Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Cob-188-2019.pdf
PDF · 84.96 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/188/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: Slovenské elektrárne
- energetické služby, s.r.o., Mlynské nivy 47, Bratislava, IČO: 44 553 412, zast.: NEXUS advokátska kancelária s.r.o., Mostová 2, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 51 803 330 proti žalovanému: PRIMO Tatry, s.r.o., Grösslingová 47, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 322 462, zast.: Studio Legale, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 811 874 o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 33Cb/120/2019-149 zo dňa 16.9.2019 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 33Cb/120/2019-149 zo dňa 16.9.2019 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeným súdu dňa 3.9.2019 domáhal nariadenia zabezpečovacieho oparenia, ktorým súd zriadi záložné právo na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 19.773,40 eur k bytu č. XX, vchod X., poschodie 2, podiel bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku XXXX/XXXXXX, nachádzajúceho sa v stavbe so súpisným č. XXXXX, popis stavby „polyfunkčný objekt PRIMO“, ktorá je umiestnená na pozemku parcely registra „S.“ evidovanej na kat. mape, parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera 1538 m2, nachádzajúcej sa v okrese L., obci P. O., katastrálnom území U. U.P., ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného.
2. Súd prvej inštancie mal po preskúmaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za to, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť, nakoľko nie sú splnené zákonné predpoklady na jeho nariadenie. Uviedol, že návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebolo preukázané, že existujúci stav medzi účastníkmi vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov strán sporu. Žalobca podľa názoru konajúceho súdu neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Z dokladov založených v spise vyplýva, že žalobca si svoj nárok u žalovaného uplatnil listom zo dňa 5.12.2018 (9 mesiacov pred podaním návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia). V uvedenej časovej súvislosti nemal prvoinštančný súd za preukázanú „naliehavosť“, ktorú vydanie zabezpečovacieho opatrenia vyžaduje.
3. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že hoci žalobca osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovanému, na zabezpečenie ktorej má navrhované zabezpečovacie opatrenie slúžiť, neosvedčil ani druhý zo zákonných predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, a to primeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej sa má zabezpečovacie opatrenie nariadiť. V prejednávanom prípade hodnota bytu, ku ktorému má byť na základe navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia zriadené záložné právo, je niekoľkonásobne vyššia ako je hodnota pohľadávky, t.j. hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Vychádzajúc z nutnosti dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, dospel súd prvej inštancie k záveru, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení by došlo k neprimeranému zásadu do majetkových práv žalovaného.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietal záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého „žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu“, pretože CSP neustanovuje pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán. Povinnosť osvedčovať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sa vzťahu len na rozhodovanie o neodkladnom opatrení, a to len v prípade, ak sa neodkladné opatrenie nenariaďuje z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Zabezpečovacie opatrenie oproti neodkladnému opatreniu možno nariadiť len ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa názoru žalobcu bol jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s § 343 ods. 1 CSP odôvodnený obavou, že exekúcia bude ohrozená, ak nedôjde k zriadeniu súdneho záložného práva. Túto obavu žalobca zdôvodnil najmä tým, že žalovaný ako investor výstavby polyfunkčného objektu rozpredal všetky byty nachádzajúce sa v tomto polyfunkčnom objekte s výnimkou jediného, ku ktorému žiada žalobca zriadiť záložné právo. Obava žalobcu, že exekúcia bude ohrozená pramení práve z dôvodu postupného rozpredávania bytov vo vlastníctve žalovaného.
5. Žalobca namietal tiež záver konajúceho súdu, v zmysle ktorého „žalobca neosvedčil primeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že hodnota bytu, ku ktorému má byť na základe navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia zriadeného záložné právo, je niekoľkonásobne vyššia ako hodnota pohľadávky, t.j. hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia“. Argumentoval, že z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že pohľadávka môže byť v nepomere k hodnote nehnuteľnosti, tento nepomer však nesmie byť celkom zjavne neprimeraný. Poukázal pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Cob/59/2018 a sp. zn. 1Cob/66/2018. Žalobca ďalej uviedol, že primeranosť zabezpečovacieho opatrenia je potrebné posudzovať aj vo vzťahu k stranám konania. Do úvahy je preto potrebné vziať aj skutočnosť, že sledovaný cieľ žalobcu, t.j. zabezpečenie svojej pohľadávky, nemožno dosiahnuť inak. Žalovaný nevlastní iný majetok a je dôvodné predpokladať, že aj poslednú nehnuteľnosť, ktorú žalovaný vlastní, predá tretej osobe. Žalovaný ako projektová spoločnosť (developer založený za účelom výstavby polyfunkčného objektu, kde sa nachádza dotknutý byt) nevykonáva inú podnikateľskú činnosť a bude pravdepodobne zrušená a zlikvidovaná. Bez nariadenia súdneho záložného práva nebude žalobcovi poskytnutá právna ochrana, ktorá by eliminovala existujúcu obavu, že pohľadávku žalobcu nebude možné vymôcť v exekučnom konaní.
6. Na základe všetkých uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovie v celom rozsahu.
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 21.10.2019 uviedol, že v danom prípade nie je splnená ani jedna podmienka na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie právneho nároku žalobcu a dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. K osvedčeniu právneho nároku žalobcu žalovaný uviedol, že medzi ním a žalovaným bola v čase výstavby Polyfunkčného objektu PRIMO dňa 27.3.2017 uzavretá zmluva o spolupráci, predmetom ktorej bola úprava práv a povinností v súvislosti s vybudovaním Technológie na výrobu tepla pre Polyfunkčný objekt dodávateľom (žalobcom) na náklady žalobcu s tým, že žalobca bude v budúcnosti prevádzkovať Technológiu na výrobu tepla a dodávať vlastníkom bytov a nebytových priestorov v Polyfunkčnom komplexe teplo. V zmysle bodu 1.1.18, 1.1.28 a 1.1.35 zmluvy o spolupráci žalobca bol a je výlučným vlastníkom Technológie vrátane Rozvodov elektriny a Odberného miesta elektriny, t.j. inštalačnej skrine elektromerového rozvádzača, v ktorom je umiestnený Elektromer. Akékoľvek tvrdenia spoločnosti VSD, a.s., o ktoré opiera svoj nárok žalobca, a síce že vlastníkom elektromerového rozvádzača je žalovaný, sú právne irelevantné, nepravdivé a nekorešpondujú so zmluvnými dojednaniami v zmluve o spolupráci. Aj z bežnej praxe je zrejmé, že vlastníkom distribučných rozvodov elektriny je spravidla spoločnosť, ktorá pre svojho zákazníka dodáva elektrinu a to až po elektromer, vrátane tohto elektromera a od elektromera je vlastníkom inštalačnej skrine elektromerového rozvádzača, rozvodov elektriny
a odberného elektrického zariadenia konkrétny zákazník/odberateľ. Túto prax potvrdzuje aj zmluvná definícia takéhoto majetkového rozhrania uvádzaná práve v zmluvách o pripojení, ktoré bežne uzatvára so svojimi zákazníkmi spoločnosť VSD. Neexistuje nijaký relevantný dôvod prečo by tomu v tomto prípade malo byť inak, a prečo by vlastníkom elektromerového rozvádzača (akéhosi „medzičlánku“ medzi distribučnou sieťou elektriny vo vlastníctve VSD, a.s. a Technológiou vo vlastníctve žalobcu) mal byť práve žalovaný. Žalovaný je preto názoru, že žalobca nemá voči nemu nijaký právny nárok z titulu škodovej udalosti Technológie a pohľadávka žalobcu znejúca na náklady spojené s odstránením poruchy Technológie spôsobené škodovou udalosťou Technológie, ktorá nastala v rozhodný deň a na náklady spojené s vypracovaním znaleckého posudku tak voči žalovanému zo strany žalobcu neexistuje. Žalovaný k meritu veci ďalej uviedol, že to bola práve spoločnosť Východoslovenská distribučná, a. s., ktorá svojim neodborným zásahom pri montáži elektromera v inštalačnej skrini elektromerového rozvádzača spôsobila škodovú udalosť na Technológii a táto spoločnosť je priamo zodpovedná žalobcovi ako vlastníkovi elektromerového rozvádzača (odberné miesto elektriny - bod 1.1.18 zmluvy o spolupráci), ktorý je súčasťou Technológie za vzniknutú škodu a má byť v tomto spore pasívne legitimovaná, ak sa preukáže vznik škody a príčinná súvislosť. Žalobca po škodovej udalosti zaslal Východoslovenskej distribučnej, a.s. Oznámenie z 4.1.2018, v ktorom uviedol, že „po ukončení vyšetrovania škodovej udalosti bude potvrdená príčinná súvislosť medzi vadnou inštaláciou elektromera spoločnosťou VSD a vznikom škody na Technológii, spoločnosť SE Predaj Vás bude kontaktovať s návrhom na riešenie vzniknutej škodovej udalosti a žiadosťou o náhradu škody“. Toto oznámenie dostal žalovaný na vedomie. V liste žalobca vystupoval ako vlastník poškodenej Technológie, ktorej meranie spotreby elektrickej energie je zabezpečené práve tým elektromerom, ktorý pracovníci VSD v rozhodný deň inštalovali. Až potom ako Východoslovenská distribučná, a.s. odmietla uhradiť žalobcovi škodu, začal žalobca tvrdiť, že vlastníkom elektromerového rozvádzača je žalovaný a vyzýval ho na úhradu škody predžalobnou výzvou na náhradu škody. Žalovaný dôvody, pre ktoré s tvrdeniami žalobcu uvedenými v tejto výzve kategoricky nesúhlasí uviedol vo vyjadrení ku predžalobnej výzve na náhradu škody.
9. Žalovaný zastáva názor, že v posudzovanom prípade nie sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nielen z hľadiska neprimeranosti, ale aj z dôvodu, že žalobca nepreukázal stav dôvodnej obavy ohrozenia exekúcie. Žalovaný považuje za nepravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že „žalovaný negeneruje žiadne zisky, nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, je účelovo založenou spoločnosťou a pravdepodobne vstúpi do likvidácie“. Naopak, poukázal na skutočnosť, že spoločnosť žalovaného bola založená už v roku 2013, teda viac ako dva roky pred zahájením výstavby Polyfunkčného domu a prakticky od počiatku vykonávala ekonomickú činnosť za účelom dosahovania zisku. Argument, že žalovaný rozpredáva byty v Polyfunkčnom dome a už mu zostáva len jeden nemôže byť konaním poškodzujúcim veriteľa, pretože práve predaj bytov je účelom developerskej činnosti žalovaného. Žalovaný podotkol, že vo vzťahu k poslednému bytu č. XX neurobil žiadny úkon, ktorý by mohol byť scudzením nehnuteľnosti. Spoločnosť žalovaného je stále ekonomicky aktívna, vykonáva podnikateľskú činnosť a v rámci svojej podnikateľskej činnosti zahájil žalovaný v tomto roku tiež výstavbu parkovacieho domu pre 54 motorových vozidiel, povolenú stavebným úradom C. B. I. na základe stavebného povolenia pod č.j: 944/2018/3-Sd, zo dňa 21.6.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.7.2019.
10. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
11. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
12. V zmysle platnej právnej úpravy (§ 343 a nasl. CSP) môže súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť zabezpečovacie opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Žalobca je povinný okrem opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
13. Žalobca sa navrhovaným zabezpečovacím opatrením domáha ochrany zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky, teda ochrany veriteľa - potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní.
Zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu je substancovaná v § 343 ods. 3 CSP, čím dochádza k dôslednej diferenciácii procesného zabezpečenia a výkonu tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu.
14. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v posudzovanom prípade dostatočným spôsobom neosvedčil existenciu hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana, ako ani obavu ohrozenia výkonu exekúcie. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise teda nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie.
15. Podľa mienky odvolacieho súdu (na rozdiel od záveru súdu prvej inštancie) žalobca pre potreby nariadenia požadovaného zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil existenciu svojho hmotnoprávneho nároku. Na základe listinných dôkazov založených v súdnom spise nemožno v danom štádiu konania jednoznačne konštatovať vznik povinnosti na strane žalovaného subjektu.
16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že navrhované zabezpečovacie opatrenie je neprimerané vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej sa má zabezpečovacie opatrenia nariadiť. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia je nutné dodržiavať zásadu proporcionality, aby ujma spôsobená na právach žalovaného nariadením zabezpečovacieho opatrenia nebola neprimeraná sledovanému cieľu. V danom prípade nebolo možné vychádzať z rozhodnutí všeobecných súdov, na ktoré poukázal žalobca vo svojom odvolaní, pretože skutková situácia bola odlišná od posudzovaného prípadu (judikovaná pohľadávka, predmet zabezpečovacieho opatrenia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov).
17. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva stav dôvodnej obavy ohrozenia exekúcie. Žalovaný vo vzťahu k dotknutému bytu č. 15 neurobil žiadny scudzovací prípadne iný úkon, ktorý by osvedčoval úmysel zbaviť sa svojho majetku. Spoločnosť žalovaného je riadne fungujúcou obchodnou spoločnosťou, ktorá aktívne vykonáva podnikateľskú činnosť.
18. Odvolací súd za daného stavu dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Keďže v konaní neboli osvedčené zo strany žalobcu základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odvolací súd nerozhodoval, pretože rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu prvoinštančného súdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je v posudzovanom prípade rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP a contrario).
20. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).