokazovania teda nebolo preukázané, že by žalovaný bol povinný hradiť náklady žalobcu za České rádiokomunikace,a.s. Existencia zmluvy s Českými rádiokomunikacemi a.s. v konaní zo strany žalobcu nebola preukázaná. Prvoinštančný súd taktiež dospel k správnemu právnemu názoru, že nároky z faktúr č. 9900133671 a č. 9900134545 za obdobie júl 2015 a august 2015 je možné započítať, pričom z právneho posúdenia sa jedná o pohľadávky proti podstate, ktoré sa v zmysle ZoKR neprihlasujú prihláškou, ale uplatňujú u správcu. ZoKR neustanovuje formu, ani tlačivo a za takého uplatnenie teda možno považovať aj doručenie jednostranného zápočtu správcovi.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania boli podané včas, oprávnenými subjektmi, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa a po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 365 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), byť pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné, a preto odvolací súd časť napadnutého rozsudku zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a časť napadnutého rozsudku potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
8. Vzhľadom na rozsah a dôvody podaných odvolaní bolo predmetom odvolacieho konania primárne posúdiť, či súd prvej inštancie vo veci správne procesne postupoval a dostatočne zistil skutkový stav.
9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie svojím procesným postupom porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces nakoľko I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 376,30 eura. O predmetnej časti uplatneného nároku žalobcu rozhodol podľa ust. § 282 CSP, pričom podľa bodu 17. odôvodnenia rozsudku súd uviedol, že právny zástupca na pojednávaní dňa 23.05.2018 navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie v tejto časti. Vychádzajúc zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 23.05.2018 (č. l. 109 spisu) je zrejmé, že PZ žalobcu navrhol vydať rozhodnutie, a to čiastočný rozsudok, pričom teda nenavrhol vydanie rozsudku pre uznanie čím nebola splnená procesná podmienka na vydanie takéhoto rozhodnutia.
10. Nakoľko v časti II. výroku súd prvej inštancie priznal žalobcovi, okrem iného, aj úrok z omeškania 9,05 % ročne zo sumy 2 376,30 eura (suma priznaná výrokom I.) je nepochybné, že predmetný výrok II. súvisí s výrokom I., a preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené, rozhodol podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a/ CSP o zrušení oboch výrokov (I., II.) a súčasne rozhodol o vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 3 CSP.
11. V časti ktorou súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
12. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie bolo nepochybne preukázané, že žalovaný si jednostranným úkonom, a to započítaním zo dňa 15.12.2015 započítal svoje pohľadávky celkom v sume 38 901,29 eura voči pohľadávke žalobcu uplatnenej v tomto konaní. Pohľadávky žalovaného pozostávali z fa č. 9900132787 na sumu 13 643,18 eura, fa č. 9900133671 na sumu 14 143,53 eura, fa č. 9900134545 na sumu 14 589,30 eura (z tejto fa uplatnená suma 11 114, 58 eura). Vychádzajúc zo znenia ust. § 54 zák. č. 7/2005 Z. z., v ustanovení § 54 ods. 1 sa upravuje zákaz započítania predkonkurzných nárokov proti pohľadávkam, ktoré vznikli úpadcovi po vyhlásení konkurzu. Predkonkurznými nárokmi, pohľadávkami, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou sú všetky tie nároky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu. Okrem toho sem patria aj niektoré nároky, ktoré síce vznikli počas konkurzu, ale právny dôvod ich vzniku bol založený ešte pred vyhlásením konkurzu. Zo započítania proti pohľadávkam v ktorých úpadca vystupuje ako veriteľ sú vylúčené všetky tie pohľadávky, ktoré neboli prihlásené spôsobom ustanoveným ZoKR, teda všetky tie pohľadávky, ktoré mali byť v konkurze uplatnené prihláškou, ale veriteľ tak v konkurze riadne a včas neurobil. Taktiež zo započítania proti pohľadávkam v ktorých úpadca vystupuje ako veriteľ sú ďalej vylúčené všetky tie pohľadávky, ktoré síce boli v konkurze riadne a včas uplatnené prihláškou, ale veriteľ ich nadobudol až počas konkurzu. Predkonkurzné nároky teda možno započítať proti tým pohľadávkam, ktoré vznikli úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, pokiaľ tomu nebráni zákaz v ustanovení § 54 ods. 2 ZoKR. Pohľadávky, ktoré teda vznikli voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu je nevyhnutné prihlásiť do konkurzného konania prihláškou v zmysle ust. § 28 ZoKR.
13. S poukazom na vyššie uvedené je teda zrejmé, že pohľadávka žalovaného, ktorá bola súčasťou započítania v sume 13 643,18 eura vznikla pred vyhlásením konkurzu (jún 2015), pričom vystavenie faktúry na túto sumu dňa 30.06.2015 so splatnosťou 30.07.2015 je účtovnou skutočnosťou, pričom teda vystavenie ako aj splatnosť faktúry nie sú totožné s pojmom vznik pohľadávky.
14. V ďalšom odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podľa ust. § 35 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právny úkon, ktorým je započítanie pohľadávok nepochybne možno považovať po obsahovej stránke za písomné uznanie určitého záväzku v zmysle ust. § 323 ods. 1 Obch. zák. Pokiaľ by tomu tak nebolo, samotné započítanie by stratilo svoj zmysel a popieranie uznania pohľadávok voči započítaciemu prejavu, možno považovať za špekulatívne a nelogické.
15. S poukazom na vyššie uvedené ako aj dôvody napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto odvolací súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia s tým, že súčasne bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené aj v časti rozhodnutia o náhrade trov konania (IV. výroku), keďže v danom štádiu konania nie je možné stanoviť mieru úspešnosti sporových strán. V opätovnom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.
16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).