Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-9Sp/133/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci navrhovateľa: Minister spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, proti odporkyni: Slovenská komora exekútorov - Disciplinárna komisia, Disciplinárny senát č. 8, so sídlom Šustekova 49, Bratislava, za účasti: A. B. B., súdneho exekútora so sídlom exekútorského úradu Hronského 1881, Vranov nad Topľou, o opravnom prostriedku navrhovateľa doručenom súdu dňa XXX podanom proti rozhodnutiu odporkyne sp. zn. DK 20/2015 zo dňa 30. septembra 2015, takto

rozhodol:

2

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie odporkyne sp. zn. DK 20/2015 zo dňa 30.09.2015 v bode 1/, 3/ a 4/ p o t v r d z u j e .

II. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

12

I.

Disciplinárne konanie

1. Návrhom doručeným odporkyni dňa 26.06.2015 sa navrhovateľ domáhal začatia disciplinárneho konania proti disciplinárne obvinenému súdnemu exekútorovi A. B. B., súdnemu exekútorovi so sídlom exekútorského úradu Hronského 1881, Vranov nad Topľou (ďalej aj „disciplinárne obvinený“ alebo „účastník“ alebo „súdny exekútor“). Zo zistených skutočností vyvodil, že disciplinárne obvinený pri výkone exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 271/2008: 1/ bezdôvodne nekonal najmenej 58 mesiacov od 06.08.2008 do 12.06.2013, čím porušil a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s a Exekučného poriadku; 2/ upovedomenie o začatí exekúcie v EX 271/2008 obsahovalo v časti vymáhaného nároku pre oprávneného poplatok pre oprávneného vo výške 11,85 eur, ktorý nebol obsahom poverenia na vykonanie exekúcie, čím súdny exekútor porušil ustanovenie na základe ktorého exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie; Zo zistených skutočností taktiež vyvodil, že súdny exekútor pri výkone exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 13106/2010: 3/ bezdôvodne nekonal najmenej 43 mesiacov od 28.07.2011 do 25.03.2015, čím porušil

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s a Exekučného poriadku; 4/ nepredložil Ministerstvu spravodlivosti SR kompletný originál exekučného spisu EX 13106/2010 v lehote určenej ministerstvom, čím porušil ustanovenie Exekučného poriadku. Navrhovateľ preto navrhol, aby odporkyňa po vykonanom dokazovaní vydala rozhodnutie, v ktorom súdneho exekútora uzná vinným zo závažného disciplinárneho previnenia, a to zavineného porušenia povinností pri výkone exekúcie a navrhol podľa Exekučného poriadku uložiť súdnemu exekútorovi disciplinárne opatrenie písomné pokarhanie.

2. Súdny exekútor sa k návrhu navrhovateľa vyjadril podaním zo dňa 29.07.2015. K bodu 1/ návrhu uviedol, že v exekučnom konaní EX 271/2008 vydal dňa 04.04.2008 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré doručoval povinnej v exekučnom konaní poštovou prepravou na adresu podľa návrhu na vykonanie exekúcie. Dňa 17.04.2018 sa mu obálka vrátila ako nedoručená a adresát neznámy. Dňa 06.08.2008 sa mu obálka z opätovného doručovania vrátila ako nedoručená a adresát neznámy. Lustrácie majetkových pomerov, prípadne zistenia pobytu povinnej boli v EX 271/2008 vykonávané v časovej chronológii v dátumoch 10.03.2009,09.09.2009, 13.04.2010, 04.11.2010, 09.02.2011, 17.08.2011, 16.11.2011, 27.02.2012, 16.05.2012, 08.11.2012 (predvolanie), 12.06.2013. Konštatoval, že dňa 11.07.2013 mu bola doručená odpoveď, že povinná má trvalý pobyt v obci C. C., D. E. XX. Na túto adresu bolo opätovne poštou doručované upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré sa vrátilo ako neprevzaté, adresát neznámy. Ďalšia lustrácia bola vykonaná dňa 17.03.2014, pričom dňa 24.09.2014 mu bola z centrálnej evidencie pobytu obyvateľov oznámená nová adresa trvalého pobytu povinnej F. X XXXX XXX, G. H. – na tejto adrese aj dňa 30.12.2014 povinná v exekučnom konaní prevzala upovedomenie o začatí exekúcie. Dňa 13.03.2015 povinná poukázala na uspokojenie vymáhaného nároku zvyšnú sumu vo výške 192,45 eur. K bodu 2/ návrhu uviedol, že vzhľadom k tomu, že bol v poverení na vykonanie exekúcie poverený na vymoženie trov exekúcie, tak vymáhal v exekučnom konaní aj trovy oprávneného v exekučnom konaní vo výške 11,85 eur. Poukázal na to, že v prípade ak by súd nesúhlasil s nákladmi oprávneného, tak by vydal samostatné uznesenie o zamietnutí nákladov oprávneného uplatňovaných v exekučnom konaní. K bodu 3/ návrhu uviedol, že v exekučnom konaní EX 13106/2010 dňa 12.07.2011 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré doručoval poštou povinnému na adresu podľa návrhu na vykonanie exekúcie. Obálka z doručovania sa vrátila dňa 28.07.2011 nedoručená, ako adresát neznámy. Lustrácie majetkových pomerov, prípadne zistenia pobytu povinnej boli v EX 13106/2010 vykonávané v časovej chronológii v dátumoch , 03.12.2012, 11.06.2013, 05.12.2013, 13.05.2014, 10.11.2014. Konštatoval, že výpis z registra pobytu obyvateľov zo dňa 25.03.2015 osvedčil trvalý pobyt povinného na adrese podľa návrhu na vykonanie exekúcie, pričom dňa 30.03.2015 boli vydané príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtov v bankách povinného – obálka z opätovného doručovania upovedomenia o začatí exekúcie sa vrátila dňa 09.04.2015 nedoručená, ako adresát neznámy, pričom až ďalším doručovaním poštou povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 14.04.2015. Povinný uhradil vymáhanú pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie dňa 09.04.2015 a v ten deň doručoval bankám príkaz na odblokovanie účtov povinného. K bodu 4/ návrhu uviedol, že originál exekučného spisu bol zaslaný bez prehľadu stavu vymáhania pohľadávky, časť A – prijaté plnenia a časť B – z prijatého plnenia vyplatené, nakoľko došlo medzičasom k vyplácaniu pohľadávky oprávnenému a prehľad stavu vymáhania pohľadávky bol založený omylom k jeho náhradnému spisu – uvedený nedostatok bol odstránený doručením potrebných písomností dňa 10.06.2015.

3. Odporkyňa (disciplinárny senát) rozhodla vo veci tak, že disciplinárne obvinený súdny exekútor je vinný z disciplinárneho previnenia v zmysle ust. § 220 ods. 1 Exekučného poriadku tým, že spáchal skutok uvedený v bode 2/ návrhu na začatie disciplinárneho konania, za čo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku – písomné pokarhanie. Ďalej disciplinárne obvineného súdneho exekútora neuznala vinným zo spáchania skutkov uvedených v bodoch 1/ a 3/ návrhu na začatie disciplinárneho konania, pretože súdny exekútor svojimi procesnými úkonmi v predmetných exekučných konaniach plne rešpektoval zásadu priority, hospodárnosti a efektivity exekučného konania a teda sa nedopustil závažného disciplinárneho previnenia v zmysle § 220 ods. 2 Exekučného poriadku a zavineného porušenia povinností pri výkone exekučnej činnosti vyplývajúcich z Exekučného poriadku. Disciplinárne obvineného súdneho exekútora neuznala vinným ani zo spáchania skutku uvedeného v bode 4/ návrhu na začatie disciplinárneho konania, pretože súdny exekútor vyžiadaný spis na orgán štátneho dohľadu doručil, pričom ho aj doplnil o prehľad stavu vymáhanej pohľadávky, pričom takéto konanie nezakladá disciplinárnu zodpovednosť a teda

súdny exekútor sa nedopustil závažného disciplinárneho previnenia v zmysle § 220 ods. 2 Exekučného poriadku a zavineného porušenia povinností pri výkone exekučnej činnosti vyplývajúcich z Exekučného poriadku. Disciplinárne obvinenému súdnemu exekútorovi zároveň uložila v zmysle § 228c Exekučného poriadku povinnosť uhradiť Slovenskej komore exekútorov trovy disciplinárneho konania.

4. Odporkyňa svoje rozhodnutie sp. zn. DK 20/2015 zo dňa 30.09.2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) odôvodnila tým, že: K bodu 1/ a 3/ poukázala na vykonané úkony súdnym exekútorom v rozhodných obdobiach (v ktorých sa mal podľa navrhovateľa dopustiť prieťahov v predmetných exekučných konaniach), pričom zdôraznila, že súdny exekútor pri vykonávaní procesných úkonov v predmetných exekučných konaniach plne dodržiaval zásadu priority, hospodárnosti a efektivity exekučného konania – predlžovanie exekučných konaní podľa nej spôsobili najmä povinní, ktorí opakovane nepreberali im doručované zásielky a ktorí taktiež často menili adresy pobytov. Poukázala aj na to, že súdny exekútor vykonáva exekučnú činnosť ako svoju ťažiskovú činnosť, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom alebo obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnych orgánoch obchodných spoločností alebo s vykonávaním inej zárobkovej činnosti, z čoho vyplýva, že exekučná činnosť je jediným povoleným zdrojom príjmu exekútora, a preto mu zákon za výkon tejto činnosti priznáva nárok na odmenu a popri ňom aj nárok na náhradu hotových výdavkov a nárok na náhradu za stratu času. Konštatovala, že súdny exekútor má preto motiváciu a eminentný záujem na tom, aby vymohol z exekučných konaní čo najväčšiu časť vymáhanej pohľadávky, pričom týmto skutočnostiam prispôsobuje v zmysle zákona aj administratívne a materiálno technické zabezpečenie jeho úradu. Následne poukázala na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky , ako aj na rozhodnutie podľa ktorého „nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ – konštatovala, že namietanú nečinnosť v daných prípadoch Ústavný súd Slovenskej republiky s prihliadnutím na celkový priebeh exekučného konania kvalifikoval ako krátkodobý ojedinelý prieťah, ktorý nedosahuje intenzitu spôsobilú porušiť základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v , pričom Ústavný súd v danom rozhodnutí neopomenul spomenúť ani to, že v konaní boli vykonávané viaceré obštrukcie zo strany povinného, ktoré taktiež podstatne zapríčinili zbytočné predĺženie konania. Poukázala taktiež na rozsudok Nejvyššího správního soudu Českej republiky č. j. – 91) zo dňa 20.03.2014. V tejto súvislosti uviedla, že aj u súdneho exekútora možno konštatovať konanie bez zbytočných prieťahov len ak má vytvorené všetky materiálne a personálne predpoklady na riadny výkon funkcie – zdôraznila, že disciplinárne obvinený súdny exekútor má vo svojom exekútorskom úrade cca 50.000 neskončených exekučných konaní a zamestnáva celkovo 9 zamestnancov, pričom preňho ako zamestnávateľa platia všetky povinnosti vyplývajúce zo , čo tak isto je potrebné zohľadniť. Záverom uviedla, že vzhľadom na rozsah a časovú chronológiu úkonov súdneho exekútora vykonaných v exekučných konaniach EX 271/2008 a EX 13106/2010, ako aj vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu, nie je možné konštatovať zbytočné prieťahy v exekučných konaniach. K bodu 2/ uviedla, že povinnosť dodržať prípustný rozsah exekúcie má jednoznačne súdny exekútor, ktorý je viazaný rozsahom vymáhanej pohľadávky uvedenej v príslušnom poverení na vykonanie exekúcie v konaní. Podľa jej názoru v predmetnom exekučnom konaní poverený súdny exekútor vykonával exekúciu od momentu vydania upovedomenia o začatí exekúcie nad rámec vymáhanej pohľadávky tým, že vymáhal pre oprávneného aj nejudikovaný a v poverení neuvedený nárok vo výške 11,85 eur, čím porušil ustanovenie Exekučného poriadku. K bodu 4/ uviedla, že podľa jej názoru skutočnosť, že súdny exekútor nepredložil na žiadosť Ministerstva spravodlivosti SR kompletný originál exekučného spisu EX 13106/2010 v lehote 10 dní a tento neobsahoval prehľad stavu vymáhanej pohľadávky, nemôže zakladať disciplinárnu zodpovednosť súdneho exekútora. Konštatovala, že predloženie kompletného exekučného spisu v tak krátkej lehote môže súdneho exekútora limitovať (a tým pádom obmedziť oprávneného vo svojom nespochybniteľnom nároku napr. na výplatu finančných prostriedkov) v úkonoch súvisiacich s výkonom exekúcie na ktoré nevyhnutne potrebuje exekučný spis. Poukázala na to, že súdny exekútor kompletný exekučný spis aj stav vymáhanej pohľadávky v časti A a B orgánu dohľadu nakoniec predložil aj keď po lehote na ich predloženie – v prípade spisu súdny exekútor prevzal výzvu na jeho predloženie dňa 11.05.2015 a spis doručil dňa 22.05.2015, v časti doplnenia spisu bola súdnemu exekútorovi odoslaná výzva elektronickou poštou dňa 02.06.2015 a dňa 04.06.2015 na ktoré súdny exekútor reagoval doručením požadovaného dňa 10.06.2015. Upozornila taktiež na to, že ministerstvom stanovená lehota na predloženie spisu je poriadkovou lehotou, ktorej nedodržanie nemôže zakladať disciplinárnu zodpovednosť súdneho exekútora. Podľa jej názoru taktiež nemožno konštatovať, že súdny exekútor si svoju povinnosť nesplnil

a že by bolo možné v danom prípade aplikovať pojmové znaky disciplinárneho previnenia a ani závažného disciplinárneho previnenia.

II.

Opravný prostriedok navrhovateľa

5. Proti napadnutému rozhodnutiu Disciplinárneho senátu č. 58, Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov, sp. zn. DK 20/2015 zo dňa 30.09.2015, v časti bodov 1/, 3/ a 4/ podal Minister spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 27.11.2015 na Krajskom súde v Bratislave včas odvolanie, pričom v napadnutej časti ho navrhol zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Konštatoval, že rozhodnutie disciplinárneho senátu v napadnutej časti vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. . K bodu 1/ a 3/ poukázal na ust. Exekučného poriadku, na , ako aj na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Mal za to, že súdny exekútor v exekučnom konaní EX 271/2008 bezdôvodne nekonal najmenej 58 mesiacov od 06.08.2008 do 12.06.2013 a v exekučnom konaní EX 13106/2010 bezdôvodne nekonal najmenej 43 mesiacov od 28.07.2011 do 25.03.2015. Poukázal na Nález Ústavného súdu SR ÚS 5/2000 uverejnený pod č. 18/2000 podľa ktorého „výkon vykonateľného rozhodnutia súdu sa musí považovať za integrálnu časť súdnej ochrany v zmysle SR, inak záruky, ktoré toto ustanovenie ustanovuje a ktoré v spojení s ostatnými článkami siedmeho oddielu druhej hlavy SR vyjadrujú záujem na ochrane práva na spravodlivý proces, by stratili svoj dôvod na existenciu v Ústave SR.“ Tvrdil, že pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa SR je potrebné osvojiť si judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote (v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 15.11.2005 vo veci I. proti Slovenskej republike, kde súd okrem iného rozhodol, že došlo k porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru v dôsledku dĺžky exekučného konania). Bol toho názoru, že spomínané prieťahy súdneho exekútora A. B. B. sú za konkrétnych okolností prípadov nezlučiteľné s požiadavkou primeranej lehoty a požiadavkou riadneho výkonu exekučnej činnosti v súlade s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov. K bodu 4/ poukázal na ust. , Exekučného poriadku, výnosu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. – 60, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov (ďalej len „Kancelársky poriadok“), ako aj na Kancelárskeho poriadku. Uviedol, že ministerstvo listom zo dňa 04.05.2015 požiadalo súdneho exekútora o zaslanie originálu kompletného exekučného spisu EX 13106/2010 v lehote 10 dní (doručené 11.05.2015), pričom súdny exekútor síce doručil dňa 22.05.2015 ministerstvu exekučný spis EX 13106/2010, no jeho súčasťou nebol prehľad stavu vymáhania pohľadávky. Následne ministerstvo elektronickou poštou dňa 02.06.2015 a 04.06.2015 požiadalo súdneho exekútora o zaslanie „prehľadu stavu vymáhania pohľadávky časť A – prijaté plnenia a časť B – z prijatého plnenia vyplatené“ v zmysle Kancelárskeho poriadku, pričom súdny exekútor požadované listiny ministerstvu doručil dňa 10.06.2015. Bol toho názoru, že súdny exekútor je povinný ministerstvu predložiť kompletný exekučný spis a nesplnenie tejto povinnosti je jeho disciplinárnym previnením.

6. Súdny exekútor sa podaním zo dňa 08.01.2016 vyjadril k opravnému prostriedku navrhovateľa. Zotrval na všetkých svojich argumentoch uvedených vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie disciplinárneho konania zo dňa 29.07.2015, pričom súhlasil s názorom disciplinárneho senátu č. 8 uvedeným v predmetnom rozhodnutí, že zbytočné prieťahy nespôsobil. Opätovne poukázal aj na obštrukcie vykonané povinnými v priebehu exekučných konaní vedených pod sp. zn. EX a EX 13106/2010. Uviedol, že lehota na predloženie exekučného spisu je lehotou poriadkovou, ktorej nedodržanie nemôže zakladať jeho disciplinárnu zodpovednosť. Podaním zo dňa 28.06.2018 oznámil súdu, že v exekúcii vedenej pod sp. zn. EX 13106/2010 došlo k úplnému uspokojeniu pohľadávky oprávneného a trov exekúcie.

7. Odporkyňa sa k opravnému prostriedku navrhovateľa písomne nevyjadrila.

8. Podaním zo dňa 18.12.2015 súd vyzval účastníkov podľa ust. v spojení s ust. , či súhlasia s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania a v prípade, ak sa v určenej lehote nevyjadria, bude sa predpokladať, že nemajú námietky. Navrhovateľ v podaní zo dňa 12.01.2016

oznámil, že súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Súdny exekútor v podaní zo dňa 08.01.2016 oznámil, že súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Odporkyňa v podaní zo dňa 04.02.2016 oznámila, že súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.

III.

Konanie na správnom súde

9. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.

10. Predmetná vec bola na podklade podaného opravného prostriedku pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou . Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou .

11. Podľa (ďalej len „“), ak je podľa daná príslušnosť krajského súdu, vykonáva ju od 1. januára 2023 správny súd ustanovený osobitným predpisom.

12. Podľa , konania podľa tretej hlavy piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

13. Nakoľko sa v predmetnom konaní jedná o konanie podľa tretej hlavy piatej časti v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“ alebo „“), keďže súd rozhoduje o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, v konaní bude v zmysle vyššie uvedených ustanovení postupovať podľa ustanovení ako súd vecne príslušný.

14. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) podaný opravný prostriedok navrhovateľa prejednal a rozhodol postupom podľa ustanovenia ako miestne a vecne príslušný bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku dňa 02. februára 2024. Navrhovateľ v podaní zo dňa 12.01.2016 oznámil, že súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Súdny exekútor v podaní zo dňa 08.01.2016 oznámil, že súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Odporkyňa v podaní zo dňa 04.02.2016 oznámila, že súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na web stránke dňa 17. januára 2024.

IV.

Skutkové a právne posúdenie

15. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že dňa 26.06.2015 bol Slovenskej komore exekútorov doručený návrh Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky na začatie disciplinárneho konania č. XXXXX/XXXX/XX voči disciplinárne obvinenému súdnemu exekútorovi A. B. B., so sídlom exekútorského úradu vo Vranove nad Topľou. Návrh navrhovateľ odôvodnil skutočnosťami, nasvedčujúcimi záveru, že disciplinárne obvinený súdny exekútor:

- pri výkone exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 271/2008: 1/ bezdôvodne nekonal najmenej 58 mesiacov od 06.08.2008 do 12.06.2013, čím porušil a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s a Exekučného poriadku; 2/ upovedomenie o začatí exekúcie v EX 271/2008 obsahovalo v časti vymáhaného nároku pre oprávneného poplatok pre oprávneného vo výške 11,85 eur, ktorý nebol obsahom poverenia na vykonanie exekúcie, čím súdny exekútor porušil ustanovenie na základe ktorého exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie;

- pri výkone exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 13106/2010: 3/ bezdôvodne nekonal najmenej 43 mesiacov od 28.07.2011 do 25.03.2015, čím porušil a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s a Exekučného poriadku; 4/ nepredložil Ministerstvu spravodlivosti SR kompletný originál exekučného spisu EX 13106/2010 v lehote určenej ministerstvom, čím porušil ustanovenie Exekučného poriadku. Vzhľadom k povahe porušených povinností a miere zavinenia, navrhovateľ navrhol vydať rozhodnutie, v ktorom súdneho exekútora uzná vinným zo závažného disciplinárneho previnenia, a to zavineného porušenia povinností pri výkone exekúcie a navrhol podľa Exekučného poriadku uložiť súdnemu exekútorovi disciplinárne opatrenie písomné pokarhanie.

16. Z obsahu exekučného spisu EX 271/2008 správny súd zistil, že súdny exekútor vydal dňa 04.04.2008 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré doručoval povinnej v exekučnom konaní poštovou prepravou na adresu podľa návrhu na vykonanie exekúcie. Dňa 17.04.2018 sa súdnemu exekútorovi obálka vrátila ako nedoručená a adresát neznámy. Dňa 06.08.2008 sa súdnemu exekútorovi obálka z opätovného doručovania vrátila taktiež ako nedoručená a adresát neznámy. Následne súdny exekútor vykonal mnohé lustrácie majetkových pomerov, prípadne zistenia pobytu povinnej, a to v časovej chronológii v dátumoch 10.03.2009,09.09.2009, 13.04.2010, 04.11.2010, 09.02.2011, 17.08.2011, 16.11.2011, 27.02.2012, 16.05.2012, 08.11.2012 (predvolanie), 12.06.2013. Dňa 11.07.2013 bola súdnemu exekútorovi doručená odpoveď, že povinná má trvalý pobyt v obci C. C., D. E. XX - na túto adresu opätovne poštou doručoval upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré sa vrátilo ako neprevzaté, adresát neznámy. Ďalšiu lustráciu súdny exekútor vykonal dňa 17.03.2014, pričom dňa 24.09.2014 bola z centrálnej evidencie pobytu obyvateľov súdnemu exekútorovi oznámená nová adresa trvalého pobytu povinnej F. X XXXX XXX, G. H. – na tejto adrese aj dňa 30.12.2014 povinná v exekučnom konaní prevzala upovedomenie o začatí exekúcie. Dňa 13.03.2015 povinná poukázala na uspokojenie vymáhaného nároku zvyšnú sumu vo výške 192,45 eur.

17. Z obsahu exekučného spisu EX 13106/2010 správny súd zistil, že súdny exekútor vydal dňa 12.07.2011 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré doručoval povinnému poštou na adresu podľa návrhu na vykonanie exekúcie - obálka z doručovania sa vrátila súdnemu exekútorovi dňa 28.07.2011 nedoručená, ako adresát neznámy. Následne súdny exekútor vykonal mnohé lustrácie majetkových pomerov, prípadne zistenia pobytu povinného, a to v časovej chronológii v dátumoch , 03.12.2012, 11.06.2013, 05.12.2013, 13.05.2014, 10.11.2014. Súdny exekútor z výpisu z registra pobytu obyvateľov zo dňa 25.03.2015 osvedčil trvalý pobyt povinného na adrese podľa návrhu na vykonanie exekúcie, pričom dňa 30.03.2015 vydal príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtov v bankách povinného – obálka z opätovného doručovania upovedomenia o začatí exekúcie sa vrátila dňa 09.04.2015 nedoručená, ako adresát neznámy, pričom až ďalším doručovaním poštou povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 14.04.2015. Následne povinný uhrádzal vymáhanú pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie dňa 09.04.2015 a v ten deň súdny exekútor doručoval bankám príkaz na odblokovanie účtov povinného - podaním zo dňa 28.06.2018 súdny exekútor oznámil správnemu súdu, že v exekúcii vedenej pod sp. zn. EX 13106/2010 došlo k úplnému uspokojeniu pohľadávky oprávneného a trov exekúcie.

18. Z obsahu administratívneho spisu správny súd taktiež zistil, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako orgán štátneho dohľadu požiadalo listom zo dňa 04.05.2015 súdneho exekútora o predloženie kompletného exekučného spisu EX 13106/2010 v lehote 10 dní – súdny exekútor predmetnú výzvu prevzal dňa 11.05.2015 a spomínaný exekučný spis doručil ministerstvu dňa 22.05.2015, avšak bez prehľadu stavu vymáhanej pohľadávky časť A a časť B. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky emailom zo dňa 02.06.2015 a 04.06.2015 vyzvalo súdneho exekútora na doplnenie uvedenej písomnosti, pričom súdny exekútor požadované listiny doručil ministerstvu dňa 10.06.2015 (súdny exekútor ako dôvod oneskoreného zaslania uviedol, že spomínaný

prehľad omylom založil do náhradného spisu, nakoľko medzičasom došlo k vyplácaniu pohľadávky oprávnenému).

19. Odporkyňa vo veci disciplinárneho návrhu rozhodla rozhodnutím sp. zn. DK 20/2015 zo dňa 30.09.2015 tak, že disciplinárne obvinený súdny exekútor A. B. B., je vinný z disciplinárneho previnenia v zmysle ust. § 220 ods. 1 Exekučného poriadku tým, že spáchal skutok uvedený v bode 2/ návrhu na začatie disciplinárneho konania, za čo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku – písomné pokarhanie. Ďalej disciplinárne obvineného súdneho exekútora neuznala vinným zo spáchania skutkov uvedených v bodoch 1/ a 3/ návrhu na začatie disciplinárneho konania, pretože súdny exekútor svojimi procesnými úkonmi v predmetných exekučných konaniach plne rešpektoval zásadu priority, hospodárnosti a efektivity exekučného konania a teda sa nedopustil závažného disciplinárneho previnenia v zmysle § 220 ods. 2 Exekučného poriadku a zavineného porušenia povinností pri výkone exekučnej činnosti vyplývajúcich z Exekučného poriadku. Disciplinárne obvineného súdneho exekútora neuznala vinným ani zo spáchania skutku uvedeného v bode 4/ návrhu na začatie disciplinárneho konania, pretože súdny exekútor vyžiadaný spis na orgán štátneho dohľadu doručil, pričom ho aj doplnil o prehľad stavu vymáhanej pohľadávky, pričom takéto konanie nezakladá disciplinárnu zodpovednosť a teda súdny exekútor sa nedopustil závažného disciplinárneho previnenia v zmysle § 220 ods. 2 Exekučného poriadku a zavineného porušenia povinností pri výkone exekučnej činnosti vyplývajúcich z Exekučného poriadku. Disciplinárne obvinenému súdnemu exekútorovi zároveň uložila v zmysle § 228c Exekučného poriadku povinnosť uhradiť Slovenskej komore exekútorov trovy disciplinárneho konania.

20. Proti rozhodnutiu odporkyne, v časti bodov 1/, 3/ a 4/ podal navrhovateľ dňa 27.11.2015 opravný prostriedok.

21. Správny súd preskúmal rozhodnutie odporkyne v napadnutej časti, v rozsahu odvolacích námietok, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné.

22. Podľa článku 48 ods. 2 , každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

23. Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

24. Podľa Exekučného poriadku, v znení účinnom v čase údajného spáchania disciplinárneho previnenia, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len , ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa a 5 , zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní.

25. Podľa § 8 ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku, v znení účinnom v čase údajného spáchania disciplinárneho previnenia, pri výkone štátneho dohľadu je exekútor povinný ministerstvu poskytnúť súčinnosť tým, že v lehote určenej ministerstvom predloží kópie požadovaných listín a spisy, o ktoré ministerstvo požiada.

26. Podľa § 8 ods. 8 Exekučného poriadku, v znení účinnom v čase údajného spáchania disciplinárneho previnenia, nesplnenie povinností uvedených v odsekoch 4, 6 a 7 exekútorom je jeho disciplinárnym previnením.

27. Podľa § 209 ods. 3 Exekučného poriadku, v znení účinnom v čase údajného spáchania disciplinárneho previnenia, podrobnejšiu úpravu manipulácie so spismi, ich úschovu, vedenie registrov a ďalších evidenčných pomôcok upraví kancelársky poriadok, ktorý vydá ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

28. Podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom v čase údajného spáchania disciplinárneho previnenia, disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností pri výkone činnosti exekútora, porušenie sľubu, správanie, ktorým narúša dôstojnosť svojej funkcie, a pokračovanie napriek predchádzajúcej výzve vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s funkciou exekútora.

29. Podľa § 34a ods. 1 výnosu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 15.06.1998 č. -60, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov (ďalej len „Kancelársky poriadok“) spis od jeho založenia obsahuje: a) spisový prehľad, b) prehľad stavu vymáhania pohľadávky, c) prehľad o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času, d) návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, e) exekučný titul, f) konečné vyúčtovanie exekučného konania.

30. Podľa § 228d ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom v čase vydania disciplinárneho rozhodnutia, pre rozhodnutie disciplinárneho senátu je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase, keď k disciplinárnemu previneniu došlo; neskoršia právna úprava sa použije, len ak je to pre disciplinárne obvineného priaznivejšie.

31. Podľa § 228d ods. 3 Exekučného poriadku, v znení účinnom v čase vydania disciplinárneho rozhodnutia, ak disciplinárny senát zistí, že exekútor sa dopustil disciplinárneho previnenia, rozhodne, že je vinný a uloží mu disciplinárne opatrenie podľa § 221; ak sa v rozhodnutí ukladá peňažná pokuta, určí disciplinárny senát v rozhodnutí aj lehotu päť dní na dobrovoľné splnenie.

32. Podľa § 228d ods. 4 Exekučného poriadku, v znení účinnom v čase vydania disciplinárneho rozhodnutia, ak disciplinárny senát zistí, že exekútor sa disciplinárneho previnenia nedopustil alebo mu nemožno disciplinárne previnenie preukázať, rozhodne, že nie je vinný a disciplinárne opatrenie mu neuloží.

33. Podľa , o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

34. Vzhľadom na popísaný priebeh administratívneho konania, ako aj s prihliadnutím na zistené skutočnosti vyplývajúce z exekučných spisov EX 271/2008 a EX 13106/2010 správny súd dospel k záveru, že námietkam navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Čo sa týka napadnutých bodov 1/ a 3/, tak správny súd sa plne stotožnil s konštatovaním odporkyne, že súdny exekútor sa v uvedených exekučných konaniach riadil zásadou priority, hospodárnosti a efektivity exekučného konania. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že súdny exekútor viedol v danom čase cca 50.000 neskončených exekučných konaní a zamestnával celkovo 9 zamestnancov, no napriek enormnému vyťaženiu preukázateľne dokázal v dotknutých exekučných spisoch EX 271/2008 a EX 13106/2010 priebežne vykonávať úkony, a to najmä lustrácie majetkových pomerov a zisťovanie pobytu povinných (v exekučnom spise EX 271/2008 boli vykonávané v časovej chronológii v dátumoch 10.03.2009,09.09.2009, 13.04.2010, 04.11.2010, 09.02.2011, 17.08.2011, 16.11.2011, 27.02.2012, 16.05.2012, 08.11.2012 (predvolanie), 12.06.2013 a v exekučnom spise EX 13106/2010 boli vykonávané v časovej chronológii v dátumoch , 03.12.2012, 11.06.2013, 05.12.2013, 13.05.2014, 10.11.2014). Správny súd taktiež považuje za potrebné poukázať na to, že v oboch exekučných konaniach povinní na známych adresách pobytu (aj podľa registra obyvateľov SR) nepreberali zásielky, pričom viackrát adresu pobytu aj menili a touto ich pasivitou signalizujúcou úmyselné obštrukcie sťažujúce súdnemu exekútorovi postup v predmetných exekučných konaniach zapríčinili zbytočné predĺženie spomínaných exekučných konaní. Správny súd je taktiež toho názoru, že odporkyňa okrem iného správne poukázala aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého „nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“. V tomto konaní je možné v neprospech súdneho exekútora maximálne konštatovať to, že v dotknutých exekučných konaniach EX 271/2008 a EX 13106/2010 v určitých zriedkavo sa vyskytujúcich úsekoch sa súdny exekútor mohol dopustiť krátkodobých prieťahov, no ich dosahovaná intenzita nebola spôsobilá porušiť základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Správny súd sa nestotožnil s aplikáciou navrhovateľom

spomínaného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva z 15.11.2005 vo veci I. proti Slovenskej republike na tento prípad, nakoľko sa v ňom jednalo o odlišné skutkové okolnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd teda v danom prípade nevzhliadol také konanie súdneho exekútora v predmetných exekučných konaniach, na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že súdny exekútor spôsobil zbytočné prieťahy v konaniach.

35. Čo sa týka napadnutého bodu 4/, tak správny súd má za to, že lehota 10 dní určená ministerstvom (podľa ust. § 8 ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku) na predloženie kompletného exekučného spisu je lehotou poriadkovou, pričom jej nedodržanie nemôže zakladať disciplinárnu zodpovednosť súdneho exekútora (nie je možné v danom prípade aplikovať pojmové znaky disciplinárneho previnenia, ani závažného disciplinárneho previnenia). Súdny exekútor navyše v danej situácii napriek pracovnej vyťaženosti (viedol 50.000 exekučných spisov) stále pomerne promptne reagoval na ministerstvom zaslanú výzvu na predloženie exekučného spisu EX 13106/2010 (spis doručil na jedenásty deň od doručenia výzvy – dňa 22.05.2015), pričom len nedopatrením k nemu nepriložil aj „prehľad stavu vymáhania pohľadávky, časť A – prijaté plnenia a časť B – z prijatého plnenia vyplatené“ čo bolo zapríčinené tým, že v predmetnom exekučnom konaní došlo medzičasom k vyplácaniu pohľadávky oprávnenému a spomínaný prehľad bol omylom založený k náhradnému spisu súdneho exekútora. Na následnú výzvu ministerstva na doplnenie spomínaného exekučného spisu (doručené 02.06.2015 a 04.06.2015) reagoval súdny exekútor ešte pohotovejšie a spomínaný absentujúci prehľad stavu vymáhania pohľadávky doručil ministerstvu dňa 10.06.2015. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že súdny exekútor si svoju povinnosť splnil v lehote jedeného mesiaca, čo sa správnemu súdu (s prihliadnutím na pracovné podmienky a zaťaženosť súdneho exekútora) javí stále ešte ako dostačujúce, pričom opačný názor by bol voči súdnemu exekútorovi neprimerane prísny (intenzita porušenia povinnosti je veľmi nízka).

36. Pretože námietky vznesené navrhovateľom voči rozhodnutiu odporkyne (v napadnutej časti) správny súd nevyhodnotil ako dôvodné, rozhodnutie odporkyne v bode 1/, 3/ a 4/ podľa ust. ako vecne správne a zákonné potvrdil.

37. O trovách konania navrhovateľa správny súd rozhodol za použitia ust. v spojení s ust. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, a preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

2

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).