Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-613-2005.pdf
PDF · 69.98 KB
Case nature
Subarea
2Er/613/2005
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému: F. O.M., Z.. XX. XX. XXXX, I.. XX. XX. XXXX, Z. B. B. B., na vymoženie pohľadávky vo výške 121,99 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Ďurica, Exekútorský úrad Zvolen, so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 1379/05
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
1. Exekučné konanie začalo dňa 28. 04. 2005, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 121,99 Eur (3675,- Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie a to na základe platobného výmeru Chemickej zdravotnej poisťovne APOLLO, pobočky v Banskej Bystrici č. 2004213546 zo dňa 15. 11. 2004. Súd poverením č. 5601 012886 * zo dňa 02. 06. 2005 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu.
2. Z aktuálnych výpisov z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel Po, vložka číslo 405/ B a oddiel Sa, vložka číslo 3627/B mal súd preukázané, že pôvodný oprávnený - spoločnosť Chemická zdravotná poisťovňa Apollo, so sídlom Martina Čulena č. 5, P.O.BOX 77, 111 810 11 Bratislava, IČO: 31 386 202 bola v dôsledku jej transformácie dňa 31. 01. 2006 ex offo vymazaná z obchodného registra. Univerzálnym právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti sa stala obchodná spoločnosť DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. (predtým obchodné meno: APOLLO zdravotná poisťovňa, a.s.) so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436. Súd v zmysle vtedy účinného ustanovenia § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku pokračoval v konaní s právnym nástupcom pôvodného oprávneného.
3. Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, ku ktorému pripojil výsledky lustrácií majetkových pomerov povinného. Zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 42,37 Eur a predložil exekučný spis EX 1379/05.
4. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
5. Súd z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k.. 25D/317/2008-23, Dnot 86/2008 zo dňa 10. 12. 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 12. 2008, mal preukázané, že povinný dňa 29. 04. 2008 zomrel. Na základe zistenej nemajetnosti povinného súd dedičské konanie v zmysle § 175h ods. 1 OSP zastavil.
6. Povinný v priebehu konania zomrel, čím došlo k strate spôsobilosti povinného mať práva a povinnosti a zároveň k strate jeho procesnej subjektivity, čo je dôvodom neprípustnosti exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 08. 2005). V zmysle právneho názoru vysloveného v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 08. 2005). Iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, že absencia majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí až po smrti zomrelého povinného? z hľadiska ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých istých materiálnych hodnôt bez ohľadu na to, či povinný žije alebo už zomrel. V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie a nie je dôvodom zastavenia exekúcie), ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Súd vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 08. 2005) exekúciu zastavil ex offo podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 08. 2005).
7. Podľa § 243j Exekučného poriadku v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
8. Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodoval aj o trovách exekúcie (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005). Súd dospel k záveru, že v danej veci je potrebné aplikovať § 243j Exekučného poriadku. Súdny exekútor nepostupoval pri výkone exekúcie v súlade s Exekučným poriadkom a so zásadami rýchlosti, efektívnosti a hospodárnosti konania. Podľa § 46 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 08. 2005) exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej vykonanie. Súdny exekútor už v roku 2008 mal, resp. objektívne mohol nadobudnúť vedomosť o tom, že povinný zomrel a keďže bol nemajetný, súd dedičské konanie zastavil. Nielen súd, ale aj súdny exekútor je povinný v priebehu exekúcie skúmať procesnú subjektivitu účastníkov exekučného konania. Po preskúmaní obsahu exekučného spisu súd zistil, že súdny exekútor od 01. 07. 2005 (doručenie upovedomenia o začatí exekúcie) až do roku 2017 nevykonal žiadny úkon exekučnej činnosti (v exekučnom spise nie je žiadny dôkaz preukazujúci vykonanie akéhokoľvek úkonu po doručení upovedomenia). Až dňa 20. 02. 2017 exekútor vykonal elektronickú lustráciu motorových vozidiel povinného a následne aj ďalšie lustrácie (bánk, nehnuteľností Sociálnej poisťovne), čo vyplýva z výsledkov lustrácií majetku povinného predložených exekútorom spolu s podnetom na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor však za obdobie viac ako 10 rokov nezistil skutočnosť, že povinný zomrel a nepredložil súdu vec bezodkladne po tom, ako mohol nadobudnúť pochybnosť, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, ktorým bola smrť povinného už v roku 2008. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa súd rozhodol tak, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie (podľa § 243j Exekučného poriadku).
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (spisová značka), čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.