Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-178-2018.pdf
PDF · 91.53 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/178/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobcu Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 45 684 618, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanému B. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G., Q. O. XXXX/X, t.č. bezdomovec, o zaplatenie 953,94 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6Csp/109/2016-29 zo dňa 05. 02. 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 6Csp/109/2016-29 zo dňa 05. 02. 2018 vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a vo výroku o trovách konania (výrok III.) z r u š u j e a vec v tomto rozsahu vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvostupňový súd“) rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 316,93 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,86 Eur od 10. 12. 2013 do zaplatenia, zo sumy 119,96 Eur od 10. 01. 2014 do zaplatenia, zo sumy 110,78 Eur od 13. 02. 2014 do zaplatenia a zo sumy 30,33 Eur od 11. 03. 2014 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku. V prevyšujúcej časti okresný súd žalobu žalobcu zamietol. Zároveň priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 34 %.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanému vydania platobného rozkazu na sumu 953,94 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania z jednotlivých fakturovaných súm. Žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú od pôvodného veriteľa spoločnosti Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 28, IČO: 35 763 469. Právny predchodca žalobcu a žalovaný sa na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 02. 11. 2013 a dodatkov dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanému poskytovať vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o mobilné služby, resp. služby spojené s užívaním SIM karty, ku ktorým bolo pridelené telefónne číslo 0903 414 502 a 0911 852 795. Súd prvej inštancie vec právne posúdil aplikujúc § 5 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „Zákon o elektronických komunikáciách“), podľa § 5 ods. 5, 6, 7 Zákona o elektronických komunikáciách. Na vec tiež aplikoval § 42 ods. 1 písm. a) Zákona o elektronických komunikáciách, § 42 ods. 4 písm. a) Zákona o elektronických komunikáciách, § 42 ods. 4 písm. b) Zákona o elektronických komunikáciách, § 43 ods. 1 Zákona o elektronických komunikáciách. Vec právne posúdil tiež podľa ust. § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca v odôvodnení svojho žalobného návrhu, okrem iného uviedol, že v konaní si nemusí voči žalovanému uplatňovať všetky
pohľadávky, pričom vyslovene uviedol, že v spore si uplatňuje nárok výlučne na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby.
4. Z predložených listinných dôkazov pre prvostupňový súd vyplynulo, že faktúrou č. 7312415549 si žalobca uplatnil sumu z titulu mesačných poplatkov za hlasové služby a ostatné služby. Konštatoval, že z faktúry č. 7400816114 vyplýva, že táto v sebe subsumuje aj splátku zariadenia vo výške 30,33 Eur, rovnako ako faktúra č. 7313574210, ktorá taktiež v sebe subsumovala splátku zariadenia vo výške 30,33 Eur, pričom faktúra č. 7401954324 bola vystavená výlučne len titulom splátky zariadenia vo výške 30,33 Eur. Pokiaľ ide o faktúru 7403049424, tu už právny predchodca žalobcu vystavil faktúru z titulu splátky zariadenia vo výške 637,01 Eur, pričom zo súdu predložených listinných dôkazov, ani zo skutočností uvádzaných v odôvodnení podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 28. 11. 2016 súdu nebolo známe, prečo a z akého titulu bola vystavená uvedená faktúra v uvádzanej výške. Žalobca právne relevantným spôsobom nepreukázal odôvodnenosť svojho nároku na úhradu sumy 637,01 Eur, pričom prvostupňový súd poukázal na tú časť odôvodnenia žalobcu, kde tento o.i. uvádzal, že v konaní si uplatní nárok výlučne na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby, pričom faktúra č. 7403049424 nebola vystavená titulom služieb. Pokiaľ ide o položku označenú ako „splátka zariadenia“, z Dodatkov ku zmluve o poskytovaní verejných služieb mal prvostupňový súd za preukázané, že ide o súčet výšok pravidelnej mesačnej splátky kúpnej ceny (7,83 Eur + 22,50 Eur) titulom právnym predchodcom žalobcu poskytnutých koncových zariadení Samsung P3100 Galaxy Tab 2 7.0 a Samsung Galaxy S4 White. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa v odôvodnení svojho žalobného návrhu nikde nezmienil o titule uplatnenej sumy 637,01 Eur, prvostupňový súd považoval nárok v tejto časti za nepreukázaný a právne neodôvodnený. Preto v tejto časti žalobu zamietol.
5. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v zákonom predpísanej výške, a to odo dňa nasledujúcom po dni splatnosti tej - ktorej faktúry.
6. O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodoval aplikujúc § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. S poukazom na výsledok sporu skonštatoval, že žalobca bol v konaní úspešný vo výške 33 %, žalovaný bol úspešný vo výške 67 %. Preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 34 % (67 % - 33 %).
7. V zákonnej lehote podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie žalobca. Odvolaním napadol výrok II. a výrok III. rozsudku okresného súdu. Domáhal sa zmeny rozsudku okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch tak, aby odvolací súd žalobe vyhovel v rozsahu požadovaného zaplatenia čo do sumy 637,01 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 637,01 Eur od 10.04.2014 do zaplatenia a tiež, aby žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, resp., aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v uvedenom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
8. Podané odvolanie žalobca odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza 9. z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že z pripojených podkladov a napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že tak žalobca, ako i súd eviduje časť nároku žalobcu ako splátku zariadenia. Žalobca toto vníma tak, že žalovanému bola poskytnutá služba - možnosť získania zariadenia na splátky, ktorú žalovaný využil. Zamietnutie časti žalobného nároku s tým, že súd by túto službu právneho predchodcu žalobcu označil inak, nemá podľa názoru žalobcu oporu v platnom právnom poriadku, kedy je to ničím neodôvodnený formálny a rigidný postup a prístup, ktorý podľa žalobcu odporuje ustanoveniam Civilného sporového poriadku. Pojmu služba nie je procesným predpisom priradený žiaden záväzný obsah, či význam, ktorým by sa súd musel, či mal riadiť. Jednotlivé mesačné splátky dohodnutej kúpnej ceny koncových zariadení boli vyúčtované v jednotlivých vyúčtovacích faktúrach za poskytnuté služby. Podľa bodu 1. písme c) odsek 7 a bodu 1 písm. d) odsek. 6 dodatkov k zmluvám - nárok na zaplatenie kúpnej ceny koncového zariadenia v splátkach zanikne a žalovaný je povinný doplatiť zvyšok kúpnej ceny koncového zariadenia naraz:
11. v prípade predčasného zániku Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ku ktorej je uzavretý tento Dodatok, t.j. pred uplynutím doby viazanosti dojednanej v tomto dodatku, 12. v prípade omeškania žalovaného s úhradou splatných faktúr za poskytnuté služby, súčasťou ktorých je aj vyúčtovanie splátok ceny koncového zariadenia, ak žalovaný napriek písomnej výzve právneho predchodcu žalobcu neuhradí dlžnú sumu ani v dodatočnej lehote poskytnutej právny predchodcom žalobcu. Zvyšná časť kúpnej ceny koncového zariadenia bude vyúčtovaná vo faktúre za poskytnuté služby vystavenej za zúčtovacie obdobie, v ktorej nastali skutočnosti podľa predchádzajúcej vety.
13. Právny predchodca žalobcu žalovanému vystavil za poskytnuté služby doklady č. 7313574210, 7400816114, 7401954324, súčasťou ktorých bolo aj vyúčtovanie splátky ceny koncových zariadení - splátka 1. zariadenia 22,50 EUR + splátka 2. zariadenia 7,83 EUR = spolu 30,33 EUR. Vzhľadom k tomu, že k úhrade týchto dokladov zo strany žalovaného nedošlo ani v dodatočnej lehote poskytnutej právny predchodcom žalobcu, nárok na zaplatenie kúpnej ceny koncových zariadení v splátkach zanikol a právny predchodca žalobcu dňa 22.3.2014 vystavil žalovanému doklad č. 7403049424 na sumu vo výške 637,01 EUR, splatnú dňa 09. 04. 2014 - zvyšná časť kúpnej ceny koncových zariadení, ktorú je žalovaný povinný uhradiť naraz.
14. Pokiaľ súd prijal rozhodnutie, ako prijal, tento mal predtým žalobcu vyzvať na doplnenie, alebo opravu podania, čo však podľa napadnutého rozhodnutia neurobil. O veci následne rozhodol bez nariadenia pojednávania. Pri dodržaní postupu podľa § 129 Civilného sporového poriadku, by žalobca získal možnosť reagovať na úvahu súdu o tom, že súd za službu nepovažuje to, čo za službu považoval žalobca a k tomu by sa mohol vyjadriť.
15. V ďalšom texte podaného odvolania žalobca rozobral, čo má byť obsahom odôvodnenia rozsudku v zmysle § 220 ods. 1 CSP.
16. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu (§ 34 CSP) preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, len v rozsahu odvolania žalobcu a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) v odvolaním napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (výrok II.) a v závislom výroku o trovách konania ( výrok III.) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.
17. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
18. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu ide vtedy, ak súd nepoužije správny predpis, alebo ak síce aplikoval správny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
19. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa práve dopustil vyššie uvedeného pochybenia.
20. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Odvolací súd však preskúmaním veci zistil, že Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ako aj Dodatky k zmluvám o poskytovaní verejných služieb boli uzavreté medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 02. 11. 2013, teda v čase, keď zák. č. 610/2003 Z. z. bol už zrušený zákonom č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
21. Teda, súd prvej inštancie na vec aplikoval nesprávny právny predpis.
22. Keďže žalobca podal odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie aj z dôvodov, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd konštatuje, že tento dôvod odvolania bol naplnený.
23. Preskúmaním veci odvolací súd dospel aj k záveru, že okresný súd nesprávne právne posúdil tiež nárok žalobcu na zaplatenie sumy 637,01 Eur s prísl., keď považoval nárok v tejto časti za nepreukázaný a právne neodôvodnený.
24. Keďže však súd prvej inštancie bližšie neuviedol, ako právne posúdil nárok žalobcu v tejto časti, odvolací súd z tohto nedostatočného odôvodnenia nemal možnosť posúdiť myšlienkový postup okresného súdu, čo robí rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľným. V takom prípade odvolací súd nemá inú možnosť, ako rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.
25. Odvolaciemu súdu nie je vôbec jasné, prečo súd prvej inštancie nárok žalobcu na zaplatenie sumy 637,01 Eur s príslušenstvom zamietol a naproti tomu zaviazal žalovaného zaplatiť aj splátky za zariadenia vo výške spolu 33,33 Eur, ktoré boli zahrnuté v jednotlivých faktúrach, pričom napríklad samotná faktúra č. 7401954324 bola vystavená výlučne len titulom splátky zariadenia vo výške 30,33 Eur.
26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolaciemu súdu preto neostala iná možnosť, ako rozsudok v odvolaním napadnutom výroku II. a v závislom výroku o trovách konania (výrok III.) podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
27. Odvolaním nenapadnutý výrok I. rozsudku prvostupňového súdu zostal nedotknutý (§ 367 ods. 2, 3 CSP).
28. V ďalšom konaní, po vrátení veci, okresný súd znova rozhodne o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 637,01 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania, pričom na vec bude aplikovať správny právny predpis. Svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodní tak, aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné.
29. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
30. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 393 ods. 2, druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).